Spôsob vnímania a jeho selektivita

Spôsob vnímania a jeho selektivita
Je jasné, že zo všetkých podnetov, ktoré sú okolo nás nieje technicky možné vnímať všetky a preto z nich viacerými spôsobmi vyberáme a vnímame len niektoré. Pri rozhovore máme nespočetne veľa možností – od farby ponožiek cez čistotu límčeka nášho partnera – pravdepodobne sa budeme zameriavať len na niektoré, ako uvádza [I3], budú to predovšetkým veci, ktoré potrebujeme na ďalšiu interakciu (a na predpovedanie správanie druhého) a veci, ktoré nám dávajú zmysel. Tiež budeme venovať viac pozornosti a veciam väčším (rozmerom), intenzívnejším (napr. silnejším zvukom) kontrastnejším a šokujúcejším. čo z toho však budeme ďalej spracovávať a čo použijeme ako východisko pre ďalšie rozhodnutie sa snaží vysvetliť teória vážených priemerov.

Vážené priemerovanie
Ako uvádza Anderson, naše úsudky o druhých ľuďoch sú váženými priemermi informácií, ktoré o nich máme. Váženými preto, že nie každej informácii, ktorú o druhom získame, prikladáme subjektívne rovnakú váhu. Napríklad väčšiu váhu priložíme informácií o tom, že niekto pravidelne prispieva na charitu ako tomu, že nám nezištne pomohol, keď sme to potrebovali. Anderson dodáva, že väčšiu váhu prikladáme negatívnym informáciám, čo podľa mňa neplatí vo väčšine prípadov (neskôr spomínam teórie, ktoré tuto tézu podporujú).

Primacy a recency efekt
Tzv. primacy a recency efekt – alebo efekt prvej a poslednej chvíle – poukazuje na to, že človek si najlepšie spomína na veci ktoré sa odohrali na začiatku a na konci udalosti. Ako ukazuje aj výsledok experimentu [Roediger, McDermott (2000), viz obrázok napravo], zo zoznamu 16-tich slov si najlepšie pamätali probandi prvé dve a posledné 4 slová. Zdá sa teda, že je recency efekt je o ničo silnejší. V praxi nájdeme tieto dva efekty napríklad pri odporúčaniach manažérom – pokiaľ sa chystajú oznámiť (podriadenému) negatívne informáciu, je dobré ju „zabaliť“ medzi dve pozitívne informácie (tento model sa tiež nazýva sendvič model). Pri vytváraní dojmu je teda dobré dbať hlavne na prvé a posledné chvíle interakcie.