Teórie sociálnej deviácie
V sociológii vzniklo viacero teórií, ktoré sa pokúsili odpovedať na otázku, prečo ľudia porušujú platné sociálne normy. Patria sem:
a) Teória anómie za jej autora sa pokladá jeden zo zakladateľov sociológie E Durkheim. Podľa tejto teórie sú príčinou deviantného správania ľudí frustrujúce sociálne podmienky a deviantné správanie je dôsledkom ľudského zúfalstva, beznádeje. Anómia - stav bezzákonnosti, ľubovôle, ktorý sa v spoločnosti obvykle objavuje v obdobiach prudkých spoločenských zmien, vtedy, keď starý normatívny poriadok už neplatí a nový ešte nevznikol alebo nefunguje. Práve v takýchto obdobiach platí obvykle ľubovôľa, ktorá môže niektorých ľudí frustrovať. Najzávažnejším nedostatkom tejto teórie je, že nevysvetľuje deviantné správanie v tých obdobiach, keď je zrejmé, že určitý normatívny systém je v spoločnosti funkčný.
b) Teória štruktúrneho napätia – podľa Roberta K. Mertona je deviantné správanie dôsledkom zablokovaných ašpirácií ľudí. Konkrétne je dôsledkom napätia, rozporu medzi, na jednej strane, spoločensky odporučenými cieľmi (hodnotami) a spôsobmi (normami), ako tieto ciele dosiahnuť, a na druhej strane, skutočnými možnosťami ľudí dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom určených, povolených spôsobov. Preto sa niektorí ľudia, motivovaní dosiahnuť tento odporúčaný cieľ, uchyľujú k deviantným spôsobom správania (napríklad ku klamstvám, ohováraniam, krádežiam, podvodom, lúpežiam a pod.). Táto teória však nevysvetľuje všetky druhy deviantného správania, keďže mnohé z nich pravdepodobne nie sú výsledkom zablokovaných ašpirácií. Podľa tejto teórie by napríklad museli byť všetci notorickí alkoholici materiálne neúspešný, bohatí by sa nikdy nemali dopúšťať krádeží a pod. Na druhej strane sa však teória pokladá za prínos práve poukázaním na to, že mnohí ľudia, ktorí porušujú normy, majú veľa spoločného s tými, ktorí normy neporušujú.
Žádné komentáře:
Okomentovat