c) Teória kultúrneho prenosu patrí medzi interakcionistické teórie. Jej autorom je americký sociológ E. H. Suhterland (1883 – 1950). V roku 1924 po prvýkrát formuloval názor, podľa ktorého človek nemá prirodzené dispozície na deviantné správanie, ale sa ho musí naučiť v interakcii s inými. V akej miere človek porušuje spoločenské normy< závisí od toho, ako dlho bol v interakcii s ľuďmi s deviantným správaním. Nonkonformnosť, deviácia, kriminalita sú teda podľa neho dôsledkom existencie deviantných subkultúr, ktoré rozširujú jednak myšlienku a jednak spôsoby nedodržiavania sociálnych noriem. To, čo odlišuje ľudí s dispozíciami porušovať a neporušovať sociálne normy, je obsah socializačného procesu. Deviantné správanie pritom uspokojuje rovnaké potreby a hodnoty ako správanie, dodržujúce spoločenské normy.
Za hlavný problém tejto teórie sa pokladá jej téza, podľa ktorej je každé deviantné správanie naučené. Ak to pre určité deviantné správanie platí, pre iné to neplatí. Veľa foriem deviácie je samotárskych. Objavujú sa ako dôsledok individuálnej invencie, neprenášajú sa učením.
d) Teória označenia (nálepkovania) tiež patrí medzi interakcionistické teórie. Podľa nej sa sociálne normy porušujú väčšinou preto, že spoločnosť označí určitých ľudí za porušovateľov noriem, deviantov. Za dôležité sa v nej preto pokladá rozlišovanie medi tzv. primárnou a sekundárnou deviáciou. Primárnou deviáciou sa označuje akékoľvek správanie jednotlivca, ktoré spôsobuje, že ho iní označia za devianta. Podľa autorov tejto teórie skutočná príčina, na základe ktorej došlo k označeniu, nie je dôležitá (a často aj ide o nepatrnú príčinu), dôležitá je reakcia, t. j. samotný akt označenia. Sekundárnou deviáciou je akékoľvek správanie jednotlivca, ktoré je reakciou na jeho označenie za devianta.
Hlavnými príčinami, prečo ľudia označení za deviantov inklinujú k poručovaniu noriem, sú:
- Obmedzené možnosti získať zamestnanie,
- Obmedzené možnosti nadviazania interpersonálne kontakty,
- Zmena ich sebahodnotenia, predstavy o sebe samých (podľa teórie symbolického interakcionizmu je pre sebahodnotenie ľudí dôležité ich posudzovanie inými; ak ich iní pokladajú za deviantov, porušovaním sociálnych noriem vlastne len plnia toto očakávanie)
Najväčším prínosom teórie označenia je upozornenie na to, že normy nie sú niečím nemenným, absolútnym, ale že ich vytvorili ľudia.
Neskoršie výskumy ukázali , napríklad, že niektorí ľudia porušujú normy permanentne aj bez toho, aby ich niekto označil za devianta (mnohí ľudia sa napríklad dlhodobo dopúšťajú drobných krádeží v obchodoch). Naopak, označenie niektorých ľudí za deviantov ich skôr motivovalo zmeniť svoje správanie a nepokračovať v porušovaní sociálnych noriem. Teórii označenia sa napokon tiež vytýka, že sa koncentruje len na vysvetlenie porušovania noriem ľuďmi, ktorí ich už raz porušili, keďže nedokáže vysvetliť, prečo človek začal porušovať normy.
Žádné komentáře:
Okomentovat