Konflikt považovali obaja za najdôležitejší problém vedy o spoločnosti. U Marxa dominujú ekon. vzťahy D mocenské. D istým spôsobom modifikuje Marxa na podmienky 50 rokov minulého storočia (aktualizácia). Konkrétnejšiu podobu nadobudla v práci Spoločenské triedy a triedny konflikt v industriálnej spoločnosti 1957 – sústreďuje sa na problematiku strednej triedy (manažéri, sudcovia, vládni činitelia) vyzdvihuje jej význam, pre Marxa bola iba prechodným javom. Buržoázia, stredná treida a robotnícka trieda. Identifikuje ST príslušnosťou k určitým povolaniam. Zaujímalo ho volebné správanie jednotlivých tried. Aj empirické argumenty, že stredná trieda má špecifické volebné správanie. Tretina inklinuje k radikálnym stranám – zelení socdem a tal a dve tretiny ku konzervatívnym stranám - vyhovuje im väzba na tých pri moci. Ide o volebné správanie 50 rokov. V inej práci, na ktorej pracoval 15 rokov – MSK – v nej sa D snaží charakterizovať odlišnosť konfliktu v západných spoločnostiach, že sú tu nové, iné faktory zmeny. Sme konfronotovaní s novým typom sociálneho konfliktu. Nový problém – problém vzniku underclass chudoby. UC – lebo sú to tí, ktorí sa ocitnú pod hranicou chudoby (masa marginalizovaných ľudí) ako k tomu došlo a k čomu to vedie.
1) protikladnosť rastu, keď je ekonomika nastavená na rast, tlak na rast tvorí tých, ktorí nemajú šancu sa na tom raste podielať.
2) Rast súvisí s podmienkou inovácií, z týchto inovácii sú vylúčení nekvalifikovaní, nezamestnaní atď...
3) Chudoba vytvára požiadavku spravodlivosti, Marx to chcel riešiť revolúciou, formuluje teda novú požiadavku na politikov, politika slobody – nemarginalizovať konflikt, musíme hladať nástroje na jeho riešenie.
Žádné komentáře:
Okomentovat