• vloženie dôchodkovej dane
• vedie k substitúcií spotreby voľným časom, zníženie rozpočtového obmedenia, lebo pri nižšom dôchodku je obmedzený nákup všetkých tovarov
• súhrn dôchodkovej a spotrebnej dane
• rozpočtové obmedzenia sa pri oboch daniach pretínajú
• poplatník má rovnakú spotrebu pri oboch z daní a štát tiež rovnaký výnos
• rozdiel v úžitku - vyjadruje nadmerné daňové bremeno pri spotrebnej dani, selektívna spotrebná daň znamená väčšiu nefektívnosť ako dôchodková daň
• zvláštnym prípadom je spotrebná daň z tovaru, ktorá má nulovú elasticitu substitúcie
• distorzné účinky priamych daní
• dôchodková daň nemení výber poplatníka medzi rôznymi i druhmi kupovaných tovarov a služieb
• na jednej strane to znamená, že táto daň bude menej neefektívna ako spotrebná daň
• na druhej strane dôchodková daň môže stimulovať poplatníka k tomu, aby sa nesnažil získať príliš veľký plat, kde mu z neho štát časť zoberie
• dôchodkové dane však môžu spôsobiť aj iné distorzie a to v takých prípadoch, kedy sa daň týka niektorých dôchodkov menej a iné diskriminuje
• diskriminované bývajú hlavne peňažné oproti nepeňažným dôchodkom
• nepeňažný dôchodok buď zdanený nebýva alebo zdaneniu môže uniknúť
• dôchodková daň vedie ľudí k získavaniu nepeňažných dôchodkov
• z hľadiska ľahkosti daňových únikov - výhodnejšie dôchodky získané menej oficiálne ako napr. sprepitné, úplatky
• negatívna strata mrtvej váhy u nepriamej dane
• predpokladá sa, že pri neexistencii dane sú zdroje alokované v trhovej ekonomike efektívne a každý odklon od tohoto stavu znamená stratu celkového úžitku
• ak je ekonomika pred zdanením v stave efektívnej alokácie zdrojov, každá daň, okrem paušálnej zníži celkový úžitok
• ak však pôvodný stav nie je paretoefektívny, môžu vhodne uložené dane naopak výkonnosť ekonomiky zvýšiť
Žádné komentáře:
Okomentovat