NOVOVEK

NOVOVEK

"Nový vek" - novoveké dejiny
a snahy v Cirkvi na poli sociálnom

3. Humanizmus a renesancia
V 14. a 15. storočí nanovo objavili vzdelanci literárny svet starovekých Grékov a Rimanov; vôbec, že existovali literárne diela nielen náboženského charakteru, ale spisy a knihy o bežnom živote človeka. Táto, neskôr nazvaná "svetská literatúra" - litterae humanae poznačil celkový vývoj v ďalších storočiach. Títo vzdelanci, humanisti boli presvedčení, že treba hľadať účinné nástroje na formovanie nového človeka. Nastala nová doba, v dejinách nazývaná - novovek. Okrem tohoto dobrého zámeru však treba už hneď upozorniť, že títo vzdelanci začali označovať obdobie od pádu Rímskej ríše do tejto doby ako dobu barbarskú, dobu temna - stredovek. Pod touto optikou ďalej nazerali aj neskôr osvietenci, a zdá sa, že ani v dnešnej dobe akoby nebolo kritického ducha, ktorý by poukázal, že tento úsudok humanistov je veľmi prehnaný.
Korene novoveku siahajú ešte do stredoveku. Kolískou sa stala práve oblasť niekdajšieho slávneho Ríma, ktorý na začiatku 14. storočia ostal "opustený". Cisár už od 4. storočia prebýval na Východe. Pápež, ako nový ochranca a otec Ríma prebýval od roku 1309 v Agninone. Začalo tzv. avignonské zajatie, ktoré trvalo 70 rokov. Takto to nazvali vtedajší súčasníci. To čo pápeži úspešne bránili v 12. a 13. storočí proti politike Hohenštaufov, ktorí snívali vybudovať vládu podľa vzoru východných cisárov (absolutistická moc, ktorej súčasťou mal byť i pápežský štát); teraz sa vzdali dobrovoľne v prospech francúzskej koruny. Od čias Karolingovcov, ktorí rešpektovali pápeža a nesnažili sa o manipulovanie už ubehlo skoro 300 rokov. Nemeckí cisári z tejto dynastie zrejme nemali veľké pochopenie pre veci pontifika ako predtým Frankovia. Keď pápež sa utiekal o pomoc proti barbarským nájazdom, keďže ju nedosiahol u východných cisárov, dosiahol ju bez "záväzkov" u Frankov (Karol Veľký, Ľudovít Pobožný) Tentokrát sa situácia zopakovala a pápež hľadal pomoc pred nemeckými cisármi, našiel ju u francúzského dvora, ktorý však sa veľmi líšil od toho franského. Na ideu univerzalizmu v Cirkvi, budovanú od začiatku stredoveku (800) bol vrhnutý tieň - tieň nedôvery kresťanského sveta. Pápež je v moci francúzskeho kráľa. Boj medzi pápežstvom a cisárstvom nadobudol v tom čase vrchol a zároveň poškodil tak pápežstvu ako i cisárstvu. Doba kresťanského universalismu ktorou bol vlastne stredovek charakteristicky začala upadať. Novovek so svojim partikularizmom bol už tu.