Spojenectvom týchto dvoch suverénnych autorít pápeža a cisára na Západe sa vlastne celý stredovek tvorila idea univerzalizmu - kráľovstvá Európy v kresťnaskú spoločnosť. Tvorba tejto spoločnosti však vonkoncom nebola ľahká. Nové národy, ktoré bez katechumenátu prijali vieru si so sebou priniesli do kresťanstva množstvo pohanských zvykov a náhľadov na svet. Ešte dlho v nich žilo začítanie, dôvera v amulety, čarodejníctvo, veštenie, hádanie so Sv. Písma (sortes sanctorum bibliorum), božie súdy. Zvlášť tie posledné boli vyjadrením viery Germanov i Slovanov, že božstvo musí zasiahnúť v istých prípadoch v prospech nevinných a odhalenie zločincov. Při nedostatku dôkazov to boli akési náhradné dokazovacie prostriedky. Pápeži bojovali proti týmto neporiadkom - Mikuláš I, Štefan VI či Alexander II.
Ďalšími veľkými zlami tejto doby a dosť rozšírenými boli lúpež, pomstychtivosť, ukrutnosť, surová zmyselnosť, bojovná podráždenosť a opilstvo. Vojnami ľudia zosuroveli. Sila, ktorá bola priam zvelebovaná v germánskom svete bola ideálom viac než Cirkvou a občianským právom vymedzený poriadok. Pästné právo - právo silnejšieho spôsobovalo veľa neprávostí. Synody už od 11. storočia vymerali najťažšie tresty pre tých, ktorí svojvoľne a násilím riešili spory. Účenejšie sa však zdali byť azylové právo a v 10. storočí uvedený Boží mier.
Žádné komentáře:
Okomentovat