Do Cirkvi vstupujú iné národy

3. Do Cirkvi vstupujú iné národy

Keď v roku 376 prekročili hranice Rímskeho impéria na Dunaji Vizigóti, do Európy vtrhli Huni pod vedením svojho kráľa, ktorého nazývali Balamber začala sa doba veľkého pohybu národov v Európe - sťahovanie národov. Germánske kmene sa dali do pohybu. V roku 406 kmene Alemanov, Vandalov a Svevov prekročili Rýn a vstúpili do Gálie. Za nimi prišli Burgundovia. V roku 410 kráľ Vizigótov Alarik dobyl Rím. Germánske kmene sa posúvali postupne zo severovýchodu na juhozápad. Obsadili Galiu Španielsko, severnú Afriku a Taliansko. Územie cisárstva zostalo v tom čase formálne neporušené ale barbari postupne preberali vojenskú a politickú moc a začali vytvárať kráľovstvá. Až kým v roku 476 Odoaker vodca germánskeho kmeňa Herulov dobyl Rím a posledný rímsky cisár Romulus Augustulus musel odovzdať cisárske insígnie. Územie bývalého západného rímskeho cisárstva sa zmenilo na množstvo menších kráľovstiev. Zánik západného cisárstva a zavedenie nového poriadku germánskymi národmi prinieslo istú nezávislosť Západu od Konštantinopolu a tým nezávislosť pápežstva.
Kresťanstvo ako prví z germánskych kmeňov prijali Góti. Tí sa s ním oboznámili ešte predtým než vstúpili do západnej Európy. Rozdelili sa na Vizigótov a Ostrogótov. Značne sa u nich ujalo kresťanstvo v misii Ulfilu (+383). Vynašiel gótske písmo a stal sa ich misijným biskupom. Neskôr z politických dôvodov (pomoc od rímskeho cisára Valensa) prijali arianizmus. Od nich prešiel arianizmus ku Ostrogótom, Vandalom a Longobardom. Pod útlakom rímskych úradov sa Vizigóti vzbúrili. Neskôr pod vedením Alarika sa zorganizovali spustošili Taliansko, dobyli Rím a založili si kráľovstvo s hlavným mestom v Touluse. Za kráľa Rekarda (586 - 601) prijali ortodoxnu vieru. Úplná rekatolizácia nastala po synode v Tolede roku 589. Ostrogóti, ktorí prijali kresťanstvo v jeho rýdzej forme však pod vplyvom Vizigótov prijali arianizmus sa celkom zmocnili ríše, keď vojvoda Odoakar v r. 476 odstránil posledného cisára Ríma. Sám sa stal kráľom Itálie. Cisár východnej rímskej ríše Zeno spočiatku ho uznal ale potom poštval proti nemu kráľa Ostrogótov Teodoricha Veľkého. Ten odstránil Odoakara a vytvoril germánsku ríšu na území dnešného Talianska, Slovinska, Maďarska, Rakúska. Snažil sa získať i Frankov aby vytvorili spoločne ríšu pod nadvládou Ostrogótov. Po smrti Teodoricha sa Itália stala od roku 555 (Ravenský exarchát) súčasťou východorímskej ríše. Avšak v roku 568 z Panónie vtrhli do severnej Itálie Longobardi a vytvorlil si kráľovstvo Lombradsko so sídlom v Pávii až kým ich Karol Veľký v roku 774 nepripojil ku franskej ríši. Iste nie sú tu spomenuté všetky kmene ich dejiny. Třeba však spomenúť kmeň Frankov, keďže sa im podarilo mocensky ovládnuť územie Európskeho priestoru na západe a juhu.