Morálka ako predmet sociologického výskumu

4. – 5. Morálka ako predmet sociologického výskumu
Morálka spoločnosti nie je izolovaný jav a nedá sa odizolovať od iných sfér spoločenského života – t.j. keďže sa morálka v spoločnosti vyvíja spolu s inými stránkami spoločenského života, nedá sa sociologicky o nej vypovedať všeobecne. V jej spoločenskej existencii si sociológ musí všimnúť:
 Keďže morálka vystupuje ako spôsob orientácie v axiosfére, jej konkrétna podoba vždy súvisí s tými hodnotami, na ktoré sa orientuje spoločnosť (morálka je vždy súčasťou hodnotového systému danej spoločnosti)
 Keďže morálka vyjadruje záujmy konkrétnych spoločenských skupín, jej podoba a charakter závisia od orientácie a charakteru týchto záujmov
 Keďže morálka obsahuje určité normy a vzory správania, ktoré sú prispôsobené požiadavkám a situáciám každodenného života, na jej konkrétnu podobu majú teda vplyv zmeny životných situácií, ktoré priamo ovplyvňujú morálnu voľby (morálka často závisí od faktorov mimomorálnej povahy)
 Keďže morálka reguluje sociálne konanie ľudí, je prepojená aj s inými typmi sociálnej regulácie (iné systémy: administratíva, právo, náboženské systémy, rodina atď.)
 Keďže morálka nie je možná bez odovzdávania morálnej skúsenosti, závisí od podmienok sociálnej interakcie a komunikácie, od spôsobu výchovy, vzdelania, verejnej mienky, médií, t.j. od všetkých foriem translácie morálnych hodnôt a noriem spoločnosti
 Keďže morálka závisí od sebareflexie človeka, t.j. od toho ako si uvedomuje hodnoty svojho života, vzťahov ap., má bezprostrednú súvislosť s faktormi individuálnej psychológie, t.j. s tým, ako ľudia reflektujú okolnosti a podmienky svojich sociálnych aktivít, sociálneho života ap.
 Keďže morálka je súčasťou sebainterpretácie indivídua a spoločensky má priame prepojenie s ostatnými formami duchovného života spoločnosti, s existenciou inštitúcií, s rodinou atď. (t.j. s celkom kultúry)