Otto Neurath

Otto Neurath (1882 – 1945)
- programovo sa hlási k empirickej sociológii, všeobecné zásady Viedenského krúžku prenikajú do sociológie, predstaviteľ austromarxizmu – ľavicovo zmýšlajúci, sociálne inžinierstvo, člen socdemokratickej strany, po anschluse antifašista, emigroval, umiera v Anglicku,
- Empirická sociológia (Empirische sociology) 1931
- Modern man in the making 1939
- Foundations of the social sciences 1944
Veda má byť nástrojom (soc inžinierstvo), myšlienka unifikácie vedy, sociológia má prispieť k budovaniu pevného univerza
Isotyp – International system of typographic picture education – obrázok ako univerálny dorozumievací prostriedok, spoločné pre všetky vedy – mala slúžiť určitému spôsobu plánovania modelu budúcej spoločnosti (opäť soc inžinierstvo), kládol veký dôraz na praktickú rolu vedy – má slúžiť spoločenským technikom (politikom) a veda im musí dávať schopnosť predvídať (ako u Comta), základom novej jednotnej vedy má byť fyzika, poskytuje najčistejšie výroky, všetky výroky vo vede treba redukovať na úroveň fyzikalistických termínov
Metodologická kritika sociológie
- eliminovať špekuláciu, metafyziku
- logický, striktný emiricizmus
- fyzikalizmus (redukcia výrokov)
- fyzikalizmus (materializácia sociológie, dôraz na časopriestor)
Fyzikalizmus – dôraz na nominalizmus, jazyk jeho vyčistenie od špekulatívnych pojmov, dôraz na metodológiu postavenú po vzore prírodných vied – to sú nástroje unifikácie
Cieľom je syntéza vied do jednej veľkej vedy
1) používame jednotný jazyk, čistíme ho, aby sme mohli budovať také výroky, ktoré nám vypovedajú o zmysluplných skúsenostiach
2) fyzicizmus – všetky objekty pretransformujeme na jeho časové a priestorové vyjadrenie, snaha definovať konštanty aj v spoločenských vedách
3) z vecnofyzikálneho jazyka (1,2) sa stáva univerzálny jazyk (Carnad)
Ak sa buduje veda takýmto spôsobom, aj sociol´gia sa musí zmeniť, redukcia na vedu o spoločenskom správaní – treba ho skúmať empiricky (potreba budovať a posilniť empirickú sociológiu na materiálnom základe – vychádzajú z marxizmu, ale len deklaratívne, sohľad na spoločnosť sa nezhoduje)