Práve na tomto sneme sa zakázala laická investitúra

Práve na tomto sneme sa zakázala laická investitúra, vydali sa smernice proti simónii a manželstvo subdiakonov, diakonov a kňazov, ktoré doteraz aj keď nebolo dovolené ale platné, vyhlásil za neplatné - celibát. Podobne sa boj medzi cisárom a pápežom zopakoval a to v obsadení potomkovia po matke Henricha IV so svojou prepiatou ideou cisárstva s absolútnou vládou - Hohenštaufovci a zvlášť Fridrich Barbarosa (1152 - 1190) a Alexander III. (1159 - 1181). Ten v boji proti nemeckým cisárom sa uchýlil ku francúzskym kráľom. Zrážka však prišla i za Inocenta III. a Fridricha II. Prvý, Inocent III. (1198 - 1216) bol posledným veľkým pápežom - štátnikom. Ním nastúpil na pápežský stolec učenec, štátnik s rytierskou ctižiadosťou a svätec. Druhý Fridrich II. (1215 - 1250) nadaný a vzdelaný, veľký štátnik, milovník vedy a umenia no krutý a bezohľadný. V náboženskom ohľade indiferentný. On bol predzvesťou novej doby. Zrieka sa ríšskej univerzálnosti voči kráľom Francúzska a Anglicka. Nech sa vraj každý stará o svoju krajinu sám. Na svojom dvore v Palerme na Sicílii a tu zrušil feudálny systém a vytvoril absolutisticko - úradnícku formu správy. Napätie a výpady cisárstva a pápežstva vyvrcholili keď nový pápež, Inocent IV zvolal v roku 1245 do Lyonu cirkevný snem. Vlastne niet tu víťazov. Prehrali tým, že sa postavili proti sebe. Čo však neprispelo pápežstvu a ani Cirkvi ale iba poškodilo, bol ten fakt, že pápež Gregor VII, ktorý bol ináč veľký človek a dobro, ktoré učinil mu nemožno uprieť urobil pri svojom počínaní ohľadom riešenia problémov (simonia, konkubinát, investitúra) veľkú chybu. V snahe odstrániť tieto neporiadky vyzval stredovekého jednoduchého človeka postaviť sa proti svojmu bezprostrednému cirkevnému a svetskému nadriadenému. Kniežatá proti cisárovi. Táto chyba mala do budúca strašné dôsledky.