Náčrt ekonomickej teórie demokracie
V sociálnych vedách v rámci empiricko-analytického prístupu je jeden smer, ktorý sa snaží vysvetľovať politické javy pomocou matematických modelov (Říchová, 2002). Táto tendencia zmatematizovať sociálny svet nie je nová. Matematizácia je totiž dôkazom exaktnosti; kvantifikovať a matematizovať znamená byť „objektívny“. Nie je to samozrejme len snaha o objektívnosť (objavovať svet taký, „aký je“), súvisí to aj s celkovým spoločenským postavením jednotlivých vied.
Najväčšie uznanie majú takzvané tvrdé vedy (zmatematizované). Kto by nepoznal laureáta Nobelovej ceny Einsteina, koľko ľudí však pozná Webera? Nebudem znižovať snahu určitých sociálnych vedcov o uznania. Niektorí snahu o uznanie považujú za základnú ľudskú vlastnosť(Todorov, 1998), uznanie je hnacím motorom ľudského konania. Ak získam uznanie od druhých, potvrdzujú tým, že moje konanie malo zmysel. Som uspokojený.
Teraz sa vrátim späť k empiricko-analytickému smeru, ktorý som spomínal vyššie, k teórii racionálnej voľby. Čo robia aktéri v priestore, v ktorom sa pohybujú? Uspokojujú svoje potreby. Kde sú však spomínané matematické modely? Ak môžeme zredukovať ľudské konanie na pár pravidiel, potom ich je možné aj kvantifikovať. Z podobného predpokladu vychádza aj teória racionálnej voľby, redukciou sociálneho sveta na niekoľko princípov vytvorila modely, ktoré predikujú správanie ideálnych aktérov.
Tieto smery sa stávajú veľmi „populárne“. Politológia tu nestojí bokom, jeden z jej smerov, teória racionálnej voľby, sa snaží o matematizáciu. Zakladajúcou prácou tohto smeru bola kniha Anthonyho Downsa „Ekonomická teória demokracie“. Tu „formuloval základné tézy teórie racionálnej voľby“ (Říchová, 2000: 96). V tejto práci chcem načrtnúť túto základnú koncepciu, z ktorej vychádza daný smer v politológii.
Žádné komentáře:
Okomentovat