Charakteristika novodobej sociológie
Stará sociológia (30. roky 19. stor. – 1900) /prerušenie kontinuity/
Nová sociológia (po WWI)
Nová sociológia:
1) Silná tendencia odfilozofovania sociológie – sociológia sa má zbaviť špekulácii, má byť pragmatickou vedou
2) Objektom skúmania sú parciálne výseky sociálnej skutočnosti, parciálne problémy (najmä patologické javy)
- v starej sociológii sa nazeralo na spoločnosť ako na celok (historizmus, dynamizmus, viera v pokrok)
- nová sociológia rezignovala na globálny pohľad na spoločnosť, dôležité sú parciálne skupiny (statika, tu a teraz) prienik do optiky psychológie, psychológia sa začala priklánať ku skúmaniu nejakých kolektivít, je ovplyvňovaná sociológiou
3) Zmena chápania sociológie ako vedy:
- stará sociológia encyklopedický charakter
- nová sociológia nová optika, má sa vyhraniť ako samostatná veda
4) Analytický prístup k sociológii:
- stará sociológia – syntetizujúci prístup
- nová sociológia – analytický prístup, parcializácia vedy, detailnejší prístup k určitým sociálnym skupinám, rozvoj špeciálnych sociológii (mesta, rodiny, športu...)
Etapizácia novej sociológie
1) Protosociológia (19/20. stor. – 20. roky 20. stor.)
2) Sociológia 20-30 rokov (americké myslenie v sociológii)
3) Obdobie krízy (40-50 roky, sociológia sa rozpadá na teoretizujúcu a empirizujúcu sociológiu)
Žádné komentáře:
Okomentovat