Chyby atribúcií

Chyby atribúcií
Teórie atribúcií predpokladajú, že každý človek je naivný vedec a že každý zbiera informácie, analyzuje ich a robí závery. Atribučné teórie boli potvrdené viacerými vedcami [U4], dnes je však už viac než zrejmé, že v našich atribúciach sa vyskytujú systematické výnimky.
Napríklad ak sa pri sledovaní kvízu opýtate divákov, koho z účinkujúcich hodnotia ako múdrejšieho, v priemere poviedia že najmúdrejší je ten, čo dáva otázky, potom dlho nič a potom nasledujú tí, čo na kvízové otázky odpovedajú. „Diváci“ bežne nezohľadňujú situačné faktory (tzn. že otázky sú naschvál ťažké) alebo ich zohľadňujú menej ako je ich príspevok ku výslednému efektu. Toto sa nazýva základná atribučná chyba (fundamental attribution error – FAE) a poukázal na ňu už v roku 1943 Ischeiser. Ďalej ju rozpracoval Ross (1977). Zaujímavé je, že pokial sa jedná o nás samých, tejto chyby sa nedopúšťame tak často (niesme nervózny, len sme si dnes dali nejako moc kávy). Táto opačná tendencia sa volá efekt aktéra-pozorovatela (acter-observer effect; Jones & Nisbett, 1972; Watson, 1982).
Pri atribuovaní svojho správania sa dopúšťame ďalšej zaujímavosti. Pokiaľ je výsledok pre nás pozitívny, zvykneme ho prisúdiť našim schopnostiam, pokiaľ je pre nás negatívny, „odsúvame“ ho na situačné faktory. Ako dôvod pre zlý výsledok skúšky preto študenti neuvádzajú nižšiu inteligenciu, ale to, že v teste boli chytáky, pedagóg zle vysvetlil látku alebo kniha bola zle napísaná. Tento „posun“ sa nazýva „Self-servig bias“ – nieje typický pre všetkých, ale väčšina ľudí ho naozaj robí (Snyder, Stephan, and Rosenfield; 1976). Tento bias može vyvárať situácie na zasmiatie, ale takisto sa môže byť hodne závažný – ako uvádza Bradbury a Fincham (1990), je častým sprievodným znakom nešťastných manželstiev, kde to že Filip zabudne na narodeniny Veroniky vidí Veronika ako dôkaz chladnúcej lásky a Filip viní preplnený rozvrh, chybu v kalendári alebo jednoducho zábudlivosť. Tento efekt môže končiť napríklad domácim násilím (Holtzworth-Munroe & Hutchinson, 1993), alebo zneužívaním detí (Larrance & Twentyman, 1983).

Chyby chýb atribúcii (kritika)
V prvom rade si vedci kladú otázku, nakoľko je základná atribučná chyba naozaj taká základná. Gilbert et. al (1988) poukazuje na to, že FAE nieje vo svojej amplitúde až taká silná. Viacerí autori (Chiu, Morris, Hong, & Menon, 2000; Choi, Nisbett, & Norenzayan, 1999; Miller, 1984; Morris & Peng, 1994) poukazujú na to, že FAE je silná v západných (individualistických) kultúrach, ale vo východných (kolektivistických) kultúrach je slabšia, prípadne prevrátená (prehnané sú situačné atribúcie). Taktiež v západnej kultúre je silnejší „self-serving bias“.
Je mi ľúto, že práca nemala mať 10 strán, pretože na poli atribúcií a vytvárania dojmu existuje veľké množstvo zaujímavých teórií, ktoré by boli ku téme relevantné. Taktiež nebolo veľa priestoru na popísanie výskumov, ktoré spomenutým teóriám pomohli na svet. Považujem ich za veľmi zaujímavé (ak nie priamo inšpiratívne), a mojej práci by dodali plastickejší rozmer.