Okrem vyspelej a vskutku veľkolepej architektúry mali aj právne na výške usporiadanú spoločnosť. Veľa informácii ponúka Šulgiho zákonník. Šulgi bol synom vládcu z mesta Ur a vládol v rokoch 2095 – 2047 pred Kr. V úvode sa okrem chválorečí a oslavy kráľa za jeho víťazstvá nad nepriateľmi, chváli starostlivosť o rozkvet mesta, zavedenie poriadku a bezpečnosti. Kráľovi záležalo na spravodlivých mierach a váhach. Dbal na zachovanie spravodlivosti voči sociálne slabším – sirotám a vdovám. Keď v roku 2350 pred Kr. Sargon vodca národov severnej časti Medziriečia doby mesto Uruk a postupne ovládol celú túto oblasť až na juh ku moru dal základy kráľovstva Akkadov. Bojovní Akkadi však neduržali vládu nad Sumermi dlho. V roku 2200 pr. Kr. vládca mesta Uruk si získal nezávislosť a to pokojnou cestou. Po prehratých vojnách s Gutejcami a Amorejcami hlavné mesto Akkad bolo zrovnané so zemou. Sumeri aj keď boli pod nadvládou Akkadov predsa nestratili svoju identitu a ani kultúru. Akkadi ako bojovní národ boli na nižšiej kultúrnej úrovni ako Sumeri. Od nich prijali mnohé prvky ale ponechali si aj svoje vlastné prejavy kultúru. Od Sumerov prebrali písmo, vynálezy, umenie a náboženstvo. Ponechali si svoj odev, zbrane, rozvinuli sochárske a rytecké umenie. Potom získali Sumeri znovu slobodu a po mierových zmluvách s Gutejcami pokračovali ďalej v rozvoji. Významným vladárom Sumerov, bol Šulgi, ktorý pokračoval v snáhach svojho otca a postaral sa o hospodársky a kultúrny rast svojej krajiny. V roku 2004 pr. Kr. Elamčania dobyli mesto Ur . Amorejci okolo roku 1950 pr. Kr. ovládali celé územie Sumerov. Na hlinených tabuľkách sa nám zachoval text „...zo Sumeru kráľovstvo odniesli. Tigris a Eufrat na spustošených brehoch len burinu rodili, úrodné polia len bodliaky plodili, záhrady bez štepov samy od seba hynuli... matka sa o dieťa nestarala, muž svoju ženu nepohladil, milenka nenašla lásku v náručí milenca. Mestá obývané ľuďmi sa premenili na trosky vo vlastných jeho sídlach vyvraždili národ čiernohlavcov....“.
Výbojní Amorejci stali sa zakladateľmi Babylonského kráľovstva v 19. str. pr. Kr. podľa mesta Babylon. Neboli veľmi vyspelí (nepoznali napr. obilie). Rozpínanie Babylončanov zastavili Asýri v 18. str. pr. Kr. Osobitnú pozornosť si zaslúži kráľ Chammurabi (1728 – 1686), ktorý opäť obnovil samostatnosť Babylonskej ríše. S jeho menom sa spája zbierka zákonov, napísaná na veľkom kamennom dioritovom stĺpe ( výška 2,25 m, horný obvod 1,65 m dolný 1,90m). Obsahuje 282 kazuistických zákonov zadelených do 10 titulov. Stal sa klasickým textom babylonského a asýrskeho zákonodarstva.
Žádné komentáře:
Okomentovat