Druhy nonkonformného správania
Aj keď sú nonkonformita a deviácia významovo takmer totožné pojmy niekedy sa medzi nimi rozlišuje.
V takomto prípade sa potom za nonkonformné právanie pokladá len také správanie, ktoré nedodržiava druhy noriem so slabšími sankciami, t. j. najmä obyčaje, módu a mravy.
Za deviantné správanie sa zase pokladá také správanie, ktoré nedodržiava druhy noriem so silnejšími sankciami, t. j. zákony a tabu. Niekedy sa takýto druh správania označuje aj termínom kriminálne správanie.
Všeobecnú kategorizáciu nonkonformného správania vypracoval americký sociológ R. K. Merton. Kategorizáciu zakladá na dvoch faktoroch – akceptovaní spoločenských cieľov a akceptovaní povolených spôsobov ich dosahovania.
Rozoznávame štyri druhy nonkonformného správania:
a) Inovatívne
• je také nonkonformné správanie, ak osoba akceptuje spoločenský cieľ, ale neakceptuje dovolený spôsob ( t. j. normy), ako tento cieľ dosiahnuť. Práve naopak, na jeho dosiahnutie používa nedovalené, nelegitímne spôsoby (daňové úniky, čierny obchod, krádež, prostitúcia a pod.)
b) Ritualizované
• je také nonkonformné správanie, ak osoba neakceptuje alebo neporozumie spoločenskému cieľu, ale napriek tom sa riadi len dovolenými spôsobmi správania (takýmto je napríklad vykonávanie nudnej, nezáživnej práce, neponúkajúcej žiadne kariérové šance.)
c) Samotárske
• je také nonkonformné správanie, pri ktorom osoba neakceptuje ani spoločenské, ani dovolené spôsoby ich dosahovania ä (takto sa správa napríklad tulák).
d) Rebelantské
• rebelantské správanie je také nonkonformné správanie, pri ktorom osoba nahrádza akceptovaný cieľ a spôsob správania iným cieľom a spôsobom správania (takto sa správa napríklad revolucionár).
Žádné komentáře:
Okomentovat