Náboženské rozpory

- Humanista Mikuláš Kusánsky (+ 1464) v diele De docta ignorantia poukazuje na obmedzenosť ľudského rozumu.
- v neskoršom období sa dostala na pretras otázka o milosti. Konkrétne súčinnosť vôle Boha a vôle človeka . Bola to odpoveď na vlnu myšlienkových prúdov 16. storočia Luthera, Kalvína o probléme slobody človeka, jeho predurčení. Do popredia vstúpili tomisti - dominikáni a molinisti (žiaci Ľudovíta Molinu + 1600) - jezuiti. Prví učili, že Boh tak pôsobí na ľudskú vôľu, že neruší slobodu človeku a dosiahne svoj výsledok. Tí druhí zase chceli zachrániť i "slobodu ľudskej vôle". Zdôrazňovali tiež ľudský faktor a snahu. Jezuiti teda viac zdôrazňovali pri spoluúčinkovaní Boha a človeka ľudskú vôľu na rozdiel od dominikánov. Chceli u "slabších", aby sa zmobilizovali a nevideli svoju spásu len ako niečo veľmi ťažké. To však ľudí zvádzalo k vlažnosti. Namiesto, aby sa človek usiloval jemu vlastným spôsobom napredovať k spáse, ktorá nie je až taká ťažko dosiahnuteľná, sa to u niektorých chápalo, že vec spásy nie je až tak ťažko dosiahnuteľná, ja som slabý, až sa tak nezmením preto nemusím sa báť až tak toho pekla. Kornelius Jansen nespokojný s takýmito výsledkami jezuitov, ktorí pri dobrej snahe nemohli odstrániť toto zlé chápanie, obvinil ich z laxizmu a nespokojný s tridentskými reformami chcel zreformovať Cirkev. Napísal dielo Augustinus, a už tým naznačoval, že chcel "aktualizovať" náhľad sv. Augustína o milosti a predurčení a hlásal:
1. v človekovi rozhodujú dve pohnútky - žiadostivosť tela a láska k Bohu. Podľa toho, ktorá z nich pri konaní dobrého skutku zvíťazí tak sa ľudská vôľa rozhodne. Zodpovednosť sa teda zložila na city, vášne, v ktorých človek nemôže odporovať. Z toho vyplýva, že človek nemôže odporovať ani láske k Bohu v ktorej je zahrnutá i milosť zo strany Boha. 2. z toho teda tiež vyplýva, že zatratenci túto milosť či lásku k Bohu nedostali, lebo by jej neodolali a určite sa nedostali do pekla. Potom ani Kristus za nich nezomrel a narodili sa doslova pre peklo. Tieto Jansenové bludy zanechali hlboké stopy v Holandsku a Francúzsku ako aj inde po svete. Z toho vyplynuli ďalšie myšlienky: Boh len málo ľudí vyvolil pre nebo, človek sa môže k Bohu blížiť s najväčšou bojazlivosťou, ku sv. prijímaniu sa má len pristupovať zriedka. Opak toho čo hlásali jezuiti - často pristupovať k sviatostiam. Tieto bludy boli odsúdené pápežom Urbanom VIII r. 1642.
Tým že človek sústredil plne pozornosť na seba, musel vidieť popri úžasných ideáloch o sebe i pravdu o svojej slabosti a zloby.

5. "Jezuitský štát"
Pre oblasť sociálnu je tu treba v súvislosti s jezuitmi a ich snahou oživiť v človeku sily k činnosti a zdokonaľovaniu sa spomenúť projekt v južnej Amerike - redukcie. Špirko s. 266)