Discilína

Discilína

1. Poslušné telá
V 18. storočí sa z vojaka stalo niečo čo sa vyrába, z neforemného cesta, z neschopného tela sa urobil požadovaný stroj. Držanie tela sa postupne narovnalo, vypočítaný tlak postupne prechádza každou časťou tela, ovládne ju ohýna celok aby bol vždy pripravený a v tichosti prechádza do automatizovaných návykov.
Tento proces fyzickej konštrukcie tela (napr. vojaka) bol sprevádzaný, rôznymi cvičeniami a repetitívnymi procedúrami. V tomto období, ktoré F. nazýva klasickým sa odohral objav tela ako predmetu a cieľa moci. Telo sa odtŕha od totality masy tiel, je viditeľné a ďalej formovateľné do želateľnej podoby.

Tento proces je doprevádzaný novou antropológiou, ktorá chápe človeka ako stroj. Táto koncepcia bola rozpracovaná súčasne v dvoch registroch:
1.) Anatomicko-metafyzickom, ktorého prvé stránky napísal Dscertes a neskôr lekári a filozofi.
2.) Technicko-politickom, ktorý bol tvorený súborom nemocničných, školských, vojenských predpisov a empirickým i teoretickými postupmi slúžiacimi na kontrolu a korigovanie telesných operácií.
Prvý slúžil na podrobenie a používanie (tela) a druhý na popis fungovania a vysvetlenia tela. Jeden vytváral užitočné telo a druhý telo pochopiteľné a poznateľné. Netreba však chápať tieto dva registre prísne oddelene, ich vytvárania boli súbežné a navzájom sa dopĺňali a podporovali.