TEÓRIA POLITIKY

3. TEÓRIA POLITIKY(TP):
1.TP v historickom vývoji:
POLITIKA-určitá, zámerná, cieľavedomá činnosť, zamer.na urdržanie al. zmenu daného stavu. Konečným cieľom je získať polit. moc.
POLITOLÓGIA siaha svojimi gnozeologickými koreňmi hlboko do dávnej minulosti. Z hľ.širších súvislostí môžeme jej počiatky nachádzať už na zač.procesov vyčleňovania činností spojených s org.a riadením spoločn.,od ostatných obl.spoloč.života.Tak ako sa rozvíjal spoloč.život,vznikali a rozvíjali sa aj teórie o spôsobe spravovania spoločnosti.
ANTICKÉ GRÉCKO je kolískou eur.kultúry,a v ňom sa nach.aj počiatky tradície demokrat.spoločnosti.V antike nachádzame aj prvé zárodky vedy o politike a v nej sa zač.postupne rozvíjať aj bádanie o politike.Polit.sa skúmala najmä v súvislosti s činn.a pôsobením štátu ako špecifickej formy zjednocovania ľudí. V ant.Grécku vznik.aj prvé,tzv.mestské štáty - polis.Grécku polis tvorilo spravidla nejaké mesto a jeho bližšie al.širš.okolie. Tak vzniko Milét,Atény,Sparta či Efez.Spoč.v gréckych polis vládli králi.Ich vláda nebola iba vyloženou despociou,ale bola to skôr akási „obmedzená monarchia“,tj.samotný kráľ sa obracal na otrokárov,šľachtu pre radu či súhlas pre jeho rozhodnutie. Neskoršie sa začala vytvárať vláda šľachtická.Moc šľachty už bola založ.na pozemkovom vlastníctve a na výlučnom práve vykonávať niekt. nábož. úkony. V ant. Gr.sa zač.formovať aj prvé formy vlády.
Medzi najstaršie patrila forma samovlády,tzv.tyrania.Plnili pôvodne úlohu ochrany ľudu pre zvôľou šľachty.Až neskoršie sa zvrhli na násilnícke a despotické formy vlády. Vo vývoji gr.polis však postupne zač.vznikať a rozvíjať sa demokracia.Pre polit.zriad.mestských št.bolo char.,že ľudové zhromaždenie vš.slobod.občanov bezprostredne rozhodovalo o vš.základných otázkach verejného života. Vznikla a rozvinula sa „klasická“forma priamej demokracie.Samotné podm.života gréckej polis viedli k tomu,že sa o polit.problémy interesovali aj vtedajší filozofi a kládli tak základy dejín politiky,resp.polit.filozofie. Platón rozpracoval svoje názory na polit.vo sv.2spisoch - v Ústave a v Zákonoch. Pre Ústavu je východ.bodom otázka spravodlivosti, ale v odpovedi na ňu nachádzame relatívne ucelené teoret. konštrukciu „najlepš.ústavy“. Je však svojim spôs.utópiou, tj.náčrtom zriadenia najdokon.a najlepš.obce a to bez zreteľa na možnosti, kt. poskyt. vtedajšie pomery. Základom jeho Ústavy sú etické normy. V Zákonoch zakladá obec na vnútronej harmónii,lebo len takáto obec bude šťastná. V ideálnom štáte rozliš.Platón 3 triedy: 1.výrobcov - ich úlohou je zabezp.materiálnu stránku života obce,2.filozofov -tj.vládcov štátu,kt.musia múdro viesť obec, 3.strážcov -kt.chránia nedotknuteľnosť obč.i obce.Za najl.formu ideálneho št.považ.aristokraciu a monarchiu.