Franklin Henry Giddins (1855 – 1931)
- pôvodne inžinierske vzdelanie, zaoberal sa aj politickou vedou, bol považovaný za najschopnejšieho amerického sociológa, prvý profesor sociológie na Californskej univerzite
- vplyv: Spencer, Darwin,Comte, Ward, bol predstaviteľom meliorizmu
- otec bol protestantský farár, Giddins bol proti protestantizmu
- diela: Principles of Sociology – bolo považované sa učebnicu sociológie
Elements of Sociology
Inductive Sociology
Studies of theory of human society
- svoju koncepciu počas života menil, patril k autorom, ktorí prekonávajú obdobie protosociológie a definujú sociológiu ako vedu – podľa Giddinsa je to veda o správaní sa veľkých skupín, otázky: Ako vzniká spoločnosť? a pod... Spoločnosť je dôsledkom boja o existenciu – dôsledkom pôsobenia psychologických a biologických síl
- pluralistické správanie – elementárny a zvláštny spoločenský jav, zaujíma nás vzájomné správanie väčšieho množstva ľudí v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste
- stádovy inštinkt – (dočasné správanie) dočasné pôsobenie, pôsobí dovtedy kým sa vyvinie istý typ pluralistického správania
Sociálna evolúcia (snaha vytvoriť vlastnú optiku v nazeraní na evolúciu) – do istej miery je to prirodzený proces a do istej miery dôsledok voľby, najvšeobecnejšia je kozmická evolúcia, sociálna evolúcia je jej segmentom, aby sme pochopili sociálnu evolúciu, musíme sa venovať oblasti chcenia, vôle a voľby – oblasť kolektívneho vedomia
- druhové vedomie – vedomie nejakej spoločenskej skupiny (kolektívne vedomie je odlišné od druhového vedomia), pomocou druhového vedomia vysvetlujeme odlišnosti medzi ľudmi
Žádné komentáře:
Okomentovat