Pozitívne a negatívne dôsledky nonkonformného správania

Pozitívne a negatívne dôsledky nonkonformného správania
Dva najdôležitejšie pozitívne dôsledky nonkonformného správania identifikoval už E Durkheim. Podľa neho je nonkonformné správanie:
- Mechanizmom prispievajúcim k sociálnej konformite a stabilite
Konštatuje sa, že na to, aby sa v usporiadanom spolužití ľudí dosiahlo a udržalo sociálne konformné správanie, je vhodných niekoľko individuálnych prípadov porušenia sociálnych noriem. Tým že sa k týmto individuálnym prípadom pristúpi ako k prípadom porušenia noriem, sa stanú zreteľnými hranice medzi konformným a nonkonformným správaním, a posilní sa sociálna konformita tých, ktorí normy neporušili.
- Osobitným zdrojom sociálnej zmeny.
V súvislosti s druhým pozitívnym dôsledkom nonkonformného správania sa zase konštatuje, že takéto správanie je v podstate vždy varovaním, že v danom sociálnom zoskupení čosi nefunguje a je signálom na nejakú modifikáciu.
Pokiaľ ide o negatívne dôsledky nonkonformného správania, predovšetkým sa konštatuje, že väčšina usporiadaných spolužití ľudí dokáže zniesť jeho určitú mieru. No dlhodobé a opakované porušovanie sociálnych noriem môže významne uškodiť, či dokonca úplne rozložiť organizované spolužitie ľudí. Nonkonformné správanie podkopáva najmä ochotu ľudí vykonávať sociálne roly a demoralizuje. Ak napríklad ľudia zistia, že niekto získal sociálne výhody obídením noriem, zoslabuje sa ich ochota zvyšovať vlastný výkon, a naopak, narastá u nich tendencia takisto porušovať normy.