Filozofický smer, ktorý opierajúc sa o výsledky výskumov

2.Filozofický smer, ktorý opierajúc sa o výsledky výskumov za posledných dvesto rokov v oblasti prírodných vied (Carl von Linné 1707 – 1778), Charles Robert Darwin (1809 – 1882) je formulovaný vo filozofii Friedricha Engelsa (1820 – 1895). „...Vyvrcholením kultúrno – historického výskumu vzniku a vývoja človeka je stať Fridricha Engelsa „Podiel práce na poľudštení opice“ z roku 1876 (prvé vydanie 1896), kde opierajúc sa o práce Darwina pochopil a formuloval rozhodujúce pôsobenie práce na vznik a vývoj človeka a formovaní ľudskej spoločnosti...“. Podľa tohto názoru teda „...v tradícii tohto výkladu a na základe archeologických a kvarterologických výskumov za človeka v širšom zmysle pokladáme tie formy hominidov, ktoré boli schopné zámerne vyrábať nástroje...“.
Prvý človek – homo sapiens sapiens logicky získal svoje poznanie od svojich predchodcov. Tí totiž sú podľa tejto teórie považovaní za „...človeka v širšom zmysle...“.

Otázka znie: Ak chceme vedecky nájsť počiatok ľudstva, má vôbec nejakú šancu vo vedeckom svete aspoň hypoteticky tá možnosť, ktorá hovorí o vzniku ľudského rodu z jedného ľudského páru – človek 1.muž a človek 1.žena?

Ak chceme postupovať zmysluplne podľa kritérií vedeckého skúmania po postavení otázky status quaestionis si vyjasníme pojmy. Kto je človek? Zdá sa však, že tu môže pokojne začať diskusia, lebo obe stránky, teda zástancovia prvej i druhej filozofie síce používajú jeden výraz – človek, ale každý si pod tým myslí to svoje.
Dôvod: - Keď podľa prvej, staršej tradície na počiatku dejín človeka stál človek naplnený poznaním a múdrosťou, ktorú odovzdával ďalej svojim potomkom tak podľa druhej, novšej, dvestoročnej tradície, na počiatku ľudských dejín vlastne stáli postupne sa meniace živočíchy na prvé, sprvu nedokonalé formy človeka (homo habilis, homo erectus,) a nakoniec na konečnú podobu moderného človeka homo sapiens sapiens, si vlastne odovzdávali poznanie, ktoré sami postupne získavali.
- Potom podľa tejto druhej náuky by tou rozhodujúcou príčinou vzniku a vývoja človeka mala byť cieľavedomá práca u týchto prvotných foriem človeka. Podľa prvého učenia cieľavedomá práca je výsledkom už činnosti človeka a nie príčinou jeho vzniku.