KONANIE AKO ZÁKLADNÁ KATEGÓRIA
Dve teórie konania – pôvodná plus reevidovaná
o actor – aktér chápaný ako nositeľ roly
o goal – cieľ, konanie je cielené
o means – prostriedky, použité aktérom k dosiahnutiu ciela
o situation – vonkajšie podminky konania, konanie je niečim zvonka podmienené
o norms – normy, normatívna paradigma
Nepoužíva pojem postoj , ale orientácia. O je k menej k niečomu zakotvená ako postoj.
Hodnotovým orientáciam individuí zodpovedajú zodpovedajú dichotomické možnosti aktéra v konkrétnych situáciach:
1) afektivita vs. afektívna neutralita – citová podmienenosť konania
2) self vs. collective orientation (množina aktérov) – egoizmus vs. kolektivita
3) univerzalizmus vs. partikularizmus – univerzálne vs. špecifické hodnoty
4) askripcia vs. výkon – pripisovanie výkonov niekomu, alebo dôraz na výkon – šlachtic vs. úspešný emigrant
5) špecifickosť vs. difúznosť – pod lupou vs. voľným okom – pripisujem hodnotu výseku sociálnej reality alebo je orientácia zameraná na celky integrujúce viacero hodnôt
Žádné komentáře:
Okomentovat