Novopozitivizmus

Novopozitivizmus (Neopozitivizmus)

Akoby tretia vlna pozitivizmu (1. Comte, Spencer a evolucionisti, 2 epistemologický pozitivizmus – Pareto, Durkheim, rozvíjanie teórie poznania, 3 vychádza z prevratu v logike)
3 prúdy
1) empirická sociológia (Otto Neurath)
2) fyzikalistická sociológia (Georg A. Lundberg)
3) Matematické modelovanie – prírodovedno matematický smer (Paul F. Lazarsfeld)
Bertrand Russel – unifikácia vedy
Viedenský krúžok 1929 – treba vybudovať jednotnú vedu s jednotnými pravidlami a spoločným jazykom (jednotná veda na spoločných princípoch), vyrastol zo spolku Ernesta Macha (matematici, fyzici), Max Schlick bol Machovým žiakom, jeho spolok už prerastá rámec prírodných vied ()
- spája ich zámer vybudovať jednotnú vedu a opierajú sa o modernú logiku, ktorá poskytuje nástroje na analýzu formálnych štruktúr, jazyk, požiadavka verifikácie – chcú čeliť iracionalistickým trendom, ktoré boli v tom období populárne, len to s čo sa dá verifikovať, logický pozitivizmus, lebo základom je moderná logika – neopozitivizmus, lebo už nie je kópiou tých dvoch predchádzajúcich,
- Berlínska škola logického neopozitivizmu a Ľvovsko – Varšavská škola boli dvoma najvýznamnejšími školami
Neopozitivizmus v sociológii: nevytvára novú sociologickú teóriu, záujem sa sustreduje na budovanie metodológie, na budovanie jazyka vedy, metodológia musí byť schopná poskytnúť verifikovateľné poznatky, abstraktný ideál vedy je východiskom pre nové chápanie sociológie, ktorá je axiologicky neutrálna
Sociológia:
- prvotná je metodológia (Neurath a Lundberg), Lazarsfeld už zdôrazňuje aj teóriu
- snaha o kvantifikáciu (všetky javy sa dajú nejakým spôsobom kvantifikovať)
- budovaná na základe naturalizmu a fyzikalizmu
- predmetom skúmania spoločenskej vedy je správanie ľudí, smerom k behauviorizmu
- ahistorizmus v prístupe k spoločenským javom