Náboženské rozpory

4. Náboženské rozpory

Nové myšlienkové prúdy zasiahli aj náboženskú oblasť. Humanizmus pomaly zbavil vedecký život jeho doterajšieho cirkevného rázu.
1. Dávno zabudnutý spor medzi nominalistami a realistami na začiatku scholastiky (11.str.); totiž otázka znela Či všeobecné pojmy (napr. prirodzenosť, človek atď) majú reálnu platnosť alebo len je to akási fikcia rozumu? bola na jednej strane zodpovedaná: Áno, majú reálnu platnusť. Teda nejestvuje len ako dielo rozumu, majú objektívnu platnosť. Druhá znela: Nemajú, sú iba fikcia, nemajú objektívnu platnosť. Objektivitu možno prisudzovať iba konkrétnym veciam. Prví realisti druhí nominalisti sa takmer škriepili celú scholastiku. Keď už sa zdalo, že nominalizmus upadne do zabudnutia, znova sa prihlásil k slovu skrz minoritu Viliama Occama. (+1349). Avšak vytvoril celkom nový smer ale obnovil nominalizmus a terminizmus, ktoré privlastňovali reálnosť len jednotlivým veciam, pričom všeobecné pojmy všeobecniny sú iba dielom rozumu akoby len človek spoznával čo je u vecí "jednotiace" - všeobecné ale objektívne možno brať vážne iba konkrétne veci. Jeden z učencov, ktorí v 15. storočí prišli k slovu bol i Dr. Martin Luther, ktorý dal prednosť práve učeniu Occama.
2 Otázka zdôraznenej slobody dala hlas tým scholastickým teológom, ktorí zdôrazňovali prvenstvo vôle. Tomisti (žiaci sv. Tomáša Aquinského) dávali prednosť rozumu, Scotisti od Ján Duns Scotus zasa vôli. Žiakom Duns Scota bol Viliam Occam. Nevyriešené otázky všeobecný a konkrétny či prednosť a tým dôležitosť rozumu či vôle našiel nastupujúci humanizmus.