Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Konfliktualistické teórie

V 60. rokoch Eseje o spoločenskej teórii – motív kritiky funkcionalizmu, odmieta teórie rovnováhy a integrácie v spoločnosti.
Society and Democracy in Germany
New Liberty
Moderní sociálny konflikt – 1988, vyšla pred revolúciami, reakcia na pohyby revolučných zmien v západných spoločnostiach
Úvahy o revoluci v Evrope – 1990, reflekcia na pád komunizmu.
Konfliktualistický model – javy kludu, rovnováhy sú v spoločenskom živote neobvyklé, prirodzený je opak.
1) každá spoločnosť podlieha procesu zmeny, táto zmena má všeobecný charakter, prebieha všade
2) v každej spoločnosti, v každom momente vznikajú nezhody a konflikty – spoločenský konflikt má všeobecnú povahu.
3) Každý element v spoločnosti prispieva nejakým spôsobom k jej dezintegrácii a zmene
4) Každá spoločnosť má prinútenie, jedni členovia voči iným členom
Čo narúša rovnováhu a čo spôsobuje zmenu? Cesta spočíva v tom, že sa treba zamerať na príčiny zmeny, ktoré musíme hladať vo vnútri systému. konflikty vníma ako konflikty makroúrovne. Chápe ich ako boje medzi vľkými spoločenskými skupinami (triedami). Treba v týchto konfliktoch skúmať vzťahy závislosti – súvisia s problémom autority. Uplatňovanie autority vyplíva z odlišných pozícii spoločenských skupín, tí vyššie na úkor tých nižšie. Pozíciu spája s mierou moci. D spája triedy s veľkosťou moci, Marx bol ekonomický determinista. Aké sú záujmy jednotlivých skupín? Tí vyššie si chcú moc udržať, tí nižšie majú záujem zrušiť status quo – to je zdroj konfliktu. Tento boj s nejakým spôsobom vyvíja, najprv sú tieto záujmy pod povrchom, efemérne, skupiny bez stratégie sú len potenciálnymi bojovníkmi o moc (kváziskupiny) latentné skupiny. V momente, keď si uvedomia svoje možnosti a silu, prestávajú byť kvázi skupinami s távajú sa interest groups, obnažujú svoje ciele a konflikt je zjavny, ide o zmenu status quo. V počiatkoch bol D ľavicovo orientovaný, ale v MSK bol už pravicovejší. Kváziskupina a Marxová trieda o sebe – interest group a Marxová trieda pre seba. Preto dlho označovaný za neomarxistu.

Žádné komentáře:

Okomentovat