Konfliktualistické teórie
Dlhú dobu sporo medzi konsenzualistami a konfliktualistami. K zdôrazňuje pohyb zmenu. Vychádzali z Marxa. Ralph Dahrendorf, Collins, Coser. Každý z nich mal svojský prístup, koncept. Coser chápal konflikt ako doplnok funkcionalizmu, Dahrendorf ako protiklad funkcionalizmu.
Umiernený konfliktualista, prvý kritik štruktúrneho funkcionalizmu
Coser - Functions of social conflict, pokračovanie štúdia sociálneho konfliktu. Zaoberá sa funkciami konfliktu, absencia problematiky dysfunkcií a pozornosť venoval dôsledkom konfliktu – adaptácia, upevňovnie skupín. Konflikt má pre skupinu svoju pozitívnu rolu, existujú typy konfliktov, ktoré sú pozitívne (strata zamestnania člena rodiny vedie k obranným mechanizmom a posilneniu rodiny) konflikt môže prispieť k rastu integrácie, rehabilituje konflikt, tým, že poukazaje na pozitívne efekty konfliktov pre skupiny. Nevenoval sa problematike antagonostických záujmov v rámci skupín (Marx hej)
Dahrendorf – nemecký sociológ, pôsobil ako politik, CU, Harward, London school of economics, poslanec spolkového snemu aj poslancom európskeho spoločenstva. Zaslúžil sa o to, že sa zrovnoprávnili konfliktualistické teórie s funkcionalistickými.
Cesta z utópie – atak na Parsonsa, keď bol na vrchole.
1) kritika funkcionalistickej vízie spoločnosti – považovaná za utópiu, hladal cestu z nej a to je konfliktualistické stanovisko, ahistorické poňatie (vela styčných bodov s Millsom)
2) vo F panuje všeobecná zhoda
3) inštitúcie a hodnoty v tomto svete nie su harmonické
4) chýba poukázanie na zdroje konfliktu (vnútorné)
5) spoločnosť je v stave izolácie od iných systémov.
6) Kritika vízie o rovnováhe a integrácii.
Žádné komentáře:
Okomentovat