Prečo sa vlastne ideme zaoberať týmito novými schémami poslušnosti? Predsa v každej spoločnosti je telo pevne zovreté mocou, ktorá mu vnucuje obmedzenia, zákazy a povinnosti.
V týchto nových technikách je niečo nové a to hlavne:
- Škála kontroly – je to postup od kontroly masy ku kontrole jednotlivca, k detailnému nátlaku.
- Predmet kontroly – tým už nie sú jednotlivé gestá, prvky správania a reč tela, ale ekonómia pohybov a ich vnútorná organizácia.
- Modalita – nepretržitej kontroly, ktorá sa zameriava na korekciu aktivity, ale už nie tak na výsledok tejto aktivity.
Tieto metódy, ktoré budeme nazývať disciplínami, umožňujú dôkladnú kontrolu operácií tela, zabezpečujú trvalé podriadenie jeho síl a vnucujú im vzťah poslušnosť - užitočnosť. V 17. a 18. stor. sa stali tieto disciplíny všeobecnými formami ovládania, ale už nie vlastníctva tiel. Tento prerod disciplín nastal vtedy, keď sa zrodilo umenie ľudského tela, ktoré sa už neusilovalo o jeho podrobenie alebo zvýšenie obratnosti, ale o budovanie mechanizmu, ktorý vytvára telá poslušné a teda užitočné. Ľudské telo tak vstúpilo do mašinérie moci, ktorá ho opracováva, rozčleňuje a zase skladá. Začala sa rodiť politická anatómia, ktorá bola zároveň mechanikou moci. Umožňovala zmocniť sa tiel a prispôsobovať ich na účinné stroje. Vyprodukovali sa tak podriadené a poslušné telá.
Disciplinárne ovládanie vytvára v tele obmedzujúci vzťah medzi zvýšenou schopnosťou (tiel v určitých procesoch) a zväčšeným ovládaním týchto tiel.
Žádné komentáře:
Okomentovat