Cirkev v staroveku

I. Cirkev v staroveku

1. Od Apoštolských čias do roku 313
2.
1. Poslanie Ježiša Krista

"…Duch Pána je nado mnou,
lebo ma pomazal,
aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení,
a slepým, že budú vidieť;
utláčaných prepustiť na slobodu
19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Iz 61, 1
20 Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. 21 A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ 22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?…" 23 (Lk 4,17n.)

Mohli by sme to nazvať programovým vyhlásením – áno, toto idem teraz naplniť, ba už aj napĺňam. Vo výrazoch
Duch Pána je nado mnou a pomazal – je vyjadrená prítomnosť Boha v živote človeka a poverenie človeka samým Bohom k istej úlohe. Výrazom pomazal chápeme toľko čo vystrojil a opatril (pomazaním kráľov sa naznačovalo - určenie a splnomocnenie)
Hlásal evanjelium chudobným (maličkým)– to jest tým, ktorí Božie kráľovstvo prijímajú „ so srdcom poníženým“ tj. úprimne, seriózne. Pod poslaním Ježiša Krista chápeme celkové riešenie otázky:- človek a jeho problém. Problém človeka na základe Písma je - narušený vzťah s Bohom a teda so všetkým čo je okolo neho. Témou Evanjelia Ježiša Krista je "…vyslobodiť svoj ľud od hriechu…". To znamená aj Jeho meno - Ježiš - Spasiteľ. V prvom rade Ježišovo posolstvo ľuďom hovorí o vrcholnom záujme Boha o človeka a ponúknutie vzťahu na báze dôvery a osobnej iniciatíve človeka, ako odpovedi Bohu na Jeho iniciatívu.