Tématické okruhy

Tématické okruhy:
- pôvod poznania – inšpirovaný výsledkami fyziy a hlavne teórou odrazu; svet treba poznávať zmyslovými orgánmi, dôraz na zmyslové poznanie
- jednota sociálnych a prírodných vied (priblíženie sa viedenskému krúžku)
- metódy vedy:
1) pozorovanie
2) verifikácia
3) klasifikácia (tabuľky)
4) interpretácia (to už nenájdeme vo Viedenskom krúžku)
- cieľom budovania vedy bolo vytvoriť takú sociálnu vedu, ktorá bude svojím aparátom porovnateľná s prírodnými vedami
Behavioristická koncepcia
Vonkajší stimul – vyvoláva odpoveď (chce tým vysvetlovať správanie jednotlivca, v prostredí), preto verí v platosť fyzikálnych zákonov, každé empiricky pozorovateľné správanie podlieha nejakým zákonom (človek ako kvapka, zrniečko prachu – aj on je teda fyzikálnym javom); podceňuje humanistický faktor – neuznáva osobnostný faktor; zdôrazňuje úlohu kvantifikácie v sociológii
- význam kvantitatívnych metód – slová mali byť nahradené fyzikálnymi symbolmi (všetko malo byť podriadené numerickej kvantifikácii)
- kritizoval súdobú sociológiu za nejednotnosť – nekvantifikovali, spojiť ju mala operacionalizácia termínov (rozpracoval ju Lazarsfeld, Lundberg bol nepochopený)
- Foundations of Sociology – programová práca Lundberga, kriticky prijatá vo svojej dobe, nepoznal Neurathové práce – vznikol prístup:
1) eklekticizmus (spájanie nesúrodých princípov) pragmatizmus (Dewey) s pozitivizmom (Comte), mal hlupák sledovať vývin EU vedy
2) scientistický verbalizmus – až násilne sa snažil pretlmočiť
3) kritika sociológie z fyzikalistických pozícii (kultúra nemôže byť súčastou sociálnej vedy)
4) vedeckou bude sociológia len vtedy, keď dokáže kvantifikovať všetky javy, ktoré skúma
5) sociálna veda je falošná, atomizovaná
6) úloha poznania – prínos inovácii (pragmatizmus plus behaviorizmus)
hovoril o vzťahu organizmu a prostredia (inšpiroval metódu systémového prístupu, väzba časti celku na prostredie, išlo o skúmanie väzieb, dynamiky, ...)
7) metodologický operacionalizmus vyvolal potrebu rozbitia niektorých kategórii a definícii ako je spoločnosť, jednotka, .... Posadnutosť objektívnosťou.
Spoločenská reforma – prostredníctvom vedy (exaktnej) nie kultúry, tá je schizofrenická, len veda dokáže dať spoločenskú rovnováhu. Veda ako prostriedok sociálneho inžinierstva (can science save us?)