INVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• ide o dôležité výdavky, lebo sú to, výdavky na investičnú výstavbu, ktoré ovplyvňujú rozvoj obce a rpzvoj hospodárstva, ktoré obce riadi
• investičné výdavky sa orientujú na :
• rozvojové programy
• nimi sa zabezpečuje rozvoj obcí a budovanie zodpovedajúcej technickej a občianskej infraštruktúry, cieľom je zlepšiť obecnú vybavenosť a životné prostredie,rozvojové prgramy sa orientujú na verejné vodovody, kanalizácie, čistiarne odpadových vôd, skládky tuhého odpadu, meistne komunikácie, mosty, sociálne zariadenia, jesle, kultúrnospoločenské strediská, technická infraštruktúra
• mestskú hromadnú dopravu
• sú to výdavky z rozpočtov tých obcí, ktoré spravujú mestskú hromadnú dopravu
• financovanie stavieb v režime bývalej komplexnej bytovej výstavby
• sú to finančné toky na dofinancovanie a dokončenie stavieb komplexnej bytovej výstavby, financovanie sa rieši zo zdrojiov získaných emitovaním komunálnych obligácií
MIMOROZPOČTOVÉ PEŇAŽNÉ FONDY
MIMOROZPOČTOVÉ PEŇAŽNÉ FONDY
• obce môžu vytváraž aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka
• o vytvorení a hospodárení s mimorozpočtovými fondami rozhoduje mestské zastupiteľstvo
• obec si vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom, minimálne vo výške 10% z prebytku hospodárenia daného rozpočtového roka, používa sa jako doplnkový zdroj finančného hospodárenia obce
• zdroje mimorozpočtových fondov
• zostatky fondov z minulých rokov
• prebytok hospodárenia bežného rozpočtového roka výnosy z prostriedkov fondu
• podiel z miestnych daní a poplatkov, pokút
• dotácie zo štátnych fondov
• výnosy u CP nadobudnutých od iných subjektov
• príspevky iných subjektov
• finančné dary, zbierky
• prevody prostriedkov z iných peňažných fomdov
• iné nerozpočtované príjmy
• použitie fondov na tieto účely obcí :
• úhrada schodku hospodárenia
• úhrada rozpočtom nezabezpečených úloh v súlade s poslaním mimorozpočtového peňažného fondu
• vyrovnávanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu roka
• úhrada výdavkov súvisiacich s obstaraním CP
• poskytovanie nenávratných a návratných výpomoci a dotácií obecným podnikom
• úhrada výdavkov při nesplnených rozpočtových príjmoch
• splátky prijatých úverov, pôžičiek a úrokov z nich
• úhrada pokút, penále, sankcií
• prevody medzi jednotlivými fondami
• dobrovoľné príspevky a dary
• obce môžu vytváraž aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka
• o vytvorení a hospodárení s mimorozpočtovými fondami rozhoduje mestské zastupiteľstvo
• obec si vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom, minimálne vo výške 10% z prebytku hospodárenia daného rozpočtového roka, používa sa jako doplnkový zdroj finančného hospodárenia obce
• zdroje mimorozpočtových fondov
• zostatky fondov z minulých rokov
• prebytok hospodárenia bežného rozpočtového roka výnosy z prostriedkov fondu
• podiel z miestnych daní a poplatkov, pokút
• dotácie zo štátnych fondov
• výnosy u CP nadobudnutých od iných subjektov
• príspevky iných subjektov
• finančné dary, zbierky
• prevody prostriedkov z iných peňažných fomdov
• iné nerozpočtované príjmy
• použitie fondov na tieto účely obcí :
• úhrada schodku hospodárenia
• úhrada rozpočtom nezabezpečených úloh v súlade s poslaním mimorozpočtového peňažného fondu
• vyrovnávanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu roka
• úhrada výdavkov súvisiacich s obstaraním CP
• poskytovanie nenávratných a návratných výpomoci a dotácií obecným podnikom
• úhrada výdavkov při nesplnených rozpočtových príjmoch
• splátky prijatých úverov, pôžičiek a úrokov z nich
• úhrada pokút, penále, sankcií
• prevody medzi jednotlivými fondami
• dobrovoľné príspevky a dary
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• výdavky na tvorbu a ochranu životného prostredia - sú to výdavky na odvoz a odstaňovanie odpadov, zridovanie a prevádzka skládok, čistenie a udržiavanie parkov, sadov, lesoparkov, zelene, karanténne opatrenia, uzávery obce, dezinfekcia a kontumácie zvierat
• neinvestičné výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou
• tieto výdavky tvoria samostatnú časť finančných tokov, zabezpečuje sa nimi činnosť tých RO a PO, ktoré obce zriaďujú na plnenie úloh v danej oblasti verejných služieb
• výdavky na zaplatenie úrokov a splátok prijatých pôžičiek
• vyskytujú s aiba v prípade, keď sa využívajú pôžičky na financovanie úloh miestnych orgánov
• ostatné výdavky
• dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým a fyzickým osobám hospodársky činným na území obce
• vratky návratných finančných výpomoci zo ŠR
• výdavky na emisiu vlastných CP
• neinvestičné výdavky pre rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou
• tieto výdavky tvoria samostatnú časť finančných tokov, zabezpečuje sa nimi činnosť tých RO a PO, ktoré obce zriaďujú na plnenie úloh v danej oblasti verejných služieb
• výdavky na zaplatenie úrokov a splátok prijatých pôžičiek
• vyskytujú s aiba v prípade, keď sa využívajú pôžičky na financovanie úloh miestnych orgánov
• ostatné výdavky
• dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým a fyzickým osobám hospodársky činným na území obce
• vratky návratných finančných výpomoci zo ŠR
• výdavky na emisiu vlastných CP
CUDZIE PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV
CUDZIE PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• 2 druhy :
• nenávratné cudzie zdroje (dotácie, subvencie) - predstavujú poskytovanie peňažných prostriedkov do obecných rozpočtov zo ŠR nenávratným spôsobom, týmito finančnými tokmi sa obciam poskytujú neúčelové a účelové peňažné prosptriedky a to podľa cieľov, ktoré v danom roku sleduje finančná politika
• návratné cudzie zdroje (úver, pôžičky) - predstavujú poskytovanie peňažných prosptriedkov do obecných rozpočtov návratným spôsobom, hlavne v podobe pôžičiek obciam od peňažných ústavov
VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• zameriavajú sa na činnosť, ktorá vyplýva zo samosprávneho finančného hospodárenia obcí
• výdavky delíme na :
• neinvestiční výdavky
• investičné výdavky
• 2 druhy :
• nenávratné cudzie zdroje (dotácie, subvencie) - predstavujú poskytovanie peňažných prostriedkov do obecných rozpočtov zo ŠR nenávratným spôsobom, týmito finančnými tokmi sa obciam poskytujú neúčelové a účelové peňažné prosptriedky a to podľa cieľov, ktoré v danom roku sleduje finančná politika
• návratné cudzie zdroje (úver, pôžičky) - predstavujú poskytovanie peňažných prosptriedkov do obecných rozpočtov návratným spôsobom, hlavne v podobe pôžičiek obciam od peňažných ústavov
VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• zameriavajú sa na činnosť, ktorá vyplýva zo samosprávneho finančného hospodárenia obcí
• výdavky delíme na :
• neinvestiční výdavky
• investičné výdavky
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• zaberajú prevažnú časť z celkových výdavkov
• zabezepečuje sa nimi činnosť miestnej samosprávy vo všetkých jej oblastiach
• tieto výdavky delíme ešte na :
• výdavky na samosprávne funkcie obcí - uhradzujú sa nimi potreby, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení a obce sú poviné ich zabezpečovať, v prípade nedostatku prostriedkov sa obciam poskytujú peňažné prostriedky zo ŠR, funkcie obcí sú rôzne, podľa toho , na čo sa orientujú rozlišujeme 4 skupiny týchto výdavkov :
• výdavky na samosprávnu činnosť obcí - sú to výdavky na činnosť volených a výkonných orgánov obce, zriaďovanie a prevádzka zariadení obce, inšpekčná činnosť verejného poriadku a činnosť obecnej polície
• výdavky na spoločenskú činnosť obcí - spája sa s kultúrou, športom, sú to výdavky na zriaďovanie a prevádzku telovýchovných a športových zariadení, zriaďovanie a prevádzka kultúrnych zaroadení a spoločenských stredísk, zriaďovanie a prevádzka klubov dôchodcov, jedálni, opatrovateľské služby, detské jasle
• výdavky na technickú činnosť obcí - sú spojené so zabezpečovaním normálneho života v obci, sú to výdavky naúdržbu a prevádzku mietnych komunikácií, mostov, verejných proestranstiev, chodníkov, zriaďovanie a prevádzka osvetlenia, objektov požiarnej ochrany, cintoríny, správa trhovísk, obchodné výstavy, propagácia cestovného ruchu
• zaberajú prevažnú časť z celkových výdavkov
• zabezepečuje sa nimi činnosť miestnej samosprávy vo všetkých jej oblastiach
• tieto výdavky delíme ešte na :
• výdavky na samosprávne funkcie obcí - uhradzujú sa nimi potreby, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení a obce sú poviné ich zabezpečovať, v prípade nedostatku prostriedkov sa obciam poskytujú peňažné prostriedky zo ŠR, funkcie obcí sú rôzne, podľa toho , na čo sa orientujú rozlišujeme 4 skupiny týchto výdavkov :
• výdavky na samosprávnu činnosť obcí - sú to výdavky na činnosť volených a výkonných orgánov obce, zriaďovanie a prevádzka zariadení obce, inšpekčná činnosť verejného poriadku a činnosť obecnej polície
• výdavky na spoločenskú činnosť obcí - spája sa s kultúrou, športom, sú to výdavky na zriaďovanie a prevádzku telovýchovných a športových zariadení, zriaďovanie a prevádzka kultúrnych zaroadení a spoločenských stredísk, zriaďovanie a prevádzka klubov dôchodcov, jedálni, opatrovateľské služby, detské jasle
• výdavky na technickú činnosť obcí - sú spojené so zabezpečovaním normálneho života v obci, sú to výdavky naúdržbu a prevádzku mietnych komunikácií, mostov, verejných proestranstiev, chodníkov, zriaďovanie a prevádzka osvetlenia, objektov požiarnej ochrany, cintoríny, správa trhovísk, obchodné výstavy, propagácia cestovného ruchu
OBECNÉ ROZPOČTY
podieloví dane
• predstavujú stanovené podiely obecných rozpočtov
• obce majú stanovené podiely na 3 daniach - podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov
• podiel na dani z príjmov právnických osôb
• podiel na cestnej dani
miestne poplatky
• tvoria samostatnú časť vlastných rozpočtových príjmov obcí
• ich význam sa podstatne zvýšil
• miestne poplatky obcí - poplatok za užívanie verejného proiestranstvam za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ko na bývanie, za ubytovaciu kapacitu v rekreačných alebo školiacich zariadeniach, za kúpeľný a rekreačný pobyt, za psa, zo vstupného, z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, z reklamy, za vjazd motorových vozidiel do historických častí miest, za zábavné hracie prístroje, za predajné automaty
• správne poplatky - vyberajú za činnosť orgánov miestnej samosprávy
Nedaňové príjmy
• má nedaňový charakter, sú v prevažnej miere výnosy z obecného majetku
• patria - výnosy z majetku obce, z činnosti obce a z majetkovej účasti obce na podnikaní právnických osôb, príjmy z činností rozpočtových a odvody príspevkových organizácií zriadených obcou, nájomné z obecného majetku, príjmy z obecných CP, tržba z predaja obecného majetku a ďalšie príjmy
Ostatné príjmy
• zahrňujú sa sem príjmy - prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obcí, prijaté pôžičky a návratné finančné výpomoci zo ŠR, výnos z pokút, výnos dobrovoľných zbierok, dobrovoľné príspevky, dary od fyzických osôb a právnických osôb
• predstavujú stanovené podiely obecných rozpočtov
• obce majú stanovené podiely na 3 daniach - podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov
• podiel na dani z príjmov právnických osôb
• podiel na cestnej dani
miestne poplatky
• tvoria samostatnú časť vlastných rozpočtových príjmov obcí
• ich význam sa podstatne zvýšil
• miestne poplatky obcí - poplatok za užívanie verejného proiestranstvam za užívanie bytu alebo časti bytu na iné účely ko na bývanie, za ubytovaciu kapacitu v rekreačných alebo školiacich zariadeniach, za kúpeľný a rekreačný pobyt, za psa, zo vstupného, z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, z reklamy, za vjazd motorových vozidiel do historických častí miest, za zábavné hracie prístroje, za predajné automaty
• správne poplatky - vyberajú za činnosť orgánov miestnej samosprávy
Nedaňové príjmy
• má nedaňový charakter, sú v prevažnej miere výnosy z obecného majetku
• patria - výnosy z majetku obce, z činnosti obce a z majetkovej účasti obce na podnikaní právnických osôb, príjmy z činností rozpočtových a odvody príspevkových organizácií zriadených obcou, nájomné z obecného majetku, príjmy z obecných CP, tržba z predaja obecného majetku a ďalšie príjmy
Ostatné príjmy
• zahrňujú sa sem príjmy - prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obcí, prijaté pôžičky a návratné finančné výpomoci zo ŠR, výnos z pokút, výnos dobrovoľných zbierok, dobrovoľné príspevky, dary od fyzických osôb a právnických osôb
PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI VÝDAVKOV ŠR
PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI VÝDAVKOV ŠR
• efektívnosť výdavkov ŠR - diskutabilná
• názor ekonómov - vp verejnom sektore možno hovoriť skôr o neefektívnosti, iní, že efektívnosť je politickou otázkou
• efektívnosť - 2 zložky :
• účelnosť - schopnosť splniť cieľ pomocou verejných opatrení
• hospodárnosť - s akými nákladmi možno cieľ dosiahnuť
• príčiny neefektívnosti vo verejnom sektore
• nesprávne zaradenie a financovanie určitého objektu do verejného sektora
• alokačná neefektívnosť - nezvolí sa správny variant
• produkčná neefektívnosť - vrámci verejného sektora existuje efektívnejší spôsob a dosiahnutie cieľa s nižšími nákladmi
• efektívnosť výdavkov ŠR - diskutabilná
• názor ekonómov - vp verejnom sektore možno hovoriť skôr o neefektívnosti, iní, že efektívnosť je politickou otázkou
• efektívnosť - 2 zložky :
• účelnosť - schopnosť splniť cieľ pomocou verejných opatrení
• hospodárnosť - s akými nákladmi možno cieľ dosiahnuť
• príčiny neefektívnosti vo verejnom sektore
• nesprávne zaradenie a financovanie určitého objektu do verejného sektora
• alokačná neefektívnosť - nezvolí sa správny variant
• produkčná neefektívnosť - vrámci verejného sektora existuje efektívnejší spôsob a dosiahnutie cieľa s nižšími nákladmi
OBECNÉ ROZPOČTY
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
8. OBECNÉ ROZPOČTY
KLASIFIKÁCIA PRÍJMOV A VÝDAVKOV, VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI OBECNÝMI ROZPOČTAMI A OSTATNÝMI ZLOŽKAMI VEREJNÝCH ROZPOČTOV, AKTUÁLNE PROBLÉMY VO SFÉRE OBECNÝCH ROZPOČTOV U NÁS
PRÍJMY MIESTNYCH ROZPOČTOV
• kvantitatívny a kvalitatívny rozsah peňažných prostriedkov, ktor sa vytvárajú v obecných rozpočtoch a oce ich používajú vo svojej samosprávnej pôsobnosti a právomoci
• všetky príjmy rozpočtov tvoria príjmovú základňu obecných rozpočtov
• zahrňujeme tam - všetky príjmy, ktoré plynú z vlastných príjmových zdrojov a z cudzích príjmových zdrojov
• vlastná príjmový základňa obecných rozpočtov - príjmy v obecných rozpočtovch z vlastných príjmových zdrojov - podiel na príjmovej základni ukazuje mieru sebestačnosti obcí při financovaní všetkých potrieb
VLASTNÉ PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• príjmy, ktoré obciam plynú z ich vlastných príjmových zdrojov, predtavujú najdôležitejšiu časť príjmov, majú dominujúce postavenie
• 3 hlavné skupiny :
Dane a poplatky
• najdôležitejším zdrojom príjmov obecných rozpočtov, podľa charakteru ich delíme na :
• príjmy z miestnych daní
• príjmy z podielových daní
• príjmy z poplatkov
miestne dane
• zriadené od roku 1991- obce ich mohli vyberať
• do obecných rozpočtov plynuli výnosy z týchto miestnych daní - domová daň, poľnohospodárska daň z pozemkov občanov, daň z príjmov obyvateľstva
• zavedením daňovej reformy a schválením novej daňovej sústavy od roku 1993 všetky 3 dane zanikli
• od roku 1993 miestne dane obsahujú 2 dane - daň z pozemkov, daň zo stavieb
8. OBECNÉ ROZPOČTY
KLASIFIKÁCIA PRÍJMOV A VÝDAVKOV, VZÁJOMNÉ VZŤAHY MEDZI OBECNÝMI ROZPOČTAMI A OSTATNÝMI ZLOŽKAMI VEREJNÝCH ROZPOČTOV, AKTUÁLNE PROBLÉMY VO SFÉRE OBECNÝCH ROZPOČTOV U NÁS
PRÍJMY MIESTNYCH ROZPOČTOV
• kvantitatívny a kvalitatívny rozsah peňažných prostriedkov, ktor sa vytvárajú v obecných rozpočtoch a oce ich používajú vo svojej samosprávnej pôsobnosti a právomoci
• všetky príjmy rozpočtov tvoria príjmovú základňu obecných rozpočtov
• zahrňujeme tam - všetky príjmy, ktoré plynú z vlastných príjmových zdrojov a z cudzích príjmových zdrojov
• vlastná príjmový základňa obecných rozpočtov - príjmy v obecných rozpočtovch z vlastných príjmových zdrojov - podiel na príjmovej základni ukazuje mieru sebestačnosti obcí při financovaní všetkých potrieb
VLASTNÉ PRÍJMY OBECNÝCH ROZPOČTOV
• príjmy, ktoré obciam plynú z ich vlastných príjmových zdrojov, predtavujú najdôležitejšiu časť príjmov, majú dominujúce postavenie
• 3 hlavné skupiny :
Dane a poplatky
• najdôležitejším zdrojom príjmov obecných rozpočtov, podľa charakteru ich delíme na :
• príjmy z miestnych daní
• príjmy z podielových daní
• príjmy z poplatkov
miestne dane
• zriadené od roku 1991- obce ich mohli vyberať
• do obecných rozpočtov plynuli výnosy z týchto miestnych daní - domová daň, poľnohospodárska daň z pozemkov občanov, daň z príjmov obyvateľstva
• zavedením daňovej reformy a schválením novej daňovej sústavy od roku 1993 všetky 3 dane zanikli
• od roku 1993 miestne dane obsahujú 2 dane - daň z pozemkov, daň zo stavieb
Z hľadiska zamerania
• z hľadiska zamerania
• výdavky do nevýrobnej sféry - štát nimi podporuje rozvoj oblasti, ktoré by si sami nevedeli zabezpečiť dostatok prostriedkov na rozvoj, ich potreby možno vyčísliť len globálne (školstvo, zdravotníctvo, obrana)
• výdavky do výrobnej sféry - dotácie a subvencie do významných a pespektívnych odvetví, ktoré svojou činnosťou nie sú schopné dostatočne pokrývať náklady (spoje, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo)
• územný princíp
• závisú od usporiadania štátu (unitárny, federatívny)a od vzťahov medzi ŠR a miestnou samosprávou
• klasifikácia MMF
• funkčné členenie - podľa odvetví
• ekonomické členenie - bežné, kapitálové, pôžičky mínus splátky +rôzne súhrnné údaje
• podľa rezortov
• t,j, podľa ministerstiev a ústredných orgánov
• každý orgán má pridelenú kapitolu, vrámci ktorej sa jednotne členia všetky výdavky
• výdavky miestnych rozpočtov
• neinvestičné výdavky - na potreby samosprávnych funkcií obcí, na správnu činnosť, spoločenskú činnosť, technickú činnosť, ochranu životného prostredia
• investičné výdavky - rozvojové programy (verejné vodovody, kanalizácie, čistiarne vody...), MHD, komplexná bytová výstavba
• výdavky do nevýrobnej sféry - štát nimi podporuje rozvoj oblasti, ktoré by si sami nevedeli zabezpečiť dostatok prostriedkov na rozvoj, ich potreby možno vyčísliť len globálne (školstvo, zdravotníctvo, obrana)
• výdavky do výrobnej sféry - dotácie a subvencie do významných a pespektívnych odvetví, ktoré svojou činnosťou nie sú schopné dostatočne pokrývať náklady (spoje, poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo)
• územný princíp
• závisú od usporiadania štátu (unitárny, federatívny)a od vzťahov medzi ŠR a miestnou samosprávou
• klasifikácia MMF
• funkčné členenie - podľa odvetví
• ekonomické členenie - bežné, kapitálové, pôžičky mínus splátky +rôzne súhrnné údaje
• podľa rezortov
• t,j, podľa ministerstiev a ústredných orgánov
• každý orgán má pridelenú kapitolu, vrámci ktorej sa jednotne členia všetky výdavky
• výdavky miestnych rozpočtov
• neinvestičné výdavky - na potreby samosprávnych funkcií obcí, na správnu činnosť, spoločenskú činnosť, technickú činnosť, ochranu životného prostredia
• investičné výdavky - rozvojové programy (verejné vodovody, kanalizácie, čistiarne vody...), MHD, komplexná bytová výstavba
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝŠKU VÝDAVKOV ŠR
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE VÝŠKU VÝDAVKOV ŠR
• univerzálne výdavky
• zmeny populácie - zmeny v miere rastu obyvateľstva - zmeny vekovej štruktúry - výdavky na školstvo, starostlivosť o starých ľudí, zdravotníctvo
• migrácia obyvateľstva - zmena zamestnania - tlak na výstavbu nových častí miest, infraštruktúru
• medzinárodná situácia - výdavky na zbrojenie, obranu
• stupeň rozvoja ekonomiky - rozvoj štátu - vyššie výdavky
• technologické zmeny - rozvoj automobilizmu - tlak na výstavbu ciest
• ekonomicko - finančné výdavky
• národný dôchodok - rast národného dôchodku na obyvateľa - štát sa snaží o zabezpečenie kvalitnejších podmienok v školstve, zdravotníctve
• koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky - štát chce podporiť rozvoj úkromného sektora, preto zvýšil subvencie súkromným podnikateľom
• vývoj a koncepcia financovania verejnej spotreby - zámer štátu zvyšovať životnú úroveň - rast vvýdavkov na školstvo, kultúru
• zameranie a ciele sociálnej politiky - starostlivosť štátu o sociálne slabších, zdravotne postihnutých
• univerzálne výdavky
• zmeny populácie - zmeny v miere rastu obyvateľstva - zmeny vekovej štruktúry - výdavky na školstvo, starostlivosť o starých ľudí, zdravotníctvo
• migrácia obyvateľstva - zmena zamestnania - tlak na výstavbu nových častí miest, infraštruktúru
• medzinárodná situácia - výdavky na zbrojenie, obranu
• stupeň rozvoja ekonomiky - rozvoj štátu - vyššie výdavky
• technologické zmeny - rozvoj automobilizmu - tlak na výstavbu ciest
• ekonomicko - finančné výdavky
• národný dôchodok - rast národného dôchodku na obyvateľa - štát sa snaží o zabezpečenie kvalitnejších podmienok v školstve, zdravotníctve
• koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky - štát chce podporiť rozvoj úkromného sektora, preto zvýšil subvencie súkromným podnikateľom
• vývoj a koncepcia financovania verejnej spotreby - zámer štátu zvyšovať životnú úroveň - rast vvýdavkov na školstvo, kultúru
• zameranie a ciele sociálnej politiky - starostlivosť štátu o sociálne slabších, zdravotne postihnutých
PROBLEMATIKA RASTU A VEĽKOSTI VÝDAVKOV ŠR
PROBLEMATIKA RASTU A VEĽKOSTI VÝDAVKOV ŠR
• všeobecný jav - rast výdavkov ŠR vo všetkých štátoch
• hľadiská posudzovania rastu výdavkov ŠR
• absolútny rast - resp. relatívny, podľa toko, či ich posudzujeme izolovane alebo vo vzťahu k rastu národého dôchodku a celkového ekonomického potenciálu krajiny
• nominálny rast - resp. reálny, podľa toho, či sa berú do úvahy při poronávaní sumy výdavkov ŠR neupravené alebo upravené (napr. podľa koeficientov, z dôvodu zmeny kúpnej sily peňazí)
• závery, ktoré sa týkajú celkovej rendencie rastu výdavkov ŠR
• globálna suma výdavkov ŠR rastie s rastom národného dôchodku
• ekonomicky rozvinuté štáty majú relatívne vyššie výdavky ŠR vo vzťahu k národnému dôchodku
• výdavky ŠR nezávisia len od bohatstva, ktoré je vyjadrené veľkosťou národného dôchodku, alebo HNP, ale aj od súboru rôznych :
• politicko - sociálnych vrátane vojenských faktorov
• mimoekonomických činiteľov - humanitná pomoc vojnou zničeným krajinám
• politické faktory
• strategické faktory
• všeobecný jav - rast výdavkov ŠR vo všetkých štátoch
• hľadiská posudzovania rastu výdavkov ŠR
• absolútny rast - resp. relatívny, podľa toko, či ich posudzujeme izolovane alebo vo vzťahu k rastu národého dôchodku a celkového ekonomického potenciálu krajiny
• nominálny rast - resp. reálny, podľa toho, či sa berú do úvahy při poronávaní sumy výdavkov ŠR neupravené alebo upravené (napr. podľa koeficientov, z dôvodu zmeny kúpnej sily peňazí)
• závery, ktoré sa týkajú celkovej rendencie rastu výdavkov ŠR
• globálna suma výdavkov ŠR rastie s rastom národného dôchodku
• ekonomicky rozvinuté štáty majú relatívne vyššie výdavky ŠR vo vzťahu k národnému dôchodku
• výdavky ŠR nezávisia len od bohatstva, ktoré je vyjadrené veľkosťou národného dôchodku, alebo HNP, ale aj od súboru rôznych :
• politicko - sociálnych vrátane vojenských faktorov
• mimoekonomických činiteľov - humanitná pomoc vojnou zničeným krajinám
• politické faktory
• strategické faktory
ČLENENIE VÝDAVKOV ŠR
ČLENENIE VÝDAVKOV ŠR
• z historického hľadiska
• riadne výdavky
• bežné výdavky panovníkovho dvora
• s rastúcou úlohou štátu sa rozšírili na výdavky na políciu, súdy. Školstvo, ochranu zdravia
• hradili sa z daní, pravidelne
• mimoriadne výdavky
• spočiatku výnimočného charakteru
• súviseli s eliminovaním následkov vojen, neskôr s ich prípravou a vedením
• rozšírili sa o subvencie pre súkromné podnikanieň
• hradili sa z výnosov štátnych pôžičiek
• z hľadiska užitočnosti
• administratívne výdavky - podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, orgánov, funkcií, v jlasickej finančnej vede
• ekonomické výdavky - podľa dopadu na rozvoj národného hospodárstva, v modernej finančnej vede
• kombinácia administratívnych a ekonomických výdavkov - napr. odľa odvetví
• z historického hľadiska
• riadne výdavky
• bežné výdavky panovníkovho dvora
• s rastúcou úlohou štátu sa rozšírili na výdavky na políciu, súdy. Školstvo, ochranu zdravia
• hradili sa z daní, pravidelne
• mimoriadne výdavky
• spočiatku výnimočného charakteru
• súviseli s eliminovaním následkov vojen, neskôr s ich prípravou a vedením
• rozšírili sa o subvencie pre súkromné podnikanieň
• hradili sa z výnosov štátnych pôžičiek
• z hľadiska užitočnosti
• administratívne výdavky - podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, orgánov, funkcií, v jlasickej finančnej vede
• ekonomické výdavky - podľa dopadu na rozvoj národného hospodárstva, v modernej finančnej vede
• kombinácia administratívnych a ekonomických výdavkov - napr. odľa odvetví
Ekonomické členenie
Ekonomické členenie
• použitie národného dôchodku na :
• spotrebu - bežné výdavky
• na zabezpečenie verejnej spotreby
• na zabezpečenie verejnej spotreby obyvateľstva (školstvo, zdravotníctvo)
• sociálne podpory
• splácanie štátneho dlhu
• dotácie miestnym samosprávam
• investície - kapitálové výdavky
• investície štátu
• investičné dotácie miestnym samosprávam
• transfery verejného sektora
• transfery z verejného sektora do súkromného sektora
• priame alebo nepriame použitie národného dôchodku
• efektívne výdavky
• fyktická úhrada za dodané tovary a služby
• výplata miezd
• úhrada súkromným podnikom za služby
• transfery
• v prospech domácich subjektov
• v prospech zahraničných subjektov
• použitie národného dôchodku na :
• spotrebu - bežné výdavky
• na zabezpečenie verejnej spotreby
• na zabezpečenie verejnej spotreby obyvateľstva (školstvo, zdravotníctvo)
• sociálne podpory
• splácanie štátneho dlhu
• dotácie miestnym samosprávam
• investície - kapitálové výdavky
• investície štátu
• investičné dotácie miestnym samosprávam
• transfery verejného sektora
• transfery z verejného sektora do súkromného sektora
• priame alebo nepriame použitie národného dôchodku
• efektívne výdavky
• fyktická úhrada za dodané tovary a služby
• výplata miezd
• úhrada súkromným podnikom za služby
• transfery
• v prospech domácich subjektov
• v prospech zahraničných subjektov
2 modely fiškálneho federalizmu
• 2 modely fiškálneho federalizmu :
• vertikálny model FF
• ide o väzbu a finančné vzťahy medzi jednotlivými úrovňami rozpočtovej sústavy, väzba môže byť jednosmerná alebo obojsmerná
• 3 varianty vertikálneho modelu FF :
• plne centralizovaný model - všetky príjmy sa koncentrujú do ústredného rozpočtu a znovurozdeľovaním do nižších úrovní, výhody - miestne rozpočty nemajú starosti sp zabezpečovaním príjmov, jednotná politika v oblasti daní, nevýhody - subjektivizmus s prideľovaním zdrojov, potlačená iniciatíva miestnych rozpočtov
• plne decentralizovaný model - každý miestny rozpočet má svoje vlastné príjmy, ktoré sú limitom financovania ich potrieb, výhody - zodpovednosť jednotlivých úrovní za rozvoj jednotlivých území, priestor pre nezávislú politiku, nevýhody - úroblém bohatých a chudobných obcí, nežiadúca daňová konkurencia
• kombinovaný model - miera centralizácie je taká, aby sa zamedzilo medzioblastným diferenciáciám a istá miera decentralizácie, aby zabezpečila iniciatívu nižších úrovní, nevýhoda - hranica medzi centralizáciou a decentralizáciou
• horizontálny model FF
• väzby medzi rozpočtami :
• vrámci strednej úrovne
• vrámci najnižšej úrovni
• predpokladom je federatívne usporiadanie
• ide o takú deľbu funkcií, keď centrálne rozhodovanie doprevádza sa decentralizovaným výkonom funkcií
• vyžaduje silný konsenzus
• medzi jednotlivými územiami dochádza k vyrovnávaniu potrebných finančných zdrojov - vyrovnávanie zabezpečujú tie republiky, ktoré majp väčšiu daňovú kapapcitu
• vertikálny model FF
• ide o väzbu a finančné vzťahy medzi jednotlivými úrovňami rozpočtovej sústavy, väzba môže byť jednosmerná alebo obojsmerná
• 3 varianty vertikálneho modelu FF :
• plne centralizovaný model - všetky príjmy sa koncentrujú do ústredného rozpočtu a znovurozdeľovaním do nižších úrovní, výhody - miestne rozpočty nemajú starosti sp zabezpečovaním príjmov, jednotná politika v oblasti daní, nevýhody - subjektivizmus s prideľovaním zdrojov, potlačená iniciatíva miestnych rozpočtov
• plne decentralizovaný model - každý miestny rozpočet má svoje vlastné príjmy, ktoré sú limitom financovania ich potrieb, výhody - zodpovednosť jednotlivých úrovní za rozvoj jednotlivých území, priestor pre nezávislú politiku, nevýhody - úroblém bohatých a chudobných obcí, nežiadúca daňová konkurencia
• kombinovaný model - miera centralizácie je taká, aby sa zamedzilo medzioblastným diferenciáciám a istá miera decentralizácie, aby zabezpečila iniciatívu nižších úrovní, nevýhoda - hranica medzi centralizáciou a decentralizáciou
• horizontálny model FF
• väzby medzi rozpočtami :
• vrámci strednej úrovne
• vrámci najnižšej úrovni
• predpokladom je federatívne usporiadanie
• ide o takú deľbu funkcií, keď centrálne rozhodovanie doprevádza sa decentralizovaným výkonom funkcií
• vyžaduje silný konsenzus
• medzi jednotlivými územiami dochádza k vyrovnávaniu potrebných finančných zdrojov - vyrovnávanie zabezpečujú tie republiky, ktoré majp väčšiu daňovú kapapcitu
CHARAKTERISTIKA VEREJNÝCH VÝDAVKOV, ROZPOČTOVÁ SKLADBA, FAKTORY, KTORÉ POSOBIA NA VEREJNÉ VÝDAVKY
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
7. KONCEPCIA SÚČASNEJ POLITIKY VO VEREJNÝCH
VÝDAVKOCH U NÁS, TENDENCIE VÝVOJA
CHARAKTERISTIKA VEREJNÝCH VÝDAVKOV, ROZPOČTOVÁ SKLADBA, FAKTORY, KTORÉ POSOBIA NA VEREJNÉ VÝDAVKY
• verejné výdavky - výdavky štátneho rozpočtu
• štát si nimi zabezpečuje svoje funkcie, ktoré sa vývojom menili, čo sa odzrkadlilo aj v objeme a štruktúre výdavkov ŠR
• medzi príjmami a výdavkami ŠR je vzájomná väzba
• exisujú 2 prístupy v chápaní vzťahu príjmov a výdavkov ŠR
• klasický prístup
• posudzuje výdavky ŠR z kvantitatívneho hľadiska
• nie je rozhodujúca štruktúra, ale celková výška výdavkov ŠR
• výška výdavkov ŠR je určujúcou pre výšku príjmov ŠR
• moderný prítup
• posudzuje výdavky ŠR z kvalitatívneho hgľadiska
• rizhodujúca je štruktúra výdavkov a ich smerovanie
• prvoradí sú príjmy a od nich s aodvíjajú výdavky ŠR
• výdavky ŠR - predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní národného dôchodku na princípe nenávratnosti, sú jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu na zasahovanie do ekonomiky
• výdavky ŠR = vládne výdavky + transfery VŠR = G + T
• vládne výdavky - výdavky na realizáciu základných funkcií vlády ( nákup tovarov a služieb)
• transfery - súvisia s redistribučnou funkciou ŠR, je to jednostranný pohyb prosptriedkov k jednotlivcom
7. KONCEPCIA SÚČASNEJ POLITIKY VO VEREJNÝCH
VÝDAVKOCH U NÁS, TENDENCIE VÝVOJA
CHARAKTERISTIKA VEREJNÝCH VÝDAVKOV, ROZPOČTOVÁ SKLADBA, FAKTORY, KTORÉ POSOBIA NA VEREJNÉ VÝDAVKY
• verejné výdavky - výdavky štátneho rozpočtu
• štát si nimi zabezpečuje svoje funkcie, ktoré sa vývojom menili, čo sa odzrkadlilo aj v objeme a štruktúre výdavkov ŠR
• medzi príjmami a výdavkami ŠR je vzájomná väzba
• exisujú 2 prístupy v chápaní vzťahu príjmov a výdavkov ŠR
• klasický prístup
• posudzuje výdavky ŠR z kvantitatívneho hľadiska
• nie je rozhodujúca štruktúra, ale celková výška výdavkov ŠR
• výška výdavkov ŠR je určujúcou pre výšku príjmov ŠR
• moderný prítup
• posudzuje výdavky ŠR z kvalitatívneho hgľadiska
• rizhodujúca je štruktúra výdavkov a ich smerovanie
• prvoradí sú príjmy a od nich s aodvíjajú výdavky ŠR
• výdavky ŠR - predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní národného dôchodku na princípe nenávratnosti, sú jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu na zasahovanie do ekonomiky
• výdavky ŠR = vládne výdavky + transfery VŠR = G + T
• vládne výdavky - výdavky na realizáciu základných funkcií vlády ( nákup tovarov a služieb)
• transfery - súvisia s redistribučnou funkciou ŠR, je to jednostranný pohyb prosptriedkov k jednotlivcom
ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY
• stanovenie optimálnej výšky výdavkov - problematické, vysoké výdavky - znamenajú zbytočné plytvanie prostriedkami, ich nie úplné využitie a vytvárajp sa tak rezervy, ktoré môžu byť zdrojom inflačného rastu, nízke výdavky - môžu mať za následok pkles ekonomického rastu niektorých odvetví, dôležitú úlohu při stanovení výšky výdavkov má štruktúra, ktorá je daná funkciami štátu a je tvorená základnými skupinami : výdavky na štátnu správu, výdavky na obranu a bezpečnosť, výdavky na hospodárstvo, výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo
• členenie výdavkov ŠR - riadne a a mimoriadne - historicky prvé členenie
• kritériom členenia výdavkov štátneho rozpočtu - ich ekonomická účinnosť - má len všeobecný a informatívny charakter, konkrétnejší prístup má k členeniu výdavkov administratívne a ekonomické hľadisko
• administratívne členenie - uskutočňuje sa podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, jeho orgánov a funkcií,
• ekonomické členenie - člení výdavky štátneho rozpočtu podľa ich dopadu na rozvoj nár. hospodárstva a rozlišujeme 2 druhy :
• bežné a kapitálové výdavky - ak dochádza k použitiu nár. dôchodku na spotrebu alebo investície
• efektívne výdavky a transfery - či výdavky znamenajú priame alebo nepriame použitie nár. dôchodku
• členenie výdavkov štátneho rozpočtu podľa ich zamerania - hovoríme o výdavkoch smerujúcich do nevýrobnej sféry do výrobnej sféry
• územný princíp členenia výdavkov - závisí od konkrétnej situácie štátu, či je utilitárny alebo federatívny, jako má daný štát uspporiadané vzťahy medzi ŠR a miestnou samosprávou
• členenie výdavkov ŠR - riadne a a mimoriadne - historicky prvé členenie
• kritériom členenia výdavkov štátneho rozpočtu - ich ekonomická účinnosť - má len všeobecný a informatívny charakter, konkrétnejší prístup má k členeniu výdavkov administratívne a ekonomické hľadisko
• administratívne členenie - uskutočňuje sa podľa administratívno - správnej štruktúry štátu, jeho orgánov a funkcií,
• ekonomické členenie - člení výdavky štátneho rozpočtu podľa ich dopadu na rozvoj nár. hospodárstva a rozlišujeme 2 druhy :
• bežné a kapitálové výdavky - ak dochádza k použitiu nár. dôchodku na spotrebu alebo investície
• efektívne výdavky a transfery - či výdavky znamenajú priame alebo nepriame použitie nár. dôchodku
• členenie výdavkov štátneho rozpočtu podľa ich zamerania - hovoríme o výdavkoch smerujúcich do nevýrobnej sféry do výrobnej sféry
• územný princíp členenia výdavkov - závisí od konkrétnej situácie štátu, či je utilitárny alebo federatívny, jako má daný štát uspporiadané vzťahy medzi ŠR a miestnou samosprávou
ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY
• základné členenie výdavkov štátneho rozpočtu považujeme členenie podľa funkcií štátu :
• výdavky ekonomického charakteru - spojené so zásahmi štátu, súvisia s novou funkciou štátu - na jednej strane musé podporovať a preferovať progresívne odvetvia a na druhej strane zabezpečovať infraštruktúru, ide o investičné a neinvestičné výdavky
• výdavky na sociálne, zdravotné a iné verejnoprospešné akcie - závisí od toho, či v štáte existujú pre niektoré takéto výdavky štátne účelové fondy, alebo sa financujú zo ŠR
• výdavky na štátnu správu, arnádu a bezpečnosť
• výdavky na správu a splácanie štátneho dlhu
• výšku výdavkov ŠR ovplyvňujú - univerzálne faktory (zmeny populácie, migrácia obyvateľstva, medzinártodná situácia, stupeň rozvoja ekonomiky, technologické zmeny) a ekonomicko - finančné faktory (národný dôchodok, koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky, vývoj a koncepcia verejnej spotreby, zameranie a ciele sociálnej politiky)
• pri medzinárodnom porovnávaní údajov - vyžaduje sa zjednodušená metodika klasifikácie výdavkov - je ňou metodika MMF - vychádza sa z dvojakého ponímania výdavkov :
• funkčné členenie výdavkov - základom sú odvetvia, do ktorých smerujú rozp- výdavky
• ekonomické členeie výdavkov - vychádza z transakcií, ktorými vláda napĺňa svoje funkcie
• výdavky ekonomického charakteru - spojené so zásahmi štátu, súvisia s novou funkciou štátu - na jednej strane musé podporovať a preferovať progresívne odvetvia a na druhej strane zabezpečovať infraštruktúru, ide o investičné a neinvestičné výdavky
• výdavky na sociálne, zdravotné a iné verejnoprospešné akcie - závisí od toho, či v štáte existujú pre niektoré takéto výdavky štátne účelové fondy, alebo sa financujú zo ŠR
• výdavky na štátnu správu, arnádu a bezpečnosť
• výdavky na správu a splácanie štátneho dlhu
• výšku výdavkov ŠR ovplyvňujú - univerzálne faktory (zmeny populácie, migrácia obyvateľstva, medzinártodná situácia, stupeň rozvoja ekonomiky, technologické zmeny) a ekonomicko - finančné faktory (národný dôchodok, koncepcia a ciele hospodárskej a finančnej politiky, vývoj a koncepcia verejnej spotreby, zameranie a ciele sociálnej politiky)
• pri medzinárodnom porovnávaní údajov - vyžaduje sa zjednodušená metodika klasifikácie výdavkov - je ňou metodika MMF - vychádza sa z dvojakého ponímania výdavkov :
• funkčné členenie výdavkov - základom sú odvetvia, do ktorých smerujú rozp- výdavky
• ekonomické členeie výdavkov - vychádza z transakcií, ktorými vláda napĺňa svoje funkcie
FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS
FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS
• při zabezpečovaní verejného sektora a jeho financovaní štát sa delí o verejnú správu s nižšími článkami rozpočtovej sústavy - analýzou a riešením tohoto problému sa zaobírá FF
• 3 úrovne rozpočtovej sústavy :
• ústredná (federálne) úroveň
• stredná (štátt, republika, spolková krajina) úroveň
• miestna (obec, město...) úroveň
• FF sa vzťahuje k verejnému sektoru vo viacúrovňovej rozpočtovej sústave a skúma finančné vzťahy
• rastie úloha stredných a miestnych orgánov v riadení a rozhodovaní vo verejnom sektore - fiškálna decentalizácia - znamená, že nižšie orgány rozhodujú o :
• poskytovaní služieb verejného sektora a ich financovaní (vzhľadom k lokálnym osobitostiam
• rozdelenie právomoci při získavaní príjmov (právomoci při zdaňovaní)
• z hľadiska FF sa využíva :
• hlavne alokačná funkcia rozpočtu - lebo nižšie stupne rozpočtovej sústavy môžu lepšie reagovať na osobitosti v svojeje „lokálnej ekonomike“ - majú lepšie informácie o potrebách vo svojich regiónoch
• redistribučná funkcie nie - lebo rastie redistribúcie medzi bohatšími a chudobnejšími vrstvami - bohatí by sa odsťahovali a prišli chudobní - táto funkcia sa využíva viac na centralizovanej úrovni
• stabilizačná funkcia nie
• při zabezpečovaní verejného sektora a jeho financovaní štát sa delí o verejnú správu s nižšími článkami rozpočtovej sústavy - analýzou a riešením tohoto problému sa zaobírá FF
• 3 úrovne rozpočtovej sústavy :
• ústredná (federálne) úroveň
• stredná (štátt, republika, spolková krajina) úroveň
• miestna (obec, město...) úroveň
• FF sa vzťahuje k verejnému sektoru vo viacúrovňovej rozpočtovej sústave a skúma finančné vzťahy
• rastie úloha stredných a miestnych orgánov v riadení a rozhodovaní vo verejnom sektore - fiškálna decentalizácia - znamená, že nižšie orgány rozhodujú o :
• poskytovaní služieb verejného sektora a ich financovaní (vzhľadom k lokálnym osobitostiam
• rozdelenie právomoci při získavaní príjmov (právomoci při zdaňovaní)
• z hľadiska FF sa využíva :
• hlavne alokačná funkcia rozpočtu - lebo nižšie stupne rozpočtovej sústavy môžu lepšie reagovať na osobitosti v svojeje „lokálnej ekonomike“ - majú lepšie informácie o potrebách vo svojich regiónoch
• redistribučná funkcie nie - lebo rastie redistribúcie medzi bohatšími a chudobnejšími vrstvami - bohatí by sa odsťahovali a prišli chudobní - táto funkcia sa využíva viac na centralizovanej úrovni
• stabilizačná funkcia nie
ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV
• na základe vývoje daní ako najvýznamnejšieho štátnorozpočtového príjmu sa vykrištalizoval základný model štruktúry rozpočtových príjmov :
• daňové príjmy - rozhodujúce
• priame dane - z hľadiska daňového sa delia na 2 časti :
• hlavné priame dane (dôchodkové) - dôchodkové dane z príjmov jednotlivcov (fyzických osôb), z príjmov spoločnosti (právnockých osôb)
• doplnkové priame dane (majetkové) - majetková daň (z hnuteľného majetku, z nehnuteľného majetku), daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
• nepriame dane - sú to hlavne dane viazané na obrat
• hlavné obratové dane - v súčasnosti je to DPH
• selektívne obratové dane - spotrebné dane, ktorých predmetom zdanenia sú vybrané druhy výrobkov - pivo, víno, alkohol, tabakové výrobky, motorové vozidlá, uhľovodíkové palivá a mazivá, iné výrobky
• vedľajšie nepriame dane - kolky, poplatky členov záujmových verejných zväzkov
• nedaňové príjmy
• príspevky - na sociálne zabezpečenie, ktorí niektorí ekonómovia zahrňajú do priamych daní, ďalší ich uvádzajú mimo daňovej sústavy, sú vždy súčasťou celkového daňového zaťaženia dôchodkov
• poplatky
• clá
• daňové príjmy - rozhodujúce
• priame dane - z hľadiska daňového sa delia na 2 časti :
• hlavné priame dane (dôchodkové) - dôchodkové dane z príjmov jednotlivcov (fyzických osôb), z príjmov spoločnosti (právnockých osôb)
• doplnkové priame dane (majetkové) - majetková daň (z hnuteľného majetku, z nehnuteľného majetku), daň z dedičstva, daň z darovania, daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
• nepriame dane - sú to hlavne dane viazané na obrat
• hlavné obratové dane - v súčasnosti je to DPH
• selektívne obratové dane - spotrebné dane, ktorých predmetom zdanenia sú vybrané druhy výrobkov - pivo, víno, alkohol, tabakové výrobky, motorové vozidlá, uhľovodíkové palivá a mazivá, iné výrobky
• vedľajšie nepriame dane - kolky, poplatky členov záujmových verejných zväzkov
• nedaňové príjmy
• príspevky - na sociálne zabezpečenie, ktorí niektorí ekonómovia zahrňajú do priamych daní, ďalší ich uvádzajú mimo daňovej sústavy, sú vždy súčasťou celkového daňového zaťaženia dôchodkov
• poplatky
• clá
ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY
ROZPOČTOVÉ VÝDAVKY
• predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe nenávratnosti
• pozornosť sa sústreďuje na ich efektívnosť, ekonomický vzťah
• dôležité je hľadisko rastu rozpočtových výdavkov, ktoré súvisí s deficitom ŠR a rastom štátneho dlhu
• sú jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého vláda určuje proporcie medzi súkromným a verejným sektorom
• na ústrednej úrovni rozpočtové výdavky zahŕňajú vládne výdavky na realizáciu základných funkcií vláda (nákup tovarov a služieb, na ich priamu produkciu v rámci verejného sektora) a trasférové platby, ktoré súvisia s redistribučnou fiškálnou funkciou a predstavujú jednostranný pohyb prostriedkov z rozpočtu k jednotlivcom
• výška rozpočových výdavkov - obmedzená, ekonomický subjekt a j štát majú určené limity a při rozpočtových výdavkoch ide o tzv. vládne rozpočtové obmedzenie, viažúce sa na daňovú únosnosť, ktorú vyjadruje Lafferova krivka
• vývoj rozpočtových výdavkov - vykazuje z dlhodobého hľadiska rastúcu tendenciu vo väčšine krajín - Wagner predpokladal túto slutočnosť a vychádzal z rozvoja verejného sektora, v súvislosti s rozvojom hospodárstva , neskôr sa táto tendencia označila ako Wagnerov zákon
• posudzovanie výdavkov štátneho rozpočtu vzhľadom k príjmom - existujú 2 prístupy v chápaní tohoto vzťahu :
• klasický prístup - posudzuje výdavky ŠR u hľadiska kvantitatívneho, nie je rozhodujúca štruktúra, ale ich celková výška, príjmy majú druhotný význam a ich výška sa stanovuje od veľkosti výdavkov
• moderný prístup - posudzuje výdavky ŠR z hľadiska kvalitatívneho, kladie dôraz na ich obsah a smerovanie a výdavky srácajú svoje prednostné postavenie před príjmami
• predstavujú peňažné vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe nenávratnosti
• pozornosť sa sústreďuje na ich efektívnosť, ekonomický vzťah
• dôležité je hľadisko rastu rozpočtových výdavkov, ktoré súvisí s deficitom ŠR a rastom štátneho dlhu
• sú jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého vláda určuje proporcie medzi súkromným a verejným sektorom
• na ústrednej úrovni rozpočtové výdavky zahŕňajú vládne výdavky na realizáciu základných funkcií vláda (nákup tovarov a služieb, na ich priamu produkciu v rámci verejného sektora) a trasférové platby, ktoré súvisia s redistribučnou fiškálnou funkciou a predstavujú jednostranný pohyb prostriedkov z rozpočtu k jednotlivcom
• výška rozpočových výdavkov - obmedzená, ekonomický subjekt a j štát majú určené limity a při rozpočtových výdavkoch ide o tzv. vládne rozpočtové obmedzenie, viažúce sa na daňovú únosnosť, ktorú vyjadruje Lafferova krivka
• vývoj rozpočtových výdavkov - vykazuje z dlhodobého hľadiska rastúcu tendenciu vo väčšine krajín - Wagner predpokladal túto slutočnosť a vychádzal z rozvoja verejného sektora, v súvislosti s rozvojom hospodárstva , neskôr sa táto tendencia označila ako Wagnerov zákon
• posudzovanie výdavkov štátneho rozpočtu vzhľadom k príjmom - existujú 2 prístupy v chápaní tohoto vzťahu :
• klasický prístup - posudzuje výdavky ŠR u hľadiska kvantitatívneho, nie je rozhodujúca štruktúra, ale ich celková výška, príjmy majú druhotný význam a ich výška sa stanovuje od veľkosti výdavkov
• moderný prístup - posudzuje výdavky ŠR z hľadiska kvalitatívneho, kladie dôraz na ich obsah a smerovanie a výdavky srácajú svoje prednostné postavenie před príjmami
Spôsob rozdeľovania a znovurozdeľovania - zahŕňa 3 významné skutočnosti
• spôsob rozdeľovania a znovurozdeľovania - zahŕňa 3 významné skutočnosti :
• miera a rozsah využívania ŠR ako nástroja štátu na zásahy do ekonomiky
• využívanie mimorozpočtových foriem zabezpečovania určitých činností a to hlavne dôchodkového poitenia, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, poistenie zamestnanosti - toto zabepečenie má podobu fondového hospodárstva, kde sa vytvárajú osobitné účelové fondy, okrem nich sa na financovanie využívajú aj finančné zdroje obyvateľstva
• využívanie iných nástrojov - a to prostredníctvom cien, úverov...
• úroveň cien - ovplyvňuje výšku rozpočtových príjmov, nakoľko ceny sa odrážajú v sume nár. dlchodku a aj vo výške rozpočtových príjmov
• spôsob zapojenia rozpočtov - ide hlavne o finančné vzťahy medzi jednotlivými rozpočtami tzv. mimorozpočtové transakcie, pri presúvaní rozp, prostriedkov a spôsob ich zachytávania a vykazovania, súvisí to aj s uplatňovaním samosprávnosti jednotlivých článkov rozpočtovej sústavy, hlavne samosprávy miestnych rozpočtov
• 3 hlavné spôsoby rozdelenia rozpočtových príjmových zdrojov - peňažné transfery, podiely na výnose štátnorozpočtových daní, prirážky k štátnorozpočtovým daniam
• peň. transfery - podobu dotácií, subvencií a vyrovnávacích dotácií :
• dotácie - slúžia na doplnenie chýbajúcich príjmových zdrojov, majú neúčelový charakter, nemusia sa vrátiť v prípade nespotrebovania
• subvencie - použiť iba na stanovený účel a ak nie, musia sa vráriť do rrozpočtu, ktorý ich poskytol
• miera a rozsah využívania ŠR ako nástroja štátu na zásahy do ekonomiky
• využívanie mimorozpočtových foriem zabezpečovania určitých činností a to hlavne dôchodkového poitenia, sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva, poistenie zamestnanosti - toto zabepečenie má podobu fondového hospodárstva, kde sa vytvárajú osobitné účelové fondy, okrem nich sa na financovanie využívajú aj finančné zdroje obyvateľstva
• využívanie iných nástrojov - a to prostredníctvom cien, úverov...
• úroveň cien - ovplyvňuje výšku rozpočtových príjmov, nakoľko ceny sa odrážajú v sume nár. dlchodku a aj vo výške rozpočtových príjmov
• spôsob zapojenia rozpočtov - ide hlavne o finančné vzťahy medzi jednotlivými rozpočtami tzv. mimorozpočtové transakcie, pri presúvaní rozp, prostriedkov a spôsob ich zachytávania a vykazovania, súvisí to aj s uplatňovaním samosprávnosti jednotlivých článkov rozpočtovej sústavy, hlavne samosprávy miestnych rozpočtov
• 3 hlavné spôsoby rozdelenia rozpočtových príjmových zdrojov - peňažné transfery, podiely na výnose štátnorozpočtových daní, prirážky k štátnorozpočtovým daniam
• peň. transfery - podobu dotácií, subvencií a vyrovnávacích dotácií :
• dotácie - slúžia na doplnenie chýbajúcich príjmových zdrojov, majú neúčelový charakter, nemusia sa vrátiť v prípade nespotrebovania
• subvencie - použiť iba na stanovený účel a ak nie, musia sa vráriť do rrozpočtu, ktorý ich poskytol
ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV
ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV
• rozpočtové príjmy - tvoria celú sústavu, jednotlivé príjmy sa môžu použiť len na základe zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych prepisov
• hľadisko rozpočtových práv - zvýrazňuje, kto má právo disponovať s rozpočtovými príjmami :
• príjmy ústredného či štátneho rozpočtu - stanovené dane, iné príjmy, kroté priamo plynú do ŠR
• príjmy rozpočtov stredného článku rozpočtovej sústavy - príjmy, ktoré plynú priamo do týchto rozpočtov
• príjmy miestnych rozpočtov - stanovené dane a iné príjmy, ktoré plynú priamo do miestnych rozpočtov
• hľadisko zdrojov - pramenov, z ktorých rozpočtové príjmy plynú, ich delí na 2 veľké skupiny :
• príjmy od podnikov, spoločnosti a organizácií
• príjmy od obyvateľstva
• ostatné príjmy
• hľadisko charakteru, t.j. formy platieb :
• odvody - predovšetkým od podnikov v štátnom vlastníctve
• dane a clo, ktoré platia podniky a obyvateľstvo
• poplatky, ktoré platí obyvateľstvo, ale aj podniky a organizácie
• ostatné platby, ako sú pokuty, penále
• hľadisko použiteľnosti, resp. viazanosti :
• neúčelové príjmy, ktoré nemajú stanovené cieľové použitie a zabezpečujú financovanie rôznych úloh podľa rozhodnutia ich prijímateľa
• účelové príjmy - použiť len ne účely, ktoré sú dané právnymi predpismi a orgánmi, ktoré peňažné prostriedky poskytujú
• rozpočtové príjmy - tvoria celú sústavu, jednotlivé príjmy sa môžu použiť len na základe zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych prepisov
• hľadisko rozpočtových práv - zvýrazňuje, kto má právo disponovať s rozpočtovými príjmami :
• príjmy ústredného či štátneho rozpočtu - stanovené dane, iné príjmy, kroté priamo plynú do ŠR
• príjmy rozpočtov stredného článku rozpočtovej sústavy - príjmy, ktoré plynú priamo do týchto rozpočtov
• príjmy miestnych rozpočtov - stanovené dane a iné príjmy, ktoré plynú priamo do miestnych rozpočtov
• hľadisko zdrojov - pramenov, z ktorých rozpočtové príjmy plynú, ich delí na 2 veľké skupiny :
• príjmy od podnikov, spoločnosti a organizácií
• príjmy od obyvateľstva
• ostatné príjmy
• hľadisko charakteru, t.j. formy platieb :
• odvody - predovšetkým od podnikov v štátnom vlastníctve
• dane a clo, ktoré platia podniky a obyvateľstvo
• poplatky, ktoré platí obyvateľstvo, ale aj podniky a organizácie
• ostatné platby, ako sú pokuty, penále
• hľadisko použiteľnosti, resp. viazanosti :
• neúčelové príjmy, ktoré nemajú stanovené cieľové použitie a zabezpečujú financovanie rôznych úloh podľa rozhodnutia ich prijímateľa
• účelové príjmy - použiť len ne účely, ktoré sú dané právnymi predpismi a orgánmi, ktoré peňažné prostriedky poskytujú
ČLENENIE ROZPOČTOVÝCH PRÍJMOV
• hľadisko možnosti plánovania :
• plánované príjmy, ktoré sa predpokladajú při zostavovaní ŠR a slúžia na pokrytie plánovaných a prelimitovaných rozp. výdavkov
• doplnkové príjmy, ktoré sa neplánujú, ale je možnosť ich získať v priebehu plnenia rozpočtu, sú to napr. regresné náhrady, sankčné poplatky, pokuty
• odvetvové hľadisko - delí príjmy podľa odvetví, zachytáva, aký veľký objem daňových príjmov má rozpočet z jednotlivých odvetví
• hľadisko rozpočtovej skladby - význam pre finančné hospodárenie, pre zostavovanie rozpočtov, ich plnenie a kontrolu, rozpočtové príjmy sa záväzne členia tak, jako to stanovuje rozpočtová skladba
• hľadisko objektu, na ktorý sa príjmy viažu, hovorí o :
• príjmoch dôchodkového charakteru - stanovia sa podľa výšky dôchodku alebo zisku
• príjmoch kriteriálneho charajteru - odčerpávanie dôchodku či zisku nie je v bezprostrednom vzťahu k jeho dosiahnutej výške,a le sú určené kritéria, napr. majetok, podľa ktorých sa stanovuje rozpočtový príjem
• obratových príjmoch - viažu sa na obrat, predaj výrobkov alebo služieb - sú to napr. DPH, spotrebné dane
• hľadisko delenia rozpočtových príjmoch pre miestne samosprávne rozpočty podľa zdrojov príjmovej základne :
• vlastné príjmy - daňové príjmy, nedaňové príjmy
• príjmy zo štátneho rozpočtu
• úver a úverové zdroje (pôžičky)
• plánované príjmy, ktoré sa predpokladajú při zostavovaní ŠR a slúžia na pokrytie plánovaných a prelimitovaných rozp. výdavkov
• doplnkové príjmy, ktoré sa neplánujú, ale je možnosť ich získať v priebehu plnenia rozpočtu, sú to napr. regresné náhrady, sankčné poplatky, pokuty
• odvetvové hľadisko - delí príjmy podľa odvetví, zachytáva, aký veľký objem daňových príjmov má rozpočet z jednotlivých odvetví
• hľadisko rozpočtovej skladby - význam pre finančné hospodárenie, pre zostavovanie rozpočtov, ich plnenie a kontrolu, rozpočtové príjmy sa záväzne členia tak, jako to stanovuje rozpočtová skladba
• hľadisko objektu, na ktorý sa príjmy viažu, hovorí o :
• príjmoch dôchodkového charakteru - stanovia sa podľa výšky dôchodku alebo zisku
• príjmoch kriteriálneho charajteru - odčerpávanie dôchodku či zisku nie je v bezprostrednom vzťahu k jeho dosiahnutej výške,a le sú určené kritéria, napr. majetok, podľa ktorých sa stanovuje rozpočtový príjem
• obratových príjmoch - viažu sa na obrat, predaj výrobkov alebo služieb - sú to napr. DPH, spotrebné dane
• hľadisko delenia rozpočtových príjmoch pre miestne samosprávne rozpočty podľa zdrojov príjmovej základne :
• vlastné príjmy - daňové príjmy, nedaňové príjmy
• príjmy zo štátneho rozpočtu
• úver a úverové zdroje (pôžičky)
POSTAVENIE ŠR
POSTAVENIE ŠR
• ovplyvňuje úroveň a rast ekonomiky, jeho využívanie na zásahy do nár. hospodárstva, rozsah verejného sektora, fondové hospodárstvo, napojenie miestnych rozpočtov na štátny rozpočet a politická situácia vo vnútri krajiny a vo vtťahu k zahraničiuň
• charakter ŠR vymedzujú rozpočtové zásady :
• všetky finančné operácie štátu sa súsreďujú do jedného dokumentu - zásada jednotnosti
• rozpočtové príjmy a výdavky sa uvádzajú v plnom rozsahu - zásada úplnosti
• sú údaje reálne a možno ich splniť - zásada reálnosti
• sa štátny rozpočet schvaľuje v podobe zákona po jeho prerokovaní v parlamente - zásada publicity (verejnosti)
• štátny rozpočet vytvára podmienky pre rovnovážny ekonomický rozvoj - zásada stability
• zostavuje a schvaľuje sa na jedej rok - zásada ročného obdobia
• je nevyhnutné, pokiaľ možno jednoduché a účelné, usporiadanie a vnútorné členenie rozpoč. Príjmov a výdavkov - zásada prehľadnostiň
• štátny rozpočet - bilanciou príjmov a výdavkov za určité obdobie vyjadrenou v peňažných jednotkách
• rozpočtové príjmy - tvorby štátnorozpočtového peňažného fondu využívaním peň. vzťahov nenávratným spôsobom
• rozpočtové výdavky - slúžia na zabezpečenie základných funkcií štátu, predstavujú peň. vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe nenávratnosti, smerujú do oblasti verejného sektora, o ktoré súkromný, do sociálnej oblasti na zabezpečenie aspoň minimálnych potrieb občanov sektor nemá záujem
• ovplyvňuje úroveň a rast ekonomiky, jeho využívanie na zásahy do nár. hospodárstva, rozsah verejného sektora, fondové hospodárstvo, napojenie miestnych rozpočtov na štátny rozpočet a politická situácia vo vnútri krajiny a vo vtťahu k zahraničiuň
• charakter ŠR vymedzujú rozpočtové zásady :
• všetky finančné operácie štátu sa súsreďujú do jedného dokumentu - zásada jednotnosti
• rozpočtové príjmy a výdavky sa uvádzajú v plnom rozsahu - zásada úplnosti
• sú údaje reálne a možno ich splniť - zásada reálnosti
• sa štátny rozpočet schvaľuje v podobe zákona po jeho prerokovaní v parlamente - zásada publicity (verejnosti)
• štátny rozpočet vytvára podmienky pre rovnovážny ekonomický rozvoj - zásada stability
• zostavuje a schvaľuje sa na jedej rok - zásada ročného obdobia
• je nevyhnutné, pokiaľ možno jednoduché a účelné, usporiadanie a vnútorné členenie rozpoč. Príjmov a výdavkov - zásada prehľadnostiň
• štátny rozpočet - bilanciou príjmov a výdavkov za určité obdobie vyjadrenou v peňažných jednotkách
• rozpočtové príjmy - tvorby štátnorozpočtového peňažného fondu využívaním peň. vzťahov nenávratným spôsobom
• rozpočtové výdavky - slúžia na zabezpečenie základných funkcií štátu, predstavujú peň. vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe nenávratnosti, smerujú do oblasti verejného sektora, o ktoré súkromný, do sociálnej oblasti na zabezpečenie aspoň minimálnych potrieb občanov sektor nemá záujem
ROZPOČTOVÉ PRÍJMY
ROZPOČTOVÉ PRÍJMY
• formy získavania príjmov ŠR - najstaršou a dodnes používanou formou sú dane, menej významnou sú poplatky, clo, dávky, pokuta, atď.
• k rozpočtovým príjmov pristupujeme z 2 hľadísk : makroekonomického a mikroekonomického
• makroekonomické hľadisko
• ide o zásadnú koncepciu sústavy rozpočtových príjmov,
• dôležité miesto má kvantitatívna stránka - objem príjmov štítneho rozpočtu a miestnych rozpočtov celkom a podľa jednotlivých druhov, ktorá je závislá na viacerých faktoroch - názory na rozpočtové príjmy, na vzájomnú väzbu monetárnej a rozpočtove - fiškálnej politiky, či je makroekon. politika expanzívna, stabilizačná, protiinflačná alebo reštriktívna, vývoj zamestnanosti
• mikroekonomické hľadisko
• rozpočtové príjmy sa posudzujú podľa toho, ako dopadajú jednotlivé druhy príjmov na daňovníka
• podstatou rozpočtových príjmov - peňažné vzťahy na princípe nenávratnosti, ktoré majú 2 stránky :
1. využívanie peň. vzťahov predstavuje proces tvorby a sústreďovania štátnorozpočtového peň. fondu - rozpočtové príjmy
2. využívanie peň vzťahov sa javí ako proces používania štátnorozpočtového peň. fondu - rozpočtové výdavky
• nutnosť centralizácie nár. dôchodku prostredníctvom rozpočtových príjmov vychádza z potreby zabezpečiť peň. prostriedky pre štát na vykonávanie jeho funkcií :
• fiškálnej funkcie - vrátane vzťahov so zahraničím
• ekonomickej funkcie - aktívne ovplyvňovanie priebehu reúprodukčného procesu v podobe zásahou štátu do ekonimky, jeho účasti na financovaní vedy a výskumu
• sociálne funkcie - aktívne ovplyvňovanie a riešenie sociálnych vecí obyvateľstva - nezamestnanosť, zdravotnícka starostlivosť, sociálne zabezpečenie
• formy získavania príjmov ŠR - najstaršou a dodnes používanou formou sú dane, menej významnou sú poplatky, clo, dávky, pokuta, atď.
• k rozpočtovým príjmov pristupujeme z 2 hľadísk : makroekonomického a mikroekonomického
• makroekonomické hľadisko
• ide o zásadnú koncepciu sústavy rozpočtových príjmov,
• dôležité miesto má kvantitatívna stránka - objem príjmov štítneho rozpočtu a miestnych rozpočtov celkom a podľa jednotlivých druhov, ktorá je závislá na viacerých faktoroch - názory na rozpočtové príjmy, na vzájomnú väzbu monetárnej a rozpočtove - fiškálnej politiky, či je makroekon. politika expanzívna, stabilizačná, protiinflačná alebo reštriktívna, vývoj zamestnanosti
• mikroekonomické hľadisko
• rozpočtové príjmy sa posudzujú podľa toho, ako dopadajú jednotlivé druhy príjmov na daňovníka
• podstatou rozpočtových príjmov - peňažné vzťahy na princípe nenávratnosti, ktoré majú 2 stránky :
1. využívanie peň. vzťahov predstavuje proces tvorby a sústreďovania štátnorozpočtového peň. fondu - rozpočtové príjmy
2. využívanie peň vzťahov sa javí ako proces používania štátnorozpočtového peň. fondu - rozpočtové výdavky
• nutnosť centralizácie nár. dôchodku prostredníctvom rozpočtových príjmov vychádza z potreby zabezpečiť peň. prostriedky pre štát na vykonávanie jeho funkcií :
• fiškálnej funkcie - vrátane vzťahov so zahraničím
• ekonomickej funkcie - aktívne ovplyvňovanie priebehu reúprodukčného procesu v podobe zásahou štátu do ekonimky, jeho účasti na financovaní vedy a výskumu
• sociálne funkcie - aktívne ovplyvňovanie a riešenie sociálnych vecí obyvateľstva - nezamestnanosť, zdravotnícka starostlivosť, sociálne zabezpečenie
Rozpočtové príjmy
• rozpočtové príjmy rozdeľujú a znovurozdeľujú hrubý národný produkt, ale predovšetkým čistý národný produkt nenávratným spôsobom, při ktorom sa využívajú rôzne formy rozp. príjmov - dane, poplatky, dávky, príspevky
• funkcie rozpočtových príjmov :
• rozdeľovacia funkcia - príjmy´musia zabezpečiť pre ŠR dostatok finančných zdrojov
• alokačná funkcia - plnia ju rozpočtové príjmy spolu s výdavkami, navzájom veľmi úzko súvisia
• stabilizačná funkcia - ide o stabilizujúce pôsobenie na ekonomiku, niektoré príjmy a hlavne dane sa využívajú vo všetkých vyspelých krajinách ako ekonomický stabilizátor
• úlohy rozpočtových príjmov
• bližšie konkretizujú jednotlivé funkcie a ukazujú, ako sa vyzžívajú v rozpočtovej politike v danom rozp. období pri konkrétnych podmienkach a rešpektovaní predpokladaného vývoja
• činitele ovplyvňujúce rozpočtové príjmy
• veľkosť nár. dôchodku a úroveň ekonomiky - ším je vyššia úroveň ekonomiky, čím efektívnejšie a produktívnejšie sa vyrába = čím je hrubý a čistý nár. produkt alebo dôchodok, tým väčšie finančné zdroje sa môžu centralizovať v štátnom rozpočte
• funkcie rozpočtových príjmov :
• rozdeľovacia funkcia - príjmy´musia zabezpečiť pre ŠR dostatok finančných zdrojov
• alokačná funkcia - plnia ju rozpočtové príjmy spolu s výdavkami, navzájom veľmi úzko súvisia
• stabilizačná funkcia - ide o stabilizujúce pôsobenie na ekonomiku, niektoré príjmy a hlavne dane sa využívajú vo všetkých vyspelých krajinách ako ekonomický stabilizátor
• úlohy rozpočtových príjmov
• bližšie konkretizujú jednotlivé funkcie a ukazujú, ako sa vyzžívajú v rozpočtovej politike v danom rozp. období pri konkrétnych podmienkach a rešpektovaní predpokladaného vývoja
• činitele ovplyvňujúce rozpočtové príjmy
• veľkosť nár. dôchodku a úroveň ekonomiky - ším je vyššia úroveň ekonomiky, čím efektívnejšie a produktívnejšie sa vyrába = čím je hrubý a čistý nár. produkt alebo dôchodok, tým väčšie finančné zdroje sa môžu centralizovať v štátnom rozpočte
ŠTÁTNY ROZPOČET
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
6. ŠTÁTNY ROZPOČET
JEHO CHARAKTERISTIKA, POSTAVENIE VO VEREJNÝCH ROZPOČTOCH, AKTUÁLNE PROBLÉMY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SR A FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS, MIESTO ŠR V MAKROEKONOMICKÝCH TEÓRIACH A VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
ŠR
• najdôležitejšou zložkou verejných financií, ktorých cieľom je zabezpečenie úloh verejného sektora - verejné financie zahŕňajú širokú škálu peňažných vzťahov, pomocou ktorých sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky ŠR
• vo vzťahu k reprodukčnéímu procesu je ŠR špecifickou formou rozdeľovania a znovurozdeľovania časti nár. dôchodku - ŠR predstavuje redistibučné vzťahy, při redistribúcií používa zákonné normy vo forme daní, výdavky ŠR slúžia na financovaniefunkcií štátu a majú nenávratný charakter
• predstavuje základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený parlamentom
• je tiež peňažno - ekonomickou kategóriou, ktoré vyjadruje vzťah medzi štátom a jednotlivými subjektami nár. hospodárstva
• môžeme ho definovať ako centralizovaný štátnorozpočtový fond peňažných prostriedkov, s ktorými disponuje štát, reprezentovaný svojimi orgánmi
• v súčasnosti, kedy sa značne rozšírili ekonomické funkcie štátu - charakterizujeme ho ako nástroj riadenia hospodárstva, štátnej finančnej politiky, či nástroj štátu na zasahovanie do ekonomiky
6. ŠTÁTNY ROZPOČET
JEHO CHARAKTERISTIKA, POSTAVENIE VO VEREJNÝCH ROZPOČTOCH, AKTUÁLNE PROBLÉMY ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SR A FIŠKÁLNY FEDERALIZMUS, MIESTO ŠR V MAKROEKONOMICKÝCH TEÓRIACH A VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
ŠR
• najdôležitejšou zložkou verejných financií, ktorých cieľom je zabezpečenie úloh verejného sektora - verejné financie zahŕňajú širokú škálu peňažných vzťahov, pomocou ktorých sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky ŠR
• vo vzťahu k reprodukčnéímu procesu je ŠR špecifickou formou rozdeľovania a znovurozdeľovania časti nár. dôchodku - ŠR predstavuje redistibučné vzťahy, při redistribúcií používa zákonné normy vo forme daní, výdavky ŠR slúžia na financovaniefunkcií štátu a majú nenávratný charakter
• predstavuje základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený parlamentom
• je tiež peňažno - ekonomickou kategóriou, ktoré vyjadruje vzťah medzi štátom a jednotlivými subjektami nár. hospodárstva
• môžeme ho definovať ako centralizovaný štátnorozpočtový fond peňažných prostriedkov, s ktorými disponuje štát, reprezentovaný svojimi orgánmi
• v súčasnosti, kedy sa značne rozšírili ekonomické funkcie štátu - charakterizujeme ho ako nástroj riadenia hospodárstva, štátnej finančnej politiky, či nástroj štátu na zasahovanie do ekonomiky
FUNKCIE ŠR
FUNKCIE ŠR
• distribučná - z hľadiska rozpočtových príjmov zahŕňa centralizáciu časti fianančých prostriedkov ekon. subjektov v prospech štátu a z hľadiska rozpočtových výdavkov poskytnutie peňažných prostriedkov nenávratným spôsobom jednotlivým sektorom, ekonomickým subjektom
• alokačná - vychádza z nedokonale fungujúceho trhu, kedy štátny rozpočet alokuje peň. prostriedky do zabezpečenia potrieb verejného sektora, v ktorom sa uplatňujú trhové podmienky
• stabilizačná - vyplýva z využívania ŠR na ovplyvňovanie nár. hospodárstva a zasahovanie do ekonomiky
• ŠR plní významné úlohy při redistribúcií nár. dôchodku, při zsahovaní do redistribučného procesu, urýchľovania tempa ekonomického rastu, stimulácií rozvoja vybraných odvetví a při uskutočňovaní zahraničnej politiky
• distribučná - z hľadiska rozpočtových príjmov zahŕňa centralizáciu časti fianančých prostriedkov ekon. subjektov v prospech štátu a z hľadiska rozpočtových výdavkov poskytnutie peňažných prostriedkov nenávratným spôsobom jednotlivým sektorom, ekonomickým subjektom
• alokačná - vychádza z nedokonale fungujúceho trhu, kedy štátny rozpočet alokuje peň. prostriedky do zabezpečenia potrieb verejného sektora, v ktorom sa uplatňujú trhové podmienky
• stabilizačná - vyplýva z využívania ŠR na ovplyvňovanie nár. hospodárstva a zasahovanie do ekonomiky
• ŠR plní významné úlohy při redistribúcií nár. dôchodku, při zsahovaní do redistribučného procesu, urýchľovania tempa ekonomického rastu, stimulácií rozvoja vybraných odvetví a při uskutočňovaní zahraničnej politiky
Distribučná funkcia verejného sektora
• zdôrazňovanie potreby distribučnej funkcie na základe funkcie sociálnej starostlivosti štátu
• dôrau na prevenciu chudoby
• distribučná funkcia - uplatňuje prostredníctvom opatrení daňového charakteru, ktoré môžu mať tento charakter :
1. zabezpečujú rozdelenie dôchodkov určených na súkromné použitie bez toho, že by ovplyvnili rozsah zabezpečenia sociálnymi tovarmi
2. rozdelenie sa dosahuje progresívnym zdanením
3. rozdelenie sa uskutočňuje všeobecným zdanením, ktorého výnos sa použije na financovanie verejných služieb, ktoré sú určené pre občanov s nízkymi dôchodkami
• distribučná funkcia - môže ovplyvniť rozdelenie dôchodkov v budúcnosti, tzv. ovplyvniť ich veľkosť u jedbnotlivých občanoch alebo skupín občanov
• jedná sa o rozpočtové výdavky v oblasti vzdelania, zdravotníctva, zabezpečenia zamestnanosti
• tieto výdavky možno využiť jako regulačný nástroj, ktorý znižuje diskrimináciu
• redistribučné opatrenia - môžu zvýšiť alebo znížiť rast produkcie
• produktivita práce môže stúpať vďaka lepšiemu uspokojovaniu potrieb v oblasti zdravotníctva, vzdelávania
• na druhej strane pracovné výsledky môžu poklesnúť, keď sa stimulácia k práci zníži v dôsledku vysokých hraničných daňových sadzieb
• dôrau na prevenciu chudoby
• distribučná funkcia - uplatňuje prostredníctvom opatrení daňového charakteru, ktoré môžu mať tento charakter :
1. zabezpečujú rozdelenie dôchodkov určených na súkromné použitie bez toho, že by ovplyvnili rozsah zabezpečenia sociálnymi tovarmi
2. rozdelenie sa dosahuje progresívnym zdanením
3. rozdelenie sa uskutočňuje všeobecným zdanením, ktorého výnos sa použije na financovanie verejných služieb, ktoré sú určené pre občanov s nízkymi dôchodkami
• distribučná funkcia - môže ovplyvniť rozdelenie dôchodkov v budúcnosti, tzv. ovplyvniť ich veľkosť u jedbnotlivých občanoch alebo skupín občanov
• jedná sa o rozpočtové výdavky v oblasti vzdelania, zdravotníctva, zabezpečenia zamestnanosti
• tieto výdavky možno využiť jako regulačný nástroj, ktorý znižuje diskrimináciu
• redistribučné opatrenia - môžu zvýšiť alebo znížiť rast produkcie
• produktivita práce môže stúpať vďaka lepšiemu uspokojovaniu potrieb v oblasti zdravotníctva, vzdelávania
• na druhej strane pracovné výsledky môžu poklesnúť, keď sa stimulácia k práci zníži v dôsledku vysokých hraničných daňových sadzieb
Stabilizačná funkcia verejných financií
stabilizačná funkcia verejných financií
• vyplýva z ich pôsobenia jako nástroja makroekonomickej politiky
• zabezpečuje - vysokú zamestnanosť, primeraný stupeň úrovne cenovej stability, rovnovážna platobná bilancia
• plná zamestnanosť a cenová stabilita nevyplýva z trhovej ekonomiky, preto sú potrebné zásahy štátu, bez týchto zásahou ekonomika trpí infláciou a nezamestnanosťou
• celková úroveň zamestnanosti a cien závisí od vzťahu medzi súhrnným dopytom a možným alebo maximálnym objemom produkcie tovarov vyjadrenom v bežných cenách
• národné hospodárstvo každého štátu obsahuje v sebe trvale určité prvky nestability, čo si vyýaduje od vlád prijímať v oblasti verejných financií príslušné stabilizačné opatrenia - musia brať do úvahy vnútornú peňažnú rovnováhu, ale aj vzťah k zahraničiu
• zvýšené dane, ktoré slúžia na zvýšené financovanie nákupov verejného sektora, znižujú súhrnný dopyt, lebo znižujú nákupy súkromného sektora, aj napriek tomu súhrnný dopyt nerastie, lebo při nižších daniach súkromný sektor by celý rozdiel nepoužil na nákupy, ale časť z neho by usporil
• tzn. že súhrnný dopyt by bol menší, než je při zvýšených daniach, t.j. expanzný efekt
• transferové platby financované z daní, t.j. mzdy a platy pracovníkom verejného sektora nemenia súhrnný dopyt okrem situácie, keď vplyv na súhrnný dopyt vyvolaný rozpočtom je tým väčší, čím je väčší rozpočtová schodok alebo menší rozpočtový prebytok a čím je väčší rozsah nákupov verejného sektora
• finančná veda kladie menší dôraz na absolútnu výšku rozpočtových príjmov než na daňové sadzby, je to spôsobené faktorom, že mzdy, platy, zisky, ktorých sa týkajú daňové sadzby sa menia so zmenou národného dôchodku
• v dôsledku toho verejné financie a predovšetkým rozpočtový systém sa stávajú automatickým stabilizátorom rozvoja ekonomiky
• vyplýva z ich pôsobenia jako nástroja makroekonomickej politiky
• zabezpečuje - vysokú zamestnanosť, primeraný stupeň úrovne cenovej stability, rovnovážna platobná bilancia
• plná zamestnanosť a cenová stabilita nevyplýva z trhovej ekonomiky, preto sú potrebné zásahy štátu, bez týchto zásahou ekonomika trpí infláciou a nezamestnanosťou
• celková úroveň zamestnanosti a cien závisí od vzťahu medzi súhrnným dopytom a možným alebo maximálnym objemom produkcie tovarov vyjadrenom v bežných cenách
• národné hospodárstvo každého štátu obsahuje v sebe trvale určité prvky nestability, čo si vyýaduje od vlád prijímať v oblasti verejných financií príslušné stabilizačné opatrenia - musia brať do úvahy vnútornú peňažnú rovnováhu, ale aj vzťah k zahraničiu
• zvýšené dane, ktoré slúžia na zvýšené financovanie nákupov verejného sektora, znižujú súhrnný dopyt, lebo znižujú nákupy súkromného sektora, aj napriek tomu súhrnný dopyt nerastie, lebo při nižších daniach súkromný sektor by celý rozdiel nepoužil na nákupy, ale časť z neho by usporil
• tzn. že súhrnný dopyt by bol menší, než je při zvýšených daniach, t.j. expanzný efekt
• transferové platby financované z daní, t.j. mzdy a platy pracovníkom verejného sektora nemenia súhrnný dopyt okrem situácie, keď vplyv na súhrnný dopyt vyvolaný rozpočtom je tým väčší, čím je väčší rozpočtová schodok alebo menší rozpočtový prebytok a čím je väčší rozsah nákupov verejného sektora
• finančná veda kladie menší dôraz na absolútnu výšku rozpočtových príjmov než na daňové sadzby, je to spôsobené faktorom, že mzdy, platy, zisky, ktorých sa týkajú daňové sadzby sa menia so zmenou národného dôchodku
• v dôsledku toho verejné financie a predovšetkým rozpočtový systém sa stávajú automatickým stabilizátorom rozvoja ekonomiky
Stabilizačná funkcia verejných financií
• automatický daňový stabilizátor - progresívna stupnica sadzieb dane z príjmov, ktoré v čase konjuktúry rozhodujúcu časť prírastku príjmov súkromného sektora odčerpá, a tým zníži nadmerný dopyt tohoto sektora
• v čase depresie sa pôsobenia vysokoprogresívnej daňovej stupnice oslabí, v dôsledku poklesu príjmov
• doplnkom automatického stabilizátora sú tzv. riadené stabilizačné opatrenia, ktoré vystupujú v 2 podobách :
pri príjmoch :
1. zväčšovanie alebo zmenšovanie daní zmenou daňových sadzieb
2. vypisovanie štátnych pôžičiek určených na financovanie zvýšených rozpočtových výdavkov
pri výdavkoch :
1. v čase expanzie sa výdavky zmenšujú a vytvárajú sa rezervy
2. v období depresie sa výdavky ŠR relatívne vo vzťahu k príjmom zväčšujú použitím rezerv
• záver : - stabilizačná funkcia verejných financií při ovplyvňovaní súhrnného dopytu spoločnosti po statkoch sa prejavuje dvojakým spôsobom :
a/ nepriamym - daňové opatrenia a transferové platby, ktoré ovplyvňujú veľkosť
disponibilných dôchodkov súkromného sektora, jako aj veľkosť
súkromných úspor
b/ priamym - zmenou veľkosti rozpočtových výdavkov určených na nákup sociálnych
tovarov verejným sektorom
• v čase depresie sa pôsobenia vysokoprogresívnej daňovej stupnice oslabí, v dôsledku poklesu príjmov
• doplnkom automatického stabilizátora sú tzv. riadené stabilizačné opatrenia, ktoré vystupujú v 2 podobách :
pri príjmoch :
1. zväčšovanie alebo zmenšovanie daní zmenou daňových sadzieb
2. vypisovanie štátnych pôžičiek určených na financovanie zvýšených rozpočtových výdavkov
pri výdavkoch :
1. v čase expanzie sa výdavky zmenšujú a vytvárajú sa rezervy
2. v období depresie sa výdavky ŠR relatívne vo vzťahu k príjmom zväčšujú použitím rezerv
• záver : - stabilizačná funkcia verejných financií při ovplyvňovaní súhrnného dopytu spoločnosti po statkoch sa prejavuje dvojakým spôsobom :
a/ nepriamym - daňové opatrenia a transferové platby, ktoré ovplyvňujú veľkosť
disponibilných dôchodkov súkromného sektora, jako aj veľkosť
súkromných úspor
b/ priamym - zmenou veľkosti rozpočtových výdavkov určených na nákup sociálnych
tovarov verejným sektorom
Funkcie verejných financií
• funkcie verejných financií - skutočnosti, z ktorých sa funkcie vyvodzujú :
1. zabezpečiť určitý objem tzv. sociálnych tovarov pre potreby verejného sektora - alokačná funkcia
2. zásahy spoločnosti do rozdeľovania dôchodkov a majetku v áujme krytia sociálnych potrieb jednotlivých členov spoločnosti - distribučná funkcia
3. využitie verejných financií jako nástroja na dosiahnutie relatívne vysokej zamestnanosti, určitého stupňa cenovej stability, základným cieľom je dosiahnutie stability platobnej bilancie - stabilizačná funkcia
alokačná funkcia verejných financií
• vyplýva z toho, že určité tovary , ktoré označujeme jako sociálne tovary, sa nemôžu zabezpečiť prostredníctvom trhového mechanizmu
• trh zlyhá úplne v niektorých prípadoch, v iných môže fungovať neefektívne
• spotreba jednotlivcov je v konkurenčnom vzťahu, spotreba tovaru už nie je pre iného jednotlivca
• je nereálne predpokladať, že všetky tovary možno jednoznačne rozdeliť na verejné a súkromné
• sú tovary, napr. vzdelanie, ktoré slúži tak pre jednotlivca jako aj ptre celú spoločnosť
• tiež v plnej miere neplatí, ža zabezpečenie sociálnych tovarov - prostredníctvom hlasovania a zabezpečenie súkromných tovarov - prostredníctvom trhu sú výlučnou doménou individuálnej spotrebiteľskej preferencie
• za určitých okolností môže vláda rozhodnúť zasahovať do spotrebiteľských preferencií a ovplyvniť ich
• vláda môže určiť mimoriadne prospešné tovary - mlieko, ktoré dotuje a tovary škodlivé - cigarety, alkohol, ktoré mimoriadne zdaňuje
• zabezpečenie sociálnych tovarov si vyžaduje, aby boli financované z daňových príjmov rozpočtu
• v dôsledku alokačnej funkcie je potrebné sa zaoberať otázkou vzájomného vzťahu medzi verejným zabezpečením a verejnou výrobou
• verejné zabezpečenie - zabezpečenie sociálnych tovarov, čo sa rovná vládnym nákupom výrobkov a služieb pre potreby verejného sektora
• verejná výroba - príjmy verejného sektora za tovary nám poskytnuté a to bez ohľadu, či ide o tovary súkromné alebo sociálne
• čím je väčší podiel verejného sektora ne celkovej výrobe tovarov v príslušnom štáte, tým väčšou mierou sa môže tento verejný sektor podieľať na výrobe súkromných tovarov
• čím je väčší podiel súkromného sektora, tým väčšou mierou sa tento súkromný sektor môže podieľať na výrobe sociálnych tovarov
1. zabezpečiť určitý objem tzv. sociálnych tovarov pre potreby verejného sektora - alokačná funkcia
2. zásahy spoločnosti do rozdeľovania dôchodkov a majetku v áujme krytia sociálnych potrieb jednotlivých členov spoločnosti - distribučná funkcia
3. využitie verejných financií jako nástroja na dosiahnutie relatívne vysokej zamestnanosti, určitého stupňa cenovej stability, základným cieľom je dosiahnutie stability platobnej bilancie - stabilizačná funkcia
alokačná funkcia verejných financií
• vyplýva z toho, že určité tovary , ktoré označujeme jako sociálne tovary, sa nemôžu zabezpečiť prostredníctvom trhového mechanizmu
• trh zlyhá úplne v niektorých prípadoch, v iných môže fungovať neefektívne
• spotreba jednotlivcov je v konkurenčnom vzťahu, spotreba tovaru už nie je pre iného jednotlivca
• je nereálne predpokladať, že všetky tovary možno jednoznačne rozdeliť na verejné a súkromné
• sú tovary, napr. vzdelanie, ktoré slúži tak pre jednotlivca jako aj ptre celú spoločnosť
• tiež v plnej miere neplatí, ža zabezpečenie sociálnych tovarov - prostredníctvom hlasovania a zabezpečenie súkromných tovarov - prostredníctvom trhu sú výlučnou doménou individuálnej spotrebiteľskej preferencie
• za určitých okolností môže vláda rozhodnúť zasahovať do spotrebiteľských preferencií a ovplyvniť ich
• vláda môže určiť mimoriadne prospešné tovary - mlieko, ktoré dotuje a tovary škodlivé - cigarety, alkohol, ktoré mimoriadne zdaňuje
• zabezpečenie sociálnych tovarov si vyžaduje, aby boli financované z daňových príjmov rozpočtu
• v dôsledku alokačnej funkcie je potrebné sa zaoberať otázkou vzájomného vzťahu medzi verejným zabezpečením a verejnou výrobou
• verejné zabezpečenie - zabezpečenie sociálnych tovarov, čo sa rovná vládnym nákupom výrobkov a služieb pre potreby verejného sektora
• verejná výroba - príjmy verejného sektora za tovary nám poskytnuté a to bez ohľadu, či ide o tovary súkromné alebo sociálne
• čím je väčší podiel verejného sektora ne celkovej výrobe tovarov v príslušnom štáte, tým väčšou mierou sa môže tento verejný sektor podieľať na výrobe súkromných tovarov
• čím je väčší podiel súkromného sektora, tým väčšou mierou sa tento súkromný sektor môže podieľať na výrobe sociálnych tovarov
Distribučná funkcia verejného sektora
distribučná funkcia verejného sektora
• štát alebo vláda môže svojimi rozhodnutiami zasiahnuť do individuálnych spotrebiteľských preferencií a podstatne ich ovplyvniť
• ovplyvňovanie sa uskutočňuje prostredníctvom rozdeľovania a znovurozdeľovania dôchodkov
• rozdeľovanie dôchodkov bolo určované 2 faktormi :
1. mierou rozšírenia výrobných činiteľov
2. podieľom kapitálu a individuálneho prínosu
• rozdelenie dôchodkov závisí na rozdelení podľa vlastníctva výrobných činiteľov
• rozdiel medzi dôchodkami z poskytovania osobnýcgh vslužieb, ktoré sa označujú jako pracovné dôchodky a dôchodkami z kapitálového vlastníctva označované jako nepracovné dôchodky
• pracovné dôchodky - práca je haterogénny činiteľ a odmena za ňu sa líši u rôznych povolaní
• v odmene za prácu musí byť zahrnutá aj náhrada toho, čo jednotlivec investoval do svojho vzdelania - znemožňuje urobiť deliacu čiaru medzi pracovnými a neracovnými dôchodkami
• rozdelenie dôchodkov určované trhovým mechanizmom nie je pre spoločnosť prijateľné, preto štát musí zasiahnuť do rozdeľovania dôchodkov - problémom je, akým spôsobom a v akom rozsahu má zasiahnuť
• štát alebo vláda môže svojimi rozhodnutiami zasiahnuť do individuálnych spotrebiteľských preferencií a podstatne ich ovplyvniť
• ovplyvňovanie sa uskutočňuje prostredníctvom rozdeľovania a znovurozdeľovania dôchodkov
• rozdeľovanie dôchodkov bolo určované 2 faktormi :
1. mierou rozšírenia výrobných činiteľov
2. podieľom kapitálu a individuálneho prínosu
• rozdelenie dôchodkov závisí na rozdelení podľa vlastníctva výrobných činiteľov
• rozdiel medzi dôchodkami z poskytovania osobnýcgh vslužieb, ktoré sa označujú jako pracovné dôchodky a dôchodkami z kapitálového vlastníctva označované jako nepracovné dôchodky
• pracovné dôchodky - práca je haterogénny činiteľ a odmena za ňu sa líši u rôznych povolaní
• v odmene za prácu musí byť zahrnutá aj náhrada toho, čo jednotlivec investoval do svojho vzdelania - znemožňuje urobiť deliacu čiaru medzi pracovnými a neracovnými dôchodkami
• rozdelenie dôchodkov určované trhovým mechanizmom nie je pre spoločnosť prijateľné, preto štát musí zasiahnuť do rozdeľovania dôchodkov - problémom je, akým spôsobom a v akom rozsahu má zasiahnuť
Do verejných financií sa zahŕňajú 4 zložky na národnej úrovni
• do verejných financií sa zahŕňajú 4 zložky na národnej úrovni :
1. Štátny rozpočet
- najdôležitejším a najvýznamnejším článkom verejných financií, ktorý zabezpečuje po
finančnej stránke všetky funkcie štátu, kde sa zdôrazňuje alokačná funkcia, stabilizačná funkcia a regulačná funkcia štátu
- štát prenáša niektoré svoje funkcie na fondy - ŠÚF, čo sa prejavuječ v objeme a
štruktúre výdavkov ale aj príjmov ŠR
- vývoj štátneho rozpočtu
- s pojmom sa stretávame už koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia,
kde dochádzalo k oddeľovaniu štátneho hospodárstva od súkromného
hospodárstva panovníka, pre evidenciu výsledkov štátneho hospodárenia
bolo třeba zostavovať osobitný dokument, ktorý by bol jediným dokumentom
verejných financiách, mal obmedzenú platnosť na jedeb rok, bol
každoročne vyrovnaný a aby sa zverejňoval, tieto požiadavky sa postupne sformovali do základných rozpočtových zásad a pravidiel
Štátny rozpočet - zoznam predpokladaných príjmov a výdavkov štátu za určité
obdobie, odhadovaná a porovnávacia tabuľka príjmov, ktoré majú
dosiahnuť a výdavkov, ktoré sa majú uskutočniť - základný
operatívny finančný program vlády vyjadrený v číslach a
schválený parlamentom
-centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré vytvárajú,
rozdeľujú a vyzžívajú orgány štátu
- významný nástroj prerozdeľovacích procesov a regulácie
agregátneho dopytu
- 50.-60. roky potreba okrem štátneho rozpočtu zostavovať aj iné
dokumenty národné účty a finančné účty
2. Špeciálne (štátne) účelové fondy
- autonómne, mimorozpočtové fondy, ktorými môže disponovať vláda, orgány miestnej
samosprávy a iné orgány a inštitúcie, slúžia na financovanie osobitných, špecifických
úloh, majú účelový charakter
• verejné financie - peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou, rozdelením a použitím peňažných fondov, ktoré sú späté s hospodárskou činnosťou verejných orgánov
• zložky verejných financií - štátny rozpočet
- osobitné finančné fondy
- miestne rozpočty
1. Štátny rozpočet
- najdôležitejším a najvýznamnejším článkom verejných financií, ktorý zabezpečuje po
finančnej stránke všetky funkcie štátu, kde sa zdôrazňuje alokačná funkcia, stabilizačná funkcia a regulačná funkcia štátu
- štát prenáša niektoré svoje funkcie na fondy - ŠÚF, čo sa prejavuječ v objeme a
štruktúre výdavkov ale aj príjmov ŠR
- vývoj štátneho rozpočtu
- s pojmom sa stretávame už koncom 17. storočia a začiatkom 18. storočia,
kde dochádzalo k oddeľovaniu štátneho hospodárstva od súkromného
hospodárstva panovníka, pre evidenciu výsledkov štátneho hospodárenia
bolo třeba zostavovať osobitný dokument, ktorý by bol jediným dokumentom
verejných financiách, mal obmedzenú platnosť na jedeb rok, bol
každoročne vyrovnaný a aby sa zverejňoval, tieto požiadavky sa postupne sformovali do základných rozpočtových zásad a pravidiel
Štátny rozpočet - zoznam predpokladaných príjmov a výdavkov štátu za určité
obdobie, odhadovaná a porovnávacia tabuľka príjmov, ktoré majú
dosiahnuť a výdavkov, ktoré sa majú uskutočniť - základný
operatívny finančný program vlády vyjadrený v číslach a
schválený parlamentom
-centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré vytvárajú,
rozdeľujú a vyzžívajú orgány štátu
- významný nástroj prerozdeľovacích procesov a regulácie
agregátneho dopytu
- 50.-60. roky potreba okrem štátneho rozpočtu zostavovať aj iné
dokumenty národné účty a finančné účty
2. Špeciálne (štátne) účelové fondy
- autonómne, mimorozpočtové fondy, ktorými môže disponovať vláda, orgány miestnej
samosprávy a iné orgány a inštitúcie, slúžia na financovanie osobitných, špecifických
úloh, majú účelový charakter
• verejné financie - peňažné vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou, rozdelením a použitím peňažných fondov, ktoré sú späté s hospodárskou činnosťou verejných orgánov
• zložky verejných financií - štátny rozpočet
- osobitné finančné fondy
- miestne rozpočty
HRANICE ZDANENIA
HRANICE ZDANENIA
• výkonnosť štátu determinovaná hranicou zdanenia môže po jej prekročení podľahnúť negatívnym vplyvom
• aby k tomu nedošlo, je potrebné zdanenie aplikovať primeraným spôsobom
• okrem hrubého národného produktu, ktorý by bolo možné získať späť vo forme daní tvorí tzv. maximálnu hranicu, čo je však prakticky vylúčené
• praktická hranica - je obyčajne vždy nižšia ako hrubý národný produkt
• z existencie verejného a súkromného sektora vyplýva nestálosť ekonomickej hranice
• v súkromnom sektore - prejavuje tendencia posúvať ju smerom nadol, keďže vo vzťahu štátne aktivity - súkromný aktivity, majú väčšiu váhu súkromné, je nižšia aj hranica zdanenia
• meriame ju pomocou daňovej kvóty, ktorá sa odvíja od tématiky daňového bremena
• všeobecne sa pohybuje v intervale od 30% do 50%
• každý daňovník vníma svoju daňovú záťaž individuálne a subjektívne, a to z dôvodov odlišného majetkového a sociálneho postavenia, rodinného prostredia
• v prípade, ak sa u daňovníka začínajú prejavovať záporné reakcie (daňový odpor), znamená to, že bola prekročená psychologická hranica zdanenia
• pre ľudí je dôležitý úžitok zo zdanenia, preto pociťujú túto hranicu podľa svojich marginálnych úžitkov
• psychologických hraníc je toľko, koľko je daňovníkov, ale ekonomická hranica je len jedna
• subjektívne hranice jednotlivcov podliehajú mnohým činiteľom, napr. :
• zavedenie novej dane pri súčasnom zrušení iných daní
• názov zaťaženia, či je to - daň, odvod, dávka, príspevok, poplatok, iné
• technika vyberania daní - nepriame dane vyvolávajú menší odpor ako priame dane
• pravdivé informácie
• schopnosť vlády obhájiť nevyhnutnosť dane
• výkonnosť štátu determinovaná hranicou zdanenia môže po jej prekročení podľahnúť negatívnym vplyvom
• aby k tomu nedošlo, je potrebné zdanenie aplikovať primeraným spôsobom
• okrem hrubého národného produktu, ktorý by bolo možné získať späť vo forme daní tvorí tzv. maximálnu hranicu, čo je však prakticky vylúčené
• praktická hranica - je obyčajne vždy nižšia ako hrubý národný produkt
• z existencie verejného a súkromného sektora vyplýva nestálosť ekonomickej hranice
• v súkromnom sektore - prejavuje tendencia posúvať ju smerom nadol, keďže vo vzťahu štátne aktivity - súkromný aktivity, majú väčšiu váhu súkromné, je nižšia aj hranica zdanenia
• meriame ju pomocou daňovej kvóty, ktorá sa odvíja od tématiky daňového bremena
• všeobecne sa pohybuje v intervale od 30% do 50%
• každý daňovník vníma svoju daňovú záťaž individuálne a subjektívne, a to z dôvodov odlišného majetkového a sociálneho postavenia, rodinného prostredia
• v prípade, ak sa u daňovníka začínajú prejavovať záporné reakcie (daňový odpor), znamená to, že bola prekročená psychologická hranica zdanenia
• pre ľudí je dôležitý úžitok zo zdanenia, preto pociťujú túto hranicu podľa svojich marginálnych úžitkov
• psychologických hraníc je toľko, koľko je daňovníkov, ale ekonomická hranica je len jedna
• subjektívne hranice jednotlivcov podliehajú mnohým činiteľom, napr. :
• zavedenie novej dane pri súčasnom zrušení iných daní
• názov zaťaženia, či je to - daň, odvod, dávka, príspevok, poplatok, iné
• technika vyberania daní - nepriame dane vyvolávajú menší odpor ako priame dane
• pravdivé informácie
• schopnosť vlády obhájiť nevyhnutnosť dane
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
10. FUNKCIE VEREJNÝCH FINANCIÍ A ICH VYUŽITIE VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
CHARAKTERISRIKA JEDNOTLIVÝCH FUNKCIÍ VEREJNÝCH FINANCIÍ - ALOKAČNÁ, DISTRIBUČNÁ A STABILIZAČNÁ, MOŽNOSTÍ VYUŽÍVANIA TÝCHTO FINANCIÍ VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
VEREJNÉ FINANCIE
• najbežnejšie členenie v praxi verejných financií je na súkromné a verejné, čo súvisí aj s členením financií podľa ekonomických sektorov
• existencia a nevyhnutnosť verejných financií vyplýva z toho, že v súčastnosti je v každom štáte verejný sektor
• verejné financie sa používa ako protipól pojmu súkromné financie
• prvá definícia pojmu verejné financie - v dieľach A.Smitha, kde sa vychádzalo v princípe zo systému hospodárenia domácností a tento sa aplikoval na verejné financie
• významnejšie zmeny nastali v 30-tych rokoch a to vo vzťahu k schodkovosti štátneho rozpočtu a vo väzbách medzi jednotlivými článkami verejných financií.
• princípy uplatňované vo verejných financiách :
1. snaha o kombináciu nástrojov monetárnej a fiškálnej politiky
2. čeliť recesii vyššími deficitmi či prebatkami štátneho rozpočtu
3. udržať prostredníctvom verejných financií stabilitu ekonomiky
4. aplikovať cyklické a štrukturálne rozpočty a deficity v ekonomickej politike
• verejné financie v širšom slova zmysle - štátne finančné hospodárenia založené na peňažných vzťahoch, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou a rozdelením peňažných fondov
10. FUNKCIE VEREJNÝCH FINANCIÍ A ICH VYUŽITIE VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
CHARAKTERISRIKA JEDNOTLIVÝCH FUNKCIÍ VEREJNÝCH FINANCIÍ - ALOKAČNÁ, DISTRIBUČNÁ A STABILIZAČNÁ, MOŽNOSTÍ VYUŽÍVANIA TÝCHTO FINANCIÍ VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE
VEREJNÉ FINANCIE
• najbežnejšie členenie v praxi verejných financií je na súkromné a verejné, čo súvisí aj s členením financií podľa ekonomických sektorov
• existencia a nevyhnutnosť verejných financií vyplýva z toho, že v súčastnosti je v každom štáte verejný sektor
• verejné financie sa používa ako protipól pojmu súkromné financie
• prvá definícia pojmu verejné financie - v dieľach A.Smitha, kde sa vychádzalo v princípe zo systému hospodárenia domácností a tento sa aplikoval na verejné financie
• významnejšie zmeny nastali v 30-tych rokoch a to vo vzťahu k schodkovosti štátneho rozpočtu a vo väzbách medzi jednotlivými článkami verejných financií.
• princípy uplatňované vo verejných financiách :
1. snaha o kombináciu nástrojov monetárnej a fiškálnej politiky
2. čeliť recesii vyššími deficitmi či prebatkami štátneho rozpočtu
3. udržať prostredníctvom verejných financií stabilitu ekonomiky
4. aplikovať cyklické a štrukturálne rozpočty a deficity v ekonomickej politike
• verejné financie v širšom slova zmysle - štátne finančné hospodárenia založené na peňažných vzťahoch, ktoré vznikajú v súvislosti s tvorbou a rozdelením peňažných fondov
DAŇOVÁ TECHNIKA
DAŇOVÁ TECHNIKA
• zaoberá sa otázkami napr. ako sa budú dane vyberať, do ktorého rozpočtu budú určené, kto a akým spôsobom bude vykonávať kontrolu, aby zabránil daňovým únikom - to vysvetľuje daňová technika
• je základným predpokladom, ktorý vyžaduje dobre konštruovanú sústavu daní, spĺňajúcu všetky vyššie uvedené princípy, postihujúcu komplexne celý ekonomický systém, konštruovanú na princípoch právnej perfektnosti
• zahŕňa základné konštrukčné prvky dane, ktorými sú :
• zahŕňa objekt zdanenia, jeho meranie daňovou jednotkou, zdaňované subjekty, výber daňovej sadzby, technika určenia zdaniteľného základu
• zdaniteľný základ
• stanovuje sa z daňovej bázy tým spôsobom, že k daňovej báze, ktorú poplatník dosiahol v danom roku sa pripočítajú tzv. pripočítateľné pložky a odpočítajú tzv. odpočítateľné položky a tým dostaneme zdaniteľný základ, z ktorého sa vyrubuje daň stanovenou sadzbou
• u väčšiny daní existuje tzv. nezdaniteľné minimum - maximálny základ dane, z ktorého ešte musíme odvádzať daň
KONCEPCIA A KRITÉRIA DAŇOVEJ SÚSTAVY
• ak ide o celkovú koncepciu dańovej sústavy v trhpvej ekonomike, musíme brať do úvahy 3 nasledovné skutočnosti :
• kritéria, princípy, resp. zásady, na ktorých je daňová sústavy vybudovaná, z ktorých vychádza jej konštrukcia, tieto kritéria, princípy majú historickú podmienenosť a v dôsledku toho nie sú trvale platné, ale sa postupne menia a prispôsobujú zmenenej ekonomickej situácií
• počet poplatníkov jednotlivých daní, dávok a poplatkov, ako aj ich rozčlenenie medzi jednotlivé rozpočty
• počet a druhy jednotlivých orgánov, ktoré pôsobia v oblasti daňovej sústavy, počínajúc ústredným MF a končiac daňovými úradmi na najnižšom stupni štátnej moci a správy
• zaoberá sa otázkami napr. ako sa budú dane vyberať, do ktorého rozpočtu budú určené, kto a akým spôsobom bude vykonávať kontrolu, aby zabránil daňovým únikom - to vysvetľuje daňová technika
• je základným predpokladom, ktorý vyžaduje dobre konštruovanú sústavu daní, spĺňajúcu všetky vyššie uvedené princípy, postihujúcu komplexne celý ekonomický systém, konštruovanú na princípoch právnej perfektnosti
• zahŕňa základné konštrukčné prvky dane, ktorými sú :
• zahŕňa objekt zdanenia, jeho meranie daňovou jednotkou, zdaňované subjekty, výber daňovej sadzby, technika určenia zdaniteľného základu
• zdaniteľný základ
• stanovuje sa z daňovej bázy tým spôsobom, že k daňovej báze, ktorú poplatník dosiahol v danom roku sa pripočítajú tzv. pripočítateľné pložky a odpočítajú tzv. odpočítateľné položky a tým dostaneme zdaniteľný základ, z ktorého sa vyrubuje daň stanovenou sadzbou
• u väčšiny daní existuje tzv. nezdaniteľné minimum - maximálny základ dane, z ktorého ešte musíme odvádzať daň
KONCEPCIA A KRITÉRIA DAŇOVEJ SÚSTAVY
• ak ide o celkovú koncepciu dańovej sústavy v trhpvej ekonomike, musíme brať do úvahy 3 nasledovné skutočnosti :
• kritéria, princípy, resp. zásady, na ktorých je daňová sústavy vybudovaná, z ktorých vychádza jej konštrukcia, tieto kritéria, princípy majú historickú podmienenosť a v dôsledku toho nie sú trvale platné, ale sa postupne menia a prispôsobujú zmenenej ekonomickej situácií
• počet poplatníkov jednotlivých daní, dávok a poplatkov, ako aj ich rozčlenenie medzi jednotlivé rozpočty
• počet a druhy jednotlivých orgánov, ktoré pôsobia v oblasti daňovej sústavy, počínajúc ústredným MF a končiac daňovými úradmi na najnižšom stupni štátnej moci a správy
DAŇOVÁ NEUTRALITA
DAŇOVÁ NEUTRALITA
• k skúmaniu kritérií daňovej sústavy sa musí vychádzať z tradičného chápania tzv. daňovej neutrality, ktorá sa historicky chápala v takom ukladaní daní, ktoré by nemenilo finančnú situáciu súkromného sektora
• kritérium daňovej neutrality resp. princíp neutrality zdaňovania chápala klasická finančná veda nasledovne :
„ dane majú platiť všetky fyzické a právnické osoby vzhľadom k svojim finančným
možnostiam tak, aby zdanenie bolo rovnomerné „
• ak je zdanenie rovnomerne rozložené, z toho vyplýva, že vzájomné dôchodkové relácie medzi zdaňovanými subjektami sú rovnaké pred zdanením i po zdanení
• obsah kritéria daňovej neutrality spočíva v tom, že dôchodkové pomery, finančná situácia daňových subjektov pred i po zdanení sa nemá v dôsledku zdanenia meniť
• kritérium neutrality zdanenia možno dosiahnuť iba tým, že jestvuje jednotná proporciálna daňová sadzba, ktorou sa zdaňuje dôchodok
• klasické kritérium daňovej neutrality predpokladá dosiahnutie 2 cieľov :
• dane by nemali meniť správanie občanov ako spotrebiteľov, ktoré je zamerané na uspokojovanie ich potrieb
• dane by nemali ovplyvniť jednanie podnikateľov v súkromnom sektore zamerané na dosahovanie zisku
• k skúmaniu kritérií daňovej sústavy sa musí vychádzať z tradičného chápania tzv. daňovej neutrality, ktorá sa historicky chápala v takom ukladaní daní, ktoré by nemenilo finančnú situáciu súkromného sektora
• kritérium daňovej neutrality resp. princíp neutrality zdaňovania chápala klasická finančná veda nasledovne :
„ dane majú platiť všetky fyzické a právnické osoby vzhľadom k svojim finančným
možnostiam tak, aby zdanenie bolo rovnomerné „
• ak je zdanenie rovnomerne rozložené, z toho vyplýva, že vzájomné dôchodkové relácie medzi zdaňovanými subjektami sú rovnaké pred zdanením i po zdanení
• obsah kritéria daňovej neutrality spočíva v tom, že dôchodkové pomery, finančná situácia daňových subjektov pred i po zdanení sa nemá v dôsledku zdanenia meniť
• kritérium neutrality zdanenia možno dosiahnuť iba tým, že jestvuje jednotná proporciálna daňová sadzba, ktorou sa zdaňuje dôchodok
• klasické kritérium daňovej neutrality predpokladá dosiahnutie 2 cieľov :
• dane by nemali meniť správanie občanov ako spotrebiteľov, ktoré je zamerané na uspokojovanie ich potrieb
• dane by nemali ovplyvniť jednanie podnikateľov v súkromnom sektore zamerané na dosahovanie zisku
DAŇOVÁ NEUTRALITA
• klasická finančná veda chápala nedodržanie kritéria neutrality, ktoré sa prejavovalo zmenami vo sfére reálnych dôchodkov ako nadmerné daňové bremeno
• klasická finančná veda vychádzala z toho, že že súkromný sektor funguje optimálne a v dôsledku toho aj rozdelenie dôchodkov z neho vyplývajúce, je optimálne
• klasická finančná veda vychádzajúc z daňovej neutrality zdôrazňovala alokačnú funkciu verejných funkcií - zabezpečenie príslušného kvanta materiálnych statkov pre jednotlivé fyzické alebo právnické osoby
• moderná finančná veda dospela k názoru, že kritérium neutrality nezodpovedá racionálnej daňovej sústave, vychádzala zo skutočností :
• nepravdepodobné, že čistá trhová ekonomika by mohla fungovať optimálne
• reálny ekonomický život ukázal, že porušenie, nedodržanie kritéria daňovej neutrality za situácie, keď nejestvuje ekonomická rovnováha, môže byť takisto prospešné ako škodlivé v závislosti na spôsobe a intenzite tohoto porušenia
• rozhodnutia vlády v oblasti ŠR môže pôsobiť antineutrálne vo všetkých sférach funkčnej aktivity verejných financií - alokácie, distribúcie, stabilizácie
• moderná finančná veda za podstatné kritérium racionálnej daňovej sústavy považuje opak toho, čo preferovala klasická finančná veda - antineutrálne zdaňovanie
• klasická finančná veda vychádzala z toho, že že súkromný sektor funguje optimálne a v dôsledku toho aj rozdelenie dôchodkov z neho vyplývajúce, je optimálne
• klasická finančná veda vychádzajúc z daňovej neutrality zdôrazňovala alokačnú funkciu verejných funkcií - zabezpečenie príslušného kvanta materiálnych statkov pre jednotlivé fyzické alebo právnické osoby
• moderná finančná veda dospela k názoru, že kritérium neutrality nezodpovedá racionálnej daňovej sústave, vychádzala zo skutočností :
• nepravdepodobné, že čistá trhová ekonomika by mohla fungovať optimálne
• reálny ekonomický život ukázal, že porušenie, nedodržanie kritéria daňovej neutrality za situácie, keď nejestvuje ekonomická rovnováha, môže byť takisto prospešné ako škodlivé v závislosti na spôsobe a intenzite tohoto porušenia
• rozhodnutia vlády v oblasti ŠR môže pôsobiť antineutrálne vo všetkých sférach funkčnej aktivity verejných financií - alokácie, distribúcie, stabilizácie
• moderná finančná veda za podstatné kritérium racionálnej daňovej sústavy považuje opak toho, čo preferovala klasická finančná veda - antineutrálne zdaňovanie
Princíp dlhodobosti a právnej perfektnosti
• princíp dlhodobosti a právnej perfektnosti
• vyjadruje zásadu, že v daňovom práve(zákonoch a vyhláškach) by mali byť jasné formulácie a jednoznačný výklad odvodovej povinnosti
• zákony a vyhlášky by zároveň mali byť konštruované tak, aby mohli platiť dlhodobo (minimálne 5 - 10 rokov) bez zmien, t.z., že by mali rešpektovať očakávané zmeny ekonomickej situácie v krajine
• princíp otvorenosti daní pre zahraničie
• daňová sústava každého štátu by mala byť zostavovaná tak, aby nebola odlišná od daňových sústav štátov najbližšieho ekonomického okolia
• odlišnosti daňových sústav vedú k obrovskému prelievaniu kapitálu z jednej krajiny do druhej
• krajiny alebo územia s nižšou daňovou sadzbou než má ich ekonomické okolie - nazýva sa daňová oáza
• jedným z hlavných cieľov reformy našej daňovej sústavy, ktoré by mala harmonizovať s ústavou EU, čo je aj dôvodom, prečo by sa malo daňové zaťaženie u nás znížiť o 5 - 10 % bodov
• iba otvorenosť daní pre zahraničie zaistí dostatočný prílev zahraničných imvestícií do našej krajiny
• princíp finančno - psychologický
• zásadou je, že daňová sústava musí rešpektovať mentalitu zdaňovaného národa a úroveň jeho právneho povedomia a ekonomického myslenia
• vyjadruje zásadu, že v daňovom práve(zákonoch a vyhláškach) by mali byť jasné formulácie a jednoznačný výklad odvodovej povinnosti
• zákony a vyhlášky by zároveň mali byť konštruované tak, aby mohli platiť dlhodobo (minimálne 5 - 10 rokov) bez zmien, t.z., že by mali rešpektovať očakávané zmeny ekonomickej situácie v krajine
• princíp otvorenosti daní pre zahraničie
• daňová sústava každého štátu by mala byť zostavovaná tak, aby nebola odlišná od daňových sústav štátov najbližšieho ekonomického okolia
• odlišnosti daňových sústav vedú k obrovskému prelievaniu kapitálu z jednej krajiny do druhej
• krajiny alebo územia s nižšou daňovou sadzbou než má ich ekonomické okolie - nazýva sa daňová oáza
• jedným z hlavných cieľov reformy našej daňovej sústavy, ktoré by mala harmonizovať s ústavou EU, čo je aj dôvodom, prečo by sa malo daňové zaťaženie u nás znížiť o 5 - 10 % bodov
• iba otvorenosť daní pre zahraničie zaistí dostatočný prílev zahraničných imvestícií do našej krajiny
• princíp finančno - psychologický
• zásadou je, že daňová sústava musí rešpektovať mentalitu zdaňovaného národa a úroveň jeho právneho povedomia a ekonomického myslenia
EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH VÝDAVKOV
EFEKTÍVNOSŤ VEREJNÝCH VÝDAVKOV
• 2 zložky efektívnosti :
• účelovosť
• hospodárnosť
• účelovosť - schopnosť pomocou verejných opatrení splnoť určitý stanovený cieľ
• hospodárnosť - sleduje, s akými nákladmi môže sa dosiahnuť vytýčený cieľ
• problém neefektívnosti - príčiny :
• neoprávnené zaradenie a financovanie určitého projektu do verejného sektora, t.z. že súkromný sektor by tento tovar alebo službu zabezpečoval s nižšími nákladmi
• alokačná neefektívnosť - vzniká vtedy, ak sa nezvolí správny variant
• produkčná neefentívnosť - znamená, že jestvuje efektívnejší spôsob v rámci verejného sektora na dosiahnutie cieľa, t.j. s nižšími nákladmi
• nachádzanie optimálneho rozpočtu spája sa ešte s ďalšou radou problémov - oceňovanie verejných projektov a kvantifikácia výdavkov
• ak nie je vo verejnom sektore rozhodujúci trhový mechanizmus, ťažko sa nachádza optimálny rozpočet, lebo tzv. politické hlasovanie plne nenahradzuje trhový mechanizmus
• preto na oceňovanie verejných projektov a kvantifikáciu rozpočtových výdavkov sa môžu používať rôzne spôsoby
• nimi sa vo verejnom sektore porovnávajú náklady a prínosy projektov
• využívajú sa pritom kritéria spravodlivosti a efektívnosti
• ide tu o zodpovedanie otázky, prečo s uskutočňujú rozpočtové výdavky a aký cieľ sa má nimi dosiahnuť
• jedna z metód - metóda nákladov a výnosov
• 2 zložky efektívnosti :
• účelovosť
• hospodárnosť
• účelovosť - schopnosť pomocou verejných opatrení splnoť určitý stanovený cieľ
• hospodárnosť - sleduje, s akými nákladmi môže sa dosiahnuť vytýčený cieľ
• problém neefektívnosti - príčiny :
• neoprávnené zaradenie a financovanie určitého projektu do verejného sektora, t.z. že súkromný sektor by tento tovar alebo službu zabezpečoval s nižšími nákladmi
• alokačná neefektívnosť - vzniká vtedy, ak sa nezvolí správny variant
• produkčná neefentívnosť - znamená, že jestvuje efektívnejší spôsob v rámci verejného sektora na dosiahnutie cieľa, t.j. s nižšími nákladmi
• nachádzanie optimálneho rozpočtu spája sa ešte s ďalšou radou problémov - oceňovanie verejných projektov a kvantifikácia výdavkov
• ak nie je vo verejnom sektore rozhodujúci trhový mechanizmus, ťažko sa nachádza optimálny rozpočet, lebo tzv. politické hlasovanie plne nenahradzuje trhový mechanizmus
• preto na oceňovanie verejných projektov a kvantifikáciu rozpočtových výdavkov sa môžu používať rôzne spôsoby
• nimi sa vo verejnom sektore porovnávajú náklady a prínosy projektov
• využívajú sa pritom kritéria spravodlivosti a efektívnosti
• ide tu o zodpovedanie otázky, prečo s uskutočňujú rozpočtové výdavky a aký cieľ sa má nimi dosiahnuť
• jedna z metód - metóda nákladov a výnosov
TEÓRIE O HRANICIACH ZDANENIA A O NEUTRÁLNOSTI ZDANENIA
4. TEÓRIE O HRANICIACH ZDANENIA A O NEUTRÁLNOSTI ZDANENIA
CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH TEÓRIÍ A MOŽNOSTI ICH APLIKÁCIE VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE, LAFFEROVA KRIVKA, OPTIMALIZAČNÉ TEÓRIE, DAŇPVÁ ÚNOSNOSŤ, DAŇOVÉ BREMENO, PRIMERANOSŤ DANÍ, MŔTVA STRATA
PRINCÍPY STANOVENIA DANÍ
• princíp dostatočnosti vánosnosti štátnych príjmov
• vychádza z rozpočtových zásad a rozpočtových pravidiel
• prejavuje sa v konštrukcii daňových sadzieb tým, že sadzby dane sú konštruované tak, aby dane a príjmy pokrývali predpokladané štátne výdavky do takej miery, do akej to bolo plánované pri zostavovaní politiky deficitného, vyrovnaného či prebytkového rozpočtu
• princíp elasticity
• odtráža potrebu konštruovať dane a daňové sadzby tak, aby sa vhodnou kombináciou dôchodkových daní s daňami majetkovými a transakčnými využila schopnosť elasticity daní a zároveň anulovala negatívna stránka elasticity (krížová elasticita daní)
• princíp účinnosti
• zakladá sa na stimulačnej schopnosti daní
• vychádza z požiadavky, že veľkosť a množstvo uplatňovaných daní musí poplatník cítiť tak, aby bolo možné ho pomocou týchto daní ovplyvňovať
• uplatnenie daňovej povinnosti voči poplatníkom pritom musí byť jednoduché a priehľadné, aby vytváralo dostatok stimulačného priestoru pre podnikateľov
• princíp neutrality daní
• vyjadruje fakt, že dane musia byť neutrálne, t.z., že nesmú zvýhodňovať niektoré firmy, výrobné faktory, resp. niektoré odvetvia a odbory
CHARAKTERISTIKA ZÁKLADNÝCH TEÓRIÍ A MOŽNOSTI ICH APLIKÁCIE VO FIŠKÁLNEJ POLITIKE, LAFFEROVA KRIVKA, OPTIMALIZAČNÉ TEÓRIE, DAŇPVÁ ÚNOSNOSŤ, DAŇOVÉ BREMENO, PRIMERANOSŤ DANÍ, MŔTVA STRATA
PRINCÍPY STANOVENIA DANÍ
• princíp dostatočnosti vánosnosti štátnych príjmov
• vychádza z rozpočtových zásad a rozpočtových pravidiel
• prejavuje sa v konštrukcii daňových sadzieb tým, že sadzby dane sú konštruované tak, aby dane a príjmy pokrývali predpokladané štátne výdavky do takej miery, do akej to bolo plánované pri zostavovaní politiky deficitného, vyrovnaného či prebytkového rozpočtu
• princíp elasticity
• odtráža potrebu konštruovať dane a daňové sadzby tak, aby sa vhodnou kombináciou dôchodkových daní s daňami majetkovými a transakčnými využila schopnosť elasticity daní a zároveň anulovala negatívna stránka elasticity (krížová elasticita daní)
• princíp účinnosti
• zakladá sa na stimulačnej schopnosti daní
• vychádza z požiadavky, že veľkosť a množstvo uplatňovaných daní musí poplatník cítiť tak, aby bolo možné ho pomocou týchto daní ovplyvňovať
• uplatnenie daňovej povinnosti voči poplatníkom pritom musí byť jednoduché a priehľadné, aby vytváralo dostatok stimulačného priestoru pre podnikateľov
• princíp neutrality daní
• vyjadruje fakt, že dane musia byť neutrálne, t.z., že nesmú zvýhodňovať niektoré firmy, výrobné faktory, resp. niektoré odvetvia a odbory
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
• vloženie dôchodkovej dane
• vedie k substitúcií spotreby voľným časom, zníženie rozpočtového obmedenia, lebo pri nižšom dôchodku je obmedzený nákup všetkých tovarov
• súhrn dôchodkovej a spotrebnej dane
• rozpočtové obmedzenia sa pri oboch daniach pretínajú
• poplatník má rovnakú spotrebu pri oboch z daní a štát tiež rovnaký výnos
• rozdiel v úžitku - vyjadruje nadmerné daňové bremeno pri spotrebnej dani, selektívna spotrebná daň znamená väčšiu nefektívnosť ako dôchodková daň
• zvláštnym prípadom je spotrebná daň z tovaru, ktorá má nulovú elasticitu substitúcie
• distorzné účinky priamych daní
• dôchodková daň nemení výber poplatníka medzi rôznymi i druhmi kupovaných tovarov a služieb
• na jednej strane to znamená, že táto daň bude menej neefektívna ako spotrebná daň
• na druhej strane dôchodková daň môže stimulovať poplatníka k tomu, aby sa nesnažil získať príliš veľký plat, kde mu z neho štát časť zoberie
• dôchodkové dane však môžu spôsobiť aj iné distorzie a to v takých prípadoch, kedy sa daň týka niektorých dôchodkov menej a iné diskriminuje
• diskriminované bývajú hlavne peňažné oproti nepeňažným dôchodkom
• nepeňažný dôchodok buď zdanený nebýva alebo zdaneniu môže uniknúť
• dôchodková daň vedie ľudí k získavaniu nepeňažných dôchodkov
• z hľadiska ľahkosti daňových únikov - výhodnejšie dôchodky získané menej oficiálne ako napr. sprepitné, úplatky
• negatívna strata mrtvej váhy u nepriamej dane
• predpokladá sa, že pri neexistencii dane sú zdroje alokované v trhovej ekonomike efektívne a každý odklon od tohoto stavu znamená stratu celkového úžitku
• ak je ekonomika pred zdanením v stave efektívnej alokácie zdrojov, každá daň, okrem paušálnej zníži celkový úžitok
• ak však pôvodný stav nie je paretoefektívny, môžu vhodne uložené dane naopak výkonnosť ekonomiky zvýšiť
• vedie k substitúcií spotreby voľným časom, zníženie rozpočtového obmedenia, lebo pri nižšom dôchodku je obmedzený nákup všetkých tovarov
• súhrn dôchodkovej a spotrebnej dane
• rozpočtové obmedzenia sa pri oboch daniach pretínajú
• poplatník má rovnakú spotrebu pri oboch z daní a štát tiež rovnaký výnos
• rozdiel v úžitku - vyjadruje nadmerné daňové bremeno pri spotrebnej dani, selektívna spotrebná daň znamená väčšiu nefektívnosť ako dôchodková daň
• zvláštnym prípadom je spotrebná daň z tovaru, ktorá má nulovú elasticitu substitúcie
• distorzné účinky priamych daní
• dôchodková daň nemení výber poplatníka medzi rôznymi i druhmi kupovaných tovarov a služieb
• na jednej strane to znamená, že táto daň bude menej neefektívna ako spotrebná daň
• na druhej strane dôchodková daň môže stimulovať poplatníka k tomu, aby sa nesnažil získať príliš veľký plat, kde mu z neho štát časť zoberie
• dôchodkové dane však môžu spôsobiť aj iné distorzie a to v takých prípadoch, kedy sa daň týka niektorých dôchodkov menej a iné diskriminuje
• diskriminované bývajú hlavne peňažné oproti nepeňažným dôchodkom
• nepeňažný dôchodok buď zdanený nebýva alebo zdaneniu môže uniknúť
• dôchodková daň vedie ľudí k získavaniu nepeňažných dôchodkov
• z hľadiska ľahkosti daňových únikov - výhodnejšie dôchodky získané menej oficiálne ako napr. sprepitné, úplatky
• negatívna strata mrtvej váhy u nepriamej dane
• predpokladá sa, že pri neexistencii dane sú zdroje alokované v trhovej ekonomike efektívne a každý odklon od tohoto stavu znamená stratu celkového úžitku
• ak je ekonomika pred zdanením v stave efektívnej alokácie zdrojov, každá daň, okrem paušálnej zníži celkový úžitok
• ak však pôvodný stav nie je paretoefektívny, môžu vhodne uložené dane naopak výkonnosť ekonomiky zvýšiť
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
• daňová distorzia pri všeobecnej rovnováhe
• podmienky pre daňovú efektívnosť
• ekonomovia považujú určité usporiadanie za efektívne, ak sú zdroje používané tak, že neexistuje iné usporiadanie, v ktorom by na tom niekto mohol byť lepšie, bez toho, aby inému vznikla strata
• ekonomická efektívnosť zahrňuje požiadavky vrátane podmienok, ktoré sa týkjú voľby medzi - alternatívnymi výrobkami, dôchodkom a voľným časom, súčasnou a budúcou spotrebou
• hraničná miera substitúcie
• pri spotrebe akýchkoľvek 2 výrobkoch by sa mala rovnať ich hraničnej miere transformácie pri výrobe, je to situácia, kde sa obidve miery rovnajú pomeru cien 2 výrobkov
HMS (X za Y) = HMT (X na Y) = Px / Py
X - výrobok, Y - výrobok, Px - cena výrobku X, Py - cena výrobku Y
• hraničná miera substitúcie voľného času za tovar
• mala by sa rovnať hraničnej miere transformácie voľného času na tovar a obidve miery by sa mali rovnať (v konkurenčnom systéme) miere miezd
HMS (L za Z) = HMT (L na Z) = W
L - voľný čas, Z - dôchodok, w - cena voľného času alebo miera miezd
• hraničná miera substitúcie budúcej spotreby za súčasnú spotrebu
• mala by sa rovnať hraničnej miere transformácie súčasnej spotreby na budúcu spotrebu a obidve sa majú rovnať
HMS (Cf za Cp) = MMT (Cf na Cp) = 1 / 1+i
i - úroková miera, Cf, Cp - budúca a súčasná spotreba
vždy, kde nie je splnená jedna z podmienok, je možné zlepšiť ekonomický blahobyt vytvorením nového usporiadania,, ktoré by týmto podmienkam vyhovovalo
za príčinu nadmerného bremena môžeme považovať porušenie niektorej z 3 podmienok efektívnosti :
selektívne dane - porušujú podmienku 1
všeobecná spotrebná daň - porušuje podmienku 2
všeobecná dôchodková daň - porušuje podmienku 2,3
• podmienky pre daňovú efektívnosť
• ekonomovia považujú určité usporiadanie za efektívne, ak sú zdroje používané tak, že neexistuje iné usporiadanie, v ktorom by na tom niekto mohol byť lepšie, bez toho, aby inému vznikla strata
• ekonomická efektívnosť zahrňuje požiadavky vrátane podmienok, ktoré sa týkjú voľby medzi - alternatívnymi výrobkami, dôchodkom a voľným časom, súčasnou a budúcou spotrebou
• hraničná miera substitúcie
• pri spotrebe akýchkoľvek 2 výrobkoch by sa mala rovnať ich hraničnej miere transformácie pri výrobe, je to situácia, kde sa obidve miery rovnajú pomeru cien 2 výrobkov
HMS (X za Y) = HMT (X na Y) = Px / Py
X - výrobok, Y - výrobok, Px - cena výrobku X, Py - cena výrobku Y
• hraničná miera substitúcie voľného času za tovar
• mala by sa rovnať hraničnej miere transformácie voľného času na tovar a obidve miery by sa mali rovnať (v konkurenčnom systéme) miere miezd
HMS (L za Z) = HMT (L na Z) = W
L - voľný čas, Z - dôchodok, w - cena voľného času alebo miera miezd
• hraničná miera substitúcie budúcej spotreby za súčasnú spotrebu
• mala by sa rovnať hraničnej miere transformácie súčasnej spotreby na budúcu spotrebu a obidve sa majú rovnať
HMS (Cf za Cp) = MMT (Cf na Cp) = 1 / 1+i
i - úroková miera, Cf, Cp - budúca a súčasná spotreba
vždy, kde nie je splnená jedna z podmienok, je možné zlepšiť ekonomický blahobyt vytvorením nového usporiadania,, ktoré by týmto podmienkam vyhovovalo
za príčinu nadmerného bremena môžeme považovať porušenie niektorej z 3 podmienok efektívnosti :
selektívne dane - porušujú podmienku 1
všeobecná spotrebná daň - porušuje podmienku 2
všeobecná dôchodková daň - porušuje podmienku 2,3
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
• elasticita ponuky
• pri nezmenených ostatných podmienkach je strata mrtvej váhy tým menšia, čím menšia je elasticita ponuky
• ak je dokonca elasticita ponuky nulová - nodôjde k substitúcií (po zdanení sa bude aj naďalej predávať rovnaké množstvo a strata mrtvej váhy nebude existovať vôbec), napr. ponuka pôdy
• elasticita dopytu
• s poklesom elasticity dopytu klesá aj nadmerné bremeno a pri nulovej elasticite sa úplne stratí
• malá elasticita znamená, že spotrebiteľ nereaguje na zmenu ceny a pri jej raste neznižuje príliš spotrebované množstvo, nepružný dopyt majú napr. základné potraviny
• veľkosť dane a nadmerné daňové bremeno
• ak daň vzrastie K- krát, strata mrtvej váhy vzrastie K2 - krát
• strata mrtvej váhy rastie zo štvorcom rastu dane
• dve malé dane prinášajú menšiu stratu efektívnosti ako jedna veľká daň
• čím viac a čím menších daní systém obsahuje, tým je možné očakávať menšiu neefektívnosť z dôvodu nadmerného daňového bremena
• pri nezmenených ostatných podmienkach je strata mrtvej váhy tým menšia, čím menšia je elasticita ponuky
• ak je dokonca elasticita ponuky nulová - nodôjde k substitúcií (po zdanení sa bude aj naďalej predávať rovnaké množstvo a strata mrtvej váhy nebude existovať vôbec), napr. ponuka pôdy
• elasticita dopytu
• s poklesom elasticity dopytu klesá aj nadmerné bremeno a pri nulovej elasticite sa úplne stratí
• malá elasticita znamená, že spotrebiteľ nereaguje na zmenu ceny a pri jej raste neznižuje príliš spotrebované množstvo, nepružný dopyt majú napr. základné potraviny
• veľkosť dane a nadmerné daňové bremeno
• ak daň vzrastie K- krát, strata mrtvej váhy vzrastie K2 - krát
• strata mrtvej váhy rastie zo štvorcom rastu dane
• dve malé dane prinášajú menšiu stratu efektívnosti ako jedna veľká daň
• čím viac a čím menších daní systém obsahuje, tým je možné očakávať menšiu neefektívnosť z dôvodu nadmerného daňového bremena
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
• nadmerné daňové bremeno a rôzne dane
• rôzne dane vyvolávajú substitúciu medzi rôznymi statkami s činnosťami jedincov,
• substitučný efekt najdôležitejších daní :
daň
paušálna daň
dôchodková daň
daň zo mzdy
spotrebná daň selektívna
spotrebná daň všeobecná DPH
daň z kapitálivých výnosov
substitúcia medzi
žiadna substitúcia
dôchodkom (spotrebou) a voľným časom súčasnou a budúcou spotrebou
prácou (spotrebnou) a voľným časom
rôznymi druhmi tovaru
spotrebnou (dôchodkom) a voľnmým časom
úsporami a spotrebou súčasnou a budúcou spozrebou
• u jednotlivého poplatníka môžeme bremeno dane analyzovať pomocou tzv. indiferenčnej analýzy
• podrobnejšia analýza pomocou kriviek rozpočtového obmedzenia a kriviek indiferencie poplatníka umožňuje posúdiť jeho celkový úžitok pri daniach priamych a nepriamych
• predpoklady analýzy sú : perfektná konkurencia, neexistujúce externality, konštatná ponuka výrobných faktorov, ktoré sú stále plne využívané, výnos pre štát a jeho výdavky nezávisia na druhu dane, predpoklad typického poplatníka - všetci jednotlivci majú rovnaký dôchodok, rovnaké zvyky, preferencie
• vplyv spotrebnej dane na úžitok spotrebiteľa
• uloženie spotrebnej selektívnej
• spotrebiteľ má rozpočtové obmedzenie a svoju voľbu uskutoční nma základe priebehu kriviek indiferencie
• hraničná miera transformácie sa rovná hraničnej miere substitúcie - poplatník dosahuje najvyšší úžitok
• uloženie dane na tovar zníži rozpočtové obmedzenie
• rôzne dane vyvolávajú substitúciu medzi rôznymi statkami s činnosťami jedincov,
• substitučný efekt najdôležitejších daní :
daň
paušálna daň
dôchodková daň
daň zo mzdy
spotrebná daň selektívna
spotrebná daň všeobecná DPH
daň z kapitálivých výnosov
substitúcia medzi
žiadna substitúcia
dôchodkom (spotrebou) a voľným časom súčasnou a budúcou spotrebou
prácou (spotrebnou) a voľným časom
rôznymi druhmi tovaru
spotrebnou (dôchodkom) a voľnmým časom
úsporami a spotrebou súčasnou a budúcou spozrebou
• u jednotlivého poplatníka môžeme bremeno dane analyzovať pomocou tzv. indiferenčnej analýzy
• podrobnejšia analýza pomocou kriviek rozpočtového obmedzenia a kriviek indiferencie poplatníka umožňuje posúdiť jeho celkový úžitok pri daniach priamych a nepriamych
• predpoklady analýzy sú : perfektná konkurencia, neexistujúce externality, konštatná ponuka výrobných faktorov, ktoré sú stále plne využívané, výnos pre štát a jeho výdavky nezávisia na druhu dane, predpoklad typického poplatníka - všetci jednotlivci majú rovnaký dôchodok, rovnaké zvyky, preferencie
• vplyv spotrebnej dane na úžitok spotrebiteľa
• uloženie spotrebnej selektívnej
• spotrebiteľ má rozpočtové obmedzenie a svoju voľbu uskutoční nma základe priebehu kriviek indiferencie
• hraničná miera transformácie sa rovná hraničnej miere substitúcie - poplatník dosahuje najvyšší úžitok
• uloženie dane na tovar zníži rozpočtové obmedzenie
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
3. EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
VEREJNÝCH VÝDAVKOV
• dane - znamenajú transfer peňažných prostriedkov od jednotlivcov a firiem do verejného rozpočtu
• transfer - nezaobíde sa bez dodatočných nákladov - náklady znižujú celkovú efektivitu ekonomiky
• cieľom daňových systémov - musí byť zníženie neefektívnosti na najnižšiu možnú mieru
• daňová teória rozlišuje :
• adminitratívne náklady - priame a nepriame
• nadmerné bremeno dane (strata mŕtvej váhy)
• administratívne náklady
• všetky výdavky na existenciu a fungovanie daňových úradov
• priame (správne) náklady - sú nákladom spojeným s daňami i na strane verejného sektora hovoríme priame administratívne náklady
• patria sem všetky náklady štátnej správy na organizáciu daň. systému, na evidenciu daňových subjektov, výber daní, kontrolu v tejto oblasti
• sú pomerne ľahko zistiteľné - sú evidované v príslušných štátnych inštitúciach,
• vzhľadom k vybraným daniam sú nepodstatné tvoria okolo 1% z vybraných daní,
• správne náklady rastú zo zložitosťou daňového systému, s počtom rôznych daní, s počtom daň. sadzieb
• nepriame náklady - nesie ich súkromný sektor
• patrí sem čas a peniaze vydané na zoznámenie sa s daňovými zákonmi, na vyplatenie daň. priznení, peniaze zaplatené daň. poradcom a právnikom,
• nedajú sa ľahko vyčísliť - nie sú štatisticky vykazované
• dá sa iba odhadnúť, koľko peňazí je vynaložených za účelom plnenia daň. povinnosti
• aj tieto náklady rastú so zložitosťou dane
• pre svoju značnú skrytosť sú často podceňované zo strany štátnej správy a môže sa stať, že prekročia únosnú mieru
• najväčšie náklady u poplatníkov a verejných úradov vyvolávajú zmeny v daňovom systéme
3. EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
VEREJNÝCH VÝDAVKOV
• dane - znamenajú transfer peňažných prostriedkov od jednotlivcov a firiem do verejného rozpočtu
• transfer - nezaobíde sa bez dodatočných nákladov - náklady znižujú celkovú efektivitu ekonomiky
• cieľom daňových systémov - musí byť zníženie neefektívnosti na najnižšiu možnú mieru
• daňová teória rozlišuje :
• adminitratívne náklady - priame a nepriame
• nadmerné bremeno dane (strata mŕtvej váhy)
• administratívne náklady
• všetky výdavky na existenciu a fungovanie daňových úradov
• priame (správne) náklady - sú nákladom spojeným s daňami i na strane verejného sektora hovoríme priame administratívne náklady
• patria sem všetky náklady štátnej správy na organizáciu daň. systému, na evidenciu daňových subjektov, výber daní, kontrolu v tejto oblasti
• sú pomerne ľahko zistiteľné - sú evidované v príslušných štátnych inštitúciach,
• vzhľadom k vybraným daniam sú nepodstatné tvoria okolo 1% z vybraných daní,
• správne náklady rastú zo zložitosťou daňového systému, s počtom rôznych daní, s počtom daň. sadzieb
• nepriame náklady - nesie ich súkromný sektor
• patrí sem čas a peniaze vydané na zoznámenie sa s daňovými zákonmi, na vyplatenie daň. priznení, peniaze zaplatené daň. poradcom a právnikom,
• nedajú sa ľahko vyčísliť - nie sú štatisticky vykazované
• dá sa iba odhadnúť, koľko peňazí je vynaložených za účelom plnenia daň. povinnosti
• aj tieto náklady rastú so zložitosťou dane
• pre svoju značnú skrytosť sú často podceňované zo strany štátnej správy a môže sa stať, že prekročia únosnú mieru
• najväčšie náklady u poplatníkov a verejných úradov vyvolávajú zmeny v daňovom systéme
EFEKTÍVNOSŤ V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH
• nadmerné bremeno dane
• náklady na distorziu - druh nákladov znižujúcich efektívnosť ekonomiky
• zavedenie novej dane - spôsobuje zmeny v relatívnych cenách, v relatívnych výnosoch a v úžitkoch
• spotrebná daň - zvyšuje cenu tovaru a znižuje čistý výnos z jeho výroby
• daň zo mzdy - zvyšuje cenu práce a znižuje čistú mzdu
• nastáva tzv. distorzia (skreslenie)v daných veličinách
• každá zmena v daniach má vplyv na správanie sa ľudí, jednotlivci sa snažia dosiahnuť maximálny úžitok a čo najnižšie daňové zaťaženie, snažia sa dani vyhnúť, preto po zdanení uskutočnia substitúciu, nahradia spotrebu a výrobu zdaneného tovaru iným a budú ponúkať svoju prácu v inej profesii
• nadmerné daňové bremeno
• znamená ďalší náklad spojený s daňovým systémom
• spôsobuje neefektívnosť
• naproti tomu daň skutočne zaplatená nekladie na spoločnosť ďalší náklad
• jedná sa len o transfer od sektoru súkromného k verejnému - jediná daň, ktorá pripúšťa nadmerné bremeno, pretože jej platenie nemôže poplatník nijako ovplyvniť - je daň z hlavy alebo paušálna daň - je nedistorzná a nevyvoláva sustitúciu
• dôchodkový a substitučný efekt dane
• každá daň má dva efekty - dôchodkový a substitučný
• dôchodkový efekt
• spojený s transferom časti dôchodku od subjektu do verejného sektoru,
• veľkosť závisí od výšky dane a rastie s rastom priemernej daňovej sadzby
• substitučný efekt
• vyplýva z poplatníkom uskutočnenej substitúcie v dôsledku dane
• poplatník mení svoje preferencie, ak sa menia hraničné úžitky ním spotrebovaného tovaru, výnosu práce, voľného času, poplatník substituuje na základe porovnávania hraničných úžitkov a nákladov, preto substitučný efekt rastie s rastom hraničnej sadzby dane
• náklady na distorziu - druh nákladov znižujúcich efektívnosť ekonomiky
• zavedenie novej dane - spôsobuje zmeny v relatívnych cenách, v relatívnych výnosoch a v úžitkoch
• spotrebná daň - zvyšuje cenu tovaru a znižuje čistý výnos z jeho výroby
• daň zo mzdy - zvyšuje cenu práce a znižuje čistú mzdu
• nastáva tzv. distorzia (skreslenie)v daných veličinách
• každá zmena v daniach má vplyv na správanie sa ľudí, jednotlivci sa snažia dosiahnuť maximálny úžitok a čo najnižšie daňové zaťaženie, snažia sa dani vyhnúť, preto po zdanení uskutočnia substitúciu, nahradia spotrebu a výrobu zdaneného tovaru iným a budú ponúkať svoju prácu v inej profesii
• nadmerné daňové bremeno
• znamená ďalší náklad spojený s daňovým systémom
• spôsobuje neefektívnosť
• naproti tomu daň skutočne zaplatená nekladie na spoločnosť ďalší náklad
• jedná sa len o transfer od sektoru súkromného k verejnému - jediná daň, ktorá pripúšťa nadmerné bremeno, pretože jej platenie nemôže poplatník nijako ovplyvniť - je daň z hlavy alebo paušálna daň - je nedistorzná a nevyvoláva sustitúciu
• dôchodkový a substitučný efekt dane
• každá daň má dva efekty - dôchodkový a substitučný
• dôchodkový efekt
• spojený s transferom časti dôchodku od subjektu do verejného sektoru,
• veľkosť závisí od výšky dane a rastie s rastom priemernej daňovej sadzby
• substitučný efekt
• vyplýva z poplatníkom uskutočnenej substitúcie v dôsledku dane
• poplatník mení svoje preferencie, ak sa menia hraničné úžitky ním spotrebovaného tovaru, výnosu práce, voľného času, poplatník substituuje na základe porovnávania hraničných úžitkov a nákladov, preto substitučný efekt rastie s rastom hraničnej sadzby dane
SPRAVODLIVOSŤ ZDANENIA
• vychádza zo zásady schopnosti platiť (daňovej úhrady)
• sú dane celkové požadované príjmy a od každého sa vyžaduje, aby zaplatil podľa svojej schopnosti platiť
• táto zásada si nevšíma výdavkové stránky
• vyžaduje sa rozdelenie daňového bremena v súlade s ekonomickými možnosťami daňovníkov
• výhodou tejto zásady je, že umožňuje redistribúciu a nevýhodou je, že zanedbáva zabezpečovanie verejných statkov a tiež rieši problém daní izolovane
• princíp dane z úžitku možno uplatniť priamo na financovanie činnosti vlády, ale zdanenie podľa úžitku možno vzťahovať iba na verejné statky a nie na transfery
• preto je nutné použiť alternatívny princíp spravodlivého zdanenia a tým je pravidlo, že ľudia by mali prispievať na náklady vlády podľa svojej schopnosti daňovej úhrady
• sú dane celkové požadované príjmy a od každého sa vyžaduje, aby zaplatil podľa svojej schopnosti platiť
• táto zásada si nevšíma výdavkové stránky
• vyžaduje sa rozdelenie daňového bremena v súlade s ekonomickými možnosťami daňovníkov
• výhodou tejto zásady je, že umožňuje redistribúciu a nevýhodou je, že zanedbáva zabezpečovanie verejných statkov a tiež rieši problém daní izolovane
• princíp dane z úžitku možno uplatniť priamo na financovanie činnosti vlády, ale zdanenie podľa úžitku možno vzťahovať iba na verejné statky a nie na transfery
• preto je nutné použiť alternatívny princíp spravodlivého zdanenia a tým je pravidlo, že ľudia by mali prispievať na náklady vlády podľa svojej schopnosti daňovej úhrady
HORIZONTÁLNA A VERTIKÁLNA SPRAVODLIVOSŤ
HORIZONTÁLNA A VERTIKÁLNA SPRAVODLIVOSŤ
• zdanenie podľa schopnosti daňovej úhrady vedie k tomu :
• ľudia s rovnakou platobnou kapacitou platia rovnako - horizontálna spravodlivosť
• ľudia s väčšou kapacitou platia viac - vertikálna spravodlivosť
Horizontálna spravodlivosť
• pravidlo horizontálnej spravodlivosti je aplikáciou základného princípu rovnosti pred zákonom
• ak ako ukazovateľ schopnosti platiť použijeme dôchodok, jeho zdanenie je potom nástroj k tomu, aby ľudia s rovnakými dôchodkami platili rovnaké dane
Vertikálna spravodlivosť
• predpokladom je, že ľudia s rôznou schopnosťou daňovej úhrady neplatia rovnako veľké dane
• pravidlá rovnakej obete :
• absolútna obeť - ak bude marginálny úžitok dôchodkov (vysoký a nízky dôchodok) konštantný, bude rovnaká daňová povinnosť pre všetky dôchodky
• proporcionálna obeť - daň sa rozdelí medzi obe osoby tak, že rovnaká časť dôchodku pred zdanením, ktorú osoba A stráca, je rovnaká ako pre osobu B
• marginálna obeť - marginálna obeť oboch daňovníkov je rovnaká, minimalizuje sa tým celkový obnos, dôchodky po zdanení sú u oboch rovnaké
• zdanenie podľa schopnosti daňovej úhrady vedie k tomu :
• ľudia s rovnakou platobnou kapacitou platia rovnako - horizontálna spravodlivosť
• ľudia s väčšou kapacitou platia viac - vertikálna spravodlivosť
Horizontálna spravodlivosť
• pravidlo horizontálnej spravodlivosti je aplikáciou základného princípu rovnosti pred zákonom
• ak ako ukazovateľ schopnosti platiť použijeme dôchodok, jeho zdanenie je potom nástroj k tomu, aby ľudia s rovnakými dôchodkami platili rovnaké dane
Vertikálna spravodlivosť
• predpokladom je, že ľudia s rôznou schopnosťou daňovej úhrady neplatia rovnako veľké dane
• pravidlá rovnakej obete :
• absolútna obeť - ak bude marginálny úžitok dôchodkov (vysoký a nízky dôchodok) konštantný, bude rovnaká daňová povinnosť pre všetky dôchodky
• proporcionálna obeť - daň sa rozdelí medzi obe osoby tak, že rovnaká časť dôchodku pred zdanením, ktorú osoba A stráca, je rovnaká ako pre osobu B
• marginálna obeť - marginálna obeť oboch daňovníkov je rovnaká, minimalizuje sa tým celkový obnos, dôchodky po zdanení sú u oboch rovnaké
KRITÉRIA SPRAVODLIVÉHO ROZDEĽOVANIA
KRITÉRIA SPRAVODLIVÉHO ROZDEĽOVANIA
1. kritéria založené na schopnostiach
• rozdelenie dôchodkov, ktoré vyplýva z vlastníctva faktorov a ich výnosnosti :
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na trhu
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na konkurenčnom trhu
• nech má každý iba dôchodok
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na konkurenčnom trhu pri rovnosti východiskových podmienok
2. kritéria utilitárske
• rozdelenie blahobytu, ktoré maximalizuje celkové uspokojenie
• maximalizácia celkového blahobytu (každému dáme toľko, aby sa ich marginálne úžitky rovnali, kto má väčší marginálny úžitok ešte mu dáme)
• maximalizácia priemerného blahobytu
3. kritéria rovnostárske (egilitárske)
• rovnosť blahobytu - rovnosť ako cieľ, aby každý mal rovnaký úžitok
• maximalizácia blahobytu nižšej skupiny
• kategorická spravodlivosť na základe vecných dotácií
4. kritéria zmiešané
• je daná spodná hranica blahobytu, ale jej je nadradené pravidlo nadania
• rozdeľovanie je upravené tak, aby sa maximalizoval blahobyt v súlade s váhami spoločenského blahobytu
• úvahy o spravodlivosti môžeme aplikovať medzi generácimi a tiež medzi jednotlivcami v rámci jednej generácie tzv. medzigeneračná spravodlivosť
• medzigeneračná spravodlivosť
• súčasná generácia môže ovplyvniť blaho budúcich generácií mnohými spôsobmi
• pokrok vo vede a technike, ktorý uskutoční táto generácia bude k dispozícií ďalšej generácií
• zásoba kapitálu, ktorú naakumuluje súčasná generácia bude dedičstvom pre budúcu generáciu
• znižovanie úspor, využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a narušenie životného prostredia predstavuje pre budúcu generáciu bremeno
1. kritéria založené na schopnostiach
• rozdelenie dôchodkov, ktoré vyplýva z vlastníctva faktorov a ich výnosnosti :
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na trhu
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na konkurenčnom trhu
• nech má každý iba dôchodok
• nech má každý to, čo si môže zarobiť na konkurenčnom trhu pri rovnosti východiskových podmienok
2. kritéria utilitárske
• rozdelenie blahobytu, ktoré maximalizuje celkové uspokojenie
• maximalizácia celkového blahobytu (každému dáme toľko, aby sa ich marginálne úžitky rovnali, kto má väčší marginálny úžitok ešte mu dáme)
• maximalizácia priemerného blahobytu
3. kritéria rovnostárske (egilitárske)
• rovnosť blahobytu - rovnosť ako cieľ, aby každý mal rovnaký úžitok
• maximalizácia blahobytu nižšej skupiny
• kategorická spravodlivosť na základe vecných dotácií
4. kritéria zmiešané
• je daná spodná hranica blahobytu, ale jej je nadradené pravidlo nadania
• rozdeľovanie je upravené tak, aby sa maximalizoval blahobyt v súlade s váhami spoločenského blahobytu
• úvahy o spravodlivosti môžeme aplikovať medzi generácimi a tiež medzi jednotlivcami v rámci jednej generácie tzv. medzigeneračná spravodlivosť
• medzigeneračná spravodlivosť
• súčasná generácia môže ovplyvniť blaho budúcich generácií mnohými spôsobmi
• pokrok vo vede a technike, ktorý uskutoční táto generácia bude k dispozícií ďalšej generácií
• zásoba kapitálu, ktorú naakumuluje súčasná generácia bude dedičstvom pre budúcu generáciu
• znižovanie úspor, využívanie neobnoviteľných prírodných zdrojov a narušenie životného prostredia predstavuje pre budúcu generáciu bremeno
KLASIFIKÁCIA ŠTÁTNEHO DLHU
KLASIFIKÁCIA ŠTÁTNEHO DLHU
• podľa zdroja úveru - odkiaľ sa získala štátna pôžička
• vnútorný štátny dlh - vnútorné štátne pôžičky - získavajú sa mobilizáciou peňažných prostriedkov v domácej méně a na domácom trhu
• zahraničný štátny dlh - zahraničné štátne pôžičky - na zahraničnú menu získavajú sa od súkromných inštitúcií - banky, konzorcia, od vlády cudzieho štátu
• podľa doby splatnosti
• krátkodobý štátny dlh - poskytuje na dobu 1 roka, využíva sa na vyrovnávanie časového nesúladu príjmov a výdavkov ŠR, má formu zmeniek, pokladničných poukážok, môže sa premeniť na strednodobý alebo dlhodobý, ale ten sa spláca vypísaním novej pôžičky, označujú sa jako nezaložené pôžičky
• strednodobý štátny dlh - poskytuje sa na 5 až 10 rokov, má podobu štátnych zmeniek, obligácií, označujú sa ako založené pôžičky
• dlhodobý štátny dlh - poskytuje sa nad 5 alebo niekedy nad 10 rokov, hlavnou formou štátneho dlhu, označuje sa jako založený štátny dlh
rentové dlhy - osobitným druhom dlhodobého štátneho dlhu, ide o štátny dlh, při
ktorom nebola povinnosť vrátiť upísanú čiastku, iba vyplácať úrok
• podľa formy úveru
• knižné dlhy - evidované na účtoch štítnej pokladnice, namôžu sa predávať jako CP, sú neprenosné
• cenné papiere - obyčajné trhové CP, sú predmetom kúpy a predaja na FT
• podľa zdroja úveru - odkiaľ sa získala štátna pôžička
• vnútorný štátny dlh - vnútorné štátne pôžičky - získavajú sa mobilizáciou peňažných prostriedkov v domácej méně a na domácom trhu
• zahraničný štátny dlh - zahraničné štátne pôžičky - na zahraničnú menu získavajú sa od súkromných inštitúcií - banky, konzorcia, od vlády cudzieho štátu
• podľa doby splatnosti
• krátkodobý štátny dlh - poskytuje na dobu 1 roka, využíva sa na vyrovnávanie časového nesúladu príjmov a výdavkov ŠR, má formu zmeniek, pokladničných poukážok, môže sa premeniť na strednodobý alebo dlhodobý, ale ten sa spláca vypísaním novej pôžičky, označujú sa jako nezaložené pôžičky
• strednodobý štátny dlh - poskytuje sa na 5 až 10 rokov, má podobu štátnych zmeniek, obligácií, označujú sa ako založené pôžičky
• dlhodobý štátny dlh - poskytuje sa nad 5 alebo niekedy nad 10 rokov, hlavnou formou štátneho dlhu, označuje sa jako založený štátny dlh
rentové dlhy - osobitným druhom dlhodobého štátneho dlhu, ide o štátny dlh, při
ktorom nebola povinnosť vrátiť upísanú čiastku, iba vyplácať úrok
• podľa formy úveru
• knižné dlhy - evidované na účtoch štítnej pokladnice, namôžu sa predávať jako CP, sú neprenosné
• cenné papiere - obyčajné trhové CP, sú predmetom kúpy a predaja na FT
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
2. CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY TEÓRIE SPRAVODLIVOSTI VO
VEREJNÝCH FINANCIÁCH A ICH MOŽNÁ APLIKÁCIA
JEJ VYMEDZENIE, PROBLEMATIKA SPRAVODLIVOSTI V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH VÝDAVKOV VEREJNÝCH ROZPOČTOV, APLIKÁCIE SPRAVODLIVOSTI V UVEDENÝCH SFÉRACH A ICH NIEKTORÉ PROBLÉMY
SPRAVODLIVOSŤ ZDANENIA
• základným kritériom daňového systému, ale nie rozhodujúcim
• spravodlivý je taký daňový systém, kde by mal každý daňovník platiť podiel nákladov vlády
• neexistuje však zhoda ako definovať správny podiel toho či onoho daňovníka
• rozlišujeme 2 prúdy :
• vychádza z tzv. teórie úžitku
• podľa tejto teórie, ktorá sa datuje od čias A Smitha, je taký spravodlivý daňový systém., v ktorom každý daňovník prispieva v závislosti od úžitku, ktorý má z verejných statkov
• skutočne spravodlivý daňový systém by sa podľa tejto zásady menil v závislosti na štruktúre verejných výdavkov
• kritérium úžitku je kritériom pre daňovú politiku a politiku výdavkov
• výhodou tohoto princípu je to, že prepája výdavkovú a daňovú politiku rozpočtu
• nemožno ho použiť priamo, lebo daňový úrad nepozná spotrebiteľovo hodnotenie statku
• pri striktnej aplikácií dane z úžitku by sa každý daňovník zdaňoval podľa svojho ocenenia úžitku, nemohol by existovať jeden obecne platný predpis tejto dane, pretože preferencie ľudí sú rôzne
• príslušný predpis dane závisí od stupnice preferencií a to na dôchodku a cenovej elasticite dopytu
• ak je dôchodková elasticita vysoká, príslušná daň s rastom dôchodku rýchlo podrastie a ak bude vysoká cenová elasticita, prírastok sa naopak zníži
• špecifické dane z úžitku - mýtne, zdanenie benzínu, financovanie MHD
2. CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY TEÓRIE SPRAVODLIVOSTI VO
VEREJNÝCH FINANCIÁCH A ICH MOŽNÁ APLIKÁCIA
JEJ VYMEDZENIE, PROBLEMATIKA SPRAVODLIVOSTI V DAŇOVÝCH TEÓRIACH A V TEÓRIACH VÝDAVKOV VEREJNÝCH ROZPOČTOV, APLIKÁCIE SPRAVODLIVOSTI V UVEDENÝCH SFÉRACH A ICH NIEKTORÉ PROBLÉMY
SPRAVODLIVOSŤ ZDANENIA
• základným kritériom daňového systému, ale nie rozhodujúcim
• spravodlivý je taký daňový systém, kde by mal každý daňovník platiť podiel nákladov vlády
• neexistuje však zhoda ako definovať správny podiel toho či onoho daňovníka
• rozlišujeme 2 prúdy :
• vychádza z tzv. teórie úžitku
• podľa tejto teórie, ktorá sa datuje od čias A Smitha, je taký spravodlivý daňový systém., v ktorom každý daňovník prispieva v závislosti od úžitku, ktorý má z verejných statkov
• skutočne spravodlivý daňový systém by sa podľa tejto zásady menil v závislosti na štruktúre verejných výdavkov
• kritérium úžitku je kritériom pre daňovú politiku a politiku výdavkov
• výhodou tohoto princípu je to, že prepája výdavkovú a daňovú politiku rozpočtu
• nemožno ho použiť priamo, lebo daňový úrad nepozná spotrebiteľovo hodnotenie statku
• pri striktnej aplikácií dane z úžitku by sa každý daňovník zdaňoval podľa svojho ocenenia úžitku, nemohol by existovať jeden obecne platný predpis tejto dane, pretože preferencie ľudí sú rôzne
• príslušný predpis dane závisí od stupnice preferencií a to na dôchodku a cenovej elasticite dopytu
• ak je dôchodková elasticita vysoká, príslušná daň s rastom dôchodku rýchlo podrastie a ak bude vysoká cenová elasticita, prírastok sa naopak zníži
• špecifické dane z úžitku - mýtne, zdanenie benzínu, financovanie MHD
Požiadavky na štátny dlh v konvergencii
• požiadavky na štátny dlh v konvergencii
• rozpočtový deficit a štátny dlh sú :
• nie je problémom jednotlivých štátov ale všeobecne rozšíreným problémom bez ohľadu na veľkosť štátu
• je problémom dlhodobým, nie krátkodobým, mimoriadnym
• problémom značne dynamickým
• medzi konvergentné kritéria pre vstup do európskej únie v Maastrichte boli zaradené 2 fiškálne požiadavky :
• rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% HDP
• štátny dlh má byť nižší ako 60% HDP
• vzťah štátneho dlhu k ekonomike
• deficitné financovanie má za následok rast objemu štátneho dlhu
• proti týmto názorom vystúpil americký ekonóm E. D. Domar - téza :
• dáva do vzťahu štátny dlh a dane s inými ekonomickými veličinami, hlavne s národným dôchodkom - iba tak je možné stanoviť tzv. bremeno štátneho dlhu = jako zaťaží národný dôchodok
• dokázať - trvalý rast štátneho dlhu při raste národného dôchodku neznamená pre nár. hospodárstvo nebezpečenstvo, jeho názor, že štátny dlh nie je škodlivý za predpokladu rastu národného dôchodku, sa stal prevládajúcim vo finančnej vede
• financovanie štátneho dlhu
• dlhové financovanie rozpočtového deficitu - jednotlivci, firmy, komerčné banky nakupujú štátne CP, takto získané prostriedky ako aj daňové príjmy používajú na financovanie štátnorozpočtových výdavkov
• krytie rozpočtového deficitu úverom - obmedzená schopnosťou domácej úverovej politiky, daná rozdielom medzi úsporami a investíciami súkromného sektora a deficitom obchodnej bilancie, prejavuje sa nárastom domáceho štátneho dlhu
• krytie rozpočtového deficitu zahraničným úverom - ide o možnosť, ktorá sa využíva, keď sú domáce úspory obmedzené, prejaví sa vznikom, resp. zvýšením zahraničného štátneho dlhu a odrazí sa to v náraste úasívneho salda bežného účtu platobnej bilancie
• emisné financovanie rozpočtového deficitu - je v podobe úveru od emisnej banky, ktorá môže poskytnúť úver priamo alebo môže nakúpiť štátne dlhopisy od štátu, dochádza ku krytiu deficitu úverovou emisiou
• rozpočtový deficit a štátny dlh sú :
• nie je problémom jednotlivých štátov ale všeobecne rozšíreným problémom bez ohľadu na veľkosť štátu
• je problémom dlhodobým, nie krátkodobým, mimoriadnym
• problémom značne dynamickým
• medzi konvergentné kritéria pre vstup do európskej únie v Maastrichte boli zaradené 2 fiškálne požiadavky :
• rozpočtový deficit nesmie prekročiť 3% HDP
• štátny dlh má byť nižší ako 60% HDP
• vzťah štátneho dlhu k ekonomike
• deficitné financovanie má za následok rast objemu štátneho dlhu
• proti týmto názorom vystúpil americký ekonóm E. D. Domar - téza :
• dáva do vzťahu štátny dlh a dane s inými ekonomickými veličinami, hlavne s národným dôchodkom - iba tak je možné stanoviť tzv. bremeno štátneho dlhu = jako zaťaží národný dôchodok
• dokázať - trvalý rast štátneho dlhu při raste národného dôchodku neznamená pre nár. hospodárstvo nebezpečenstvo, jeho názor, že štátny dlh nie je škodlivý za predpokladu rastu národného dôchodku, sa stal prevládajúcim vo finančnej vede
• financovanie štátneho dlhu
• dlhové financovanie rozpočtového deficitu - jednotlivci, firmy, komerčné banky nakupujú štátne CP, takto získané prostriedky ako aj daňové príjmy používajú na financovanie štátnorozpočtových výdavkov
• krytie rozpočtového deficitu úverom - obmedzená schopnosťou domácej úverovej politiky, daná rozdielom medzi úsporami a investíciami súkromného sektora a deficitom obchodnej bilancie, prejavuje sa nárastom domáceho štátneho dlhu
• krytie rozpočtového deficitu zahraničným úverom - ide o možnosť, ktorá sa využíva, keď sú domáce úspory obmedzené, prejaví sa vznikom, resp. zvýšením zahraničného štátneho dlhu a odrazí sa to v náraste úasívneho salda bežného účtu platobnej bilancie
• emisné financovanie rozpočtového deficitu - je v podobe úveru od emisnej banky, ktorá môže poskytnúť úver priamo alebo môže nakúpiť štátne dlhopisy od štátu, dochádza ku krytiu deficitu úverovou emisiou
Vývojové úlohy štátneho dlhu
• vývojové úlohy štátneho dlhu
• v období pôvodnej akumulácie kapitálu - existencia štátneho dlhu urýchlila proces akumulácie kapitálu, pomocou štátnych pôžičiek sa mobilizovali peňažné prostriedky na podporu priemyselných podnikov, stavbu ciest
• v období trhovej ekonomiky voľnej konkurencie - snaha dodržiavať tzv. zlaté pravidlo, ale aj napriek tomu dochádzalo k narastaniu štátneho dlhu, lebo rozvoj priemyslu a obchodu vyžadoval výstavbu ciest.... - zadĺženie štátu - podobu dlhodobých pôžičiek
• v období mieru - štátny dlh sa nezvyšoval, bola snaha o jeho splatenie, niekedy dochádzalo k zníženiu celkového objemu štátneho dlhu
• v období vyspelej trhovej ekonomiky - presadili sa názory keynesovcov n štátny dlh - nevyhnutnosť štátneho regulovania ekonomiky, významné miesto má politika deficitného financovania, tým sa zdôvodňuje užitočnosť štátneho dlhu pri ekonomiku
• rýchly rast štátneho dlhu vedie k určitému vytváraniu podmienok pre infláciu
• pri existencii štátneho dlhu si štát zachováva pozíciu dlžníka - banky mu požičiavajú peňažné prostriedky, štát vystupuje aj v úlohe veriteľa - keď sa využívajú jeho úvery a záruky
• teória demokratizácie štátneho dlhu
• potreba rýchleho rastu štátnych pôžičiek vyžadovala rozšíriť štátne dlhopisy medzi obyvateľstvo a mobilizovať od neho voľné finančné zdroje - s touto teóriou vystúpil J. M. Keynes
• demokratizácie štátneho dlhu - znamená upisovanie štátnych obligácií čo najväčším počtom obyvateľstva, je významným nástrojom na upevňovanie a rozširovanie tzv. strednej vrstvy obyvateľstva
• obyvateľstvo tým, že sa stáva veriteľom štátu, začína sa zaujímať o osud a finančný vývoj štátu, štátne pôžičky umožňujú obyvateľstvu premeniť úspory na kapitál a urobiť všetkých vlastníkov malých úspor kapitalistami
• nevýhoda - veľký počet vlastníkov štátnych obligácií vlastní nízky podiel z celkovej výšky štátnych CP
• v období pôvodnej akumulácie kapitálu - existencia štátneho dlhu urýchlila proces akumulácie kapitálu, pomocou štátnych pôžičiek sa mobilizovali peňažné prostriedky na podporu priemyselných podnikov, stavbu ciest
• v období trhovej ekonomiky voľnej konkurencie - snaha dodržiavať tzv. zlaté pravidlo, ale aj napriek tomu dochádzalo k narastaniu štátneho dlhu, lebo rozvoj priemyslu a obchodu vyžadoval výstavbu ciest.... - zadĺženie štátu - podobu dlhodobých pôžičiek
• v období mieru - štátny dlh sa nezvyšoval, bola snaha o jeho splatenie, niekedy dochádzalo k zníženiu celkového objemu štátneho dlhu
• v období vyspelej trhovej ekonomiky - presadili sa názory keynesovcov n štátny dlh - nevyhnutnosť štátneho regulovania ekonomiky, významné miesto má politika deficitného financovania, tým sa zdôvodňuje užitočnosť štátneho dlhu pri ekonomiku
• rýchly rast štátneho dlhu vedie k určitému vytváraniu podmienok pre infláciu
• pri existencii štátneho dlhu si štát zachováva pozíciu dlžníka - banky mu požičiavajú peňažné prostriedky, štát vystupuje aj v úlohe veriteľa - keď sa využívajú jeho úvery a záruky
• teória demokratizácie štátneho dlhu
• potreba rýchleho rastu štátnych pôžičiek vyžadovala rozšíriť štátne dlhopisy medzi obyvateľstvo a mobilizovať od neho voľné finančné zdroje - s touto teóriou vystúpil J. M. Keynes
• demokratizácie štátneho dlhu - znamená upisovanie štátnych obligácií čo najväčším počtom obyvateľstva, je významným nástrojom na upevňovanie a rozširovanie tzv. strednej vrstvy obyvateľstva
• obyvateľstvo tým, že sa stáva veriteľom štátu, začína sa zaujímať o osud a finančný vývoj štátu, štátne pôžičky umožňujú obyvateľstvu premeniť úspory na kapitál a urobiť všetkých vlastníkov malých úspor kapitalistami
• nevýhoda - veľký počet vlastníkov štátnych obligácií vlastní nízky podiel z celkovej výšky štátnych CP
OBJEM A VÝVOJ ŠTÁTNEHO DLHU
OBJEM A VÝVOJ ŠTÁTNEHO DLHU
• objem a vývoj štátneho dlhu
• štátny dlh úzko súvisí s deficitom ŠR
• rozpočtový deficit sa chápe jako príčina štátneho dlhu
• štátny dlh - definícia - suma minulých rozpočtových deficitov
• z metodického hľadiska rozlišujeme :
• hrubý dlh - celkový objem záväzkov štátu a to bez ohľadu na štátne pohľadávky, konvenčne sa vykazuje jako hrubý dlh, obyčajne má formu vládnych dlhopisov - obligácií
• čistý dlh - celkový objem záväzkov (hrubý dlh) znížený o objem pohľadávok, má tendenciu k rastu
• deficit štátneho dlhu
• zostavovanie deficitného ŠR - vo všetkých krajinných, preto štátny dlh sa stal bežnou ,metódou financovania výdavkov ŠR a neprestajne rastie
• má mnohé účinky a súvisí - s rozdeľovaním národného dôchodku, bremenom zadĺženosti štátu, inflačnými procesmi
• tým, že slúži na úhradu rozpočtových výdavkov - je príjmovým zdrojom ŠR
• splácanie štátneho dlhu je na druhej strane súčasťou rozpočtových výdavkov
• rozdiel medzi štátnym dlhom a daňami :
• štátny dlh na rozdiel od daní predstavuje dobrovoľnú formu mobilizácie príjmov ŠR, na rozdiel od daní nevyvoláva odpor verejnosti
• dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a platenia úrokov zo štátneho úveru (pôžičiek)
• objem štátneho dlhu nerastie iba absolútne, ale zvyšuje sa tiež relatívne, preto, lebo zvyšuje podiel štátneho dlhu v pomere hlavne k hrubému domácemu produktu, zvyšuje aj podiel úrokov zo štátneho dlhu na výdavkoch ŠR a oni sa stávajú rozpočtovou záťažou
• objem a vývoj štátneho dlhu
• štátny dlh úzko súvisí s deficitom ŠR
• rozpočtový deficit sa chápe jako príčina štátneho dlhu
• štátny dlh - definícia - suma minulých rozpočtových deficitov
• z metodického hľadiska rozlišujeme :
• hrubý dlh - celkový objem záväzkov štátu a to bez ohľadu na štátne pohľadávky, konvenčne sa vykazuje jako hrubý dlh, obyčajne má formu vládnych dlhopisov - obligácií
• čistý dlh - celkový objem záväzkov (hrubý dlh) znížený o objem pohľadávok, má tendenciu k rastu
• deficit štátneho dlhu
• zostavovanie deficitného ŠR - vo všetkých krajinných, preto štátny dlh sa stal bežnou ,metódou financovania výdavkov ŠR a neprestajne rastie
• má mnohé účinky a súvisí - s rozdeľovaním národného dôchodku, bremenom zadĺženosti štátu, inflačnými procesmi
• tým, že slúži na úhradu rozpočtových výdavkov - je príjmovým zdrojom ŠR
• splácanie štátneho dlhu je na druhej strane súčasťou rozpočtových výdavkov
• rozdiel medzi štátnym dlhom a daňami :
• štátny dlh na rozdiel od daní predstavuje dobrovoľnú formu mobilizácie príjmov ŠR, na rozdiel od daní nevyvoláva odpor verejnosti
• dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a platenia úrokov zo štátneho úveru (pôžičiek)
• objem štátneho dlhu nerastie iba absolútne, ale zvyšuje sa tiež relatívne, preto, lebo zvyšuje podiel štátneho dlhu v pomere hlavne k hrubému domácemu produktu, zvyšuje aj podiel úrokov zo štátneho dlhu na výdavkoch ŠR a oni sa stávajú rozpočtovou záťažou
FIŠKÁLNA NEROVNOVÁHA VEREJNÝCH ROZPOČTOV
TEÓRIA A POLITIKA VO VEREJNÝCH FINANCIÁCH
1. FIŠKÁLNA NEROVNOVÁHA VEREJNÝCH ROZPOČTOV
CHARAKTERISTIKA A JEJ PRÍČINY A DOSLEDKY, KLASIFIKÁCIA ŠTÁTNEHO DLHU Z ROZNYCH HĽADÍSK A JEJ VÝZNAM, ZDROJE KRYTIA SCHODKU VEREJNÝCH ROZPOČTOV, FIŠKÁLNA NEROVNOVÁHA V EKONOMICKÝCH TEÓRIACH
ŠTÁTNY DLH
• najdôležitejšou súčasťou verejného dlhu, nazývaný aj verejný dlh - rozumieme tým :
• dlh štátu a z toho vychádza pomenovanie štátny dlh
• dlh miestnych orgánov či miestnych rozpočtov a z toho vychádza pomenovanie miestny (obecný) dlh
• dlh verejnoprospešných inštitúcií, organizácií, fondov
• dlh štátnych podnikov
• štátny dlh - osobitnou finančnou kategóriou - existoval před vznikom ŠR - spájal sa s vojnovými konfliktmi
• štátny dlh - spojený s rozpočtovými príjmami a výdavkami, je výsledkom nesúladu, keď rozpočtové výdavky prevyšujú a sú väčšie jako rozpočtové príjmy, vzniká jako dôsledok deficitu ŠR
• z časového hľadiska rozlišujeme rozpočtový deficit (nesúlad príjmov a výdavkov) :
• před začatím rozpočtového roka
• v priebehu rozpočtového roka
• po ukončení rozpočtového roka
• deficit - iný z hľadiska rozpočtového a iný z hľadiska fiškálneho
• rozpočtový deficit ŠR - ukazuje zlé finančné hospodárenie štátu (vlády)
• fiškálny deficit ŠR - ukazuje expanzívnu fiškálnu politiku vlády, čo môže znamenať zámer vlády oživiť ekonomiku
1. FIŠKÁLNA NEROVNOVÁHA VEREJNÝCH ROZPOČTOV
CHARAKTERISTIKA A JEJ PRÍČINY A DOSLEDKY, KLASIFIKÁCIA ŠTÁTNEHO DLHU Z ROZNYCH HĽADÍSK A JEJ VÝZNAM, ZDROJE KRYTIA SCHODKU VEREJNÝCH ROZPOČTOV, FIŠKÁLNA NEROVNOVÁHA V EKONOMICKÝCH TEÓRIACH
ŠTÁTNY DLH
• najdôležitejšou súčasťou verejného dlhu, nazývaný aj verejný dlh - rozumieme tým :
• dlh štátu a z toho vychádza pomenovanie štátny dlh
• dlh miestnych orgánov či miestnych rozpočtov a z toho vychádza pomenovanie miestny (obecný) dlh
• dlh verejnoprospešných inštitúcií, organizácií, fondov
• dlh štátnych podnikov
• štátny dlh - osobitnou finančnou kategóriou - existoval před vznikom ŠR - spájal sa s vojnovými konfliktmi
• štátny dlh - spojený s rozpočtovými príjmami a výdavkami, je výsledkom nesúladu, keď rozpočtové výdavky prevyšujú a sú väčšie jako rozpočtové príjmy, vzniká jako dôsledok deficitu ŠR
• z časového hľadiska rozlišujeme rozpočtový deficit (nesúlad príjmov a výdavkov) :
• před začatím rozpočtového roka
• v priebehu rozpočtového roka
• po ukončení rozpočtového roka
• deficit - iný z hľadiska rozpočtového a iný z hľadiska fiškálneho
• rozpočtový deficit ŠR - ukazuje zlé finančné hospodárenie štátu (vlády)
• fiškálny deficit ŠR - ukazuje expanzívnu fiškálnu politiku vlády, čo môže znamenať zámer vlády oživiť ekonomiku
Deficit rozlišujeme aktívny a pasívny
• deficit rozlišujeme aktívny a pasívny :
• pasívny (cyklický) deficit - nespája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká jako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády - spôsobujú ho vonkajšie činitele
• aktívny (štrukturálny) deficit - spája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády, je to fiškálny deficit a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky štátu
• celkový deficit - výsledkom jeho pasívnej a aktívnej zložky
• príčiny pasívneho a aktívneho deficitu - vonkajšie činitele:
• pasívny deficit
• hospodársky pokles - depresia
• zvýšenie cien základných surovín - 70-te roky tzv. ropný šok
• mimoriadne udalosti - vojnové konflikty, prírodné katastrofy
• úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti
• aktívny deficit
• snaha rozložiť daňové bremeno na viac generácií při budovaní nákladných verejných projektov
• expanzívna fiškálna politika - sleduje aktivizačné makroekonomické ciele, spája sa so zvýšením rozpočtových výdavkov, resp znížením daní
• vládny pluralizmus - prejavuje rovnako vo zvyšovaní rozpočtových. Výdavkov, resp. v znižovaní daní
• snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku - jeho dôsledky sa rozlišujú :
• rozp.dôsledky - sú pozitívne v krátkom časovom období, ale negatívne sú v dlhšom období
výhodou - pomáhať při eleminovaní pôsobenia silných exogenných
činiteľov, deficit umožňuje realizovať efektívne verejné výdavkové
programy, ktoré by sa z bežných výdavkov nemohli realizovať, majú
mieru výnosu vyššiu jako je úroková miera zo štátneho dlhu
• fiškálne dôsledky - negatívne v dlhšom období
nevýhodou - potrebné uhradiť deficit nejakým spôsobom a to vedie
k rastúcej úrokovej miere a při peňažnom krytí k inflácií
• makroekonomické dôsledky deficitu - odlišnosti názorov ekonomických škôl
• prisudzujú sa rozpočtovému deficitu, či sú to žiadúce dôsledky alebo nežiadúce
• naďalej ostávajú jednou najrozpornejšou otázkou súčasnej ekonomickej teórie
• pasívny (cyklický) deficit - nespája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká jako dôsledok činiteľov nezávislých na zámeroch vlády - spôsobujú ho vonkajšie činitele
• aktívny (štrukturálny) deficit - spája sa s fiškálnou politikou štátu, vzniká v dôsledku subjektívneho rozhodnutia vlády, je to fiškálny deficit a vzniká zámerne v rámci uplatňovania fiškálnej politiky štátu
• celkový deficit - výsledkom jeho pasívnej a aktívnej zložky
• príčiny pasívneho a aktívneho deficitu - vonkajšie činitele:
• pasívny deficit
• hospodársky pokles - depresia
• zvýšenie cien základných surovín - 70-te roky tzv. ropný šok
• mimoriadne udalosti - vojnové konflikty, prírodné katastrofy
• úrok zo štátneho dlhu, ktorý vláda zdedila z minulosti
• aktívny deficit
• snaha rozložiť daňové bremeno na viac generácií při budovaní nákladných verejných projektov
• expanzívna fiškálna politika - sleduje aktivizačné makroekonomické ciele, spája sa so zvýšením rozpočtových výdavkov, resp znížením daní
• vládny pluralizmus - prejavuje rovnako vo zvyšovaní rozpočtových. Výdavkov, resp. v znižovaní daní
• snaha rozložiť na viac rokov dôsledky výdavkového šoku - jeho dôsledky sa rozlišujú :
• rozp.dôsledky - sú pozitívne v krátkom časovom období, ale negatívne sú v dlhšom období
výhodou - pomáhať při eleminovaní pôsobenia silných exogenných
činiteľov, deficit umožňuje realizovať efektívne verejné výdavkové
programy, ktoré by sa z bežných výdavkov nemohli realizovať, majú
mieru výnosu vyššiu jako je úroková miera zo štátneho dlhu
• fiškálne dôsledky - negatívne v dlhšom období
nevýhodou - potrebné uhradiť deficit nejakým spôsobom a to vedie
k rastúcej úrokovej miere a při peňažnom krytí k inflácií
• makroekonomické dôsledky deficitu - odlišnosti názorov ekonomických škôl
• prisudzujú sa rozpočtovému deficitu, či sú to žiadúce dôsledky alebo nežiadúce
• naďalej ostávajú jednou najrozpornejšou otázkou súčasnej ekonomickej teórie
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)