Sociálne správanie

10. Sociálne správanie
Vyčlenením soc. správania ako tretej zložky interakcie vyjadrujeme najmä jej objektivizovanú stránku, teda tú, ktorá sa prejavuje navonok vo vzťahu ľudí, pri vzájomnom kontakte, styku. Človek zahŕňa v sebe spleť vzájomných vzťahov orientované dvoma smermi:
1.formy a prejavy správania, ktoré sa viažu na plnanie úloh a cieľov skupiny
2.správanie v sfére medziľudských vzťahov
Zaléží na skupine do akej miery sú kritériá a normy striktné, pevné alebo tolerantné, voľné.

Deviácia : u tolerantných noriem je škála odklonenia od noriem pomerne široká a odklon miernenjšie trestaný.
Rešpektovanie noriem správania môže byť spontánne, kedy si jednotlivec a skupina osvojujú predkladané normy, stávajú sa ich nositeľmi a manipulátormi. Ďalej rešpektovanie noriem môže prebiehať aj pod nátlakom, aby sa jednotlivec podriadil skupine, ide o tzv. konformitu – podrobenie sa nátlaku skupiny správať sa požadovaným spôsobom.
Centrálnym pojmom interakcie je kooperácia, je to správanie zamerané a orientované na dosiahnutie spoločného cieľa. Má základnú podmienku pri pozotívnom pôsobení dyády, malej i veľkej skupiny v oblasti plnenia cieľov a formovania medziľudských vzťahov. Bez kooperácie skupina nemôže plniť úlohy.
Kvalita a priebeh kooperácie sú determinované:
- situačnými,
- úlohovými a osobnostnými faktormi.