U človeka je to v prvom rade myslenie

U človeka je to v prvom rade myslenie. Vlastná to činnosť na tejto Zemi človeku ako človeku. Z dejín ak máme si brať poučenie, tak isto vieme, ba prináša to i ľudská skúsenosť, že nijaký národ si povedzme písmo nevymyslel sám. Písmo svedčí o vysokom stupni myslenia. Národy preberali písmo vždy od seba vyspelejších národov, alebo sa prinajmenšom nechali inšpirovať. No, čo povedať vtedy, keď najstaršie písmo pochádza od Sumerov a Egypťanov? Podobne ak by sme prijali mienku filozofov druhej strany o postupnom vývoji človeka a jeho poznania. Vždy sú na začiatku jednoduchšie formy až potom zložené. Ak povedzme ďalším prejavom výšky myslenia je znalosť využiť prírodný materiál tak skôr by sa dalo pochopiť, že železo človek mohol objaviť časovo skôr ako bronz, ktorý je zloženinou dvoch kovov. Prvá však bola doba bronzová a až tak železná.
Poznanie človeku neprináša totiž iba jeho vlastná skúsenosť, ale tiež myšlienka, ktorú získa od iného človeka, veď je predsa spoločenský tvor. A to aj bez toho, žeby to sám skúsil. A schopnosť myslieť tu musí už byť, tá robí človeka človekom. Taktiež v rade príčin nemožno ísť do nekonečna. Niekto to spoznal ako prvý a odovzdal to. Ak by dlhá doba, mala byť rozumným argumentom pre získanie všetkých tých skúseností a poznatkov, ktoré povedzme dnes človek má, (a písmo vzniklo až kdesi na konci vývoja) potom je ešte jedna otázka. Čo náboženstvo? Pojem Boha? Ak mnohé veci v prírode by človek v priebehu časov porozumel, kde v prírode by našiel príklad na nesmrteľného Boha, Ducha, ktorý nemá telo? Žeby si ho vymyslel? Potom jedného či viacerých, alebo viacerých a potom jedného? Ak by si prvý človek nevedel vysvetliť javy ktoré spoznal, akoby ho napadlo niečo, čo by predtým nespoznal? Nepoznal podstatu blesku tak v ňom hneď spoznal tajomné sily nejakého božstva? Veď nič nie je chcené ak nie prv spoznané. Preto idea Boha musela byť daná človekovi dávno, na začiatku. A potom od koho? Veď aj tí snaživí po poznaní sa museli nechať predsa niekým inšpirovať, aby chceli poznať a vytrvali v tomto snažení. Museli mať rozum i slobodnú vôľu. Museli spoznať i chcieť to uchovať. Túto možnosť však má v našich podmienkach iba človek. Tak čo potom chápeme človek v širšom zmysle? Človek, ktorý žil do 14000 pred Kr.? Keďže je tu viac otáznikov ako jasných vecí nech ich teda najprv riešia tí čo ich skúmajú, a až keď budú vyjasnené, potom ich budeme učiť. Preto aj v dejinách sociálnej práce sa budeme pridržiavať toho starého a osvedčeného rozdelenia – starovek, stredovek a novovek.