Vzťah medzi G. a dejepisom

Vzťah medzi G. a dejepisom
F. stavia G. Do kontrastu k tradičnej histórii. Je to kontrast kontinuity a diskontunity, totality a náhodnosti. Už N. kritizoval nadhistorické stanovisko, ktorého úlohou bolo vysvetliť všetko cez totalitu tak dobre uzavretú v sebe, že redukovala rozmanitosť skutočnosti a doby, ktorú popisovala.
- Táto história si nárokovala posudzovať dejiny podľa apokaliptickej objektivity.
- Zmysel dejín však nemožno nájsť.

Táto totalita sa musela opierať o určité konštanty. Neexistujú však žiadne konštanty či už antropologické alebo ontologické. Cieľom Historickej vedy, by malo radšej byť rozkladať takéto domnelé konštanty a nie sa o ne opierať.
Existuje totiž história citov (lásky), tela, ... Aj tieto domnelé nemenné univerzálie podliehajú časovým a kultúrnym rozmanitostiam.

Bez konštánt nemožno nájsť v dejinách sa spojitosti. Zatiaľ čo dejepis bol popisom kontinuít, genealógia je štúdiom diskontinuity, ktoré sa nachádzajú v čase nášho bytia.
Tradície, ktoré sa snažia pochopiť dielčie udalosti v kontinuite budeme nazývať dejepisom.

V skutočnom svete nie sú konštanty a ani kontinuity, v skutočnom svete vládne železná ruka nevyhnutnosti náhody. Pravdivý historický zmysel uznáva, že existujeme bez originálnech záchytných bodov a súradníc.