Sociálna terapia

8. Sociálna terapia
- činnosť zameraná na obnovenie, ozdravenie, zmiernenie alebo zlepšenie určitého sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza.
Odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím, je to vlastná činnosť sociálneho pracovníka s klientom s využívaním profesionality a tímovej práce. Je prvkom sociálneho poradenstva s vecným zameraním. Východiskom je stanovenie objektívnej sociálnej diagnózy.

Etapy sociálnej terapie:
1. sociálna evidencia a prvý kontakt s klientom - základné údaje získava sociálny pracovník buď priamym kontaktom alebo upozornením iných /orgánom alebo inou osobou/ pri priamom kontakte prichádza klient sám, pri upozornení vyhľadá klienta sociálny pracovník
2. sociálne diagnostikovanie - zisťovanie príčin, na základe ktorých vznikol sociálny problém a to zámerným rozhovorom /životná história klienta/ sociálny problém hodnotíme na základe rozhovoru, pozorovaním klienta v prostredí, posudkom a správou odborníkov
- zmapovanie potenciálu klienta
3. plán sociálnej terapie - týka sa dvoch stránok:
a/ vonkajšej - všetka objektívne prekážky v živote jednotlivca alebo skupiny,
b/ vnútornej - nedostatok síl prekonať prekážku alebo sa jej prispôsobiť
Návrhy na riešenie problémových situácií by mali obsahovať jeden alebo viac variantov, mali by klienta zaujať a motivovať k spolupráci so sociálnym pracovníkom.
4. sociálna terapia - je založená na interakcii klienta a sociálneho pracovníka, základom je osobný kontakt, spôsob komunikácie ale aj prostredie, je to konkrétna práca s rodinou, klientom
Rozhovor - cieľom je: informovať klienta o sociálnej situácii a možnostiach nápravy
informovať klienta o následkoch neprimeraného postoja a spôsoboch
poukazovať na zlepšenie sociálnej situácie a znovu hovoriť o tých, ktorých sklamal
5. Ukončenie práce s klientom - sociálno-výchovná terapia končí:
vyriešením problému, zmiernením konfliktov medzi klientom a spoločnosťou, ukončená pre nezáujem klienta, smrť.
Niektorí klienti si vyžadujú sledovanie po dobu tzv. adaptácie na novú sociálnu situáciu, môže nastať tzv. kritickí doba, zlyhanie klienta, preto sociálny pracovník udržuje kontakt s klientom, povzbudzuje ho. Sledovanie klientov slúži tiež k overeniu správnosti sociálnej diagnostiky a terapie a to po dobu, pokiaľ sa o nich vedie evidencia. Kedy ukončiť terapiu záleží väčšinou na sociálnom pracovníkovi.