Sociologická imaginácia

Sociologická imaginácia
Tejto práci dáva Mills novú perspektívu, historickú, vracia sa k starému problému v sociológii – problém človeka v dejinách – kde sa nachádza človek v dejinách. V súdobých prácach sa strácal človek (Parssons a systém – stráca sa význam človeka) človek ktorý žije v konkrétnej realite, vzťahy, osudové zmeny ako rozvod – sociológovia by mali byť empatickejší. Mills vyzýva k návratu k pôvodnému sociálnemu kontextu ľudí, nielen sféra intimity, ale aj nezamestanosť sa stáva v masovom meradle celospoločenským problémom. Potreba vnímať spoločnosť ako celok, v histórii, vo vzťahoch individuá, vnímanie na osobné problémy ľudí.
Kritika abstarktného empirizmu – kritika tých, čo sa tým živili, sú produktívne len pre tých čo ich robia ,ale nie pre vedu.
Potreba rozlišovať analýzu a interpretáciu javov. To prvé dokázali aj emprici, to druhé ale už u nich pokrivkávalo. Empirizmus stál v opozícii voči komparácii, histórii a pod...
Nebezpečenstvo povyšovanie teórie nad metódou. Je treba nájsť equilibrium medzi nimi.
Mills sa snažil o pohľad na sociológiu z určitého odstupu – metasociológia – kritická sebareflexia sociológie.
Relativizácia chápajúcej sociológie, rehabilitácia historickej sociológie. Jej negáciou je podľa Millsa parssonsová teória, uňho podľa Millsa nemá historický aspekt miesto.
V SI vyčlenil 3 nasledujúce tendencie, ktoré sa v dobovej sociológii prejavovali:
Teória dejín, systematická teória povahy človeka a podstaty spoločnosti, tendencia empiricky skúmať súčasné fakty
Radikálna sociológia – Mills bol predstaviteľom jednej generácie radikálnych sociológov. Marxizmus bol len okrajovým javom (často odmietaným), téma konfliktu, vzbury a pod zostala a zhostili sa jej neskôr predstavitelia iných interpretatívnych sociológii.