STREDOVEK

STREDOVEK

II. "Veľká Cirkev" - Stredoveké dejiny Cirkvi
a snahy v sociálnej oblasti

1. Karol Veľký - cisárstvo na Západe

Keď vojvoda Odoakar roku 476 zosadil posledného rímskeho cisára na Západe a germánske kmene rozbili západorímsku ríšu pápeži prosili o pomoc "východorímskych" cisárov. Pomohol až Justinián I zriadením Ravenského exarchátu (r. 555) a tým pripojil Itáliu k východnej ríši. Predsa len medzi obyvateľstvom a východnými správcami Itálie vznikli veľké rozpory. Longobardi využili túto situáciu a zmocnili sa Itálie v roku 569. Pápeži znova sa obrátili o pomoc na Východ. Keď však nenašli pomoc u cisárov na Východe obrátili sa k Frankom. Pápež Zachariáš (741 - 752) odporúčal Pipina Krátkeho Frankom ako kráľa namiesto slabomyseľného Childerika III. Pipin nemusel dlho čakať, aby vrátil pápežovi svoju priazeň. Longobardský kráľ Aistulf (749 - 756) sa pokúšal dostať pod svoju moc celú Itáliu. Keď pápež Štefan II (752 - 757) videl, že na Východe u cisára nič nedosiahne obrátil sa na Frankov, sám sa vybral roku 754 k Pipinovi žiadať pomoc. Pipin ho prijal s úctou a sľúbil pomoc, teda vrátiť pápežovi rímske vojvodstvo a ravenský exarchát. Tiež bude chrániť svojou mocou pápeža a Cirkev. Pápež pomazal jeho i jeho synov Karola a Karlmana za kráľov a Pipinovi dal titul patricia Ríma - námestník rímskeho cisára. V roku 755 Pipin vytrhol z moci Longobardov 20 miest a daroval ich pápežovi. Tento Pipinov dar vlastne dal základ pápežskému štátu. Podobne i Hadrián I. požiadal Karola Veľkého v roku 774, ktorý premohol Longobardov a zničil ich ríšu. Pápež, ako duchovná hlava kresťanov sa úplne v svetskej sfére stal suverénny panovníkom v Itálii. V roku 799 korunoval Lev III. Karola za rímskeho cisára.