STAROVEK

STAROVEK
Vzhľadom na to, že súčasný stav vecí riešiť zložité otázky v živote človeka zasahuje nás ľudí „Západu“ s „myslením Západu“ potrebujeme hľadať vzory blízke našej západnej kultúre. Keďže však prvé písomne doložené civilizácie v Európe siahajú ku starovekým Grékom a Rimanom nemôžme opomenúť civilizácie, z ktorých i oni čerpali inšpiráciu pre vlastné kultúry. Boli to civilizácie mimo Európy, v oblasti severnej Afriky (Egypt) a blízkeho Východu (Mezopotámia).
Mezopotámia

Pod pojmom Mezopotámia rozumieme na jednej strane oblasť medzi dvoma riekami Eufrat a Tigris. Toto pomenovanie pochádza z čias Alexandra Veľkého (336 – 323) a v preklade znamená Medziriečie. Na strane druhej máme na mysli kultúru rôznych národov, Sumerov, Akkadov, Babylončanov, Asýrov, Médov a Peržanov. Pokladáme ju za kolísku kultúry, lebo odtiaľ pochádza klinové písmo, vyspelé zákonodarstvo, literatúra, astronómia atď. Pre dejiny sociálnej práce zaiste nebude potrebné podrobne rozoberať tieto kultúry. Zmienime sa iba o tých pamätihodnostiach, ktoré možno vo veľkej miere využiť pre problematiku sociálnej práce.
Chronologicky najstaršia a čo do vyspelosti najvyššia bola kultúra Sumerov, ktorí svoje počiatku veľmi dávno. V sumerskej listine kráľov pochádzajúcej z Larsy Sumeri rozdelili svoje dejiny na dve obdobia: pred potopou a po potope. Pred potopou existovalo päť miest: Eridu, Badtibiru, Larak, Sippar a Šuruppak. Dejiny posúvali na vyše 240 000 rokov dozadu. Krajina Sumerov sa rozprestierala na juhu Medziriečia. Okolo roku 3500 pred Kr. sa v tejto oblasti začali utvárať mestá Ur, Uruk, Eridu, Lagaš a Kiš. Neboli to jediné mestá.