Predchodcovia
Svet tejto teórie je jednoduchý, kvalita javov nie je prípustná. V tomto svete sú producenti, spotrebitelia, tovary a trh. V prostredí trhu, ktorý je netransformovateľný a zadefinovaný konečne , sa pohybujú aktéri (producenti a spotrebitelia). Vzájomne si uspokojujú svoje potreby. Činia tak napríklad cez výmeny tovarov a služieb (ekonomický svet). Konajú pritom racionálne, čiže snažia sa maximalizovať svoju utilitu (úžitok) zo vzájomného kontaktu. Inak povedané snažia sa nájsť optimálnu cestu k svojmu cieľu. Tento proces hľadania optimálnej cesty sa nazýva racionalita, preto teda teória racionálnej voľby – teória skúmajúca voľbu optimálneho riešenia.
Tento model v 50. rokoch 20. stor. preniesli z ekonómie na pôdu politickej vedy predstavitelia Harvardskej školy (Arrow a Downs).
Posun oproti ekonómii nastal vo význame základných termínov, je tu už politické prostredie (demokratický systém), politický trh a politickí aktéri. Spotrebitelia sú ľudia so statusom občana a producenti sú politické strany (a hlavne vláda), tovarmi sú jednotlivé politiky (ako súbory riešení otázok, sporných tém a aj ideológie), ktorých aplikácia by mala zabezpečiť občanom úžitok.
Metóda
Downs pri tvorbe modelu politického prostredia vyvodzuje základné hypotézy z teórie deduktívne (Downs, 1957). Avšak dedukcia by mala predpokladať pravdivé základné tvrdenia alebo minimálne také, v ktorých pravdivosť sa verí. Hypotézy by potom boli zákonmi, ich pravdivosť by sa už nemusela dokazovať. Pretože z pravdivých premís deduktívne nutne musí vyplývať pravdivý záver. V čom je vlastne problém? Je v slove dedukcia, vlastne jeho nevhodnou aplikáciou. To, čo Downs vo svojom diele robí, je abdukcia, je to proces vyvodzovania hypotéz z premís podobný procesu dedukcie, avšak závery sú iba štatisticky pravdepodobné a ich platnosť treba ďalej empiricky overiť. Teda platí aj to, že falzifikovaním hypotéz nefalzifikujeme celú teóriu (ako by sa stalo, keby išlo o dedukciu).
Žádné komentáře:
Okomentovat