23. ROZPOČTOVÁ POLITIKA, ÚLOHY, ČLENENIE
Úlohy rozp. pol sa orientujú prevažne na riešenie problémov súvisiacich s ekonomickou reformou.
Sú to nasledujúce úlohy:
a)prehĺbenie transformačnej úlohy ŠR pri vytváraní priestoru na pôsobenie trhu a teda transformáciu ekonomiky na trhovú ekonomiku.
b)obmedzovanie znovurozdeľovacích procesov prostredníctvom ŠR. Tým by mal poklesnúť podiel ND rozdeľovaného prostredníctvom ŠR.
c)podporovanie rozvoja súkromného podnikania.
d) využívanie ŠR na protiinflačné pôsobenie.
e)podporovanie vyrovnanosti vonkajších ekonomických vzťahov
f)riešenie soc. problémov obyvateľstva
g)riešenie ekologických programov.
Členenie RP RP je mnohotvárna a preto sa delí podľa viacerých hladísk:
a)podľa úrovne riadenia: makroekonomický aspekt(celoštátny i odvetvový, stanovujú sa fin. vzťahy medzi štátom a podnikateľskou sférou a medzi ŠR a obyvateľstvom), oblastný aspekt(berie zreteľ na určitú oblsť či územie, javí sa ako rozp. politika miestnych orgánov a výpočtova pol. v oblastnom rozvoji), mikroeko. asp(má presadzovať zásady hospodárnosti a pôsobiť na hmotnú zainteresovanosť. Môže sa uplatňovať ako RP v R Organizáciach, RP v prísp. org, RP vo vzťahu k podnikom a org. podnikateľskej sféry
b)podľa častí nár. dôchodku: .investičná RP, dôchodková RP, sociálna RP
c)podľa eko. kategórii a nástrojov - používajú sa na rozdeľovanie a znovurozdeľovanie ND. RP možno členiť na: daňová RP, príspevková RP, subvenčná alebo dotačná RP.
d)podľa časového hľadiska na: dolhodobá RP, strednodobá, krátkodobá
e)podľa vzťahu hmotných a hodnotových procesov na epanzívnu RP a reštriktívnu
f)podľa spôsobu ovplyvňovania reprodukčného procesu na inflačná RP, deflačná a stabilizačná.
g)podľa zákl. kategórii ŠR na výdavkovú a príjmovú RP,
h)podľa subjektu na RP voči podnikateľskej sfére a RP voči obyvateľstvu.
ROZPOČTOVÁ POLIKITA JEJ NÁSTROJE
24. ROZPOČTOVÁ POLIKITA JEJ NÁSTROJE
Nástroje RP sú také nástroje, pom. ktorých a má dosiahnúť splnenie stanovených cieľov.
Podľa toho ako pôsobia nástroje RP na subjekty ich rozdeľujeme na
1.priame - zakladajú činnosť konať v súlade s takýmto nástrojom(zákazy, príkazy). Ak určujú konkrétne sujekty, nazývame ich adresné priame N. Opačne neadresné.
2.nepriame - majú stimulovať jednotlivé subjekty k určitej činnosti a tým ovplyvňovať ich konanie. (daňové sadzby, dovozná daň). Zákl nástoje RP: všeob. NRP - jednotlivé rozpočty v rámci rozp. sústavy(ŠR, obecné R, rozpočty R.Org.) príjmové NRP - všetky formy rozp. príjmov (odovdy, dane, clá) výdavkové NRP- nástroje v rôznych formách R výdavkov. (dotácie, subvencie, prídely, splácanie štátneho dlhu). Dotácie a subvencie štát používa na ovplyvňovanie a usmerňovanie činnosti v kultúrnej a sociálnej sfére, ale tiež v podnikovo-hosp či podnikateľskej sfére. Preferujú sa nimi určité činnosti, odvetvia.
25. VYUŽÍVANIE ROZPOČTOVEJ POLITIKY NA ZÁSAHY ŠTÁTU DO EKONOMIKY
V súčasnosti je ŠR spätý s ekonomikou v každom štáte. Rozdiel je ale že v akej miere. V niektorých štátoch s trhovou eko. sa viac akcentujú nástroje trhu a berie sa manší zreteľ na zasahovanie štátu do eko. V iných naopak. Ďalší rozdiel je tom, akým spôsobom sa využíva ŠR, či priamo alebo nepriamo. V podmienkach vyspelej trh.eko. sa využívajú hlavne nepriame nástroje. RP bližšie určuje, čo treba podnecovať, alebo utlmovať. Rozp. nástroje, kt majú podnecovať podnikateľskú sféru sa javia ako isté výhody a naopak. zákl. nástroje na podnecovanie podnikateľskej sféry sú: daňové nástroje, subvencie a dotácie, úľavy pri dovoze a vývoze. D nástroje sú nástrojom príjmovej RP. Pôsobia na hospodáriaci subjekt tým, že sa zvyšuje, alebo znižuje jeho daňové zaťaženie. Sub. a Dot.sú nástrojom výdavkovej RP a javia sa ako podpora štátu hospodáriacim subjektom. Pri zasahovaní do eko. mnoho krajín využíva ŠR na cenové dotácie a subvencie vo vzťahu k poľnohostpodárskej výrobe. Úľavy pri dovoze vývoze využíva štát na podnecovanie zahraničnoobch. činnosti. (peňažné vývozné prémie, záruka štátu vývozcovi, poskytovanie devízových výhod). Sú aj nástroje, kt obmedzujú zahr-obch. činnosť. Je to dovozná daň a clo.
Nástroje RP sú také nástroje, pom. ktorých a má dosiahnúť splnenie stanovených cieľov.
Podľa toho ako pôsobia nástroje RP na subjekty ich rozdeľujeme na
1.priame - zakladajú činnosť konať v súlade s takýmto nástrojom(zákazy, príkazy). Ak určujú konkrétne sujekty, nazývame ich adresné priame N. Opačne neadresné.
2.nepriame - majú stimulovať jednotlivé subjekty k určitej činnosti a tým ovplyvňovať ich konanie. (daňové sadzby, dovozná daň). Zákl nástoje RP: všeob. NRP - jednotlivé rozpočty v rámci rozp. sústavy(ŠR, obecné R, rozpočty R.Org.) príjmové NRP - všetky formy rozp. príjmov (odovdy, dane, clá) výdavkové NRP- nástroje v rôznych formách R výdavkov. (dotácie, subvencie, prídely, splácanie štátneho dlhu). Dotácie a subvencie štát používa na ovplyvňovanie a usmerňovanie činnosti v kultúrnej a sociálnej sfére, ale tiež v podnikovo-hosp či podnikateľskej sfére. Preferujú sa nimi určité činnosti, odvetvia.
25. VYUŽÍVANIE ROZPOČTOVEJ POLITIKY NA ZÁSAHY ŠTÁTU DO EKONOMIKY
V súčasnosti je ŠR spätý s ekonomikou v každom štáte. Rozdiel je ale že v akej miere. V niektorých štátoch s trhovou eko. sa viac akcentujú nástroje trhu a berie sa manší zreteľ na zasahovanie štátu do eko. V iných naopak. Ďalší rozdiel je tom, akým spôsobom sa využíva ŠR, či priamo alebo nepriamo. V podmienkach vyspelej trh.eko. sa využívajú hlavne nepriame nástroje. RP bližšie určuje, čo treba podnecovať, alebo utlmovať. Rozp. nástroje, kt majú podnecovať podnikateľskú sféru sa javia ako isté výhody a naopak. zákl. nástroje na podnecovanie podnikateľskej sféry sú: daňové nástroje, subvencie a dotácie, úľavy pri dovoze a vývoze. D nástroje sú nástrojom príjmovej RP. Pôsobia na hospodáriaci subjekt tým, že sa zvyšuje, alebo znižuje jeho daňové zaťaženie. Sub. a Dot.sú nástrojom výdavkovej RP a javia sa ako podpora štátu hospodáriacim subjektom. Pri zasahovaní do eko. mnoho krajín využíva ŠR na cenové dotácie a subvencie vo vzťahu k poľnohostpodárskej výrobe. Úľavy pri dovoze vývoze využíva štát na podnecovanie zahraničnoobch. činnosti. (peňažné vývozné prémie, záruka štátu vývozcovi, poskytovanie devízových výhod). Sú aj nástroje, kt obmedzujú zahr-obch. činnosť. Je to dovozná daň a clo.
ROZPOČTOVÁ, FIN. A HOSP. POLITIKA, CIELE, ZAMERANIE
22. ROZPOČTOVÁ, FIN. A HOSP. POLITIKA, CIELE, ZAMERANIE
1. Hosp.pol sa dá charakterizovať ako osobitná oblasť hosp. praxe, kt. sa cieľavedome orientuje na ovplyvňovanie priebehu eko. procesov tak, aby sa vytvárali podmienky pre dosihanutie požadovaných zámerov hosp. činnosti. Z hosp.pol vychádza fin a rozpočtová politika.
Hlavné úlohy hosp. pol:
1.stanovenie cielov eko. úsilia a parametre eko pohybu podľa konkrétnej vnútronej a zhraničnej eko. situácie
2.stanoviť mtódy, akými sa budú realizovať stanovené ciele eko. úsilia,
3.stanoviť úlohy subjektom a inštitúciam.
4. formulovať vzťahy medzi subjektami v NH v rámci využívania nástrojov trhovej ekonomiky.
2. Fin politika je tá časť hosp. praxe, kt sa cieľavedome orientuje na tvorbu, rozdeľovanie metodických, dospozičných a kontrolných organizácii. Je v úzkom vzťahu s cenovou, mzdovou a soc. politikou. Hlavnou úlohou fin. pol je aktívna podpora eko. reformy pri transformácii NH na trhovú eko.
3. rozpočtová pol. je tá časť hosp praxe, kt sa v reprodukčnom prosece pomocou zákonných, metodických a kontrolných opatrení orientuje na tvorbu, rozdeľovanie a používanie centralizovaného peň. fondu nenávratným spôsobom. Je súčasťou fin. politiky. Rozpočtová pol. sa definuje ako súhrn cieľov, nástrojov a opatrení na ich dosiahnutie, ktoré štát presadzuje vo fin vzťahoch prostredníctvom ŠR v NH. Zameranie hosp. pol: cieľom RP je nenávratným spôsobom rozdeľovania a znovurozdeľovania nár. dôchodku zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. PR pomáha zabezpečovať proporcie v podnikateľskom sektore. Pri stanovení cieľov treba brať do úvahy eko. stav, infláciu, vonkajšie vzťahy, nezamestnannosť.
1. Hosp.pol sa dá charakterizovať ako osobitná oblasť hosp. praxe, kt. sa cieľavedome orientuje na ovplyvňovanie priebehu eko. procesov tak, aby sa vytvárali podmienky pre dosihanutie požadovaných zámerov hosp. činnosti. Z hosp.pol vychádza fin a rozpočtová politika.
Hlavné úlohy hosp. pol:
1.stanovenie cielov eko. úsilia a parametre eko pohybu podľa konkrétnej vnútronej a zhraničnej eko. situácie
2.stanoviť mtódy, akými sa budú realizovať stanovené ciele eko. úsilia,
3.stanoviť úlohy subjektom a inštitúciam.
4. formulovať vzťahy medzi subjektami v NH v rámci využívania nástrojov trhovej ekonomiky.
2. Fin politika je tá časť hosp. praxe, kt sa cieľavedome orientuje na tvorbu, rozdeľovanie metodických, dospozičných a kontrolných organizácii. Je v úzkom vzťahu s cenovou, mzdovou a soc. politikou. Hlavnou úlohou fin. pol je aktívna podpora eko. reformy pri transformácii NH na trhovú eko.
3. rozpočtová pol. je tá časť hosp praxe, kt sa v reprodukčnom prosece pomocou zákonných, metodických a kontrolných opatrení orientuje na tvorbu, rozdeľovanie a používanie centralizovaného peň. fondu nenávratným spôsobom. Je súčasťou fin. politiky. Rozpočtová pol. sa definuje ako súhrn cieľov, nástrojov a opatrení na ich dosiahnutie, ktoré štát presadzuje vo fin vzťahoch prostredníctvom ŠR v NH. Zameranie hosp. pol: cieľom RP je nenávratným spôsobom rozdeľovania a znovurozdeľovania nár. dôchodku zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. PR pomáha zabezpečovať proporcie v podnikateľskom sektore. Pri stanovení cieľov treba brať do úvahy eko. stav, infláciu, vonkajšie vzťahy, nezamestnannosť.
TEÓRIE O ŠR V ZMIEŠANEJ EKONOMIKE
21. TEÓRIE O ŠR V ZMIEŠANEJ EKONOMIKE
Prechod trhovej eko z obdobia voľnej konk do obdobia vyspelej trhovej eko spôsobil zmeny v eko. teóriach. Všetky teórie zdôvodňujú potrebu zvyšovania výdavkov ŠR a potrebu využívať ŠR ako nástroj v rukách štátu na zasahovanie do ekonomiky.
Základné teórie v obd. vysp. trh. eko.:
1. Teória kolektívnych potrieb Štát je združenie občanov a jeho úloha je zabezpečovanie kolektívnych potrieb. Jednotlivec si ich nie schopný zabezp. (ochrana)Stály rast fvýdavkov štátneho rozpočtu je prejavom čotaz úplnejšieho uspokojovania kolektívnych potrieb. F S Nitti. Základná myšlienka teórie kol. potrieb je využívanie ŠR na úhradu kol. potrieb.
Aj ďalšie teórie podporujú túto myšlienku:
a). teória psychologickej školy považuje štát za orgán na zabezpečovanie kolek. potrieb. E Sachs - rast výdavkov ŠR je opodstatnený, lebo tieto výdavky sa používajú v záujme uspokojovania potreib celej spoločnosti. Výdavyk ŠR sú sôkazom stále plnšieho uspokojovania kolektívnych potreib.
b)Sociálna teória - vychádza z myšlienky, že súčasný štát s vyspelou trhovou ekonomikou má plniť tiež sociálnu úlohu.
Výdavky ŠR možno rozdeliť na 2 skup.
1)súvisí s existenciou štátu a vynakladá sa na štátny aparát.
2)nesúvisí s úhradou výdavkov na štátny aparát a jeho udržiavanie, ale vlastne redistribuje dôchodky medzi soc. skupinami obyvateľstva tak, že od jedných sa dôchodky odoberajú a druhým sa dávajú.
c)Sociálnoprávna teória (A Wagner) Treba uplaňovať rozumnú fin. politiku tak ako aj u soc.t.
d)Sociologická teória F Neumark - požaduje aby sa zabezpečili dobré podmienky pre všetky triedy a soc. skupiny obyvateľstva.
Prechod trhovej eko z obdobia voľnej konk do obdobia vyspelej trhovej eko spôsobil zmeny v eko. teóriach. Všetky teórie zdôvodňujú potrebu zvyšovania výdavkov ŠR a potrebu využívať ŠR ako nástroj v rukách štátu na zasahovanie do ekonomiky.
Základné teórie v obd. vysp. trh. eko.:
1. Teória kolektívnych potrieb Štát je združenie občanov a jeho úloha je zabezpečovanie kolektívnych potrieb. Jednotlivec si ich nie schopný zabezp. (ochrana)Stály rast fvýdavkov štátneho rozpočtu je prejavom čotaz úplnejšieho uspokojovania kolektívnych potrieb. F S Nitti. Základná myšlienka teórie kol. potrieb je využívanie ŠR na úhradu kol. potrieb.
Aj ďalšie teórie podporujú túto myšlienku:
a). teória psychologickej školy považuje štát za orgán na zabezpečovanie kolek. potrieb. E Sachs - rast výdavkov ŠR je opodstatnený, lebo tieto výdavky sa používajú v záujme uspokojovania potreib celej spoločnosti. Výdavyk ŠR sú sôkazom stále plnšieho uspokojovania kolektívnych potreib.
b)Sociálna teória - vychádza z myšlienky, že súčasný štát s vyspelou trhovou ekonomikou má plniť tiež sociálnu úlohu.
Výdavky ŠR možno rozdeliť na 2 skup.
1)súvisí s existenciou štátu a vynakladá sa na štátny aparát.
2)nesúvisí s úhradou výdavkov na štátny aparát a jeho udržiavanie, ale vlastne redistribuje dôchodky medzi soc. skupinami obyvateľstva tak, že od jedných sa dôchodky odoberajú a druhým sa dávajú.
c)Sociálnoprávna teória (A Wagner) Treba uplaňovať rozumnú fin. politiku tak ako aj u soc.t.
d)Sociologická teória F Neumark - požaduje aby sa zabezpečili dobré podmienky pre všetky triedy a soc. skupiny obyvateľstva.
Morfologická teória sa označuje ako fenomenologická teória
2. Morfologická teória sa označuje ako fenomenologická teória. Zameriava sa na skúmanie vonkajších fin-rozpočtových javov. ŠR sa skúma z podľa toho, aké má formy, ako sa používa v konkrétnych podmienkych príslušnej krajiny v danom historickom vývoji.
3)Teória regulovanej trhovej ekonomiky J M Keynes. Základnou myšl. tejto teórie je, že príčinou kríz v trhovej ekonomike sú nedostatočné investície. Keznes odporúča, aby štát sám uskutočňoval investície predovšetkým v znázornených odvetviach NH. Uvedeným spôsobom možno vylúčiť hosp. krízy a nezamestnanosť.
4).Metafiškálna teória vidí význam ŠR v rom, že slúži ako nástroj na riadenie NH a nie v oblasti financovania vlastných potrieb štátu. Vysp. trhová eko. 2 sféry (súkromného podnikania, štátneho financovania)
5)Státny intervencionizmus a dirigizmus kladie dôraz na využívanie ŠR na reguláciu ekonomiky.
Tieto teórie vychádzajú z Keynesových teórii a sú súčasť proticyklickej politiky po 2SV. Sú to hlavne
a)teória sústavného deficitu ŠR Bewrdge má názor, že deficitom ŠR možno zabezpečiť plnú zamest. Zvýšené štátne výdavky na investície by sa mali uskutočňovať v období stagnácie a mali by zabezpečiť zvýšenie výroby tovarov.
b)teória cyklickej vyrovananosti ŠR E Lindahl, G Myrdal. Vychádza z požiadavky, že ŠR má byť vyrovnaný, ale vyrovnanosť sa má prispôsobiť eko. cyklu. V čase prosperity treba zvýšiť fin. rezervy.
c)teória kompenzačných úloh ŠR nekladie požiadavku vyrovananosti. Vychádza z toho, že ŠR je permanentne deficitný a štát je stále zadĺžený.
d)stabilizačná teória ŠR má schopnosť stať sa stabilizátorom ekonomiky a slúžiť ako nástroj riadenia celého NH. Viac druhov stablilizátorov: Automatický - uvádza progresivitu daňových sadzieb. Riadený - vypísanie štátnych pôžičiek na investičnú výstavbu alebo zvyšovanie či znižovanie daní podľa rozhodnutia parlamentu.
Na financovanie deficitu ŠR slúžia viaceré zdroje, z nich najdôležitejšie sú pôžičky najrôznejších foriem a druhov, rezervy štátnej pokladnice a iné.
3)Teória regulovanej trhovej ekonomiky J M Keynes. Základnou myšl. tejto teórie je, že príčinou kríz v trhovej ekonomike sú nedostatočné investície. Keznes odporúča, aby štát sám uskutočňoval investície predovšetkým v znázornených odvetviach NH. Uvedeným spôsobom možno vylúčiť hosp. krízy a nezamestnanosť.
4).Metafiškálna teória vidí význam ŠR v rom, že slúži ako nástroj na riadenie NH a nie v oblasti financovania vlastných potrieb štátu. Vysp. trhová eko. 2 sféry (súkromného podnikania, štátneho financovania)
5)Státny intervencionizmus a dirigizmus kladie dôraz na využívanie ŠR na reguláciu ekonomiky.
Tieto teórie vychádzajú z Keynesových teórii a sú súčasť proticyklickej politiky po 2SV. Sú to hlavne
a)teória sústavného deficitu ŠR Bewrdge má názor, že deficitom ŠR možno zabezpečiť plnú zamest. Zvýšené štátne výdavky na investície by sa mali uskutočňovať v období stagnácie a mali by zabezpečiť zvýšenie výroby tovarov.
b)teória cyklickej vyrovananosti ŠR E Lindahl, G Myrdal. Vychádza z požiadavky, že ŠR má byť vyrovnaný, ale vyrovnanosť sa má prispôsobiť eko. cyklu. V čase prosperity treba zvýšiť fin. rezervy.
c)teória kompenzačných úloh ŠR nekladie požiadavku vyrovananosti. Vychádza z toho, že ŠR je permanentne deficitný a štát je stále zadĺžený.
d)stabilizačná teória ŠR má schopnosť stať sa stabilizátorom ekonomiky a slúžiť ako nástroj riadenia celého NH. Viac druhov stablilizátorov: Automatický - uvádza progresivitu daňových sadzieb. Riadený - vypísanie štátnych pôžičiek na investičnú výstavbu alebo zvyšovanie či znižovanie daní podľa rozhodnutia parlamentu.
Na financovanie deficitu ŠR slúžia viaceré zdroje, z nich najdôležitejšie sú pôžičky najrôznejších foriem a druhov, rezervy štátnej pokladnice a iné.
Z hľadiska nástrojov určovania neinvestičných výdavkov v rozpočtových organizáciach
Z hľadiska nástrojov určovania neinvestičných výdavkov v rozpočtových organizáciach sa využívajú nasledovné nástroje:
1. systematizácia osobných stavov pracovníkov(využíva sa na určovanie osobných či mzdových výdavkov)
2.nástroje určovania vecných výdavkov(slúžia na určovanie vecných výdavkov, Patria sem: výdavkové normy=sú čiselným vyjadrením maximálnej alebo minimálnej výšky výdavkov na určitú stanovenú jednotku. Stanovuje sa nimi, koľko fin. prost. môže organizácia vynaložiť. , fin. normatívy=najnižší stav, pod kt. by potreba fin. prostriedkov nemala klesnúť , fin.limity=najvyšší stav, kt. sa môže dosiahnuť pri stanovenej spotrebe. fin.ukazovateľe=číselný priemer výdavkov určitého druhu na nejakú fyzickú alebo časovú jednotku.
3.štatisticko-matematické metódy. Sú to metódy na stanovenie sumy rozp. výdavkov pre jednotlivé rozp. organizácie pomocou výpočtovej techniky. Najvýznamnejšia je metóda regresnej a korelačnej analýzy.
4.ďalšie nástroje
napr. prepočtové rady za uplynulé roky podľa štat. údajov, skúsenosti rozpočtových pracovníkov.
1. systematizácia osobných stavov pracovníkov(využíva sa na určovanie osobných či mzdových výdavkov)
2.nástroje určovania vecných výdavkov(slúžia na určovanie vecných výdavkov, Patria sem: výdavkové normy=sú čiselným vyjadrením maximálnej alebo minimálnej výšky výdavkov na určitú stanovenú jednotku. Stanovuje sa nimi, koľko fin. prost. môže organizácia vynaložiť. , fin. normatívy=najnižší stav, pod kt. by potreba fin. prostriedkov nemala klesnúť , fin.limity=najvyšší stav, kt. sa môže dosiahnuť pri stanovenej spotrebe. fin.ukazovateľe=číselný priemer výdavkov určitého druhu na nejakú fyzickú alebo časovú jednotku.
3.štatisticko-matematické metódy. Sú to metódy na stanovenie sumy rozp. výdavkov pre jednotlivé rozp. organizácie pomocou výpočtovej techniky. Najvýznamnejšia je metóda regresnej a korelačnej analýzy.
4.ďalšie nástroje
napr. prepočtové rady za uplynulé roky podľa štat. údajov, skúsenosti rozpočtových pracovníkov.
TÉORIE A NÁZORY NA NA ŠTÁTNE FINANCIE (FYZIOKRATIZMUS, MERKANTILIZMUS, V OBDOBÍ VOLNEJ KONKURENCI
20. TÉORIE A NÁZORY NA NA ŠTÁTNE FINANCIE (FYZIOKRATIZMUS, MERKANTILIZMUS, V OBDOBÍ VOLNEJ KONKURENCI
Teórie a názory na štátne financie boli súčasťou názorov na hospodárstvo a peniaze. Najstaršia eko. teória trhovej politiky je merkantilizmus. Pokúša sa teoreticky spracovať začínajúci systém trhovej ekonomiky. Cieľom bolo urýchlenie manufaktúr. Predstavitelia merk. boli presvedčení, že jediným zdrojom bohatstva je neekvivalentná výmena tovaru v zahraničnom obchode. Mekrantilisti preceňovali úlohu peňazí. Ďaľšou eko. tóriu bol fyziokratizmus. Peniaze sa už nestotožňovali s bohatstvom. Za bohtstvo sa považovali len úžitkové hodnoty. Odmieta sa aktívna obchodná bilancia. V druhej polovici 17stor začína úpad merkantilizmu. Vzniká klasická ekonomická teória. V thrhovej eko. v období voľnej konkurencie základné teoretické poučky, o ktoré sa operal rozp. mechanizmus formulovali Smith a Ricardo. Bola prirodzená požiadavka nedotknuteľnosti súkromného podnikania. Rozhodujúce postavenie v eko. mal individuálny výrobca a vyžadovala sa voľná konkurencia. Výdavky ŠR sa považovali za neproduktívne. ŠR nemá eko. ciele ani úlohy. Rozp. výdavky sa mali uhradzovať z riadnych a predovšetkým daňových príjmov.
Rozpočtová teória nebola v tomto období osobitne vypracovaná. Smith a Ricardo tvrdili, že: 1.výdavky ŠR sa nemali týkať reprodukčného procesu a nemali do tohoto procesu ani zasahovať.
2.dane namli zasahovať kapitál a mzdu.
3.výdavky ŠR majú neproduktívny charakter a preto treba dane obmedziť na minimum. Daňový mechanizmus zodpovedal eko. pravidlám obdobia voľnej. konk. Zdaňovanie sa riadilo podľa osobnýcvh pravidiel a princípov tak, aby bola všeobecnosť, rovnomernosť, neutralita. S a R tvrdili, že za produktívnu možno považovať len takú prácu, kt sa vynakladá na výrobu materiálnych statkov.
Teórie a názory na štátne financie boli súčasťou názorov na hospodárstvo a peniaze. Najstaršia eko. teória trhovej politiky je merkantilizmus. Pokúša sa teoreticky spracovať začínajúci systém trhovej ekonomiky. Cieľom bolo urýchlenie manufaktúr. Predstavitelia merk. boli presvedčení, že jediným zdrojom bohatstva je neekvivalentná výmena tovaru v zahraničnom obchode. Mekrantilisti preceňovali úlohu peňazí. Ďaľšou eko. tóriu bol fyziokratizmus. Peniaze sa už nestotožňovali s bohatstvom. Za bohtstvo sa považovali len úžitkové hodnoty. Odmieta sa aktívna obchodná bilancia. V druhej polovici 17stor začína úpad merkantilizmu. Vzniká klasická ekonomická teória. V thrhovej eko. v období voľnej konkurencie základné teoretické poučky, o ktoré sa operal rozp. mechanizmus formulovali Smith a Ricardo. Bola prirodzená požiadavka nedotknuteľnosti súkromného podnikania. Rozhodujúce postavenie v eko. mal individuálny výrobca a vyžadovala sa voľná konkurencia. Výdavky ŠR sa považovali za neproduktívne. ŠR nemá eko. ciele ani úlohy. Rozp. výdavky sa mali uhradzovať z riadnych a predovšetkým daňových príjmov.
Rozpočtová teória nebola v tomto období osobitne vypracovaná. Smith a Ricardo tvrdili, že: 1.výdavky ŠR sa nemali týkať reprodukčného procesu a nemali do tohoto procesu ani zasahovať.
2.dane namli zasahovať kapitál a mzdu.
3.výdavky ŠR majú neproduktívny charakter a preto treba dane obmedziť na minimum. Daňový mechanizmus zodpovedal eko. pravidlám obdobia voľnej. konk. Zdaňovanie sa riadilo podľa osobnýcvh pravidiel a princípov tak, aby bola všeobecnosť, rovnomernosť, neutralita. S a R tvrdili, že za produktívnu možno považovať len takú prácu, kt sa vynakladá na výrobu materiálnych statkov.
VÝDAVY ŠR, ICH CLENENIE, STRUKTURA
38. VÝDAVY ŠR, ICH CLENENIE, STRUKTURA
Používa sa niekoľko členení. Jedným z prvých je členenie výdavkov ŠR na riadne(zahŕňa bežné výdavky panovíkovho dvora, neskôr výdavky na políciu, súdy, školstvo, ochranu zdravia. Tieto výdavky sa hradili z daní a mali pravidelný charakter) a mimoriadne(spočiatku len výnimočný charakter, súviseli s eliminovaním následkov vojen, neskôr sa rozšírili aj o poskytovanie subvencií pre súkrormné podnikanie, o financovanie rôznych verejných prác a pod. Hradili sa z výnosov štátnych pôžičiek.)
Ďalším kritériom je ekonomická užitočnosť:
1.eko. užitočné,
2. eko. neužitočné.
Administratívne členenie je také, ktoré sa uskutočňuje podľa administratívno-správnej štruktúry štátu, podľa jeho orgánov a funkcií. Kombinácia administratívneho a ekonomického členenia je členenie výdavkov podľa odvetví NH. (priem, poľnoh..).
Ak ide čiste o eko. členenie, rozlišujeme dva druhy takéhoto členenia:
A)ak prostredníctvom štátnorozpočtových výdavkov dochádza k použitiu nár. dôchodku na spotrebu alebo investície, výdavky členíme na a)bežné(na zabezpečenie správneho a mocenského aparátu štátu)b)kapitálové(zahŕňajú investície štátu, investičné dotácie miestnym samosprávam)
B)podľa toho, či štátnorozpočtové výdavky znamenajú priame, alebo nepriame použitie Nár. dôchodku rozlišujeme tzv.
1.efektívne výdavky(výdavky, kt. znamenajú faktickú úhradu za dodané materiálne statky, služby) a
2.transfery(jednostranné prevody peň prostriedkov buď v prospech domácich subjektov, alebo v prospech zahr. sub.)
Ďalším členením je podľa zamerania:
1.výdavky smerujúce do nevýrobnej sféry(štát podporuje oblasti, ktoré by si vlastnými silami nevedeli zabezpečiť rozvoj, školstvo...)
2. výd smer do výrobnej sf(dotácie a subvencie do odvetví, kt. význam je dôležitý a perspektívny, ale svojou činnosťou nie sú schopné získať dostatok fin. zdrojov na pokrytie svojich nákladov, napr. poľnohosp). Územný princíp členienia. To, ako sa príspevky členia podľa tohto členenia závisí od situácie štátu, či je unitárny, alebo federatívny a ako má usporiadané vzťahy medzi ŠR a miestnou samosprávou.
Používa sa niekoľko členení. Jedným z prvých je členenie výdavkov ŠR na riadne(zahŕňa bežné výdavky panovíkovho dvora, neskôr výdavky na políciu, súdy, školstvo, ochranu zdravia. Tieto výdavky sa hradili z daní a mali pravidelný charakter) a mimoriadne(spočiatku len výnimočný charakter, súviseli s eliminovaním následkov vojen, neskôr sa rozšírili aj o poskytovanie subvencií pre súkrormné podnikanie, o financovanie rôznych verejných prác a pod. Hradili sa z výnosov štátnych pôžičiek.)
Ďalším kritériom je ekonomická užitočnosť:
1.eko. užitočné,
2. eko. neužitočné.
Administratívne členenie je také, ktoré sa uskutočňuje podľa administratívno-správnej štruktúry štátu, podľa jeho orgánov a funkcií. Kombinácia administratívneho a ekonomického členenia je členenie výdavkov podľa odvetví NH. (priem, poľnoh..).
Ak ide čiste o eko. členenie, rozlišujeme dva druhy takéhoto členenia:
A)ak prostredníctvom štátnorozpočtových výdavkov dochádza k použitiu nár. dôchodku na spotrebu alebo investície, výdavky členíme na a)bežné(na zabezpečenie správneho a mocenského aparátu štátu)b)kapitálové(zahŕňajú investície štátu, investičné dotácie miestnym samosprávam)
B)podľa toho, či štátnorozpočtové výdavky znamenajú priame, alebo nepriame použitie Nár. dôchodku rozlišujeme tzv.
1.efektívne výdavky(výdavky, kt. znamenajú faktickú úhradu za dodané materiálne statky, služby) a
2.transfery(jednostranné prevody peň prostriedkov buď v prospech domácich subjektov, alebo v prospech zahr. sub.)
Ďalším členením je podľa zamerania:
1.výdavky smerujúce do nevýrobnej sféry(štát podporuje oblasti, ktoré by si vlastnými silami nevedeli zabezpečiť rozvoj, školstvo...)
2. výd smer do výrobnej sf(dotácie a subvencie do odvetví, kt. význam je dôležitý a perspektívny, ale svojou činnosťou nie sú schopné získať dostatok fin. zdrojov na pokrytie svojich nákladov, napr. poľnohosp). Územný princíp členienia. To, ako sa príspevky členia podľa tohto členenia závisí od situácie štátu, či je unitárny, alebo federatívny a ako má usporiadané vzťahy medzi ŠR a miestnou samosprávou.
PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI A HOSDPODÁRNOSTI ROZP. VÝDAVKOV, NÁSTROJE ICH PLÁNOVANIA
39. PROBLEMATIKA EFEKTÍVNOSTI A HOSDPODÁRNOSTI ROZP. VÝDAVKOV, NÁSTROJE ICH PLÁNOVANIA
Vzhľadom na charakter verejného sektora je efektívnosť verejných výdavkov diskusnou otázkou.
Názory sú rozdielne, rozlišujú sa ale dve základné zložky efektívnosti:
1.účelnosť(schopnosť pomocou verejných opatrení splniť určitý stanovený cieľ), 2.hospodárnosť(sleduje, s akými nákladmi sa môže dosiahnuť vytýčený cieľ.
Problém neefektívnosti má viac príčin:
1.neoprávnené zaradenie financovania určitého projektu do verejného sektora.
2.alokačná neefektívnosť,
3.produkčná neefektívnosť.
Nachádzanie optimálneho rozpočtu sa spája ešte s ďalľou radou problémov. Jedným z nich je oceňovanie verejných projektov a krantifikácia výdyvkov. Keďže vo verejnom sektore nie je rozhodujúcim trhový mechanizmus, ťažko sa nachádza optimálny rozpočet, lebo “politické hlasovanie” nahrádza trhový mechanizmus. Usmerňovanie rozp. výdavkov rozp. organizácia - pod týmto sa rozumie stanovenie sumy rorp. výdavkov jednotlivým rozp. a prísp. organizáciam. Problémom je tu otázka ako vyčísliť a stanoviť peňažné prostriedky každej rozp. organizácii tak, aby ich mala dostatok na splnenie všetkých stanovených úloh, ale pri hospodárnom využívaní.
Vzhľadom na charakter verejného sektora je efektívnosť verejných výdavkov diskusnou otázkou.
Názory sú rozdielne, rozlišujú sa ale dve základné zložky efektívnosti:
1.účelnosť(schopnosť pomocou verejných opatrení splniť určitý stanovený cieľ), 2.hospodárnosť(sleduje, s akými nákladmi sa môže dosiahnuť vytýčený cieľ.
Problém neefektívnosti má viac príčin:
1.neoprávnené zaradenie financovania určitého projektu do verejného sektora.
2.alokačná neefektívnosť,
3.produkčná neefektívnosť.
Nachádzanie optimálneho rozpočtu sa spája ešte s ďalľou radou problémov. Jedným z nich je oceňovanie verejných projektov a krantifikácia výdyvkov. Keďže vo verejnom sektore nie je rozhodujúcim trhový mechanizmus, ťažko sa nachádza optimálny rozpočet, lebo “politické hlasovanie” nahrádza trhový mechanizmus. Usmerňovanie rozp. výdavkov rozp. organizácia - pod týmto sa rozumie stanovenie sumy rorp. výdavkov jednotlivým rozp. a prísp. organizáciam. Problémom je tu otázka ako vyčísliť a stanoviť peňažné prostriedky každej rozp. organizácii tak, aby ich mala dostatok na splnenie všetkých stanovených úloh, ale pri hospodárnom využívaní.
Inkaso dane zahrňuje činnosť spojenú s prechodom peňažných prostriedkov
C)Inkaso dane zahrňuje činnosť spojenú s prechodom peňažných prostriedkov v podobe daní od daňovníkov alebo platiteľov daní do rúk štátu, t.j. ŠR.
1. priame inkaso - štát inkasuje dane vo vlastnej réžii, a to tak, že si k tomu vytvorí svoje vlastné orgány. Uskutočňuje sa tromi spôsobmi: a. priame platenie - daňovník sám platí daň do ŠR. b. nepriame platenie - daňovník sám neplatí daň, ani ju neodvádza, ale znáša ju. c. platenie kolkami.
2. Nepriame inkaso dane - štát neinkasuje dane vo vlastnej réžii, ale presúva svoje oprávnenie vyberať daň na inú osobu. V takom prípade štát uzatvára nájomnú zmluvu s podnikateľom, v ktorej sa on zaväzuje odviesť štátu dohodnuté sumu dane. Nepriame inkaso v súčasnosti neexistuje. Správa daní - činnosť špecializovaných orgánov smerujúca k správnemu a úplnému zisteniu, stanoveniu a splneniu daňových povinností, najmä právo vyhľadávať daňové subjekty, vyrubiť daň, vyberať, vyúčtovať, vymáhať alebo kontrolovať splnennie daní v stanovenej výške a stanovenom čase.
Trojaká činnosť:
1. vyhľadávacie činnosť - kontrola registrácie daňových subjektov.
2. kontrola správnosti a úplnosti daňového priznania 3. vymáhanie daňových dlhov a uplatňovanie sankcií. Správu daní vykonávajú správcovia daňí. U nás sú to daňové úrady, ale aj colnice.
Okrem správy daní daňové urády vykonávajú aj :
1. správu prídelov a dotácii zo ŠR,
2. konanie o priestupkoch, 3. finančné revízie. Základnou právnou normou pre správu daní je zákon o správe daní č. 511/1992. Skladá sa z 9 častí: 1. Základné a všeob. ustanovenia,
2. prípravné konanie,
3. vyrubovacie konanie,
4. riadne opravné pristriedky,
5. mimoriadne opravné opatrenia,
6. platenie daní,
7. osobitné ustanovenia k jednotlivým druhom daní,
8. O územných finančných orgánoch (zrušená), Spoločné, spolňomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.
1. priame inkaso - štát inkasuje dane vo vlastnej réžii, a to tak, že si k tomu vytvorí svoje vlastné orgány. Uskutočňuje sa tromi spôsobmi: a. priame platenie - daňovník sám platí daň do ŠR. b. nepriame platenie - daňovník sám neplatí daň, ani ju neodvádza, ale znáša ju. c. platenie kolkami.
2. Nepriame inkaso dane - štát neinkasuje dane vo vlastnej réžii, ale presúva svoje oprávnenie vyberať daň na inú osobu. V takom prípade štát uzatvára nájomnú zmluvu s podnikateľom, v ktorej sa on zaväzuje odviesť štátu dohodnuté sumu dane. Nepriame inkaso v súčasnosti neexistuje. Správa daní - činnosť špecializovaných orgánov smerujúca k správnemu a úplnému zisteniu, stanoveniu a splneniu daňových povinností, najmä právo vyhľadávať daňové subjekty, vyrubiť daň, vyberať, vyúčtovať, vymáhať alebo kontrolovať splnennie daní v stanovenej výške a stanovenom čase.
Trojaká činnosť:
1. vyhľadávacie činnosť - kontrola registrácie daňových subjektov.
2. kontrola správnosti a úplnosti daňového priznania 3. vymáhanie daňových dlhov a uplatňovanie sankcií. Správu daní vykonávajú správcovia daňí. U nás sú to daňové úrady, ale aj colnice.
Okrem správy daní daňové urády vykonávajú aj :
1. správu prídelov a dotácii zo ŠR,
2. konanie o priestupkoch, 3. finančné revízie. Základnou právnou normou pre správu daní je zákon o správe daní č. 511/1992. Skladá sa z 9 častí: 1. Základné a všeob. ustanovenia,
2. prípravné konanie,
3. vyrubovacie konanie,
4. riadne opravné pristriedky,
5. mimoriadne opravné opatrenia,
6. platenie daní,
7. osobitné ustanovenia k jednotlivým druhom daní,
8. O územných finančných orgánoch (zrušená), Spoločné, spolňomocňovacie, prechodné a záverečné ustanovenia.
ROZPOČT. VÝDAVKY, ICH VYMEDZENIE, FAKTORY ICH OVPLYVŇUJÚCE
37. ROZPOČT. VÝDAVKY, ICH VYMEDZENIE, FAKTORY ICH OVPLYVŇUJÚCE
Rozp. Výdavky sú jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého vláda stanovuje proporcie medzi súkromným sektorom a verejným. Na ústrednej úrovni zahŕňajú vládne výdavky(výdavky na realizáciu základných funkcií vlády), transferové platby(súvisia s redistribučnou fiškálnou funkciou a predstavujú jednostranný pohyb prostriedkov z rozpočtu k jednotlivcom). Vývoj rozp. výdavkov ukazuje, že vo väčšine krajín neustále rastú. Absolútne ukazovatele toto tvrdenie potvrdzujú. Vypovedaciu schopnosť tohto tvrdenia ale skresluje inflácia a demografické zmeny. Výdavky smerujú do oblastí, o ktoré nemá záujem súkromný sektor z hľadiska vysokých nákladov, dosahovania nízkeho zisku, prípadne dlho očakávaného výnosu do oblastí, kt. štát jednoducho nechce ponechať súkromnému sektoru a vo veľkej miere do sociálnej oblasti na zabezpečenie aspoň minimálnych potrieb občanov. Výdavky ŠR predstavujú peň. vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe návratnosti. Sú jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu na zasahovanie do ekonomiky.
Vzťah príjmov a výdavkov ŠR:
A)klasický prístup - posudzuje výdavky ŠR z hľadiska kvantitatívneho. výdavky majú charakter obligatórneho normatívu pre sféru štátnorozpočtových príjmov.
B)moderný prístup - posudzuje výdavky ŠR z hladiska kvalitatívneho, t.j. dôraz sa začína klásť na obsah štátnorozpočtových výdavkov a ich smerovanie. Stanoviť optimálnu výšku výdavkov je veľmi problematické. Vysoké výdavky by znamenali zbytočné plytvanie prostriedkami, pričom by nemuselo dochádzať k ich plnému využitiu. Nízke by mohli mať za následok pokles eko. rastu niektorých oblastí.
Štruktúra výdavkov ŠR je daná funkciami štátu.
Tieto výdavky rozdeľujeme do 4. skupín:
1. Výdavky na štátnu správu,
2. výdavky na bezpečnosť,
3. výdavky na hospodárstvo,
4. výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo.
Rozp. Výdavky sú jedným z hlavných nástrojov, pomocou ktorého vláda stanovuje proporcie medzi súkromným sektorom a verejným. Na ústrednej úrovni zahŕňajú vládne výdavky(výdavky na realizáciu základných funkcií vlády), transferové platby(súvisia s redistribučnou fiškálnou funkciou a predstavujú jednostranný pohyb prostriedkov z rozpočtu k jednotlivcom). Vývoj rozp. výdavkov ukazuje, že vo väčšine krajín neustále rastú. Absolútne ukazovatele toto tvrdenie potvrdzujú. Vypovedaciu schopnosť tohto tvrdenia ale skresluje inflácia a demografické zmeny. Výdavky smerujú do oblastí, o ktoré nemá záujem súkromný sektor z hľadiska vysokých nákladov, dosahovania nízkeho zisku, prípadne dlho očakávaného výnosu do oblastí, kt. štát jednoducho nechce ponechať súkromnému sektoru a vo veľkej miere do sociálnej oblasti na zabezpečenie aspoň minimálnych potrieb občanov. Výdavky ŠR predstavujú peň. vzťahy založené na prerozdeľovaní nár. dôchodku na princípe návratnosti. Sú jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu na zasahovanie do ekonomiky.
Vzťah príjmov a výdavkov ŠR:
A)klasický prístup - posudzuje výdavky ŠR z hľadiska kvantitatívneho. výdavky majú charakter obligatórneho normatívu pre sféru štátnorozpočtových príjmov.
B)moderný prístup - posudzuje výdavky ŠR z hladiska kvalitatívneho, t.j. dôraz sa začína klásť na obsah štátnorozpočtových výdavkov a ich smerovanie. Stanoviť optimálnu výšku výdavkov je veľmi problematické. Vysoké výdavky by znamenali zbytočné plytvanie prostriedkami, pričom by nemuselo dochádzať k ich plnému využitiu. Nízke by mohli mať za následok pokles eko. rastu niektorých oblastí.
Štruktúra výdavkov ŠR je daná funkciami štátu.
Tieto výdavky rozdeľujeme do 4. skupín:
1. Výdavky na štátnu správu,
2. výdavky na bezpečnosť,
3. výdavky na hospodárstvo,
4. výdavky na spoločenské služby a činnosti pre obyvateľstvo.
VYBERANIE A SPRÁVA DANÍ
36. VYBERANIE A SPRÁVA DANÍ
Vyberaním daní rozumieme činnosť spojenú so získaním daní od platiteľov do ŠR.
Pri vyberaní daní ide o trojakú činnosť a to:
A)stanovenie daňového objektu zahrňuje činnosť spojenú s výberom a voľbou predmetu zdanenia, t.j. čo sa bude zdaňovať alebo čo podlieha zdaneniu príslušnou daňou. Objekt zdanenia sa určuje daňovým zákonom, ktorý tvorí právny základ pre vyberanie dane, určenie daňovej sadzby, inkaso dane. Pri určovaní základu je dôležité ocenenie či ohodnotenie daňového objektu a stanovenie daňového základu, z ktorého sa vypočíta daň. Objektívne metódy ocenenia majú spoločné to, že daňový základ sa určuje podľa vonkajších znakov (pod+a výmery pôdy, plochy, počtu..) Subjektívne metódy ocenenia majú spoločné to, že daňový základ sa určuje podľa daňového priznania, t.j. skutočných príjmov.
B)Určenie daňovej sadzby a ostatných náležitostí dane zahrňuje činnosť spojenú s vyčíslením dane, ktorú daňovník záväzne musí odviesť do ŠR. Dvojaký systém stanovenia D sadzby:
1. kvótový systém určenia D sadzby - stanovuje sa časť (kvóta) z daňového základu, ktorá sa z neho odčerpá v podobe dane.
2. Repartičný systém určenia D sadzby - štát dopredu určí celkovú sumu dane, kt. sa má inkasovať. D sadzba vyplynie z rozdelenia celkovej sumy daňového výnosu na jednotlivých daňovníkov.
Vyberaním daní rozumieme činnosť spojenú so získaním daní od platiteľov do ŠR.
Pri vyberaní daní ide o trojakú činnosť a to:
A)stanovenie daňového objektu zahrňuje činnosť spojenú s výberom a voľbou predmetu zdanenia, t.j. čo sa bude zdaňovať alebo čo podlieha zdaneniu príslušnou daňou. Objekt zdanenia sa určuje daňovým zákonom, ktorý tvorí právny základ pre vyberanie dane, určenie daňovej sadzby, inkaso dane. Pri určovaní základu je dôležité ocenenie či ohodnotenie daňového objektu a stanovenie daňového základu, z ktorého sa vypočíta daň. Objektívne metódy ocenenia majú spoločné to, že daňový základ sa určuje podľa vonkajších znakov (pod+a výmery pôdy, plochy, počtu..) Subjektívne metódy ocenenia majú spoločné to, že daňový základ sa určuje podľa daňového priznania, t.j. skutočných príjmov.
B)Určenie daňovej sadzby a ostatných náležitostí dane zahrňuje činnosť spojenú s vyčíslením dane, ktorú daňovník záväzne musí odviesť do ŠR. Dvojaký systém stanovenia D sadzby:
1. kvótový systém určenia D sadzby - stanovuje sa časť (kvóta) z daňového základu, ktorá sa z neho odčerpá v podobe dane.
2. Repartičný systém určenia D sadzby - štát dopredu určí celkovú sumu dane, kt. sa má inkasovať. D sadzba vyplynie z rozdelenia celkovej sumy daňového výnosu na jednotlivých daňovníkov.
ZÁSADY ZDAŇOVANIA
34. ZÁSADY ZDAŇOVANIA
Zásady zdaňovania zahrňujú určité požiadavnky či skutočnosti, ktoré dane musia rešpektovať. Takéto zásady určujú spôsob rozhodovania o daniach, aká má byť ich veľkosť, forma atď. Realizácia daňových zásad znemožňuje ľubovolnú konštrukciu daní. Zásady stanovenia daní sa menia, historicky sú podmienené a nie sú dané raz navždy.
Zásady zdaňovania sa formulujú podľa 4. hladísk:
1) podľa morálnych kritérii - zásada všeobecnosti zdanenia = najstaršia zásada. Podľa nej sa požaduje odstránenie daňových privilégii a dane sú povinní platiť všetci príjemcovia dôchodkov alebo vlastníci majetku. Výnimky sú: daňová imunita, amnestia, oslobodenie od daní, nezdaniteľné minimum, zásada rovnosti zdanenia = požaduje sa, aby daň bola úmerná dôchodku, z ktorého sa platí daň. Najčastejšie sa používajú lineárne daňové sadzby. V súčasnosti sa hovorí skôr o zásade jednotnosti zdanenia. Jednotnosť zdanenia sa poníma ako rovnaké daňové pravidlo či rovnaké daňové sadzby pre všetky daňové subjekty. Uplatňuje sa aj zásada selektívnosti.
2) podľa finančnej politiky - zásada dostatočnosti daňového výnosu = vyždauje sa, aby D zabezpečili štátu dostatok potrebných fin. prost. Ten je nutný pre ŠR. Nutnosť daňového výnosu je podmienená nasledujúcimi činiteľmi: dane nemôžu zmenšovať majetok daňovníkov, nemajú potláčať záujem daňovníkov o rast ich dôchodkov či zisku, dane určené na financovanie verej. sektoru by mali byť iba v takej výške, aby umožňovali optimálny rozvoj celého NH. zásada stability = daňový výnos má byť stabilný a nemá závisieť na konjuktúrnych výkyvoch, elastičnosti = požaduje pružné prispôsobenie daní vývoju HNP, aby dane odrážali zmany v ekonomike, dlhodobosti a právnej perfektnosti = vyžaduje sa taká prepracovanosť daňovej sústavy, aby táto sústava mohla pôsobiť a využívať sa dlhší čas
3) podľa národnohospodárskeho hľadiska - zásada neutrality zdaňovania = vyjadruje sa požiadavka, aby dane vytvárali rovnaké konkurenčné podmienky pre všetky subjekty, účinnosti zdanenia = štát nemá využívať dane len na získanie fin. zdrojov, ale tiež využívať ich ako nástroj pôsobenia a zásahov do eko. a do reprodukčného procesu, a to na urýchlenie alebo na spomalenie rozvoja niektorých odvetví NH, alebo oblstí, na zvyšovanie výroby alebo spotreby, na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie určitých sociálnych skupín obyvateľstva atď.
4) podľa daňovej správy - zásada určitosti zdanenia = požaduje sa, aby pri platení a vyberaní dane bolo zrejmé a jasné každému daňovníkovi a štátu, a to v každom konkrétnom prípade, či je daňová povinnosť a v akej výške. t.j. všetky náležitosti dane, zásada minimálnych nákladov = požaduje sa efektívnosť a minimalizácia nákladov štátu na správu a vyberanie daní
Zásady zdaňovania zahrňujú určité požiadavnky či skutočnosti, ktoré dane musia rešpektovať. Takéto zásady určujú spôsob rozhodovania o daniach, aká má byť ich veľkosť, forma atď. Realizácia daňových zásad znemožňuje ľubovolnú konštrukciu daní. Zásady stanovenia daní sa menia, historicky sú podmienené a nie sú dané raz navždy.
Zásady zdaňovania sa formulujú podľa 4. hladísk:
1) podľa morálnych kritérii - zásada všeobecnosti zdanenia = najstaršia zásada. Podľa nej sa požaduje odstránenie daňových privilégii a dane sú povinní platiť všetci príjemcovia dôchodkov alebo vlastníci majetku. Výnimky sú: daňová imunita, amnestia, oslobodenie od daní, nezdaniteľné minimum, zásada rovnosti zdanenia = požaduje sa, aby daň bola úmerná dôchodku, z ktorého sa platí daň. Najčastejšie sa používajú lineárne daňové sadzby. V súčasnosti sa hovorí skôr o zásade jednotnosti zdanenia. Jednotnosť zdanenia sa poníma ako rovnaké daňové pravidlo či rovnaké daňové sadzby pre všetky daňové subjekty. Uplatňuje sa aj zásada selektívnosti.
2) podľa finančnej politiky - zásada dostatočnosti daňového výnosu = vyždauje sa, aby D zabezpečili štátu dostatok potrebných fin. prost. Ten je nutný pre ŠR. Nutnosť daňového výnosu je podmienená nasledujúcimi činiteľmi: dane nemôžu zmenšovať majetok daňovníkov, nemajú potláčať záujem daňovníkov o rast ich dôchodkov či zisku, dane určené na financovanie verej. sektoru by mali byť iba v takej výške, aby umožňovali optimálny rozvoj celého NH. zásada stability = daňový výnos má byť stabilný a nemá závisieť na konjuktúrnych výkyvoch, elastičnosti = požaduje pružné prispôsobenie daní vývoju HNP, aby dane odrážali zmany v ekonomike, dlhodobosti a právnej perfektnosti = vyžaduje sa taká prepracovanosť daňovej sústavy, aby táto sústava mohla pôsobiť a využívať sa dlhší čas
3) podľa národnohospodárskeho hľadiska - zásada neutrality zdaňovania = vyjadruje sa požiadavka, aby dane vytvárali rovnaké konkurenčné podmienky pre všetky subjekty, účinnosti zdanenia = štát nemá využívať dane len na získanie fin. zdrojov, ale tiež využívať ich ako nástroj pôsobenia a zásahov do eko. a do reprodukčného procesu, a to na urýchlenie alebo na spomalenie rozvoja niektorých odvetví NH, alebo oblstí, na zvyšovanie výroby alebo spotreby, na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie určitých sociálnych skupín obyvateľstva atď.
4) podľa daňovej správy - zásada určitosti zdanenia = požaduje sa, aby pri platení a vyberaní dane bolo zrejmé a jasné každému daňovníkovi a štátu, a to v každom konkrétnom prípade, či je daňová povinnosť a v akej výške. t.j. všetky náležitosti dane, zásada minimálnych nákladov = požaduje sa efektívnosť a minimalizácia nákladov štátu na správu a vyberanie daní
KLASIFIKÁCIA DANÍ
35. KLASIFIKÁCIA DANÍ
Klasifikácia daní nám umožňuje členiť dane podľa rôznych hľadísk. Každé delenie má svoj špecifický význam, umožňuje utriedenie a sprehľadnenie množstva daní. Veľmi často ako kritérium pre členenie daní slúžia niektoré daňové zásady alebo niektoré ich náležitosti.
A) Podľa objektu zdanenia sa dane členia podľa toho, na akú skutočnosť sa viaže daň:
dôchodkové(daň zo zisku, príjmov, dôchodková, z miezd apod.),
majetkové(z opzemkov, domová, z majetku, z majetkového prírastku, z objemu výplatných miezd),
obratové(z obratu, DPH, spotrebné).
B)podľa daňových sadzieb –
percentuálne (lineárne, progresívne, degrasívne),
pevné a rozdielové
C)Podľa prijímacieho subjektu –
celoštátne,
strednoúrovňové,
miestne,
nadnárodné.
D)podľa daňového subjektu - dane podnikov a spoločností, dane obyvateľastva.
E)Podľa rešpektovania osobných pomerov danovňíka - reálne, osobné.
F)Podľa stupňa záväznosti - obligátorne, fakultatívne či dobrovolné
G)Podľa spôsobu výpočtu dane - sadzbové dane, kontingentové dane
H)Podľa pravidelnosti - pravidelné, nepravidelné
I)Podľa dopadu na daňovníka - priame, nepriame(jednorázová, kaskádovitá, kombinovaná daň z obratu, DPH)
J)Podľa rozsahu obsiahnutia objektu dane - analytické, syntetické
K)podľa spôsobu platenia - zrážkové, dane podľa daňového priznania
L)Podľa vplyvu na chovanie subjektov - skreslujúce, neskreslujúce
M)podľa vzťahu k zlyhaniu trhu - nápravné, ostané
N)podľa miery účelovosti - neúčelové, účelové
Klasifikácia daní nám umožňuje členiť dane podľa rôznych hľadísk. Každé delenie má svoj špecifický význam, umožňuje utriedenie a sprehľadnenie množstva daní. Veľmi často ako kritérium pre členenie daní slúžia niektoré daňové zásady alebo niektoré ich náležitosti.
A) Podľa objektu zdanenia sa dane členia podľa toho, na akú skutočnosť sa viaže daň:
dôchodkové(daň zo zisku, príjmov, dôchodková, z miezd apod.),
majetkové(z opzemkov, domová, z majetku, z majetkového prírastku, z objemu výplatných miezd),
obratové(z obratu, DPH, spotrebné).
B)podľa daňových sadzieb –
percentuálne (lineárne, progresívne, degrasívne),
pevné a rozdielové
C)Podľa prijímacieho subjektu –
celoštátne,
strednoúrovňové,
miestne,
nadnárodné.
D)podľa daňového subjektu - dane podnikov a spoločností, dane obyvateľastva.
E)Podľa rešpektovania osobných pomerov danovňíka - reálne, osobné.
F)Podľa stupňa záväznosti - obligátorne, fakultatívne či dobrovolné
G)Podľa spôsobu výpočtu dane - sadzbové dane, kontingentové dane
H)Podľa pravidelnosti - pravidelné, nepravidelné
I)Podľa dopadu na daňovníka - priame, nepriame(jednorázová, kaskádovitá, kombinovaná daň z obratu, DPH)
J)Podľa rozsahu obsiahnutia objektu dane - analytické, syntetické
K)podľa spôsobu platenia - zrážkové, dane podľa daňového priznania
L)Podľa vplyvu na chovanie subjektov - skreslujúce, neskreslujúce
M)podľa vzťahu k zlyhaniu trhu - nápravné, ostané
N)podľa miery účelovosti - neúčelové, účelové
Základné princípy daňovej sústavy
Základné princípy daňovej sústavy:
rozpočtovo politikcý p. - presadzujú sa záujmy ŠR, požaduje sa, aby rozpočt. príjmy vo vzťahu k vývoju hrubého národného produktu boli pružné a sledovali jeho rast, aby pri raste HNP rástli tiež príjmy ŠR Spravodlivosť zdanenia - rovnaké podm. zdaňovania pre tuzeské aj zahran. firmy, ako aj rovnaký prístup pri zdaňovaní FO aPO.
Podnikovo hospodársky p. - aby sa daňami vytvárali rovnaké konkurenčné podmienky
Pružnosť a účinnosť vyberania daní - požaduje sa určitá hierarchia daňových orgánov na spolahlivé vyberanie a kontrolu daní a obmedzovanie daňových únikov. Otváranie sa ekonomiky - presadzuje sa požiadavka hramonizácie - prispôsobovanie sa požiadavkam EU.
Finančno - psychologický p. - požaduje sa, aby konštrukcia daňovej sústavy zodpovedala právnemu povedomiu a mentalite nášho národa.
rozpočtovo politikcý p. - presadzujú sa záujmy ŠR, požaduje sa, aby rozpočt. príjmy vo vzťahu k vývoju hrubého národného produktu boli pružné a sledovali jeho rast, aby pri raste HNP rástli tiež príjmy ŠR Spravodlivosť zdanenia - rovnaké podm. zdaňovania pre tuzeské aj zahran. firmy, ako aj rovnaký prístup pri zdaňovaní FO aPO.
Podnikovo hospodársky p. - aby sa daňami vytvárali rovnaké konkurenčné podmienky
Pružnosť a účinnosť vyberania daní - požaduje sa určitá hierarchia daňových orgánov na spolahlivé vyberanie a kontrolu daní a obmedzovanie daňových únikov. Otváranie sa ekonomiky - presadzuje sa požiadavka hramonizácie - prispôsobovanie sa požiadavkam EU.
Finančno - psychologický p. - požaduje sa, aby konštrukcia daňovej sústavy zodpovedala právnemu povedomiu a mentalite nášho národa.
Rozpočtové príjmy
Rozpočtové príjmy:
A) daňové príjmy
priame dane
hlavné (dôchodková z príjmov jednotlivca a spoločnosti)
doplnkové (majetková D,D z nehtuteľného majetku)
nepriame dane
hlavné (DPH)
selektívne (spotrebné dane)
vedľajšie nepriame dane (kolky, poplatky)
nedaňové príjmy
príspevky na soc zab
poplatky
clá
Uvedený model sa aplikoval aj u nás v 1993.
Daňová sínusoida - pri realizácii D politiky vo vysp. štátoch sa robia D reformy, kt. majú tvar sínusoidy. Je to preto. lebo raz sa D znižujú a potom zase zvyšujú. Na takúto krivku pôsobia inflácia, nezames, eko.situácia. Daňové reformy v 80tych rokoch. V D teórii a politike sa od začiatku 80tych rokov dostala do popredia teória a pol. znižovania D, kt. je vhodná na podnikanie. Začala ju používať Reaganova administratíva v 1981. Okrem USA ešte aj v VB, NEM, RAK, HOL, CAN, JAP. Zníženie daní má podľa nej kladný vplyv na hospodárstvo. Základné ciele reforiem boli: posilnenie výkonu ekonomiky, posilniť zásadu spravodlivosti zdanenia, zníženie daňových úlav, zachovať funkčnosť verejných rozpočtov.
A) daňové príjmy
priame dane
hlavné (dôchodková z príjmov jednotlivca a spoločnosti)
doplnkové (majetková D,D z nehtuteľného majetku)
nepriame dane
hlavné (DPH)
selektívne (spotrebné dane)
vedľajšie nepriame dane (kolky, poplatky)
nedaňové príjmy
príspevky na soc zab
poplatky
clá
Uvedený model sa aplikoval aj u nás v 1993.
Daňová sínusoida - pri realizácii D politiky vo vysp. štátoch sa robia D reformy, kt. majú tvar sínusoidy. Je to preto. lebo raz sa D znižujú a potom zase zvyšujú. Na takúto krivku pôsobia inflácia, nezames, eko.situácia. Daňové reformy v 80tych rokoch. V D teórii a politike sa od začiatku 80tych rokov dostala do popredia teória a pol. znižovania D, kt. je vhodná na podnikanie. Začala ju používať Reaganova administratíva v 1981. Okrem USA ešte aj v VB, NEM, RAK, HOL, CAN, JAP. Zníženie daní má podľa nej kladný vplyv na hospodárstvo. Základné ciele reforiem boli: posilnenie výkonu ekonomiky, posilniť zásadu spravodlivosti zdanenia, zníženie daňových úlav, zachovať funkčnosť verejných rozpočtov.
SÚČASNÁ DAŇOVÁ SÚSTAVA U NÁS, JEJ PRINCÍPY
33. SÚČASNÁ DAŇOVÁ SÚSTAVA U NÁS, JEJ PRINCÍPY
Po zmene spoločenského systému (1989)sa u nás vytvorili podmienky pre radikálnu zmenu daňovej štruktúry. Súčasná D reforma u nás predstavujúca základnú zmenu daňovej sústavy sa uplatňuje od roku 1993. D zákony sa schválili za pomerne krátky čas ešte vo federácii. Súčasná sústava daní v SR:
A) priame dane
a) priame dane viazané na príjmy 1. daň z príjmov FO 2. daň z príjmov PO
b) nepriame dane 3. cestná daň
c) priame viazané na nehnuteľnosti daň z pozemkov 5. daň zo stavieb
d) priame D viazané na dediťstvo, darovanie, prevod a prechod nehutelností 6. daň z dedičstva 7. daň z darovania 8. daň z prevodu a prechodu nehnuteľnmostí
B) nepriame dane
e)nepriame obratové dane viazané na pridanú hodnotu 9.DPH
f) nepriame obratové dane viazané na spotrebu vybraných druhov výrobkov
10. daň z uhlovodíkových palív a mazív 11. daň z liehu a liehovín 12. z piva 13. z vína 14. z tabakových výrobkov
C) poplatky
a) celoštátne poplatky 1. súdne poplatky 2. správne poplatky
b)miestne poplatky 1. poplatok za užívanie verejného priestranstva 2. za užíavanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako bývanie 3. za ubytovaciu kapacitu 4. za kúpeľný a rekreačný pobyt 5. za psa 6. zo vstupného 7. z predaja alhoholu a tabakových výr. 8. za povolenie na vjazd motorovým vozidlom do vybraných miest národných parkov a historických častí mesta 9. za reklamu 10. za zábavné hracie automaty 11. za predajné automaty
Po zmene spoločenského systému (1989)sa u nás vytvorili podmienky pre radikálnu zmenu daňovej štruktúry. Súčasná D reforma u nás predstavujúca základnú zmenu daňovej sústavy sa uplatňuje od roku 1993. D zákony sa schválili za pomerne krátky čas ešte vo federácii. Súčasná sústava daní v SR:
A) priame dane
a) priame dane viazané na príjmy 1. daň z príjmov FO 2. daň z príjmov PO
b) nepriame dane 3. cestná daň
c) priame viazané na nehnuteľnosti daň z pozemkov 5. daň zo stavieb
d) priame D viazané na dediťstvo, darovanie, prevod a prechod nehutelností 6. daň z dedičstva 7. daň z darovania 8. daň z prevodu a prechodu nehnuteľnmostí
B) nepriame dane
e)nepriame obratové dane viazané na pridanú hodnotu 9.DPH
f) nepriame obratové dane viazané na spotrebu vybraných druhov výrobkov
10. daň z uhlovodíkových palív a mazív 11. daň z liehu a liehovín 12. z piva 13. z vína 14. z tabakových výrobkov
C) poplatky
a) celoštátne poplatky 1. súdne poplatky 2. správne poplatky
b)miestne poplatky 1. poplatok za užívanie verejného priestranstva 2. za užíavanie bytu alebo časti bytu na iné účely ako bývanie 3. za ubytovaciu kapacitu 4. za kúpeľný a rekreačný pobyt 5. za psa 6. zo vstupného 7. z predaja alhoholu a tabakových výr. 8. za povolenie na vjazd motorovým vozidlom do vybraných miest národných parkov a historických častí mesta 9. za reklamu 10. za zábavné hracie automaty 11. za predajné automaty
Difúzna teória - extrémny pohľad na daňový presun
Difúzna teória - extrémny pohľad na daňový presun. Zhrunutie: dane sú povinné, pravidelné a hlavný zdroj príjmov verejných rozpočtov, vznikajú prvé ucelené daňové systémy priamych a nepr. daní, princíp všeobecnosti zdanenia, vzniká sústava priamych daní. Monopolizmus - koniec 19stor. - 1914.Je to obdobie začiatku moderného daňovníctva, zavádzajú sa osobné D, dôchod-kové, progresivita zdanenia u osobných D. Zákl. otázkou sa stáva daňové bremeno a jeho rozdelenie na jednotlivé triedy spoločnosti. Rastie odpor proti širokému uplatňovaniu nepriamych daní. Vyslovuje sa tiež požiadavka na ústup od daňovej neutrality. Formuluje sa nová úloha daní, a to prerozdelovať dôchodky ekonomických subjektov. Seligman rozpracoval teóriu daňového presunu a dopadu. Proti progresivite sa stavia tzv. reformistické daňové učenie Obdobie medzi dvoma svet. vojnami - bolo potrebné získať prostriedky na obnovu vojnou zničeného hospodárstva a na splácanie vojnových dlhov, postihnúť osoby, kt. sa vojnou obohatili. Dochádza k zvyšovaniu D, zavádzajú sa jednorázové dávky z majetku a zo zisku. Obnovujú sa nepriame dane. Znižuje sa nezdaniteľné minimum. Učením J M Keynesa dochádza k odklonu od neutrality daní, od vyrovnanosti ŠR. Hlavné vývojové trendy daní: naturálne D sa transformovali na peňažné, dobrovolné na povinné, nepravidlené vyberanie na pravidelné, od účelového určenia sa prešlo k neúčelovemu, D sa stali rozhodujúcim zdrojom rozpočtových príjmov, priame dane sa zmenili na osobné, nepriame prechádzajú na DPH, ktorú dopĺňajú spot. D.
ROZP.MECH,DAŇ.MECH, ROZP. PRICÍPY V OBDOBÍ ZMIEŠANEJ TRHOVEJ EKO
32. ROZP.MECH,DAŇ.MECH, ROZP. PRICÍPY V OBDOBÍ ZMIEŠANEJ TRHOVEJ EKO.
Po druhej svert. vojne vo vyspelých štátoch s trhovou eko. dochádza k zmenám pod vplyvom meniacich sa eko. a spoloč. podmienok. Výsledkom bolo využívanie daní podľa
1)dopytovo orientovanej teótie
2)ponukovo o t.
Ad 1)vychádza z Keynesovno učenia. Zvyšoval sa podiel verejných rozpočtov v procese znovurozdeľovania. Verejné rozpočty odzrkadlovali verejné potreby. V daňovej a rozpočtovej oblasti uvedené sa prejavuje tak, že sa zvyšujú dane a tiež sa zväčšujú schodky verejných rozpočtov, najmä ŠR. Došlo k poklesu eko. aktivity, rýchlemu rastu nezamestnanosti. Výsledkom bol odklon od keynesovstva, koncom 70tych rokov znižovanie daní.
Ad 2)teorericky ju vypracoval A Laffer, uplatnila sa koncom 70tych rokov. Objavuje sa tu požiadavka znížiť daňové zaťaženie a tiež požiadavka presunúť a vo väčšej miere využívať nepriame dane, t.j. znížiť priame dane, hlavne dôchodkového typu. Takýmto spôsobom sa má podnecovať utlmená eko. aktivita a to stimuláciou ponuky. Predstavitelia boli R Reagan a M Thatcherová. Myšlienka EU sa tiež dotýka daní. EU sa nezaobíde bez zjednotenia základných pravidiel zdaňovania, tzv. harmonizácie daní. Koncom 80tych rokov vývoj daní v ZapEur vyústil do základného modelu štruktúry rozpočtových príjmov
Po druhej svert. vojne vo vyspelých štátoch s trhovou eko. dochádza k zmenám pod vplyvom meniacich sa eko. a spoloč. podmienok. Výsledkom bolo využívanie daní podľa
1)dopytovo orientovanej teótie
2)ponukovo o t.
Ad 1)vychádza z Keynesovno učenia. Zvyšoval sa podiel verejných rozpočtov v procese znovurozdeľovania. Verejné rozpočty odzrkadlovali verejné potreby. V daňovej a rozpočtovej oblasti uvedené sa prejavuje tak, že sa zvyšujú dane a tiež sa zväčšujú schodky verejných rozpočtov, najmä ŠR. Došlo k poklesu eko. aktivity, rýchlemu rastu nezamestnanosti. Výsledkom bol odklon od keynesovstva, koncom 70tych rokov znižovanie daní.
Ad 2)teorericky ju vypracoval A Laffer, uplatnila sa koncom 70tych rokov. Objavuje sa tu požiadavka znížiť daňové zaťaženie a tiež požiadavka presunúť a vo väčšej miere využívať nepriame dane, t.j. znížiť priame dane, hlavne dôchodkového typu. Takýmto spôsobom sa má podnecovať utlmená eko. aktivita a to stimuláciou ponuky. Predstavitelia boli R Reagan a M Thatcherová. Myšlienka EU sa tiež dotýka daní. EU sa nezaobíde bez zjednotenia základných pravidiel zdaňovania, tzv. harmonizácie daní. Koncom 80tych rokov vývoj daní v ZapEur vyústil do základného modelu štruktúry rozpočtových príjmov
Vývoj daní
Vývoj daní: dane sa začali rozvíjať so vznikom štátu. vývoj daní bol v týchto etapách: otrokárska spol. 4000r.pnl., dane mali druhoradý význam, ako príjmy pre pokladnicu, boli nepravidelné, naturálna podoba, dobrovolnosť platenia, vyberanie daní robili štátne org., V období staroveku dominujúcim zdrojom príjmov štátnej pokladnice boli domény = výnos z panovníkovho majetku a regály = poplatky za prepožičané práva patriace výhradne panovníkovi (právo ťažby). feudálna spol,5-18stor, 3obdobia - ranný - zákl. črty sa nemenia, vyberajú sa vojnové dane, rozvinutý - vela zmien v daniach, D nadobúdjú peň.formu, štátne D, D feudálnych miest, preniká mocenský dualizmus do správy daní.
Nepriame D, majetkové, výnosové. Mestám sa ukladajú dane tvz. repartičnou metódou (vopred sa určí daňový výnos a potom sa stanoví výška dane pre jednotlivých danovníkov. Akvinský - „Panovník má vyberať dane tak, aby boli medzi členmi spoločnosti spoločnosti spravodlivo rozdelené.“ Klock - „újma z vyberania dane by mala byť menšia ako strata, ku ktorej došlo, keby sa nevyberala.“ neskorý - dovršuje sa absolutizmus, koniec 30ročnej vojny, dane sa stávajú pravidelným príjmom štátnej pokladnice, ostáva len daň majetková, z hlavy, obratová a výnosová. Hobbs formuloval podstatu teórie výmeny. Vychádza z ponímania štátu ako dobrovoľnej organizácie ľudí, keď existuje zmluvný vzťah občana k štátu. Quesnay - spája sa s ním prvý systematický výskum presunu a dopadu daní a následné účinky na chod ekonomiky, navrhuje daňový monizmus. A Smith - autor prvej ucelenej sústavy daňových princípov. základné daňové princípy: všeobecnosť zdanenia, daňová schopnosť, určitosť, vhodnosť výberu, minimálne náklady spojené s vyberaním dane.
Nepriame D, majetkové, výnosové. Mestám sa ukladajú dane tvz. repartičnou metódou (vopred sa určí daňový výnos a potom sa stanoví výška dane pre jednotlivých danovníkov. Akvinský - „Panovník má vyberať dane tak, aby boli medzi členmi spoločnosti spoločnosti spravodlivo rozdelené.“ Klock - „újma z vyberania dane by mala byť menšia ako strata, ku ktorej došlo, keby sa nevyberala.“ neskorý - dovršuje sa absolutizmus, koniec 30ročnej vojny, dane sa stávajú pravidelným príjmom štátnej pokladnice, ostáva len daň majetková, z hlavy, obratová a výnosová. Hobbs formuloval podstatu teórie výmeny. Vychádza z ponímania štátu ako dobrovoľnej organizácie ľudí, keď existuje zmluvný vzťah občana k štátu. Quesnay - spája sa s ním prvý systematický výskum presunu a dopadu daní a následné účinky na chod ekonomiky, navrhuje daňový monizmus. A Smith - autor prvej ucelenej sústavy daňových princípov. základné daňové princípy: všeobecnosť zdanenia, daňová schopnosť, určitosť, vhodnosť výberu, minimálne náklady spojené s vyberaním dane.
ROZP. MECH., DAŇ. MECH, ROZP. PRINCÍPY V OBDOBÍ VOĽNEJ KONKURENCIE
31. ROZP. MECH., DAŇ. MECH, ROZP. PRINCÍPY V OBDOBÍ VOĽNEJ KONKURENCIE
Na konci 19stor. daňová náuka zaznamenala ďalšie rozpracovanie v nadväznosti na vyvrcholenie víťazstva kapitalistického spôsobu hospodárenia. Dominantným typom výmeny sa stáva peňažné hospodárstvo. Presadzuje sa požiadavka minimálnej angažovanosti štátu v ekonomike. Ústrednou sa stala teória abstinencie (dane by nemali zasahovať do eko, mali by byť neutrálne)D Ricardo -„zdanenie v každej forme je voľbou medzi väčším alebo menším zlom“. Najhoršie sú D, kt. zasahujú do rozdelenie majetku tak, ako vznikli trhovými zákonmi. Požiadavku trhovej neutrality obsahuje aj tzv. Edinburghské pravidlo, podľa ktorého zdanenie by malo nechať PO a FO v takých pomeroch, v akých ich našlo pred zdanením.
Teória obete: D sa chápe ako povinná obeť bez nároku na priame protiplnenie, a to obeť na uspokojovanie kolektívnych potrieb. predstavitelia: J S Mill, A Marchall, A C Pigou Teória kapacitná: vychádza z obete kapacity, kapacita je daná veľkosťou majetku alebo veľkosťou dôchodku danovňíka, výškou jeho spotreby. Princíp platobnej neschopnosti - K H Rau, a Wagner, G schmoller Ďalšou teótiou je poisťovacia t - štát pôsobí ako jedna veľká poisťovňa, u ktorej svoj život a majetok poisťujú občania.
Cenou poistenia je daň, a to osobná a majetková. - McCulloch. D Ricardo ropracoval vo svojom diele Zásady politickej ekonómie a zdanenia teóriu daňového presunu a dopadu.
Na konci 19stor. daňová náuka zaznamenala ďalšie rozpracovanie v nadväznosti na vyvrcholenie víťazstva kapitalistického spôsobu hospodárenia. Dominantným typom výmeny sa stáva peňažné hospodárstvo. Presadzuje sa požiadavka minimálnej angažovanosti štátu v ekonomike. Ústrednou sa stala teória abstinencie (dane by nemali zasahovať do eko, mali by byť neutrálne)D Ricardo -„zdanenie v každej forme je voľbou medzi väčším alebo menším zlom“. Najhoršie sú D, kt. zasahujú do rozdelenie majetku tak, ako vznikli trhovými zákonmi. Požiadavku trhovej neutrality obsahuje aj tzv. Edinburghské pravidlo, podľa ktorého zdanenie by malo nechať PO a FO v takých pomeroch, v akých ich našlo pred zdanením.
Teória obete: D sa chápe ako povinná obeť bez nároku na priame protiplnenie, a to obeť na uspokojovanie kolektívnych potrieb. predstavitelia: J S Mill, A Marchall, A C Pigou Teória kapacitná: vychádza z obete kapacity, kapacita je daná veľkosťou majetku alebo veľkosťou dôchodku danovňíka, výškou jeho spotreby. Princíp platobnej neschopnosti - K H Rau, a Wagner, G schmoller Ďalšou teótiou je poisťovacia t - štát pôsobí ako jedna veľká poisťovňa, u ktorej svoj život a majetok poisťujú občania.
Cenou poistenia je daň, a to osobná a majetková. - McCulloch. D Ricardo ropracoval vo svojom diele Zásady politickej ekonómie a zdanenia teóriu daňového presunu a dopadu.
DAŇ, ČO JE, NÁZORY, JEJ VYMEDZENIE, VÝVOJ DANÍ A DAŇOVÝCH TEÓRIÍ
30. DAŇ, ČO JE, NÁZORY, JEJ VYMEDZENIE, VÝVOJ DANÍ A DAŇOVÝCH TEÓRIÍ
Daňová teória a politika je jednou z hlavných a rozhodujúcich oblastí štátnorozpočtovej problematiky. Daň predstavuje najdôležitejšiu časť rozpočtových príjmov. Daň je finančná kategória, kt. existovala skôr ako ŠR. Štát pomocou nich sústreďuje prostriedky na úhradu svojich potrieb, ešte pred vznikom ŠR a to od vzniku štátu. Daňová teória a pol. predstavujú rozsiahlu oblasť štátnorozpočtovej politiky, kt. je stredom ekonomického záujmu vzhľadom na svoj význam pre štát a spoločnosť. S daňami sa spájajú mnohé teórie ale aj rozdielne prístupy.
Daň: Charakteristika nie je ľahká. Definície na daň sa vyskytujú od čias feudálnej spol. T. Akvinský v 13.stor charakterizoval daň ako dovolenú lúpež. Cirkev zase tvrdila, že neplatenie dane je ťažký hriech. Hobbes v 17. stor. - „daň je cena za vykúpenie mieru a cena za ochranu života“. Neskôr sa chápe daň ako výmena, pri ktorej štát dodáva služby a daňovník za ne platí. „Dane sú to, čo platíme za civilizovanú spoločnosť.“ - O W Holmes. Daň v súčastnosti: podľa právneho hľadiska sa daň chrakterizuje ako povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratným spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov.
Daň: -sa môže stanoviť iba zákonom, je povinná platba pre štát, má nenavrátny charakter, pre daňovníka predstavuje zníženie jeho príjmov, musí mať stanovanú sadzbu.
Fin-eko hľadisko: daň je finančná kategória rozdeľovania. Podľa tejto definície daň rozdeľuje dôchodky na 2 časti: 1)odvod do ŠR, 2)zbytok, kt. ostáva danovníkovi.
Daňová teória a politika je jednou z hlavných a rozhodujúcich oblastí štátnorozpočtovej problematiky. Daň predstavuje najdôležitejšiu časť rozpočtových príjmov. Daň je finančná kategória, kt. existovala skôr ako ŠR. Štát pomocou nich sústreďuje prostriedky na úhradu svojich potrieb, ešte pred vznikom ŠR a to od vzniku štátu. Daňová teória a pol. predstavujú rozsiahlu oblasť štátnorozpočtovej politiky, kt. je stredom ekonomického záujmu vzhľadom na svoj význam pre štát a spoločnosť. S daňami sa spájajú mnohé teórie ale aj rozdielne prístupy.
Daň: Charakteristika nie je ľahká. Definície na daň sa vyskytujú od čias feudálnej spol. T. Akvinský v 13.stor charakterizoval daň ako dovolenú lúpež. Cirkev zase tvrdila, že neplatenie dane je ťažký hriech. Hobbes v 17. stor. - „daň je cena za vykúpenie mieru a cena za ochranu života“. Neskôr sa chápe daň ako výmena, pri ktorej štát dodáva služby a daňovník za ne platí. „Dane sú to, čo platíme za civilizovanú spoločnosť.“ - O W Holmes. Daň v súčastnosti: podľa právneho hľadiska sa daň chrakterizuje ako povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratným spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov.
Daň: -sa môže stanoviť iba zákonom, je povinná platba pre štát, má nenavrátny charakter, pre daňovníka predstavuje zníženie jeho príjmov, musí mať stanovanú sadzbu.
Fin-eko hľadisko: daň je finančná kategória rozdeľovania. Podľa tejto definície daň rozdeľuje dôchodky na 2 časti: 1)odvod do ŠR, 2)zbytok, kt. ostáva danovníkovi.
Analýza účinnosti monetárnej a fiškálnej politiky
6.9.Analýza účinnosti monetárnej a fiškálnej politiky
Zvýšením peňažnej zásoby sa krivka LM posúva doprava. Expanzívnou menovou politikou sa zvyšuje peňažná zásoba pri poklese úrokovej sadzby a raste agregátneho dopytu.
Rozdiel v dopade a účinku expanzívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky sa úrokovú sadzbu. v prípade expanzívnej fiškálnej politiky úroková sadzba rastie, pri expanzívnej menovej klesá.
Ak dopyt po peniazoch je úrokovo neelastický, to znamená, že pri zmene úrokovej sadzby sa nemení dopyt po peniazoch, ovplyvňuje menová politika agregátny výstup, ale fiškálna politika nie.
Ak úroková sadzba neovplyvní dopyt po peniazoch, je krivka LM vertikálna. Expanzívna fiškálna politika posunie krivku IS z IS1 do IS2, ale ponecháva na nezmenenej úrovni agregátny výstup Y1.
Pri uplatňovaní expanzívnej menovej politiky sa pri zvýšení peňažnej zásoby posúva krivka LM z polohy LM1 do LM2, ale pritom sa zvyšuje aj agregátny výstup a posúva sa z polohy Y1 do polohy Y2. Na základe toho možno dedukovať, že menová politika je v takomto prípade účinná, ale fiškálna politika nie je.
Rast nominálnych úrokových sadzieb však môže byť zapríčinený aj zvýšením očakávanej inflácie.
Zvýšením peňažnej zásoby sa krivka LM posúva doprava. Expanzívnou menovou politikou sa zvyšuje peňažná zásoba pri poklese úrokovej sadzby a raste agregátneho dopytu.
Rozdiel v dopade a účinku expanzívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky sa úrokovú sadzbu. v prípade expanzívnej fiškálnej politiky úroková sadzba rastie, pri expanzívnej menovej klesá.
Ak dopyt po peniazoch je úrokovo neelastický, to znamená, že pri zmene úrokovej sadzby sa nemení dopyt po peniazoch, ovplyvňuje menová politika agregátny výstup, ale fiškálna politika nie.
Ak úroková sadzba neovplyvní dopyt po peniazoch, je krivka LM vertikálna. Expanzívna fiškálna politika posunie krivku IS z IS1 do IS2, ale ponecháva na nezmenenej úrovni agregátny výstup Y1.
Pri uplatňovaní expanzívnej menovej politiky sa pri zvýšení peňažnej zásoby posúva krivka LM z polohy LM1 do LM2, ale pritom sa zvyšuje aj agregátny výstup a posúva sa z polohy Y1 do polohy Y2. Na základe toho možno dedukovať, že menová politika je v takomto prípade účinná, ale fiškálna politika nie je.
Rast nominálnych úrokových sadzieb však môže byť zapríčinený aj zvýšením očakávanej inflácie.
Využitie menového kritéria v analýze
6.10.Využitie menového kritéria v analýze
Menové kritérium sa spája s tým, či sa má menová politika orientovať na to, aby sa použitím svojich nástrojov triafala do kritéria peňažnej zásoby, alebo aby sa triafala do úrokovej sadzby. Pri tomto je nutné rozlišovať 2 prípady:
a) ak je krivka IS nestabilná a neistá, ale krivka LM je stabilná
- v tomto prípade použité menové kritérium peňažnej zásoby spôsobuje menšie kolísanie výstupu ako menové kritérium úrokovej sadzby. Ak je krivka IS menej stabilná ako LM uprednostňuje sa kritérium peňažnej zásoby, ale tým aj vhodnosti menovej politiky pred fiškálnou politikou. Toto kritérium spôsobuje menšie kolísanie výstupu – z Y´M na Y´´M .
- preferujú ho monetaristi
b) ak je krivka LM nestabilná a neistá a krivka IS je stabilná
- v tomto prípade kritérium peňažnej zásoby spôsobuje väčšie výkyvy výstupu ako kritérium úrokovej sadzby. Uprednostňuje sa kritérium úrokovej sadzby a tým aj fiškálna politika. Toto kritérium udržiava agregátny výstup na požadovanej úrovni a to bez kolísania.
- preferujú ho keynesiánci
Doposiaľ sme vychádzali pri analýze z predpokladu, že sa udržiava fixná cenová hladina. Realite zodpovedá, že sa cenová hladina mení, takže existuje neistota týkajúca sa očakávanej inflácie, a tak sa stáva monetárné kritérium úrokovej sadzby pomerne „krehkým“ kritériom. Je známe, že úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje na investičné rozhodnutia, je reálna úroková sadzba, a nie nominálna úroková sadzba. Ak sa teda mení očakávaná inflácia, krivka IS sa posúva, lebo pri danej nominálnej úrokovej sadzbe sa mení reálna úroková sadzba, čo spôsobuje zmenu investícií.
Menové kritérium sa spája s tým, či sa má menová politika orientovať na to, aby sa použitím svojich nástrojov triafala do kritéria peňažnej zásoby, alebo aby sa triafala do úrokovej sadzby. Pri tomto je nutné rozlišovať 2 prípady:
a) ak je krivka IS nestabilná a neistá, ale krivka LM je stabilná
- v tomto prípade použité menové kritérium peňažnej zásoby spôsobuje menšie kolísanie výstupu ako menové kritérium úrokovej sadzby. Ak je krivka IS menej stabilná ako LM uprednostňuje sa kritérium peňažnej zásoby, ale tým aj vhodnosti menovej politiky pred fiškálnou politikou. Toto kritérium spôsobuje menšie kolísanie výstupu – z Y´M na Y´´M .
- preferujú ho monetaristi
b) ak je krivka LM nestabilná a neistá a krivka IS je stabilná
- v tomto prípade kritérium peňažnej zásoby spôsobuje väčšie výkyvy výstupu ako kritérium úrokovej sadzby. Uprednostňuje sa kritérium úrokovej sadzby a tým aj fiškálna politika. Toto kritérium udržiava agregátny výstup na požadovanej úrovni a to bez kolísania.
- preferujú ho keynesiánci
Doposiaľ sme vychádzali pri analýze z predpokladu, že sa udržiava fixná cenová hladina. Realite zodpovedá, že sa cenová hladina mení, takže existuje neistota týkajúca sa očakávanej inflácie, a tak sa stáva monetárné kritérium úrokovej sadzby pomerne „krehkým“ kritériom. Je známe, že úroková sadzba, ktorá sa vzťahuje na investičné rozhodnutia, je reálna úroková sadzba, a nie nominálna úroková sadzba. Ak sa teda mení očakávaná inflácia, krivka IS sa posúva, lebo pri danej nominálnej úrokovej sadzbe sa mení reálna úroková sadzba, čo spôsobuje zmenu investícií.
Analýza rovnováhy na peňažnom trhu – krivka LM
6.8.1. Analýza rovnováhy na peňažnom trhu – krivka LM
Preferencia likvidity = táto teória tvrdí, že dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení Md/P, závisí od dôchodku (agregátneho výstupu Y ) a úrokovej sadzby ( i ). Dopyt po peniazoch sa pritom považuje za priamoúmerný vo vzťahu ku dôchodku, a to z 2 dôvodov:
- zvýšenie dôchodku zvyšuje rozsah transakcií v ekonomike, ktoré v spätnej väzbe zvyšujú dopyt po peniazoch, pretože peniaze sa používajú na tieto transakcie
- zvýšenie dôchodkov zvyšuje dopyt po peniazoch, lebo sa zvýšilo bohatstvo jednotlivcov, ktorí chcú držať viacej aktív, z ktorých jedným sú peniaze.
Podľa teórie likvidity sa považuje dopyt po peniazoch je nepriamoúmerný úrokovým sadzbám a priamoúmerný agregátnemu výstupu.
Krivka LM vypovedá o tom, aká musí byť úroková sadzby, aby bol peňažný trh v rovnováhe. Aj sa ekonomika nachádza v oblasti doľava od krivky LM.
Ak sa však ekonomika nachádza v oblasti doprava od krivky LM, existuje prebytok dopytu po peniazoch nad ich ponukou. Úroková sadzba by mala v takom prípade narastať až po úroveň v tom bode, v ktorom sa nachádza rovnovážny bod na krivke LM.
Ak sa ekonomika nachádza vpravo od krivky LM ide o prebytok dopytu po peniazoch. Ak sa nachádza vľavo od krivky LM ide o prebytok ponuky peňazí.
Komplexná rovnováha na trhu tovarov a peňazí:
Model ISLM môže pomôcť posúdiť, kedy je menová politika relatívne účinnejšia ako politika fiškálna, a kedy je účinná menej a to pri kontrole veľkosti agregátneho výstupu.
Preferencia likvidity = táto teória tvrdí, že dopyt po peniazoch v reálnom vyjadrení Md/P, závisí od dôchodku (agregátneho výstupu Y ) a úrokovej sadzby ( i ). Dopyt po peniazoch sa pritom považuje za priamoúmerný vo vzťahu ku dôchodku, a to z 2 dôvodov:
- zvýšenie dôchodku zvyšuje rozsah transakcií v ekonomike, ktoré v spätnej väzbe zvyšujú dopyt po peniazoch, pretože peniaze sa používajú na tieto transakcie
- zvýšenie dôchodkov zvyšuje dopyt po peniazoch, lebo sa zvýšilo bohatstvo jednotlivcov, ktorí chcú držať viacej aktív, z ktorých jedným sú peniaze.
Podľa teórie likvidity sa považuje dopyt po peniazoch je nepriamoúmerný úrokovým sadzbám a priamoúmerný agregátnemu výstupu.
Krivka LM vypovedá o tom, aká musí byť úroková sadzby, aby bol peňažný trh v rovnováhe. Aj sa ekonomika nachádza v oblasti doľava od krivky LM.
Ak sa však ekonomika nachádza v oblasti doprava od krivky LM, existuje prebytok dopytu po peniazoch nad ich ponukou. Úroková sadzba by mala v takom prípade narastať až po úroveň v tom bode, v ktorom sa nachádza rovnovážny bod na krivke LM.
Ak sa ekonomika nachádza vpravo od krivky LM ide o prebytok dopytu po peniazoch. Ak sa nachádza vľavo od krivky LM ide o prebytok ponuky peňazí.
Komplexná rovnováha na trhu tovarov a peňazí:
Model ISLM môže pomôcť posúdiť, kedy je menová politika relatívne účinnejšia ako politika fiškálna, a kedy je účinná menej a to pri kontrole veľkosti agregátneho výstupu.
Analýza faktorov, ktoré spôsobujú posun krivky LM
6.8.2.Analýza faktorov, ktoré spôsobujú posun krivky LM
Kým na posun krivky IS vplývali 4 faktory: autonómne spotrebné výdavky, investičné výdavky, vládne výdavky a dane, posun krivky LM spôsobujú:
- zmena dopytu po peniazoch
- zmena ponuky peňazí
Analýza zmeny peňažnej zásoby
Ak EB nakupuje na voľnom trhu, zvyšuje sa peňažná zásoba, tak sa krivka LM posúva z LM1 do LM2. Pri konštantnej úrokovej sadzbe rastie agregátny výstup. Pri konštantnom agregátnom výstupe klesá úroková sadzba.
Ak sa zmenší peňažná zásoba, krivka LM sa posúva doľava. Zmenšenie peňažnej zásoby vedie v bodoch na krivke LM k nedostatku peňazí.
Analýza zmeny dopytu po peniazoch
Zvýšením dopytu po peniazoch sa LM posúva doľava. Ak nastáva finančná panika a subjekty držia radšej hotovosť. Ak sa úroková sadzba nemení klesá agregátny výstup.
Kým na posun krivky IS vplývali 4 faktory: autonómne spotrebné výdavky, investičné výdavky, vládne výdavky a dane, posun krivky LM spôsobujú:
- zmena dopytu po peniazoch
- zmena ponuky peňazí
Analýza zmeny peňažnej zásoby
Ak EB nakupuje na voľnom trhu, zvyšuje sa peňažná zásoba, tak sa krivka LM posúva z LM1 do LM2. Pri konštantnej úrokovej sadzbe rastie agregátny výstup. Pri konštantnom agregátnom výstupe klesá úroková sadzba.
Ak sa zmenší peňažná zásoba, krivka LM sa posúva doľava. Zmenšenie peňažnej zásoby vedie v bodoch na krivke LM k nedostatku peňazí.
Analýza zmeny dopytu po peniazoch
Zvýšením dopytu po peniazoch sa LM posúva doľava. Ak nastáva finančná panika a subjekty držia radšej hotovosť. Ak sa úroková sadzba nemení klesá agregátny výstup.
Analýza rovnováhy na základe modelu ISLM
6.8.Analýza rovnováhy na základe modelu ISLM
Keď sa do keynesiánskeho modelu analýzy vplyvu vládnych výdavkov a daní zahrnú aj peniaze a úrokové sadzby, aby sa posúdil aj vplyv menovej politiky na ekonomický vývoj, je potrebné použiť komplexnejší model. Za taký sa považuje práve model ISLM. Tento model je schopný posúdiť ako na seba vzájomne pôsobia monetárna a fiškálna politika.
Model ISLM formuluje funkciu agregátneho dopytu, ktorá ovplyvní analýzu agregátnej ponuky, pričom sa určenie funkcie agregátneho dopytu považuje za „základný kameň“ analýzy agregátnej ponuky. Model ISLM sa nazýva aj úplným keynesiánským modelom rovnováhy. V porovnaní s modelom keynesiánského kríža zahrňuje model ISLM podmienku rovnováhy, a to : že sa agregátny výstup (ponuka) rovná agregátnemu dopytu. A pretože sa pri tomto modeli predpokladá fixná cenová hladina, sú veličiny nomimálne a reálne totožné.
Prvým krokom je posúdiť vplyv úrokových sadzieb na investície a tým aj na agregátny dopyt.
Krivka IS vyjadruje závislosť kombinácie úrokových sadzieb a agregátneho výstupu pri rovnováhe dopytu a ponuky na trhu tovarov a služieb, ktorá nedokáže určiť množstvo tovaru predaného na trhu.
Ak sa ekonomika nachádza vpravo od krivky IS ide o previs tovarov . Ak sa nachádza vľavo ide o previs dopytu po tovaroch.
Krivka LM vyjadruje závislosť kombinácie úrokových sadzieb a agregátneho výstupu pri rovnováhe dopytu a ponuky peňazí.
Ak sa krivky IS a LM spoja do jedného obrázku, bude sa nachádzať rovnovážna veľkosť agregátneho výstupu ako aj úrokovej sadzby na ich priesečníku (priesečník kriviek IS a LM vyjadruje vlastne rovnováhu na trhu tovarov a na peňažnom trhu). Práve to umožní úplnú analýzu rovnovážneho agregátneho výstupu, ktorý je ovplyvňovaný práve menovou politikou, a to najmä politikou úrokovou.
Model ISLM umožňuje posúdiť rovnováhu na trhu tovarov (krivkou IS) a rovnováhu na peňažnom trhu (krivkou LM).
Keď sa do keynesiánskeho modelu analýzy vplyvu vládnych výdavkov a daní zahrnú aj peniaze a úrokové sadzby, aby sa posúdil aj vplyv menovej politiky na ekonomický vývoj, je potrebné použiť komplexnejší model. Za taký sa považuje práve model ISLM. Tento model je schopný posúdiť ako na seba vzájomne pôsobia monetárna a fiškálna politika.
Model ISLM formuluje funkciu agregátneho dopytu, ktorá ovplyvní analýzu agregátnej ponuky, pričom sa určenie funkcie agregátneho dopytu považuje za „základný kameň“ analýzy agregátnej ponuky. Model ISLM sa nazýva aj úplným keynesiánským modelom rovnováhy. V porovnaní s modelom keynesiánského kríža zahrňuje model ISLM podmienku rovnováhy, a to : že sa agregátny výstup (ponuka) rovná agregátnemu dopytu. A pretože sa pri tomto modeli predpokladá fixná cenová hladina, sú veličiny nomimálne a reálne totožné.
Prvým krokom je posúdiť vplyv úrokových sadzieb na investície a tým aj na agregátny dopyt.
Krivka IS vyjadruje závislosť kombinácie úrokových sadzieb a agregátneho výstupu pri rovnováhe dopytu a ponuky na trhu tovarov a služieb, ktorá nedokáže určiť množstvo tovaru predaného na trhu.
Ak sa ekonomika nachádza vpravo od krivky IS ide o previs tovarov . Ak sa nachádza vľavo ide o previs dopytu po tovaroch.
Krivka LM vyjadruje závislosť kombinácie úrokových sadzieb a agregátneho výstupu pri rovnováhe dopytu a ponuky peňazí.
Ak sa krivky IS a LM spoja do jedného obrázku, bude sa nachádzať rovnovážna veľkosť agregátneho výstupu ako aj úrokovej sadzby na ich priesečníku (priesečník kriviek IS a LM vyjadruje vlastne rovnováhu na trhu tovarov a na peňažnom trhu). Práve to umožní úplnú analýzu rovnovážneho agregátneho výstupu, ktorý je ovplyvňovaný práve menovou politikou, a to najmä politikou úrokovou.
Model ISLM umožňuje posúdiť rovnováhu na trhu tovarov (krivkou IS) a rovnováhu na peňažnom trhu (krivkou LM).
Prognóza štátneho dlhu a dlhová stratégia
6.7.Prognóza štátneho dlhu a dlhová stratégia
Dôležitou otázkou ekonomickej politiky je aj racionálne riadenie vývoja štátneho dlhu a dlhovej služby. Jeho cieľom je zabezpečiť optimálnu výšku štátneho dlhu. Je potrebné zabezpečiť podmienky a predpoklady splácania štátneho dlhu pri súčasnom zabezpečení vnútornej rovnováhy ekonomiky a postupnej stabilizácie meny.
Dlhová stratégia musí vychádzať z analýzy a prognózy reálnej situácie stavu zadĺženia. Bude pritom rozdielna či ide o:
- štátny dlh z minulých období, u ktorého je cieľom riadenie dlhovej politiky a znižovanie štátneho dlhu na optimum
- štátny dlh, ktorý nepresahuje únosnú mieru a pri jeho riadení ide o udržanie jeho úrovne
Štátny dlh v konečnom dôsledku predstavuje sekundárne zaťaženie ŠR, pretože odčerpáva finančné zdroje rozpočtu bez toho, že by umožňoval realizáciu spoločenských potrieb, alebo tvorbu podmienok na uspokojenie týchto potrieb v budúcnosti. Ekonomická a spoločenská únosnosť takéhoto zadĺženia štátu sa vymedzuje vo vzťahu k tvorbe HDP ako aj výška dlhovej služby vo vzťahu k HDP.
V teórii a praxi vyspelých trhových ekonomík sa za určitú kriteriálnu hranicu tohto dlhu považuje určitý percentuálny podiel štátneho dlhu vo vzťahu k HDP – dlhový pomer. Ide však o kritérium, ktoré nemožno považovať za všeobecne platné, lebo v niektorých vyspelých krajinách skutočný podiel štátneho dlhu vo vzťahu k HDP je vyšší, ako v krajinách ekonomicky zaostávajúcich.
Dôležitou otázkou ekonomickej politiky je aj racionálne riadenie vývoja štátneho dlhu a dlhovej služby. Jeho cieľom je zabezpečiť optimálnu výšku štátneho dlhu. Je potrebné zabezpečiť podmienky a predpoklady splácania štátneho dlhu pri súčasnom zabezpečení vnútornej rovnováhy ekonomiky a postupnej stabilizácie meny.
Dlhová stratégia musí vychádzať z analýzy a prognózy reálnej situácie stavu zadĺženia. Bude pritom rozdielna či ide o:
- štátny dlh z minulých období, u ktorého je cieľom riadenie dlhovej politiky a znižovanie štátneho dlhu na optimum
- štátny dlh, ktorý nepresahuje únosnú mieru a pri jeho riadení ide o udržanie jeho úrovne
Štátny dlh v konečnom dôsledku predstavuje sekundárne zaťaženie ŠR, pretože odčerpáva finančné zdroje rozpočtu bez toho, že by umožňoval realizáciu spoločenských potrieb, alebo tvorbu podmienok na uspokojenie týchto potrieb v budúcnosti. Ekonomická a spoločenská únosnosť takéhoto zadĺženia štátu sa vymedzuje vo vzťahu k tvorbe HDP ako aj výška dlhovej služby vo vzťahu k HDP.
V teórii a praxi vyspelých trhových ekonomík sa za určitú kriteriálnu hranicu tohto dlhu považuje určitý percentuálny podiel štátneho dlhu vo vzťahu k HDP – dlhový pomer. Ide však o kritérium, ktoré nemožno považovať za všeobecne platné, lebo v niektorých vyspelých krajinách skutočný podiel štátneho dlhu vo vzťahu k HDP je vyšší, ako v krajinách ekonomicky zaostávajúcich.
Prostredníctvom dlhového pomeru možno vymedziť určitý priestor
Prostredníctvom dlhového pomeru možno vymedziť určitý priestor, v ktorom by sa mal alebo mohol štátny dlh pohybovať. Predstavuje dynamickú veličinu, ktorá vyjadruje aj kritériá menovej únosnosti pohybu štátneho dlhu a tým aj „hranice“ jeho riadenia.
Prepojenie a koordinácia finančno-rozpočtovej politiky a menovej politiky štátneho dlhu si vyžaduje, aby táto syntetizujúca časť ekonomickej politiky štátu mala jasne sledované:
- ciele (menové a rozpočtové) dlhovej politiky pre určité obdobie
- určité pásmo, v ktorom by sa štátny dlh mohol pohybovať, resp. jeho maximálnu výšku v danom období
- základné smery použitia štátneho dlhu
Pri formovaní a realizácie menovej politiky treba posudzovať:
- z krátkodobého hľadiska ekonomickej politiky – taktického
- z dlhodobého zamerania tejto politiky – strategického
Jedným z kľúčovým z cieľov je stabilizácia meny. Zameranie dlhovej politiky z dlhového hľadiska by sa malo sústreďovať na znižovanie dlhového pomeru a to:
- znižovanie dlhového pomeru zvyšovaním HDP bez toho, že by sa menila absolútna výška vlastného štátneho dlhu
- postupným absolútnym znižovaním štátneho dlhu pri konkrétnom vývoji HDP
- relatívnym znižovaním štátneho dlhu zvyšovaním HDP
- ako teoretickú hypotézu možno pripustiť znižovanie dlhov a pomeru aj rýchlejším znižovaním štátneho dlhu ako pokles HDP, čo však v racionálnej dlhovej politike nie je reálne
Prepojenie a koordinácia finančno-rozpočtovej politiky a menovej politiky štátneho dlhu si vyžaduje, aby táto syntetizujúca časť ekonomickej politiky štátu mala jasne sledované:
- ciele (menové a rozpočtové) dlhovej politiky pre určité obdobie
- určité pásmo, v ktorom by sa štátny dlh mohol pohybovať, resp. jeho maximálnu výšku v danom období
- základné smery použitia štátneho dlhu
Pri formovaní a realizácie menovej politiky treba posudzovať:
- z krátkodobého hľadiska ekonomickej politiky – taktického
- z dlhodobého zamerania tejto politiky – strategického
Jedným z kľúčovým z cieľov je stabilizácia meny. Zameranie dlhovej politiky z dlhového hľadiska by sa malo sústreďovať na znižovanie dlhového pomeru a to:
- znižovanie dlhového pomeru zvyšovaním HDP bez toho, že by sa menila absolútna výška vlastného štátneho dlhu
- postupným absolútnym znižovaním štátneho dlhu pri konkrétnom vývoji HDP
- relatívnym znižovaním štátneho dlhu zvyšovaním HDP
- ako teoretickú hypotézu možno pripustiť znižovanie dlhov a pomeru aj rýchlejším znižovaním štátneho dlhu ako pokles HDP, čo však v racionálnej dlhovej politike nie je reálne
Za najvhodnejší prístup racionálnej dlhovej politiky...
Za najvhodnejší prístup racionálnej dlhovej politiky z uvedených alternatív možno považovať v dlhodobej dlhovej stratégii postupné znižovanie dlhového pomeru znižovaním alebo stabilizáciou štátneho dlhu a súčasne zvyšovaním HDP.
Stabilizácia dlhového pomeru ako reálny cieľ dlhovej politiky nadobúda zmysel predovšetkým pri stagnácii alebo poklese výkonnosti ekonomiky, teda vtedy ak sa dosahuje nulový rast, alebo pokles HDP.
V teórii sa rozlišuje medzi aktívnym (štrukturálnym) a pasívnym (cyklickým) schodkom ŠR. Zatiaľ čo prvý je vyvolaný vedomými zásahmi vlády do ekonomiky a má umožniť realizáciu určitých zámerov vlády na oživenie, alebo podporu ekonomiky, v druhom prípade ide o dôsledky hospodárskeho cyklu pri nezmenených daňových sadzbách a vládnych výdavkov.
Zabezpečenie dlhodobého strategického cieľa menovej politiky je spojené s vyrovnaným ŠR. Vyrovnaný ŠR sa považuje preto za základný predpoklad menovej stabilizácie, kým schodok ŠR, ak sa vznikajúci štátny dlh monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu, predstavuje rozhodujúci faktor inflačných tendencií.
Pri dlhovej stratégii ex ante treba:
- vymedziť rozsah budúceho vývoja vnútornej a vonkajšej zadĺženosti
- vymedziť prípustné bremeno dlhovej služby
- odhadnúť zdroje splácania štátneho dlhu
- odhadnúť dopad bremena štátneho dlhu na budúce generácie
- odhadnúť možnosť skrytého splácania štátneho dlhu infláciou
Stabilizácia dlhového pomeru ako reálny cieľ dlhovej politiky nadobúda zmysel predovšetkým pri stagnácii alebo poklese výkonnosti ekonomiky, teda vtedy ak sa dosahuje nulový rast, alebo pokles HDP.
V teórii sa rozlišuje medzi aktívnym (štrukturálnym) a pasívnym (cyklickým) schodkom ŠR. Zatiaľ čo prvý je vyvolaný vedomými zásahmi vlády do ekonomiky a má umožniť realizáciu určitých zámerov vlády na oživenie, alebo podporu ekonomiky, v druhom prípade ide o dôsledky hospodárskeho cyklu pri nezmenených daňových sadzbách a vládnych výdavkov.
Zabezpečenie dlhodobého strategického cieľa menovej politiky je spojené s vyrovnaným ŠR. Vyrovnaný ŠR sa považuje preto za základný predpoklad menovej stabilizácie, kým schodok ŠR, ak sa vznikajúci štátny dlh monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu, predstavuje rozhodujúci faktor inflačných tendencií.
Pri dlhovej stratégii ex ante treba:
- vymedziť rozsah budúceho vývoja vnútornej a vonkajšej zadĺženosti
- vymedziť prípustné bremeno dlhovej služby
- odhadnúť zdroje splácania štátneho dlhu
- odhadnúť dopad bremena štátneho dlhu na budúce generácie
- odhadnúť možnosť skrytého splácania štátneho dlhu infláciou
Posudzovanie vývoja zahraničnej zadĺženosti a dlhová pozícia SR
6.5.Posudzovanie vývoja zahraničnej zadĺženosti a dlhová pozícia SR
Zahraničná zadĺženosť SR je relatívne nízka, ako hrubá tak i čistá. Čistá zadĺženosť sa chápe ako rozdiel medzi zahraničnými finančnými aktívami a zahraničnými finančnými pasívami., alebo ak sa od hrubého dlhu odpočítajú rezervy. Potom vzniká buď veriteľská alebo dlžnícka pozícia. Pri hodnotení dlhodobého vývoja zahraničného zadĺženia je charakteristické:
relatívne nízka úroveň hrubého a čistého zahraničného dlhu vo vzťahu k HDP
vývoj zahraničného dlhu oproti iným krajinám prebiehal v inej časovej trajektórii
zahájenie transformačného procesu v roku 1991 viedlo k nárastu hrubého zahraničného dlhu
6.6.Analýza vnútornej zadĺženosti štátu a jej vývoj v SR
Štátny alebo verejný dlh vo všeobecnosti možno charakterizovať ako záväzky verejného sektora, ktoré sú dôsledkom financovania prebytku výdavkov nad príjmami. Tento dlh zahrňuje v najširšom poňatí zahraničné a vnútorné domáce záväzky.
Štátne aktíva tvoria finančné rezervy a účelové prostriedky vlády vedené na účtoch NBS.
Štátne pasíva zahrňujú zadĺženie u bankovej sústavy, štátne obligácie a CP vydané na krytie deficitu ŠR.
Zahraničná zadĺženosť SR je relatívne nízka, ako hrubá tak i čistá. Čistá zadĺženosť sa chápe ako rozdiel medzi zahraničnými finančnými aktívami a zahraničnými finančnými pasívami., alebo ak sa od hrubého dlhu odpočítajú rezervy. Potom vzniká buď veriteľská alebo dlžnícka pozícia. Pri hodnotení dlhodobého vývoja zahraničného zadĺženia je charakteristické:
relatívne nízka úroveň hrubého a čistého zahraničného dlhu vo vzťahu k HDP
vývoj zahraničného dlhu oproti iným krajinám prebiehal v inej časovej trajektórii
zahájenie transformačného procesu v roku 1991 viedlo k nárastu hrubého zahraničného dlhu
6.6.Analýza vnútornej zadĺženosti štátu a jej vývoj v SR
Štátny alebo verejný dlh vo všeobecnosti možno charakterizovať ako záväzky verejného sektora, ktoré sú dôsledkom financovania prebytku výdavkov nad príjmami. Tento dlh zahrňuje v najširšom poňatí zahraničné a vnútorné domáce záväzky.
Štátne aktíva tvoria finančné rezervy a účelové prostriedky vlády vedené na účtoch NBS.
Štátne pasíva zahrňujú zadĺženie u bankovej sústavy, štátne obligácie a CP vydané na krytie deficitu ŠR.
Analýza štátneho dlhu z menových hľadísk
6.4.Analýza štátneho dlhu z menových hľadísk
Podľa menového programu NBS má menová politika 3 protiinflačné piliere:
1. regulovanie agregátu M2
2. udržiavanie nemenného fixného kurzu slovenskej koruny
3. regulovanie miezd
6.4.1.Analýza štátneho dlhu
Z menového hľadiska sa za nanovo stabilizujúci považuje vyrovnaný štátny rozpočet. Deficit sa stáva problematickým, ak má zadĺženie vlády rastúci trend a štátny dlh sa monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu.
Je potrebné z menového hľadiska dostať štátny dlh po kontrolu a brzdiť negatívne inflačné prostredie. To sa môže stať sťažovaním podmienok monetárneho krytia rozpočtového deficitu, ale aj kontrolou účelového použitia schodku štátneho rozpočtu.
Menová politika musí nevyhnutne a vnímavo obsiahnuť aj zámery rozpočtovej politiky štátneho dlhu - teda dlhovej politiky. Dlhová politika prepája bankovo-menovú a rozpočtovú politiku a ciele dlhovej politiky sa stávajú spoločnými cieľmi rozpočtovej a emisno-menovej politiky.
6.4.2.Analýza solventnosti štátneho rozpočtu
Z hľadiska solventnosti štátneho dlhu treba osobitne posudzovať z akých položiek pozostáva štátny dlh. Celkový štátny dlh sa definuje ako akumulované záväzky verejného sektora, vlády. Tento dlh môže zahŕňať vnútorné aj vonkajšie záväzky.
Proces ekonomickej transformácie je sprevádzaný rozpočtovými deficitmi, ktoré sa financujú predovšetkým pôžičkami od domáceho bankového sektora, čo sa kumulovane javí v celkovom vnútornom dlhu. Okrem neho štátny dlh narastá aj zadĺžením sa voči zahraničiu. Avšak štátny dlh nemusí pochádzať len z pôžičiek, ktoré kryjú rozpočtový deficit. Môže narastať aj v dôsledku potreby platiť štátne pôžička z minulých rokov a úroky z nich v danom roku, teda v dôsledku potreby zhradiť výdavky za dlhovú službu.
V rámci posudzovania solventnosti ŠR treba preto sledovať nielen celkový dlhový pomer ( ako vzťah štátneho dlhu k HDP ), ale aj vzťah primárneho prebytku, resp. primárneho schodku ŠR k HDP.
Metóda zabezpečenia solventnosti ŠR je fiškálna disciplína.
Podľa menového programu NBS má menová politika 3 protiinflačné piliere:
1. regulovanie agregátu M2
2. udržiavanie nemenného fixného kurzu slovenskej koruny
3. regulovanie miezd
6.4.1.Analýza štátneho dlhu
Z menového hľadiska sa za nanovo stabilizujúci považuje vyrovnaný štátny rozpočet. Deficit sa stáva problematickým, ak má zadĺženie vlády rastúci trend a štátny dlh sa monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu.
Je potrebné z menového hľadiska dostať štátny dlh po kontrolu a brzdiť negatívne inflačné prostredie. To sa môže stať sťažovaním podmienok monetárneho krytia rozpočtového deficitu, ale aj kontrolou účelového použitia schodku štátneho rozpočtu.
Menová politika musí nevyhnutne a vnímavo obsiahnuť aj zámery rozpočtovej politiky štátneho dlhu - teda dlhovej politiky. Dlhová politika prepája bankovo-menovú a rozpočtovú politiku a ciele dlhovej politiky sa stávajú spoločnými cieľmi rozpočtovej a emisno-menovej politiky.
6.4.2.Analýza solventnosti štátneho rozpočtu
Z hľadiska solventnosti štátneho dlhu treba osobitne posudzovať z akých položiek pozostáva štátny dlh. Celkový štátny dlh sa definuje ako akumulované záväzky verejného sektora, vlády. Tento dlh môže zahŕňať vnútorné aj vonkajšie záväzky.
Proces ekonomickej transformácie je sprevádzaný rozpočtovými deficitmi, ktoré sa financujú predovšetkým pôžičkami od domáceho bankového sektora, čo sa kumulovane javí v celkovom vnútornom dlhu. Okrem neho štátny dlh narastá aj zadĺžením sa voči zahraničiu. Avšak štátny dlh nemusí pochádzať len z pôžičiek, ktoré kryjú rozpočtový deficit. Môže narastať aj v dôsledku potreby platiť štátne pôžička z minulých rokov a úroky z nich v danom roku, teda v dôsledku potreby zhradiť výdavky za dlhovú službu.
V rámci posudzovania solventnosti ŠR treba preto sledovať nielen celkový dlhový pomer ( ako vzťah štátneho dlhu k HDP ), ale aj vzťah primárneho prebytku, resp. primárneho schodku ŠR k HDP.
Metóda zabezpečenia solventnosti ŠR je fiškálna disciplína.
Vplyv vládnych výdavkov a daní na rovnováhu
6.3.Vplyv vládnych výdavkov a daní na rovnováhu
Vplyv vlády na rovnováhu sa bude prejavovať hlavne cez výdavky a dane. Vládne výdavky sme pripočítali priamo do funkcie Yad = C + I +G. Dane sa prejavia prostredníctvom disponibilného dôchodku:
DI = Y - T
Potom spotrebná funkcia bude mať tvar:
C = a + mpc.(Y – T) = a + mpc.Y – mpc.T
Takto vyjadrená spotrebná funkcia, v rovnici ktorej sa nachádza člen (- mpc . T ) umožňuje vyjadriť aj vplyv daní na agregátny výstup a tým dáva možnosť posúdiť ako sa ovplyvní agregátny dopyt vo vzťahu ku agregátnej ponuke a tým aj peňažná rovnováha.
Dane pôsobia nepriamoúmerne na spotrebnú funkciu.
Keynesiánsky prístup ku analýze si všíma predovšetkým 4 faktory, ktoré menia úroveň agregátneho výstupu, a to nezávisle na dôchodku:
1. zmeny autonómnych spotrebných výdavkov ( a )
2. zmeny zamýšľajúcich investičných výdavkov ( I )
3. zmeny vládnych výdavkov ( G )
4. zmeny daní ( T )
Vplyv vlády na rovnováhu sa bude prejavovať hlavne cez výdavky a dane. Vládne výdavky sme pripočítali priamo do funkcie Yad = C + I +G. Dane sa prejavia prostredníctvom disponibilného dôchodku:
DI = Y - T
Potom spotrebná funkcia bude mať tvar:
C = a + mpc.(Y – T) = a + mpc.Y – mpc.T
Takto vyjadrená spotrebná funkcia, v rovnici ktorej sa nachádza člen (- mpc . T ) umožňuje vyjadriť aj vplyv daní na agregátny výstup a tým dáva možnosť posúdiť ako sa ovplyvní agregátny dopyt vo vzťahu ku agregátnej ponuke a tým aj peňažná rovnováha.
Dane pôsobia nepriamoúmerne na spotrebnú funkciu.
Keynesiánsky prístup ku analýze si všíma predovšetkým 4 faktory, ktoré menia úroveň agregátneho výstupu, a to nezávisle na dôchodku:
1. zmeny autonómnych spotrebných výdavkov ( a )
2. zmeny zamýšľajúcich investičných výdavkov ( I )
3. zmeny vládnych výdavkov ( G )
4. zmeny daní ( T )
Ako ovplyvňujú spotrebné výdavky peňažnú rovnováhy
6.1.Ako ovplyvňujú spotrebné výdavky peňažnú rovnováhy
Spotrebné výdavky sa viažu k disponibilnému dôchodku DI, kde
DI = Y (agregátny dôchodok) - T (dane).
Spotrebná funkcia vyjadruje vzťah medzi disponibilným dôchodkom a spotrebnými výdavkami a má tvar:
C = a + mpc. DI
a - autonómne spotrebné výdavky
mpc - hraničný sklon k spotrebe
C - spotrebné výdavky
DI - disponibilný dôchodok
Hraničný sklon k spotrebe vyjadruje spotrebnú funkciu a vyjadruje zmenu spotrebných výdavkov, ktoré vyplývajú z dodatočnej jednej menovej jednotky disponibilného dôchodku.
6.2.Posudzovanie vplyvu investičných výdavkov na rovnováhu
Investície:
fixné = za vybavenie, budovy, výrobné zariadenia
investície do zásob = suroviny, polotovary, výrobky konečnej spotreby. Dôležitým rysom týchto investícii je to, že niektoré z nich môžu byť nezamýšľané, nerátalo sa s nimi, na rozdiel od fixných investícií, ktoré sú vždy zamýšľané
Spotrebné výdavky sa viažu k disponibilnému dôchodku DI, kde
DI = Y (agregátny dôchodok) - T (dane).
Spotrebná funkcia vyjadruje vzťah medzi disponibilným dôchodkom a spotrebnými výdavkami a má tvar:
C = a + mpc. DI
a - autonómne spotrebné výdavky
mpc - hraničný sklon k spotrebe
C - spotrebné výdavky
DI - disponibilný dôchodok
Hraničný sklon k spotrebe vyjadruje spotrebnú funkciu a vyjadruje zmenu spotrebných výdavkov, ktoré vyplývajú z dodatočnej jednej menovej jednotky disponibilného dôchodku.
6.2.Posudzovanie vplyvu investičných výdavkov na rovnováhu
Investície:
fixné = za vybavenie, budovy, výrobné zariadenia
investície do zásob = suroviny, polotovary, výrobky konečnej spotreby. Dôležitým rysom týchto investícii je to, že niektoré z nich môžu byť nezamýšľané, nerátalo sa s nimi, na rozdiel od fixných investícií, ktoré sú vždy zamýšľané
6.kapitola
Analýza štátneho rozpočtu z menových hľadísk
- analýza rozpočtovej rovnováhy. Analýza objemu a vývoja štátneho dlhu.
Model ISLM je založený na Keynesovej analýze , ktorá vychádza z agregátneho výstupu, v ktorom hrajú svoju úlohu všetci „hráči“, na „ekonomickom hrišti“ najmä však spotrebitelia a podnikateľské firmy, ale aj ďalší.
Model ISLM vysvetľuje ako sa v ekonomike - za podmienky fixnej cenovej hladiny - stanovujú úrokové sadzby a agregátny výstup resp. Ako sa prognózuje agregátny dôchodok.
Keynesova analýza ex ante /prognóza( podľa modelu ISLM má niekoľko krokov. V prvom kroku sa určuje agregátny výstup, a to veličina „požadovaného“ celkového dopytu. Pritom sa predpokladá, že táto veličina je súčtom troch typov výdavkov.
1. spotrebné výdavky ( C ) - predstavujú celkový dopyt po spotrebnom tovare a službách
2. investičné výdavky ( I ) - sem sa zahŕňajú predpokladané výdavky podnikateľských firiem
3. vládne výdavky ( G ) - suma všetkých výdavkov na úrovni štátnej správy za tovary a služby
Agregátny dopyt je veličina troch premenných:
Yad = C + I + G
Yad - agregátny dopyt
C - spotrebné výdavky
I - investičné výdavky
G - vládne výdavky
Keynes predpokladal, že rovnováha v ekonomike nastane vtedy, ak sa celková výška ponúkaného výstupu - teda vytvorený agregátny výstup rovná očakávanému výstupu, po ktorom je dopyt:
Y = Yad
Keynes si vysvetľoval nízku úroveň výstupu nízkou úrovňou zamestnanosti. Jeho analýza teda predkladá, že cenová hladina je fixovaná.
Tento jednoduchý model rovnováhy predpokladá, že G=0, a predpokladá stabilnú cenovú hladinu. Je to nereálny model.
Ekonomika môže zotrvať na úrovni agregátneho výstupu, ktorá je nižšie ako by bola jeho úroveň pri plnej zamestnanosti.
Analýza štátneho rozpočtu z menových hľadísk
- analýza rozpočtovej rovnováhy. Analýza objemu a vývoja štátneho dlhu.
Model ISLM je založený na Keynesovej analýze , ktorá vychádza z agregátneho výstupu, v ktorom hrajú svoju úlohu všetci „hráči“, na „ekonomickom hrišti“ najmä však spotrebitelia a podnikateľské firmy, ale aj ďalší.
Model ISLM vysvetľuje ako sa v ekonomike - za podmienky fixnej cenovej hladiny - stanovujú úrokové sadzby a agregátny výstup resp. Ako sa prognózuje agregátny dôchodok.
Keynesova analýza ex ante /prognóza( podľa modelu ISLM má niekoľko krokov. V prvom kroku sa určuje agregátny výstup, a to veličina „požadovaného“ celkového dopytu. Pritom sa predpokladá, že táto veličina je súčtom troch typov výdavkov.
1. spotrebné výdavky ( C ) - predstavujú celkový dopyt po spotrebnom tovare a službách
2. investičné výdavky ( I ) - sem sa zahŕňajú predpokladané výdavky podnikateľských firiem
3. vládne výdavky ( G ) - suma všetkých výdavkov na úrovni štátnej správy za tovary a služby
Agregátny dopyt je veličina troch premenných:
Yad = C + I + G
Yad - agregátny dopyt
C - spotrebné výdavky
I - investičné výdavky
G - vládne výdavky
Keynes predpokladal, že rovnováha v ekonomike nastane vtedy, ak sa celková výška ponúkaného výstupu - teda vytvorený agregátny výstup rovná očakávanému výstupu, po ktorom je dopyt:
Y = Yad
Keynes si vysvetľoval nízku úroveň výstupu nízkou úrovňou zamestnanosti. Jeho analýza teda predkladá, že cenová hladina je fixovaná.
Tento jednoduchý model rovnováhy predpokladá, že G=0, a predpokladá stabilnú cenovú hladinu. Je to nereálny model.
Ekonomika môže zotrvať na úrovni agregátneho výstupu, ktorá je nižšie ako by bola jeho úroveň pri plnej zamestnanosti.
Devízové intervencie
Devízové intervencie:
- fakultatívne – viazané na vývoj určitých menových menovo-ekonomických ukazovateľov
- povinné – vyplývajú z medzinárodných dohôd a striktne viazané na povolanie rozpätie pružnosti devízového kurzu.
………
Analyzujeme vplyv intervencií a predpokladáme, že devízový kurz by mal dosiahnuť želateľnú výšku. Išlo by o nadhodnotený kurz.
Možné sú dve riešenia:
- EB zvyšuje ponuku devíz na ťarchu svojich devízových rezerv. Bude na devízovom trhu predávať devízový a tým nakupovať vlastnú menu. Tým sa posunie krivka ponuky doprava.
- môže sa nepriamo pôsobiť na zníženie dopytu po devízach, napr. cez clo, zvýšenie daní, zníženie vládnych výdavkov.
Analyzujeme vplyv intervencií a predkladáme, že devízový kurz má byť podhodnotený.
Možné sú dve riešenia:
- EB bude nakupovať devízy za svoju menu a zvyšovať svoje devízové rezervy. Tým sa zvýši dopyt po devízach. Krivka dopytu sa posunie doprava.
- môže sa nepriamo pôsobiť na obmedzenie ponuky devíz, napr. tým, že sa uvalí clo na export, zavedú sa kvantitatívne obmedzenia exportu.
5.3.Analýza vplyvu salda platobnej bilancie na asociáciu devízového kurzu
………str.176
Analýza vplyvu pasívneho salda platobnej bilancie:
- na devízovom trhu existuje previs dopytu nad ponukou a teda má kurz tendenciu k apreciácii
Analýza vplyvu aktívneho salda platobnej bilancie:
- na devízovom trhu existuje previs ponuky nad dopytom a teda má kurz tendenciu k depreciácii.
- fakultatívne – viazané na vývoj určitých menových menovo-ekonomických ukazovateľov
- povinné – vyplývajú z medzinárodných dohôd a striktne viazané na povolanie rozpätie pružnosti devízového kurzu.
………
Analyzujeme vplyv intervencií a predpokladáme, že devízový kurz by mal dosiahnuť želateľnú výšku. Išlo by o nadhodnotený kurz.
Možné sú dve riešenia:
- EB zvyšuje ponuku devíz na ťarchu svojich devízových rezerv. Bude na devízovom trhu predávať devízový a tým nakupovať vlastnú menu. Tým sa posunie krivka ponuky doprava.
- môže sa nepriamo pôsobiť na zníženie dopytu po devízach, napr. cez clo, zvýšenie daní, zníženie vládnych výdavkov.
Analyzujeme vplyv intervencií a predkladáme, že devízový kurz má byť podhodnotený.
Možné sú dve riešenia:
- EB bude nakupovať devízy za svoju menu a zvyšovať svoje devízové rezervy. Tým sa zvýši dopyt po devízach. Krivka dopytu sa posunie doprava.
- môže sa nepriamo pôsobiť na obmedzenie ponuky devíz, napr. tým, že sa uvalí clo na export, zavedú sa kvantitatívne obmedzenia exportu.
5.3.Analýza vplyvu salda platobnej bilancie na asociáciu devízového kurzu
………str.176
Analýza vplyvu pasívneho salda platobnej bilancie:
- na devízovom trhu existuje previs dopytu nad ponukou a teda má kurz tendenciu k apreciácii
Analýza vplyvu aktívneho salda platobnej bilancie:
- na devízovom trhu existuje previs ponuky nad dopytom a teda má kurz tendenciu k depreciácii.
Analýza dopytu po devízach
5.2.1.Analýza dopytu po devízach
…….str.166
Dopyt po devízach súvisí hlavne s importom tovarov a služieb. S rastom dovozu rastie dopyt po devízach.
5.2.2.Analýza vývoja devízovej rovnováhy
V období t+1 dôjde k zvýšeniu dopytu po dovoze tovaru. V dôsledku toho sa zvýši aj dopyt po devízach a dopytová krivka sa posunie doprava. Vznikla nerovnováhy. Domáca mena má tendenciu k depreciácii.
Pri raste exportu rastie aj ponuka devíz a domáca mena má tendenciu k apreciácii. Apreciácia však môže byť vyvolaná aj obmedzením dopytu po devízach.
….obr.str.169, 170
5.2.3.Vplyv medzinárodného pohybu kapitálu na dopyt a ponuku devíz
Ak predpokladáme export kapitálu, tak sa krivka dopytu po devízach posunula doprava, čím sa zvýšil dopyt po devízach. Mena má tendenciu k depreciácii. Dodatočný dopyt po devízach, ktorý je vyvolaný exportom kapitálu sa môže uspokojiť len pri novej rovnovážnej úrovni kurzu, a to za cenu obmedzení dopytu po devízach z titulu dovozu tovaru a zvýšením ponuky devíz z titulu exportu tovaru.
……str.171
…….str.166
Dopyt po devízach súvisí hlavne s importom tovarov a služieb. S rastom dovozu rastie dopyt po devízach.
5.2.2.Analýza vývoja devízovej rovnováhy
V období t+1 dôjde k zvýšeniu dopytu po dovoze tovaru. V dôsledku toho sa zvýši aj dopyt po devízach a dopytová krivka sa posunie doprava. Vznikla nerovnováhy. Domáca mena má tendenciu k depreciácii.
Pri raste exportu rastie aj ponuka devíz a domáca mena má tendenciu k apreciácii. Apreciácia však môže byť vyvolaná aj obmedzením dopytu po devízach.
….obr.str.169, 170
5.2.3.Vplyv medzinárodného pohybu kapitálu na dopyt a ponuku devíz
Ak predpokladáme export kapitálu, tak sa krivka dopytu po devízach posunula doprava, čím sa zvýšil dopyt po devízach. Mena má tendenciu k depreciácii. Dodatočný dopyt po devízach, ktorý je vyvolaný exportom kapitálu sa môže uspokojiť len pri novej rovnovážnej úrovni kurzu, a to za cenu obmedzení dopytu po devízach z titulu dovozu tovaru a zvýšením ponuky devíz z titulu exportu tovaru.
……str.171
Analýza vplyvu špekulácií na dopyt a ponuku devíz
5.2.4.Analýza vplyvu špekulácií na dopyt a ponuku devíz
……str.172
V tomto prípade sa orientujeme na devízové špekulácie:
Druh špekulácie ; Devízový dopyt ; Devízová ponuka
na zhodnotenie DK ; rastie ; -
na znehodnotenie DK ; - ; rastie
na vzostup úrokovej miery; rastie ; -
na pokles úrokovej miery ; - ; rastie
5.2.5.Analýza vplyvu devízových intervencií na dopyt a ponuku devíz
…str.173
- priame ovplyvňovanie ceny devíz intervenciami na devízovom trhu
- nepriame ovplyvňovanie ceny devíz obchodnou, daňovou, colnou, cenovou a úrokovou politikou
…….
……str.172
V tomto prípade sa orientujeme na devízové špekulácie:
Druh špekulácie ; Devízový dopyt ; Devízová ponuka
na zhodnotenie DK ; rastie ; -
na znehodnotenie DK ; - ; rastie
na vzostup úrokovej miery; rastie ; -
na pokles úrokovej miery ; - ; rastie
5.2.5.Analýza vplyvu devízových intervencií na dopyt a ponuku devíz
…str.173
- priame ovplyvňovanie ceny devíz intervenciami na devízovom trhu
- nepriame ovplyvňovanie ceny devíz obchodnou, daňovou, colnou, cenovou a úrokovou politikou
…….
Menové (devízové) kurzy
5.kapitola
Menové (devízové) kurzy
5.1.Vymedzenie chápania devízového kurzu pre analýzu
Devízový kurz sa chápe ako cena jednej národnej meny v jednotkách meny druhej. Nazýva sa aj menový kurz. Zmeny pohybu devízového kurzu súvisia nevyhnutne aj s vývojom vonkajšej kúpnej sily meny. Dôležitým pojmom je aj menová parita, čo je rovnosť a súmernosť menových jednotiek.
…
Základné teórie stanovenia menových kurzov:
- klasická teória peňazí = menová parita vychádzala z váhového množstva zlata, ale aj z jeho ceny
- štátna teória peňazí = menová parita bola daná mocou zákona
- teória menového kurzu = táto teória sa v podstate zhodovala so štátnou teóriou peňazí, hlavným predstaviteľom bol Keynes
- teória parity kúpnej sily = menová parita sa tvorila v rovnosti menových jednotiek v procese výmeny
…
Devízový kurz má svoju kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku. Z kvantitatívneho hľadiska udáva v akom pomere sa menia a prepočítavajú menové jednotky. Z kvalitatívneho hľadiska ………str.165
Devízový kurz sa vytvára na trhu podľa vývoja dopytu a ponuky devíz. Existuje aj valutový kurz, čo je pri výmene hotovostných peňazí, valút.
…….
Devízový kurz sa spravidla pohybuje okolo základnej úrovne. Ak poklese pod úroveň, hovoríme o znehodnotení meny, o depreciácii meny. Ak kurz je nad základnou úrovňou hovoríme o zhodnotení meny, o apreciácii meny.
5.2.Analýza dopytu a ponuky po devízach
Na devízový kurz pôsobí:
a) medzinárodný pohyb tovarov a služieb – export a import tovarov a služieb
b) medzinárodný pohyb kapitálu – zahraničné investície, úvery poskytnuté do zahraničia a prijaté zo zahraničia
c) medzinárodný pohyb peňazí – intervencie na devízovom trhu, prevod dedičstva, penzií, honorárov.
Menové (devízové) kurzy
5.1.Vymedzenie chápania devízového kurzu pre analýzu
Devízový kurz sa chápe ako cena jednej národnej meny v jednotkách meny druhej. Nazýva sa aj menový kurz. Zmeny pohybu devízového kurzu súvisia nevyhnutne aj s vývojom vonkajšej kúpnej sily meny. Dôležitým pojmom je aj menová parita, čo je rovnosť a súmernosť menových jednotiek.
…
Základné teórie stanovenia menových kurzov:
- klasická teória peňazí = menová parita vychádzala z váhového množstva zlata, ale aj z jeho ceny
- štátna teória peňazí = menová parita bola daná mocou zákona
- teória menového kurzu = táto teória sa v podstate zhodovala so štátnou teóriou peňazí, hlavným predstaviteľom bol Keynes
- teória parity kúpnej sily = menová parita sa tvorila v rovnosti menových jednotiek v procese výmeny
…
Devízový kurz má svoju kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku. Z kvantitatívneho hľadiska udáva v akom pomere sa menia a prepočítavajú menové jednotky. Z kvalitatívneho hľadiska ………str.165
Devízový kurz sa vytvára na trhu podľa vývoja dopytu a ponuky devíz. Existuje aj valutový kurz, čo je pri výmene hotovostných peňazí, valút.
…….
Devízový kurz sa spravidla pohybuje okolo základnej úrovne. Ak poklese pod úroveň, hovoríme o znehodnotení meny, o depreciácii meny. Ak kurz je nad základnou úrovňou hovoríme o zhodnotení meny, o apreciácii meny.
5.2.Analýza dopytu a ponuky po devízach
Na devízový kurz pôsobí:
a) medzinárodný pohyb tovarov a služieb – export a import tovarov a služieb
b) medzinárodný pohyb kapitálu – zahraničné investície, úvery poskytnuté do zahraničia a prijaté zo zahraničia
c) medzinárodný pohyb peňazí – intervencie na devízovom trhu, prevod dedičstva, penzií, honorárov.
Menová analýza ako vyrovnanie hodnotovej miery a meradla ceny
Menová analýza ako vyrovnanie hodnotovej miery a meradla ceny sa však dosiahne zmenou kúpnej sily meny a môže sa vyriešiť jedine pohybom cien. Cena sa tak stáva nástrojom vyrovnávania narušenej menovej rovnováhy pri výmene. Znamená to, že ak sa má vyrovnať nerušená menová rovnováha, musí sa cena tovarov zmeniť, čím sa mení aj kúpna sila meny.
Devízový kurz treba chápať ako vonkajšiu kúpnu silu meny meranú pomocou pomeru časovej miery meradla cien vo vnútornej ekonomiky k časovej miere meradla cien vyplývajúcich z podmienok ekonomiky toho-ktorého štátu, k mene ktorého chceme devízový kurz určiť.
Rozdiel medzi reálnou a nominálnou kúpnou silou meny je vlastne parametrom, ktorý vyjadruje ako sa vyvíja kúpna sila meny, resp. aký je menový vývoj.
Vonkajšia kúpna sila meny zákonite ovplyvňuje jej vnútornú kúpnu silu, a naopak. Závisí to však od mechanizmu a prejavu prepájania tohto vplyvu, či je mena konvertibilná interne alebo externe, alebo nie je vôbec konvertibilná. Chceme upozorniť aj na to, že vnútorná a vonkajšia kúpna sila meny by sa mala zhodovať, inak sa narúša stabilita meny vo vnútri krajiny alebo navonok.
Vplyv na stabilitu meny, teda ja na zmenu kúpnej sily meny, má predovšetkým nevyrovnanosť na trhu medzi dopytom a ponukou. Ak sa vyrovnannosť dopytu a ponuky považuje za trhovú rovnováhu, potom narušenie trhovej rovnováhy je aj jednou z hlavných príčin narušenia menovej stability, a naopak, riešenie trhovej nerovnováhy je aj najzávažnejším riešením napravenia narušenej menovej rovnováhy a stability.
Devízový kurz treba chápať ako vonkajšiu kúpnu silu meny meranú pomocou pomeru časovej miery meradla cien vo vnútornej ekonomiky k časovej miere meradla cien vyplývajúcich z podmienok ekonomiky toho-ktorého štátu, k mene ktorého chceme devízový kurz určiť.
Rozdiel medzi reálnou a nominálnou kúpnou silou meny je vlastne parametrom, ktorý vyjadruje ako sa vyvíja kúpna sila meny, resp. aký je menový vývoj.
Vonkajšia kúpna sila meny zákonite ovplyvňuje jej vnútornú kúpnu silu, a naopak. Závisí to však od mechanizmu a prejavu prepájania tohto vplyvu, či je mena konvertibilná interne alebo externe, alebo nie je vôbec konvertibilná. Chceme upozorniť aj na to, že vnútorná a vonkajšia kúpna sila meny by sa mala zhodovať, inak sa narúša stabilita meny vo vnútri krajiny alebo navonok.
Vplyv na stabilitu meny, teda ja na zmenu kúpnej sily meny, má predovšetkým nevyrovnanosť na trhu medzi dopytom a ponukou. Ak sa vyrovnannosť dopytu a ponuky považuje za trhovú rovnováhu, potom narušenie trhovej rovnováhy je aj jednou z hlavných príčin narušenia menovej stability, a naopak, riešenie trhovej nerovnováhy je aj najzávažnejším riešením napravenia narušenej menovej rovnováhy a stability.
Menový parameter ako ukazovateľ menového a socioekonomického vývoja
4.5.Menový parameter ako ukazovateľ menového a socioekonomického vývoja
Menovým parametrom možno vyjadriť tak pohyb vnútornej, ako aj vonkajšej kúpnej sily meny. Tento parameter treba nielen sledovať, ale aj plánovite ovplyvňovať, a to všetkými nástrojmi riadenia ekonomiky, najmä však plánovitým zabezpečením trhovej rovnováhy a menovej stability.
Pohyb kúpnej sily meny sledovanej vo forme zmeny menového parametra reprezentuje zároveň menový vývoj, ktorý musíme zohľadniť tak pri posudzovaní celkovej národohospodárskej, teda socio-ekonomickej efektívnosti, ako aj pri posudzovaní ekonomickej opodstatnenosti peňažnej emisie.
Rozdelenie sektora úverová sústava na emisnú sústavu a sústavu obchodných bánk podmieňuje aj rozlíšenie menových kritérií na tie, ktoré bude uplatňovať vo svojej činnosti EB, a tie, ktoré sa vzťahujú na úverovú činnosť obchodných bánk.
EB by mala pri svojej činnosti, teda aj pri riadení a vykonávaní emisie peňazí, uplatňovať predovšetkým základné menové kritérium, ktorým je kritérium menovej rovnováhy a stability.
4.5.1.Analýza vývoja menového parametra na základe peňažných príjmov obyvateľstva a výdavkov na nákup spotrebného tovaru a služieb
Vymeniteľnosť meny nadobúda význam najmä z hľadiska sledovania vymeniteľnosti jednej menovej jednotky (do roku 1989 to bolo Kčs) dôchodku na obyvateľa vypočítaného z nominálnych príjmov obyvateľstva za určité obdobie.
Vymeniteľnosť jednej menovej jednotky dôchodku na obyvateľa podmieňuje možnosť jej realizácie za 1 menovú jednotku tovarov a služieb.
Ak sa neuspokojujú potreby obyvateľstva a nezabezpečuje sa vymeniteľnosť dôchodkov, narastá nerealizovaná kúpna sila obyvateľstva, rastú jeho úspory, ktoré sú vlastne skrytou formou zvyšovania cien, resp. potencionálnym zvýšením cien, pretože len zvýšením cien možno vyrovnávať narušenú hodnotovú mieru, narušenú menovú stabilitu.
Úspory obyvateľstva, hoci sa považujú za “normálny” finančný zdroj, nemajú charakter prostriedku akumulácie, ak sú len vynútenou “úsporou” obeživa a predovšetkým ako obeživo by mali fungovať v ekonomike. Iba v takom prípade, keď sa premenia na prostriedok akumulácie dobrovoľne, môžu sa bez väčšieho nebezpečenstva narušenia rovnováhy použiť aj ako úverový zdroj financovania
Menovým parametrom možno vyjadriť tak pohyb vnútornej, ako aj vonkajšej kúpnej sily meny. Tento parameter treba nielen sledovať, ale aj plánovite ovplyvňovať, a to všetkými nástrojmi riadenia ekonomiky, najmä však plánovitým zabezpečením trhovej rovnováhy a menovej stability.
Pohyb kúpnej sily meny sledovanej vo forme zmeny menového parametra reprezentuje zároveň menový vývoj, ktorý musíme zohľadniť tak pri posudzovaní celkovej národohospodárskej, teda socio-ekonomickej efektívnosti, ako aj pri posudzovaní ekonomickej opodstatnenosti peňažnej emisie.
Rozdelenie sektora úverová sústava na emisnú sústavu a sústavu obchodných bánk podmieňuje aj rozlíšenie menových kritérií na tie, ktoré bude uplatňovať vo svojej činnosti EB, a tie, ktoré sa vzťahujú na úverovú činnosť obchodných bánk.
EB by mala pri svojej činnosti, teda aj pri riadení a vykonávaní emisie peňazí, uplatňovať predovšetkým základné menové kritérium, ktorým je kritérium menovej rovnováhy a stability.
4.5.1.Analýza vývoja menového parametra na základe peňažných príjmov obyvateľstva a výdavkov na nákup spotrebného tovaru a služieb
Vymeniteľnosť meny nadobúda význam najmä z hľadiska sledovania vymeniteľnosti jednej menovej jednotky (do roku 1989 to bolo Kčs) dôchodku na obyvateľa vypočítaného z nominálnych príjmov obyvateľstva za určité obdobie.
Vymeniteľnosť jednej menovej jednotky dôchodku na obyvateľa podmieňuje možnosť jej realizácie za 1 menovú jednotku tovarov a služieb.
Ak sa neuspokojujú potreby obyvateľstva a nezabezpečuje sa vymeniteľnosť dôchodkov, narastá nerealizovaná kúpna sila obyvateľstva, rastú jeho úspory, ktoré sú vlastne skrytou formou zvyšovania cien, resp. potencionálnym zvýšením cien, pretože len zvýšením cien možno vyrovnávať narušenú hodnotovú mieru, narušenú menovú stabilitu.
Úspory obyvateľstva, hoci sa považujú za “normálny” finančný zdroj, nemajú charakter prostriedku akumulácie, ak sú len vynútenou “úsporou” obeživa a predovšetkým ako obeživo by mali fungovať v ekonomike. Iba v takom prípade, keď sa premenia na prostriedok akumulácie dobrovoľne, môžu sa bez väčšieho nebezpečenstva narušenia rovnováhy použiť aj ako úverový zdroj financovania
Tri hľadiská pri analýze stability meny
4.4.Tri hľadiská pri analýze stability meny
Pri analýze stability meny treba prihliadať na tri hľadiská určenia meny ako hodnotovej miery:
1. určenie meny ako nominálnej jednotkovej miery hodnoty, resp. ako dôchodková jednotková miera
2. určenie meny ako jednotkovej miery užitkovej hodnoty, resp. ako cenovej jednotkovej hladiny
3. určenie výmennej hodnoty meny ako reálnej kúpnej sily jednotkovej miery hodnoty vo vzťahu k meradlu ceny.
Je potrebné učiť aj kritérium, podľa ktorého možno posúdiť reálnu kúpnu silu meny a odhaliť mechanizmus tejto premeny nominálnej kúpnej sily na reálnu.
Postup analýzy by mal zahrňovať:
a) určenie a analýzu meny ako jednotkovej miery hodnoty
b) určenie a analýzu meny ako meradla ceny
c) určenie a analýzu kúpnej sily meny
4.4.1. určenie a analýzu meny ako jednotkovej miery hodnoty
Pri stanovení meny ako jednotkovej miery hodnoty považujeme za dôležité a prvoradé určiť, koľko času treba na vyprodukovanie menovej jednotky ako jednotkovej miery hodnoty. Takto určenú hodnotovú mieru možno porovnať aj s vyrátanou mierou na zamestnanca, resp. pracovníka výrobnej sféry, čo by umožnilo porovnávať aj pracovný efekt produktivity práce s úrovňou menovej jednotky, vyjadujúcou vlastne inverznú hodnotu produktivity práce dosahovanej na jedného obyvateľa za určitý čas v rámci národného hospodárstva, na pracovníka, v rámci odvetvia, resp. podniku.
Pri analýze stability meny treba prihliadať na tri hľadiská určenia meny ako hodnotovej miery:
1. určenie meny ako nominálnej jednotkovej miery hodnoty, resp. ako dôchodková jednotková miera
2. určenie meny ako jednotkovej miery užitkovej hodnoty, resp. ako cenovej jednotkovej hladiny
3. určenie výmennej hodnoty meny ako reálnej kúpnej sily jednotkovej miery hodnoty vo vzťahu k meradlu ceny.
Je potrebné učiť aj kritérium, podľa ktorého možno posúdiť reálnu kúpnu silu meny a odhaliť mechanizmus tejto premeny nominálnej kúpnej sily na reálnu.
Postup analýzy by mal zahrňovať:
a) určenie a analýzu meny ako jednotkovej miery hodnoty
b) určenie a analýzu meny ako meradla ceny
c) určenie a analýzu kúpnej sily meny
4.4.1. určenie a analýzu meny ako jednotkovej miery hodnoty
Pri stanovení meny ako jednotkovej miery hodnoty považujeme za dôležité a prvoradé určiť, koľko času treba na vyprodukovanie menovej jednotky ako jednotkovej miery hodnoty. Takto určenú hodnotovú mieru možno porovnať aj s vyrátanou mierou na zamestnanca, resp. pracovníka výrobnej sféry, čo by umožnilo porovnávať aj pracovný efekt produktivity práce s úrovňou menovej jednotky, vyjadujúcou vlastne inverznú hodnotu produktivity práce dosahovanej na jedného obyvateľa za určitý čas v rámci národného hospodárstva, na pracovníka, v rámci odvetvia, resp. podniku.
Určenie a analýzu meny ako meradla ceny
4.4.2.Určenie a analýzu meny ako meradla ceny
Exaktne preto môžeme určiť menu ako jednotkovú mieru úžitkovej hodnoty, teda ako meradlo ceny časom pripadajúcim na 1 menovú jednotku.
Vyrátame reálny (skutočný) čas potrebný na vyprodukovanie 1Sk užitkovej hodnoty na obyvateľa.
Menovú rovnováhu môžeme vyjadriť ako:
Md = Mc
Md - jednotková miera hodnoty
Mc - mena ako meradlo ceny
To znamená, že mena ako dôchodková miera hodnôt a meno alebo meradlo cien sú rovnaké, čo je aj základom kritéria posudzovania menovej stability.
4.4.3. Analýza výmennej hodnoty meny a vývoja jej kúpnej sily
Nominálnu kúpnu silu môžeme odvodiť od meny ako miery hodnoty. Reálnu kúpnu silu odvodzujeme ako výmenný vzťah užitkovej hodnoty a hodnoty tovarov. Kúpna sila meny je parametrom vymeniteľnosti hodnôt, kým mena je jednotkovou hodnotovou mierou a meradlom cien.
Exaktne preto môžeme určiť menu ako jednotkovú mieru úžitkovej hodnoty, teda ako meradlo ceny časom pripadajúcim na 1 menovú jednotku.
Vyrátame reálny (skutočný) čas potrebný na vyprodukovanie 1Sk užitkovej hodnoty na obyvateľa.
Menovú rovnováhu môžeme vyjadriť ako:
Md = Mc
Md - jednotková miera hodnoty
Mc - mena ako meradlo ceny
To znamená, že mena ako dôchodková miera hodnôt a meno alebo meradlo cien sú rovnaké, čo je aj základom kritéria posudzovania menovej stability.
4.4.3. Analýza výmennej hodnoty meny a vývoja jej kúpnej sily
Nominálnu kúpnu silu môžeme odvodiť od meny ako miery hodnoty. Reálnu kúpnu silu odvodzujeme ako výmenný vzťah užitkovej hodnoty a hodnoty tovarov. Kúpna sila meny je parametrom vymeniteľnosti hodnôt, kým mena je jednotkovou hodnotovou mierou a meradlom cien.
Analýza dôsledkov inflácie
4.2.3.Analýza dôsledkov inflácie
Za hlavné negatívne dopady inflácie sa považujú dôsledky v znovurozdeľovaní dôchodkov a bohatstva v spoločnosti a deformácie relatívnych cien.
Znovurozdeľovacie dôsledky inflácie sú v tom, že pre dlžníkov prináša rastúca inflácia neočakávaný zisk, kým pre veriteľa má opačné dôsledky. pre veriteľov má inflácia opačný dôsledok.
Verejnosť si taktiež “odmeria” náklady inflácie a podľa toho sa chová. Aké sú vlastné náklady inflácie? Ako sa dajú merať? V dôsledku meniacich sa relatívnych cien má inflácia dva pevne vymenené účinky, a to po prvé: znovurozdeľovanie dôchodkov a bohatstva medzi rôzne spoločenské skupiny a po druhé: môže deformovať samotné relatívne ceny, a tým aj výstupy v podobe produktu ale aj nezamestnanosti v ekonomike ako celku.
Inflácia má svoje makroekonomické a mikroekonomické účinky. Makroekonomické účinky sa dotýkajú hlavne úrovne a vývoja spoločenského produktu ako celku. S rastom inflácie rastie nezamestnanosť a tiež spoločenský produkt. Rozdiel medzi makro- a mikro- analýzou dopytu a ponuky možno vysvetliť aj graficky. Graf, ktorý by mal znázorňovať vzťah ponuky tovaru (obilia) a dopytu po ňom. Mal by na osách značné tony obilia a cenu obilia ako mikroekonomický problém. Ale graf, ktorý znázorňuje globálnu ponuku a globálny dopyt, má na osiach produkt a celkovú cenovú hladinu.
Zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša vyšší produkt a vyššiu zamestnanosť, ale len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať prehriatie ekonomiky a cenová inflácia.
Pre teóriu menovej analýzy je cenovým poznatkom, že zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša síce efekty v podobe vyššieho produktu a vyššej zamestnanosti, ale to len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať “zahriatie ekonomiky” a cenová inflácia.
V menovej analýze je však potrebné rozpoznať aj taký inflačný vývoj, keď je inflácia “tlačená” ponukou. Sú totiž známe aj také ekonomické javy, ktoré sú spojené s prílišnou ponukou a v ekonómii sa nazývajú tzv. ponukovými šokmi.
Ponukový šok ako prejav nerovnováhy sa týka náhlej zmeny v podmienkach ovplyvňujúcich náklady, alebo produktivitu, ktorá však nemá bezprostrednú súvislosť s agregátnou ponukou, ale je do takejto súvislosti dotlačená.
Ponukový šok môžeme “vyčítať” z prudkého posunu krivky AS nahor. Peňažným následkom sú vyššie ceny, ale pri súčasne zníženom produkte. Ponukové šoky vedú ku zhoršovaniu realizácie cieľov emisno-menovej politiky. Ale nielen jej, vedú aj ku zhoršeniu realizácie všetkých hlavných cieľov národohospodárskej politiky.
Za hlavné negatívne dopady inflácie sa považujú dôsledky v znovurozdeľovaní dôchodkov a bohatstva v spoločnosti a deformácie relatívnych cien.
Znovurozdeľovacie dôsledky inflácie sú v tom, že pre dlžníkov prináša rastúca inflácia neočakávaný zisk, kým pre veriteľa má opačné dôsledky. pre veriteľov má inflácia opačný dôsledok.
Verejnosť si taktiež “odmeria” náklady inflácie a podľa toho sa chová. Aké sú vlastné náklady inflácie? Ako sa dajú merať? V dôsledku meniacich sa relatívnych cien má inflácia dva pevne vymenené účinky, a to po prvé: znovurozdeľovanie dôchodkov a bohatstva medzi rôzne spoločenské skupiny a po druhé: môže deformovať samotné relatívne ceny, a tým aj výstupy v podobe produktu ale aj nezamestnanosti v ekonomike ako celku.
Inflácia má svoje makroekonomické a mikroekonomické účinky. Makroekonomické účinky sa dotýkajú hlavne úrovne a vývoja spoločenského produktu ako celku. S rastom inflácie rastie nezamestnanosť a tiež spoločenský produkt. Rozdiel medzi makro- a mikro- analýzou dopytu a ponuky možno vysvetliť aj graficky. Graf, ktorý by mal znázorňovať vzťah ponuky tovaru (obilia) a dopytu po ňom. Mal by na osách značné tony obilia a cenu obilia ako mikroekonomický problém. Ale graf, ktorý znázorňuje globálnu ponuku a globálny dopyt, má na osiach produkt a celkovú cenovú hladinu.
Zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša vyšší produkt a vyššiu zamestnanosť, ale len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať prehriatie ekonomiky a cenová inflácia.
Pre teóriu menovej analýzy je cenovým poznatkom, že zvyšujúci sa agregátny dopyt prináša síce efekty v podobe vyššieho produktu a vyššej zamestnanosti, ale to len do určitého bodu. Ak postúpi ekonomická expanzia príliš ďaleko za potencionálny produkt, nutne bude nasledovať “zahriatie ekonomiky” a cenová inflácia.
V menovej analýze je však potrebné rozpoznať aj taký inflačný vývoj, keď je inflácia “tlačená” ponukou. Sú totiž známe aj také ekonomické javy, ktoré sú spojené s prílišnou ponukou a v ekonómii sa nazývajú tzv. ponukovými šokmi.
Ponukový šok ako prejav nerovnováhy sa týka náhlej zmeny v podmienkach ovplyvňujúcich náklady, alebo produktivitu, ktorá však nemá bezprostrednú súvislosť s agregátnou ponukou, ale je do takejto súvislosti dotlačená.
Ponukový šok môžeme “vyčítať” z prudkého posunu krivky AS nahor. Peňažným následkom sú vyššie ceny, ale pri súčasne zníženom produkte. Ponukové šoky vedú ku zhoršovaniu realizácie cieľov emisno-menovej politiky. Ale nielen jej, vedú aj ku zhoršeniu realizácie všetkých hlavných cieľov národohospodárskej politiky.
Využiteľnosť menovej analýzy pri odstraňovaní dôsledkov inflácie a regulovaní narušenej rovnováhy
4.2.4.Využiteľnosť menovej analýzy pri odstraňovaní dôsledkov inflácie a regulovaní narušenej rovnováhy
Ak má emisný systém brzdiť cenový rast je nutné zabrzdiť rast ponuky peňazí a úverov. Tým sa môže znížiť agregátny dopyt, ktorý by však viedol k poklesu hospodárskej aktivity. V dôsledku toho sa môže spomaliť mzdový rast a cenová inflácia do podoby plazivej inflácie, pri analýze ktorej je slabým miestom hlavne určenie kritéria pre posúdenie ekonomickej opodstatnenosti miery tohto plazenia, resp. kritéria miery cenového narastania.
Koncom 70.-tych a začiatkom 80.-tych rokov si razí cestu politika ťažko dostupných peňazí. Čoraz častejšie sa začína využívať reštriktívna menová, ale aj rozpočtová politika. Tlakom na znižovanie inflácie reštriktívnou politikou a to aj politikou emisných bánk, znižovaním ponuky peňazí, dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu a k zvyšovaniu zamestnanosti.
4.3.Nové prístupy v menovej analýze – analýza stability meny a menového vývoja
Existujú určité súvislosti vývoja ekonomiky s vývojom a pohybom kúpnej sily meny. Vzniká súvislosť medzi pohybom kúpnej sily meny a jej stability. Za stabilnú možno považovať aj menu, ktorej kúpna sila sa zmenšuje, ale zároveň sa zvyšujú dôchodky v miere jej znižovania. Stabilná mena je podmienená určitou úrovňou vzájomnej dynamiky cien a dôchodkov. Prax aj teória poukazujú na to, že nie rovnováha, ale nerovnováha je v skutočnosti pravidlom a že riadenie meny je spojené s riešením problému navigovania ekonomiky z nerovnováhy do rovnováhy, čo sa odráža aj na menovom vývoji. Rovnováha je iba statický okamih celkového pohybu ekonomiky.
Treba poukázať na to, že menu nie je správne definovať ako rodnú formu peňazí, ale je treba ju považovať za jednotkovú mieru.
Ak má emisný systém brzdiť cenový rast je nutné zabrzdiť rast ponuky peňazí a úverov. Tým sa môže znížiť agregátny dopyt, ktorý by však viedol k poklesu hospodárskej aktivity. V dôsledku toho sa môže spomaliť mzdový rast a cenová inflácia do podoby plazivej inflácie, pri analýze ktorej je slabým miestom hlavne určenie kritéria pre posúdenie ekonomickej opodstatnenosti miery tohto plazenia, resp. kritéria miery cenového narastania.
Koncom 70.-tych a začiatkom 80.-tych rokov si razí cestu politika ťažko dostupných peňazí. Čoraz častejšie sa začína využívať reštriktívna menová, ale aj rozpočtová politika. Tlakom na znižovanie inflácie reštriktívnou politikou a to aj politikou emisných bánk, znižovaním ponuky peňazí, dochádza k spomaleniu hospodárskeho rastu a k zvyšovaniu zamestnanosti.
4.3.Nové prístupy v menovej analýze – analýza stability meny a menového vývoja
Existujú určité súvislosti vývoja ekonomiky s vývojom a pohybom kúpnej sily meny. Vzniká súvislosť medzi pohybom kúpnej sily meny a jej stability. Za stabilnú možno považovať aj menu, ktorej kúpna sila sa zmenšuje, ale zároveň sa zvyšujú dôchodky v miere jej znižovania. Stabilná mena je podmienená určitou úrovňou vzájomnej dynamiky cien a dôchodkov. Prax aj teória poukazujú na to, že nie rovnováha, ale nerovnováha je v skutočnosti pravidlom a že riadenie meny je spojené s riešením problému navigovania ekonomiky z nerovnováhy do rovnováhy, čo sa odráža aj na menovom vývoji. Rovnováha je iba statický okamih celkového pohybu ekonomiky.
Treba poukázať na to, že menu nie je správne definovať ako rodnú formu peňazí, ale je treba ju považovať za jednotkovú mieru.
Spôsoby a účelnosť analýzy vývoja inflácie
4.2.Spôsoby a účelnosť analýzy vývoja inflácie
Vývoj inflácie analyzujeme z makroekonomického hľadiska posudzovaním agregátnej cenovej hladiny. Bežne sa používajú dva spôsoby agregátnej cenovej hladiny :
- deflátor hrubého domáceho produktu (HDP)
deflátor HDP = nominálny HDP / reálny HDP
- index spotrebiteľských cien (CPI)
CPI je pomerne najpoužívanejším spôsobom merania agregátnej cenovej hladiny. Je to zároveň aj najsledovanejším ukazovateľom, podľa ktorého sa vyvíjajú súhlasné reakcie občanov – ako spotrebiteľov s realizovanou hospodárskou politikou vlády.
CPI sa ocení tzv. spotrebiteľský kôš, zostavený ako zoznam tovarov a služieb, ktoré typická mestská domácnosť kupuje za dané obdobie, napr. za mesiac.
Index CPI sa môže vyčísliť ako bodová inflácia, alebo priemerná miera inflácie. Bodová inflácia sa vyčísľuje ako porovnanie indexov CPI ku dvom časovým bodom. Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny cenovej hladiny.
Miera inflácie (rok t ) =
Cenová hladina (rok t) - cenová hladina (rok t-1)
-----------------------------------------------------------
cenová hladina (rok t-1)
Vývoj inflácie analyzujeme z makroekonomického hľadiska posudzovaním agregátnej cenovej hladiny. Bežne sa používajú dva spôsoby agregátnej cenovej hladiny :
- deflátor hrubého domáceho produktu (HDP)
deflátor HDP = nominálny HDP / reálny HDP
- index spotrebiteľských cien (CPI)
CPI je pomerne najpoužívanejším spôsobom merania agregátnej cenovej hladiny. Je to zároveň aj najsledovanejším ukazovateľom, podľa ktorého sa vyvíjajú súhlasné reakcie občanov – ako spotrebiteľov s realizovanou hospodárskou politikou vlády.
CPI sa ocení tzv. spotrebiteľský kôš, zostavený ako zoznam tovarov a služieb, ktoré typická mestská domácnosť kupuje za dané obdobie, napr. za mesiac.
Index CPI sa môže vyčísliť ako bodová inflácia, alebo priemerná miera inflácie. Bodová inflácia sa vyčísľuje ako porovnanie indexov CPI ku dvom časovým bodom. Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny cenovej hladiny.
Miera inflácie (rok t ) =
Cenová hladina (rok t) - cenová hladina (rok t-1)
-----------------------------------------------------------
cenová hladina (rok t-1)
Sledovanie vývoja cenovej hladiny
4.2.1.Sledovanie vývoja cenovej hladiny
Najpoužívanejším vyjadrením zmien cenovej hladiny je cenový index. Cenový index je vážený aritmetický priemer jednotlivých cien. Najdôležitejšie cenové indexy sú:
- index spotrebiteľských cien (CPI)
- index cien výrobcov (PPI)
- index cien vyjadrený ako deflátor HDP
Každý cenový index váži každú cenu ekonomickým významom danej komodity.
4.2.2.Pozor na mylné závery analýzy inflácie
Podľa tempa rastu priemerných cien rozdeľujeme infláciu na:
- mierna inflácie = rast je vyčíslený jednocifernou ročnou mierou inflácie, ceny rastú pomaly, obyvatelia ešte dôverujú peniazom a sú ochotní držať obeživo
- cválajúca inflácia = ceny začínajú rásť dvoj- a trojcifernou mierou. Peniaze strácajú rýchle svoju hodnotu, klesá reálna úroková miera, ľudia odmietajú držať viac peňazí ako je nevyhnutné.
- hyperinflácia = veľmi ničivá forma inflácie, prudko sa zvyšuje rýchlosť obehu peňazí, rýchle sa menia reálne mzdy a ceny sú veľmi nestabilné, kolísanie vývoja cien a reálnych miezd, z toho vyplýva že to sú hlavné poruchy narušenia rovnováhy, je to zriedkavá situácia
Najpoužívanejším vyjadrením zmien cenovej hladiny je cenový index. Cenový index je vážený aritmetický priemer jednotlivých cien. Najdôležitejšie cenové indexy sú:
- index spotrebiteľských cien (CPI)
- index cien výrobcov (PPI)
- index cien vyjadrený ako deflátor HDP
Každý cenový index váži každú cenu ekonomickým významom danej komodity.
4.2.2.Pozor na mylné závery analýzy inflácie
Podľa tempa rastu priemerných cien rozdeľujeme infláciu na:
- mierna inflácie = rast je vyčíslený jednocifernou ročnou mierou inflácie, ceny rastú pomaly, obyvatelia ešte dôverujú peniazom a sú ochotní držať obeživo
- cválajúca inflácia = ceny začínajú rásť dvoj- a trojcifernou mierou. Peniaze strácajú rýchle svoju hodnotu, klesá reálna úroková miera, ľudia odmietajú držať viac peňazí ako je nevyhnutné.
- hyperinflácia = veľmi ničivá forma inflácie, prudko sa zvyšuje rýchlosť obehu peňazí, rýchle sa menia reálne mzdy a ceny sú veľmi nestabilné, kolísanie vývoja cien a reálnych miezd, z toho vyplýva že to sú hlavné poruchy narušenia rovnováhy, je to zriedkavá situácia
Analýza účinnosti konverzie a swapov
3.4.5.Analýza účinnosti konverzie a swapov
Konverzie sú nákupy alebo predaje devíz, ktoré slúžia na výmenu jednej meny za druhú.
Swap je druh devízovej operácie prebiehajúcej v 2 fázach v opačnom smere, kúpa a vzápätí predaj rovnakej čiastky v rovnakej devíze, pričom jedna operácia je promptná a druhá termínová. Využívajú ich hlavne banky na optimalizáciu svojich aktív a pasív.
Pri analýze účinnosti konverzie swapov na vývoj ponuky peňazí sa orientuje pozornosť operácie so zahraničnými menami.
Nákupom zahraničnej meny sa zvyšuje úverový potenciál komerčných bánk v domácej mene, zvyšuje sa ponuka úverov a tým aj ponuka domácej meny. Rastie tempo ekonomického rastu, rastie zamestnanosť a rastie miera inflácie. V oblasti platobnej bilancie zaznamenávame príliv kapitálu.
3.4.6. Analýza účinnosti devízového kurzu
Rozlišujeme priame a nepriame intervencie na devízovom trhu.
Priame sú hlavne konverzie a swapy.
Nepriame sú spojené s nákupom a predajom zlata, ale aj úpravami diskontných sadzieb.
Predaj zlata emisnou bankou za domácu menu znižuje ponuku peňazí. Ak však emisná banka zlato nakupuje za domácu menu, zvyšuje ponuku peňazí. Nákupy zlata na domácim trhu vedú k devalvačným tlakom, k zosilneniu tlaku na mieru inflácie cez vplyv na znižovanie dovozu.
Konverzie sú nákupy alebo predaje devíz, ktoré slúžia na výmenu jednej meny za druhú.
Swap je druh devízovej operácie prebiehajúcej v 2 fázach v opačnom smere, kúpa a vzápätí predaj rovnakej čiastky v rovnakej devíze, pričom jedna operácia je promptná a druhá termínová. Využívajú ich hlavne banky na optimalizáciu svojich aktív a pasív.
Pri analýze účinnosti konverzie swapov na vývoj ponuky peňazí sa orientuje pozornosť operácie so zahraničnými menami.
Nákupom zahraničnej meny sa zvyšuje úverový potenciál komerčných bánk v domácej mene, zvyšuje sa ponuka úverov a tým aj ponuka domácej meny. Rastie tempo ekonomického rastu, rastie zamestnanosť a rastie miera inflácie. V oblasti platobnej bilancie zaznamenávame príliv kapitálu.
3.4.6. Analýza účinnosti devízového kurzu
Rozlišujeme priame a nepriame intervencie na devízovom trhu.
Priame sú hlavne konverzie a swapy.
Nepriame sú spojené s nákupom a predajom zlata, ale aj úpravami diskontných sadzieb.
Predaj zlata emisnou bankou za domácu menu znižuje ponuku peňazí. Ak však emisná banka zlato nakupuje za domácu menu, zvyšuje ponuku peňazí. Nákupy zlata na domácim trhu vedú k devalvačným tlakom, k zosilneniu tlaku na mieru inflácie cez vplyv na znižovanie dovozu.
Peňažná rovnováha a inflácia
4.kapitola
Peňažná rovnováha a inflácia
- podmienky zachovania peňažnej rovnováhy, príčiny a dôsledky inflácie, alternatívne teórie inflácie
4.1.Analýza inflácie v súvislostiach vývoja peňažnej zásoby
Inflácia sa charakterizuje ako jav peňažný. Preto v menovej analýze a prognóze sa zameriava pozornosť na tie súvislosti, ktoré sa dotýkajú aj vývoja peňažnej zásoba a ponuky peňazí ako aj syntetických dôsledkov vývoja kúpnej sily meny a menovej stability.
Ak vychádzame z definície inflácie, ktorá nazýva infláciu ako taký stav, pri ktorom rastie celková cenová hladina, je potrebné sa zaujímať pri analýze inflácie nielen o dopad inflácie, ten agregát peňažnej zásoby, ktorý funguje ako prostriedok výmeny, ale je potrebné analyzovať vplyv inflácie aj na vývoj celkovej funkčnosti peňazí.
Pri analýze inflácie je najdôležitejší ten agregát, ktorý umožňuje posúdiť vplyv pohybu cenovej hladiny na funkčnosť peňazí.
Podľa kritéria likvidity sa rozlišuje viac agregátov peňažnej zásoby:
M1 - hotovosť, vklady na šekových účtoch a cestovné šeky, môžu byť požité ako prostriedok výmeny
M2 - M1, termínové vklady, úsporné depozitá, dohody o krátkodobom a spätnom odkúpení aktív, sú veľmi likvidné, lebo môžu byť rýchlo a s malými nákladmi prevedené do hotovosti
M3 - M2, menej likvidné aktíva, veľké termínové vklady, podiely na vzájomných fondoch na peňažnom trhu.
Účelné prevedenie analýz vo vzťahu ku zmene peňažnej zásoby je :
- vývoj inflácie porovnávať so skutočným, a nie predpokladaným agregátom peňazí
- údaje o vývoji určitých peňažných agregátov nemusia byť spoľahlivými ukazovateľmi toho, čo sa deje s tzv. krátkodobými a dlhodobými pohybmi peňažnej zásoby vzhľadom na vývoj inflácie.
Analýzu vplyvu inflácie na vývoj peňažnej zásoby by bolo vhodnejšie uplatňovať pri analýze dlhodobejšej.
Peňažná rovnováha a inflácia
- podmienky zachovania peňažnej rovnováhy, príčiny a dôsledky inflácie, alternatívne teórie inflácie
4.1.Analýza inflácie v súvislostiach vývoja peňažnej zásoby
Inflácia sa charakterizuje ako jav peňažný. Preto v menovej analýze a prognóze sa zameriava pozornosť na tie súvislosti, ktoré sa dotýkajú aj vývoja peňažnej zásoba a ponuky peňazí ako aj syntetických dôsledkov vývoja kúpnej sily meny a menovej stability.
Ak vychádzame z definície inflácie, ktorá nazýva infláciu ako taký stav, pri ktorom rastie celková cenová hladina, je potrebné sa zaujímať pri analýze inflácie nielen o dopad inflácie, ten agregát peňažnej zásoby, ktorý funguje ako prostriedok výmeny, ale je potrebné analyzovať vplyv inflácie aj na vývoj celkovej funkčnosti peňazí.
Pri analýze inflácie je najdôležitejší ten agregát, ktorý umožňuje posúdiť vplyv pohybu cenovej hladiny na funkčnosť peňazí.
Podľa kritéria likvidity sa rozlišuje viac agregátov peňažnej zásoby:
M1 - hotovosť, vklady na šekových účtoch a cestovné šeky, môžu byť požité ako prostriedok výmeny
M2 - M1, termínové vklady, úsporné depozitá, dohody o krátkodobom a spätnom odkúpení aktív, sú veľmi likvidné, lebo môžu byť rýchlo a s malými nákladmi prevedené do hotovosti
M3 - M2, menej likvidné aktíva, veľké termínové vklady, podiely na vzájomných fondoch na peňažnom trhu.
Účelné prevedenie analýz vo vzťahu ku zmene peňažnej zásoby je :
- vývoj inflácie porovnávať so skutočným, a nie predpokladaným agregátom peňazí
- údaje o vývoji určitých peňažných agregátov nemusia byť spoľahlivými ukazovateľmi toho, čo sa deje s tzv. krátkodobými a dlhodobými pohybmi peňažnej zásoby vzhľadom na vývoj inflácie.
Analýzu vplyvu inflácie na vývoj peňažnej zásoby by bolo vhodnejšie uplatňovať pri analýze dlhodobejšej.
Analýza účinnosti diskontnej sadzby
3.4.1.Analýza účinnosti diskontnej sadzby
Diskontná sadzby je úroková sadzby emisnej banky, za ktorú môžu komerčné banky čerpať úvery. Zmena diskontnej sadzby vedie k zmene dopytu komerčných bánk po úveroch.
Zvýšením diskontnej sadzby sa obmedzuje dopyt komerčných bánk po úveroch od emisnej banky. Znižuje sa ponuky úverov komerčných bánk a rastú úrokové sadzby. V rámci ekonomiky dochádza k zníženiu ponuky peňazí, čo vedie k poklesu ekonomického rastu, k poklesu zamestnanosti a tiež poklesu miery inflácie. V rámci platobnej bilancie zaznamenávame príliv kapitálu.
3.4.2. povinné minimálne rezervy
Ide o bezúročné vklady komerčných bánk v centrálnej banky. Sú súčasťou celkových rezerv banky. Ich výšku resp. spôsob tvorby, určí emisná banka na základe štruktúry vkladov KB. Zvyšovanie povinných minimálnych rezerv zvyšuje likviditu bankového sektora, zvýšením sadzieb PMR klesá úverová kapacita KB. V ekonomike sa znižuje ponuka peňazí a tým klesá aj tempo rastu ekonomiky, klesá zamestnanosť, rastie miera inflácie a na platobnú bilanciu nemajú PMR vplyv. Pri znižovaní PMR je to naopak.
Vo vzťahu PMR k úverovej kapacite bánk platí nepriama úmernosť - možno ňom regulovať ponuku peňazí.
Určený pomer PMR ku vkladom sa nazýva rezervný koeficient. Udáva sa v %.
Diskontná sadzby je úroková sadzby emisnej banky, za ktorú môžu komerčné banky čerpať úvery. Zmena diskontnej sadzby vedie k zmene dopytu komerčných bánk po úveroch.
Zvýšením diskontnej sadzby sa obmedzuje dopyt komerčných bánk po úveroch od emisnej banky. Znižuje sa ponuky úverov komerčných bánk a rastú úrokové sadzby. V rámci ekonomiky dochádza k zníženiu ponuky peňazí, čo vedie k poklesu ekonomického rastu, k poklesu zamestnanosti a tiež poklesu miery inflácie. V rámci platobnej bilancie zaznamenávame príliv kapitálu.
3.4.2. povinné minimálne rezervy
Ide o bezúročné vklady komerčných bánk v centrálnej banky. Sú súčasťou celkových rezerv banky. Ich výšku resp. spôsob tvorby, určí emisná banka na základe štruktúry vkladov KB. Zvyšovanie povinných minimálnych rezerv zvyšuje likviditu bankového sektora, zvýšením sadzieb PMR klesá úverová kapacita KB. V ekonomike sa znižuje ponuka peňazí a tým klesá aj tempo rastu ekonomiky, klesá zamestnanosť, rastie miera inflácie a na platobnú bilanciu nemajú PMR vplyv. Pri znižovaní PMR je to naopak.
Vo vzťahu PMR k úverovej kapacite bánk platí nepriama úmernosť - možno ňom regulovať ponuku peňazí.
Určený pomer PMR ku vkladom sa nazýva rezervný koeficient. Udáva sa v %.
KB riadením štruktúry pasív si sama určuje mieru zaťaženia PMR
KB riadením štruktúry pasív si sama určuje mieru zaťaženia PMR. PMR nie sú len nástroj menovej politiky štátu, ktorým sa reguluje ponuka peňazí, ale aj tento nástroj zaisťuje bankám likviditu.
- sú uložené na zvláštnych účtoch, ktoré sú bezúročné alebo dostávajú len veľmi malý úrok
- pôvodným zmyslom bolo posilniť platobnú schopnosť komerčných bánk a istotu zákazníkov
v tejto banke
- prostredníctvom PMR ovplyvňuje emisná banka výšku použiteľných zdrojov KB a tým
reguluje množstvo peňazí v obehu
- čím sú PMR vyššie, tým menej peňazí je v obehu a naopak
- znižovanie PMR stanoví emisná banka sadzbou, ktorá môže byť rovnaká pre všetky banky,
alebo sa môže pre jednotlivé banky líšiť
- základom pre stanovenie objemu PMR u komerčných bánk - celkový objem ich vkladov,
alebo prírastkov ich vkladov za určité obdobie
- základ pre výpočet výšky PMR - celkový objem primárnych vkladov (vklady nebankových
subjektov)
- peňažné ústavy majú povinnosť udržať PMR vo výške stanoveného % týchto primárnych
vkladov vo forme depozit na účte v NBS
Pri analýze účinkov PMR nemožno však obísť sledovanie multiplikačných účinkov tohto nástroja na depozitá obchodných bánk a prostredníctvom nich na celkový rozsah poskytovaných úverov.
Multiplikačný efekt ( multiplikačný účinok depozít nazývaný aj úverový multiplikátor)
- sú uložené na zvláštnych účtoch, ktoré sú bezúročné alebo dostávajú len veľmi malý úrok
- pôvodným zmyslom bolo posilniť platobnú schopnosť komerčných bánk a istotu zákazníkov
v tejto banke
- prostredníctvom PMR ovplyvňuje emisná banka výšku použiteľných zdrojov KB a tým
reguluje množstvo peňazí v obehu
- čím sú PMR vyššie, tým menej peňazí je v obehu a naopak
- znižovanie PMR stanoví emisná banka sadzbou, ktorá môže byť rovnaká pre všetky banky,
alebo sa môže pre jednotlivé banky líšiť
- základom pre stanovenie objemu PMR u komerčných bánk - celkový objem ich vkladov,
alebo prírastkov ich vkladov za určité obdobie
- základ pre výpočet výšky PMR - celkový objem primárnych vkladov (vklady nebankových
subjektov)
- peňažné ústavy majú povinnosť udržať PMR vo výške stanoveného % týchto primárnych
vkladov vo forme depozit na účte v NBS
Pri analýze účinkov PMR nemožno však obísť sledovanie multiplikačných účinkov tohto nástroja na depozitá obchodných bánk a prostredníctvom nich na celkový rozsah poskytovaných úverov.
Multiplikačný efekt ( multiplikačný účinok depozít nazývaný aj úverový multiplikátor)
Analýza účinnosti operácií na voľnom trhu
3.4.3.Analýza účinnosti operácií na voľnom trhu
Klasickým ovplyvňovaním peňažného trhu je nákup, alebo predaj v prevažnej miere krátkodobých štátnych CP. Keď emisná banka nakupuje CP zvyšuje sa úverový potenciál komerčných bánk. Pri predaji CP je to naopak.
Predajom CP sa znižuje úverový potenciál komerčných bánk, znižuje sa ponuka úverov. Znižuje sa ponuka peňazí v obehu, klesá tempo ekonomického rastu, klesá zamestnanosť, klesá miera inflácie. V rámci platobnej bilancie to znamená príliv kapitálu.
3.4.4. Analýza účinnosti reeskontu zmeniek a lombardu CP
reeskont zmeniek
Operácia, ktorou emisná banka kupuje zmenky od KB. Mechanizmus reeskontu medzi CB a KB je podobný ako postup eskontu (eskont zmenky je odkúpenie zmenky bankou pred dobou jej splatnosti, pričom si banka zrazí diskont za dobu od eskontu do splatnosti zmenky, banka tak majiteľovi zmenky poskytuje eskontný úver, ktorý je výhodnejší ako iné eskontné úvery), v rámci ktorého sa banka stretáva s klientom. Banky využívajú reeskont na to, aby si od CB doplnili zásobu hotovosti a zabezpečili si tak možnosť vlastného financovania.
Reeskont zmenky je eskont zmenky, ktorú už eskontovala nejaká obchodná banka, centrálnou bankou.
lombard CP
Pomocou týchto dvoch nástrojov - reeskontu zmenky a lombardu CP, nemožno znížiť ponuku peňazí na trhu. Tieto nástroje nie sú vždy nepriame, ale často sú to priame nástroje, lebo emisná banka môže určiť aké zmenky možno reeskontovať a podobne je to aj s lombardom CP. Zvyšovanie ponuky peňazí pomocou reeskontu zmeniek je časovo ohraničené a to dobou splatnosti zmeniek. Pri lombardnom úvere sa lehota splatenia nemusí kryť s lehotou splatnosti CP.
Reeskontom zmeniek a lombardom CP sa zvyšuje úverový potenciál komerčných bánk. Zvyšuje sa ponuka peňazí, rastie tempo ekonomického rastu, rastie zamestnanosť, rastie miera inflácie a v oblasti platobnej bilancie zaznamenávame odliv kapitálu.
Klasickým ovplyvňovaním peňažného trhu je nákup, alebo predaj v prevažnej miere krátkodobých štátnych CP. Keď emisná banka nakupuje CP zvyšuje sa úverový potenciál komerčných bánk. Pri predaji CP je to naopak.
Predajom CP sa znižuje úverový potenciál komerčných bánk, znižuje sa ponuka úverov. Znižuje sa ponuka peňazí v obehu, klesá tempo ekonomického rastu, klesá zamestnanosť, klesá miera inflácie. V rámci platobnej bilancie to znamená príliv kapitálu.
3.4.4. Analýza účinnosti reeskontu zmeniek a lombardu CP
reeskont zmeniek
Operácia, ktorou emisná banka kupuje zmenky od KB. Mechanizmus reeskontu medzi CB a KB je podobný ako postup eskontu (eskont zmenky je odkúpenie zmenky bankou pred dobou jej splatnosti, pričom si banka zrazí diskont za dobu od eskontu do splatnosti zmenky, banka tak majiteľovi zmenky poskytuje eskontný úver, ktorý je výhodnejší ako iné eskontné úvery), v rámci ktorého sa banka stretáva s klientom. Banky využívajú reeskont na to, aby si od CB doplnili zásobu hotovosti a zabezpečili si tak možnosť vlastného financovania.
Reeskont zmenky je eskont zmenky, ktorú už eskontovala nejaká obchodná banka, centrálnou bankou.
lombard CP
Pomocou týchto dvoch nástrojov - reeskontu zmenky a lombardu CP, nemožno znížiť ponuku peňazí na trhu. Tieto nástroje nie sú vždy nepriame, ale často sú to priame nástroje, lebo emisná banka môže určiť aké zmenky možno reeskontovať a podobne je to aj s lombardom CP. Zvyšovanie ponuky peňazí pomocou reeskontu zmeniek je časovo ohraničené a to dobou splatnosti zmeniek. Pri lombardnom úvere sa lehota splatenia nemusí kryť s lehotou splatnosti CP.
Reeskontom zmeniek a lombardom CP sa zvyšuje úverový potenciál komerčných bánk. Zvyšuje sa ponuka peňazí, rastie tempo ekonomického rastu, rastie zamestnanosť, rastie miera inflácie a v oblasti platobnej bilancie zaznamenávame odliv kapitálu.
Analýza účinnosti nástrojov emisno-menovej politiky
3.4.Analýza účinnosti nástrojov emisno-menovej politiky
Nositeľom menovej politiky je emisná banka. Nástroje emisnej banky prostredníctvom, ktorých uskutočňuje menovú politiku môžeme členiť podľa viacerých kritérií:
- z hľadiska času sa členia na krátkodobo a dlhodobo pôsobiace
- z hľadiska adresnosti na priame a nepriame
- podľa častosti použitia na bežné a mimoriadne
- podľa miesta na bankové a nebankové
Pre potreby menovej analýzy sa považujú za najdôležitejšie priame, resp. nepriame nástroje.
Za priame nástroje môžeme považovať pravidlá likvidity, povinné vklady, doporučenia, úverové kontingenty pre jednotlivé banky.
Medzi nepriame nástroje menovej politiky patria:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- reeskont zmeniek
- lombard CP
- operácie na voľnom trhu
- konverzie a swapy
- intervencie na devízovom trhu.
Nositeľom menovej politiky je emisná banka. Nástroje emisnej banky prostredníctvom, ktorých uskutočňuje menovú politiku môžeme členiť podľa viacerých kritérií:
- z hľadiska času sa členia na krátkodobo a dlhodobo pôsobiace
- z hľadiska adresnosti na priame a nepriame
- podľa častosti použitia na bežné a mimoriadne
- podľa miesta na bankové a nebankové
Pre potreby menovej analýzy sa považujú za najdôležitejšie priame, resp. nepriame nástroje.
Za priame nástroje môžeme považovať pravidlá likvidity, povinné vklady, doporučenia, úverové kontingenty pre jednotlivé banky.
Medzi nepriame nástroje menovej politiky patria:
- diskontná sadzba
- povinné minimálne rezervy
- reeskont zmeniek
- lombard CP
- operácie na voľnom trhu
- konverzie a swapy
- intervencie na devízovom trhu.
Ako reaguje peňažná zásoba na jednotlivé faktory?
3.3.1.Ako reaguje peňažná zásoba na jednotlivé faktory?
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na zmene miery povinných rezerv zo šekovateľných vkladov rD
vývoj peňažnej zásoby je nepriamoúmerný vývoja povinných rezerv a termínových vkladov rT
vývoj peňažnej zásoby je priamoúmerný vývoju nevypožičanej bázy Bn
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na diskontnej sadzbe id
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na vývoji pomeru hotovosť/šekovateľné vklady (C/D)
vývoj peňažnej zásoby je teda nepriamo úmerný na vývoji pomeru termínové vklady/šekovateľné vklady (T/D)
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý od vývoja očakávaného poklesu vkladov DOe
vývoj peňažnej zásoby je priamoúmerný vývoju trhovej úrokovej sadzby
Všetky faktory, ktoré ovplyvňujú peňažnú zásobu a jej vývoj
Emisná banka rD rastie ; M1 klesá
rT rastie ; M1 klesá
Bn rastie ; M1 rastie
id rastie ; M1 klesá
Vkladatelia C/D rastie ; M1 klesá
T/D rastie ; M1 klesá
Banky a vkladatelia DOe rastie ; M1 klesá
Bankoví dlžníci i rastie ; M1 klesá
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na zmene miery povinných rezerv zo šekovateľných vkladov rD
vývoj peňažnej zásoby je nepriamoúmerný vývoja povinných rezerv a termínových vkladov rT
vývoj peňažnej zásoby je priamoúmerný vývoju nevypožičanej bázy Bn
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na diskontnej sadzbe id
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý na vývoji pomeru hotovosť/šekovateľné vklady (C/D)
vývoj peňažnej zásoby je teda nepriamo úmerný na vývoji pomeru termínové vklady/šekovateľné vklady (T/D)
vývoj peňažnej zásoby je nepriamo závislý od vývoja očakávaného poklesu vkladov DOe
vývoj peňažnej zásoby je priamoúmerný vývoju trhovej úrokovej sadzby
Všetky faktory, ktoré ovplyvňujú peňažnú zásobu a jej vývoj
Emisná banka rD rastie ; M1 klesá
rT rastie ; M1 klesá
Bn rastie ; M1 rastie
id rastie ; M1 klesá
Vkladatelia C/D rastie ; M1 klesá
T/D rastie ; M1 klesá
Banky a vkladatelia DOe rastie ; M1 klesá
Bankoví dlžníci i rastie ; M1 klesá
Komplexná analýza faktorov ovplyvňujúcich peňažnú zásobu
3.3.Komplexná analýza faktorov ovplyvňujúcich peňažnú zásobu
Pri analyzovaní faktorov, ktoré podmieňujú chovanie sa bánk a vkladateľov, môžeme analyzovať peňažnú zásobu podľa komplexného modelu peňažnej zásoby, ktorý umožňuje posúdiť vplyv všetkých faktorov na peňažnú zásobu M1 a jej vývoj:
M = m.(Bn + DL + ER)
M - peňažná zásoba
Bn - nevypožičaná monetárna báza
DL - diskontné pôžičky
ER - prebytočné rezervy
m – peňažný multiplikátor
Komplexná analýza peňažnej zásoby by mala teda obsiahnuť aj komplexné posúdenie všetkých ôsmich faktorov, ktoré ovplyvňujú peňažnú zásobu a jej vývoj cez peňažný multiplikátor, ale aj cez nevypožičanú monetárnu bázu, diskontné pôžičky EB a prebytok rezerv.
To znamená, že v komplexnej analýze peňažnej zásoby a jej vývoja treba analyzovať tieto činitele:
rD –miera povinných rezerv zo šekovateľných vkladov
rT – miera povinných rezerv z termínovaných vkladov
(C/D) – pomer hotovosť/šekovateľné vklady
(T/D) – pomer termínované vklady/šekovateľné vklady
Bn – nevypožičaná monetárna báza
i – reprezentatívna trhová úroková sadzba
id – diskontná sadzba
DOE – očakávaný úbytok vkladov
Na základe doterajších poznatkoch sa môže zhrnúť, že uvádzané činitele pôsobia na peňažnú zásobu takto:
1. premenné rD, rT, (C/D), (T/D) ovplyvňujú peňažnú zásobu cez peňažný multiplikátor m
2. nevypožičaná báza Bn ovplyvňuje peňažnú zásobu prostredníctvom premennej, získanej ako súčet (Bn + DL – ER)
3. činitele i, id, DOe ovplyvňujú peňažnú zásobu prostredníctvom rozhodovania sa bánk o držbe prebytočných rezerv ER a o prijímaní diskontných pôžičiek od EB.
Pri analyzovaní faktorov, ktoré podmieňujú chovanie sa bánk a vkladateľov, môžeme analyzovať peňažnú zásobu podľa komplexného modelu peňažnej zásoby, ktorý umožňuje posúdiť vplyv všetkých faktorov na peňažnú zásobu M1 a jej vývoj:
M = m.(Bn + DL + ER)
M - peňažná zásoba
Bn - nevypožičaná monetárna báza
DL - diskontné pôžičky
ER - prebytočné rezervy
m – peňažný multiplikátor
Komplexná analýza peňažnej zásoby by mala teda obsiahnuť aj komplexné posúdenie všetkých ôsmich faktorov, ktoré ovplyvňujú peňažnú zásobu a jej vývoj cez peňažný multiplikátor, ale aj cez nevypožičanú monetárnu bázu, diskontné pôžičky EB a prebytok rezerv.
To znamená, že v komplexnej analýze peňažnej zásoby a jej vývoja treba analyzovať tieto činitele:
rD –miera povinných rezerv zo šekovateľných vkladov
rT – miera povinných rezerv z termínovaných vkladov
(C/D) – pomer hotovosť/šekovateľné vklady
(T/D) – pomer termínované vklady/šekovateľné vklady
Bn – nevypožičaná monetárna báza
i – reprezentatívna trhová úroková sadzba
id – diskontná sadzba
DOE – očakávaný úbytok vkladov
Na základe doterajších poznatkoch sa môže zhrnúť, že uvádzané činitele pôsobia na peňažnú zásobu takto:
1. premenné rD, rT, (C/D), (T/D) ovplyvňujú peňažnú zásobu cez peňažný multiplikátor m
2. nevypožičaná báza Bn ovplyvňuje peňažnú zásobu prostredníctvom premennej, získanej ako súčet (Bn + DL – ER)
3. činitele i, id, DOe ovplyvňujú peňažnú zásobu prostredníctvom rozhodovania sa bánk o držbe prebytočných rezerv ER a o prijímaní diskontných pôžičiek od EB.
Ako prognózovať vývoj vkladových pomerov (C/D) a (T/D
3.2.1.Ako prognózovať vývoj vkladových pomerov (C/D) a (T/D) v súvislostiach zmien budúceho ekonomického prostredia?
Obsahovo sa dobrá analýza nemôže zameriavať len na vysvetlenie a posúdenie javov minulých (analýza ex post), ale má zahrňovať aj pohľad dopredu (analýza ex ante resp. prognóza), a má predpovedať reakciu ekonomických premenných na nové udalosti. A práve analýza faktorov ovplyvňujúcich pomer (C/D) takúto schopnosť má a umožňuje predpovedať, čo by sa stalo s pomerom (C/D) pri zmene určitých premenných pod vplyvom zmien hospodárskej politiky.
Z hľadiska zmien budúceho ekonomického prostredia je e potrebné odpovedať najmä na otázky:
a) čo sa môže stať s pomerom hotovosti / šekovateľné vklady, ak by sa zvýšili sadzby dôchodkových daní za účelom vyrovnania štátneho rozpočtu
b) aké dôsledky by mohlo vyvolať zrušenie úrokov za šekovateľných vkladov
c) ako môžu pôsobiť diferencované úroky zo šekovateľných vkladov, termínových vkladov a ostatných vkladov v súvislosti očakávaných výnosov
d) čo podmieňuje chovanie sa bánk pri rozhodovaní o objeme prebytočných rezerv a diskontných pôžičkách od EB?
Ad. a) Rast sadzieb dôchodkových daní s cieľom vyrovnávať štátny rozpočet by najpravdepodobnejšie motivoval vyhýbanie sa daniam. Ale existujú predstavy o tom, že riešenie vyrovnanosti rozpočtu je možné riešiť práve zvýšením dôchodkových daní. Dochádza k narastaniu (C/D).
Ad. b) Zrušenie úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov by viedlo k poklesu očakávaného výnosu zo šekovateľných vkladov a zároveň by ich úroveň vo vzťahu k obeživu poklesla. Zníži sa pomer (C/D).
Ad. c) Očakávané výnosy úzko súvisia s diferenciáciou úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov, termínových vkladov i z ostatných aktív. Ak nehrozí, že by došlo k bankovým panikám, stačí sa v analýze zamerať na porovnanie úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov a z termínových vkladov.
Ad. d) Ak by boli úrokové sadzby zo šekovateľných vkladov vyššie ako z termínových vkladov, boli by šekovateľné vklady z hľadiska výnosov atraktívnejšie, čo by spôsobovalo zníženie pomeru (T/D).
Obsahovo sa dobrá analýza nemôže zameriavať len na vysvetlenie a posúdenie javov minulých (analýza ex post), ale má zahrňovať aj pohľad dopredu (analýza ex ante resp. prognóza), a má predpovedať reakciu ekonomických premenných na nové udalosti. A práve analýza faktorov ovplyvňujúcich pomer (C/D) takúto schopnosť má a umožňuje predpovedať, čo by sa stalo s pomerom (C/D) pri zmene určitých premenných pod vplyvom zmien hospodárskej politiky.
Z hľadiska zmien budúceho ekonomického prostredia je e potrebné odpovedať najmä na otázky:
a) čo sa môže stať s pomerom hotovosti / šekovateľné vklady, ak by sa zvýšili sadzby dôchodkových daní za účelom vyrovnania štátneho rozpočtu
b) aké dôsledky by mohlo vyvolať zrušenie úrokov za šekovateľných vkladov
c) ako môžu pôsobiť diferencované úroky zo šekovateľných vkladov, termínových vkladov a ostatných vkladov v súvislosti očakávaných výnosov
d) čo podmieňuje chovanie sa bánk pri rozhodovaní o objeme prebytočných rezerv a diskontných pôžičkách od EB?
Ad. a) Rast sadzieb dôchodkových daní s cieľom vyrovnávať štátny rozpočet by najpravdepodobnejšie motivoval vyhýbanie sa daniam. Ale existujú predstavy o tom, že riešenie vyrovnanosti rozpočtu je možné riešiť práve zvýšením dôchodkových daní. Dochádza k narastaniu (C/D).
Ad. b) Zrušenie úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov by viedlo k poklesu očakávaného výnosu zo šekovateľných vkladov a zároveň by ich úroveň vo vzťahu k obeživu poklesla. Zníži sa pomer (C/D).
Ad. c) Očakávané výnosy úzko súvisia s diferenciáciou úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov, termínových vkladov i z ostatných aktív. Ak nehrozí, že by došlo k bankovým panikám, stačí sa v analýze zamerať na porovnanie úrokových sadzieb zo šekovateľných vkladov a z termínových vkladov.
Ad. d) Ak by boli úrokové sadzby zo šekovateľných vkladov vyššie ako z termínových vkladov, boli by šekovateľné vklady z hľadiska výnosov atraktívnejšie, čo by spôsobovalo zníženie pomeru (T/D).
Čo podmieňuje rozhodovanie bánk o držbe prebytočných rezerv?
Čo podmieňuje rozhodovanie bánk o držbe prebytočných rezerv?
Determinanty (určujúci) prebytočných rezerv:
- trhové úrokové sadzby ( i ) - ak rastú tieto úrokové sadzby pre banky je výhodnejšie zbaviť sa prebytočných rezerv a získať úrok z poskytnutých úverov. Trhové úrokové sadzby sú nepriamo úmerné prebytočným rezervám
- očakávaný úbytok vkladov ( DOe ) - držba prebytočných rezerv umožňuje prekonávať náklady banke pri úbytku vkladov. Rozsah prebytočných rezerv je priamoúmerný DOe.
V analýze i prognóze však stačí len konštatovať tento vplyv chovania sa bánk na zmenu peňažnej zásoby, ale aj potrebné odhaľovať príčiny takého či onakého chovania sa bánk.
Čo podmieňuje rozhodovanie bánk o čerpaní diskontných pôžičiek?
Dva faktory:
- trhové úrokové sadzby ( i ) - rozsah diskontných pôžičiek je priamoúmerný trhovým úrokovým sadzbám
- diskontná sadba ( id ) - výška diskontnej sadzby je nepriamoúmerná rozsahu diskontných pôžičiek.
Determinanty (určujúci) prebytočných rezerv:
- trhové úrokové sadzby ( i ) - ak rastú tieto úrokové sadzby pre banky je výhodnejšie zbaviť sa prebytočných rezerv a získať úrok z poskytnutých úverov. Trhové úrokové sadzby sú nepriamo úmerné prebytočným rezervám
- očakávaný úbytok vkladov ( DOe ) - držba prebytočných rezerv umožňuje prekonávať náklady banke pri úbytku vkladov. Rozsah prebytočných rezerv je priamoúmerný DOe.
V analýze i prognóze však stačí len konštatovať tento vplyv chovania sa bánk na zmenu peňažnej zásoby, ale aj potrebné odhaľovať príčiny takého či onakého chovania sa bánk.
Čo podmieňuje rozhodovanie bánk o čerpaní diskontných pôžičiek?
Dva faktory:
- trhové úrokové sadzby ( i ) - rozsah diskontných pôžičiek je priamoúmerný trhovým úrokovým sadzbám
- diskontná sadba ( id ) - výška diskontnej sadzby je nepriamoúmerná rozsahu diskontných pôžičiek.
Analýza vplyvu zmien očakávaného výnosu na dopyt po aktívach
3.1.2.Analýza vplyvu zmien očakávaného výnosu na dopyt po aktívach
Výnos aktíva je mierou, ktorá ukazuje koľko sa na aktíve zarobí. To znamená, keď sa rozhoduje o kúpe aktíva, berie sa na zreteľ predovšetkým to, aký výnos od nej očakáva.
Očakávaný výnos sa vyráta ako vážený súčet všetkých možných veľkostí výnosov, násobených ich pravdepodobnosťou.
Očakávané výnosy u jedného aktíva sa môžu očakávať iné ako u alternatívneho aktíva. V analýze je treba komplexne posudzovať vplyv zmien očakávaných výnosov po aktívach.
3.1.3.Analýza stupňa neistoty výnosu
Dopyt po aktívach ovplyvňuje miera rizika, resp. neistoty spojenej s výnosom daného aktíva. Ak rastie riziko nejakého aktíva v porovnaní s alternatívnymi aktívami, bude dopyt po ňom klesať.
Ak máme posúdiť, či je vhodnejšie držať jedno aktívum s jedným rizikom, alebo rozkladať riziko do držby viacerých aktív, čo sa nazýva diverzifikácou rizika, ktoré znižuje celkové riziko, ktorému je investor vystavený.
3.1.4.Analýza likvidity aktív
Reakcia dopytu po aktívach
bohatstvo rastie ; dopyt rastie
očak.výnos rastie ; dopyt rastie
riziko rastie ; dopyt klesá
likvidita rastie ; dopyt rastie
Výnos aktíva je mierou, ktorá ukazuje koľko sa na aktíve zarobí. To znamená, keď sa rozhoduje o kúpe aktíva, berie sa na zreteľ predovšetkým to, aký výnos od nej očakáva.
Očakávaný výnos sa vyráta ako vážený súčet všetkých možných veľkostí výnosov, násobených ich pravdepodobnosťou.
Očakávané výnosy u jedného aktíva sa môžu očakávať iné ako u alternatívneho aktíva. V analýze je treba komplexne posudzovať vplyv zmien očakávaných výnosov po aktívach.
3.1.3.Analýza stupňa neistoty výnosu
Dopyt po aktívach ovplyvňuje miera rizika, resp. neistoty spojenej s výnosom daného aktíva. Ak rastie riziko nejakého aktíva v porovnaní s alternatívnymi aktívami, bude dopyt po ňom klesať.
Ak máme posúdiť, či je vhodnejšie držať jedno aktívum s jedným rizikom, alebo rozkladať riziko do držby viacerých aktív, čo sa nazýva diverzifikácou rizika, ktoré znižuje celkové riziko, ktorému je investor vystavený.
3.1.4.Analýza likvidity aktív
Reakcia dopytu po aktívach
bohatstvo rastie ; dopyt rastie
očak.výnos rastie ; dopyt rastie
riziko rastie ; dopyt klesá
likvidita rastie ; dopyt rastie
Prognózovanie vývoja (C/D)
3.2.Prognózovanie vývoja (C/D)
Vo všeobecnosti platí, že zvýšenie očakávaného výnosu aktíva relatívne k iným aktívam zvyšuje dopyt na množstvo tohto aktíva.
Posudzujeme vplyv 3 faktorov:
úrokové sadzby pre šekovateľné vklady - ak rastie úroková sadzba pre tieto vklady, ľudia chcú držať menej hotovosti v pomere k šekovateľným vkladom - pomer C/D sa znižuje
banková panika - v období veľkej depresie ekonomiky. Ľudia radšej držia hotovosti, neveria bankám - pomer C/D rastie. Dôvera v banku klesá, ak banka nie je schopná vyplácať svojich vkladateľov, vtedy nastáva bankrot banky. Ak takýto bankrot postihne naraz viacej bánk hovoríme o bankovej panike.
nezákonné činnosti v ekonomike - ak existujú, vykonávajú sa hlavne hotovosťami. Ak vzrastá nezákonná činnosť, vzrastá používanie hotovosti - pomer C/D sa zvyšuje
Za ďalší faktor sa považuje:
- dôchodková daň, resp. daň z príjmu - ak vzrastá sadzba, zväčša sa pomer C/D
V analýze vplyvu nezákonnej činnosti na dopyt po aktívach sa však nemožno obmedziť len na problém vývoja pomeru hotovosť / šekovateľné vklady (C/D). Negatívom vplyvu nezákonnej činnosti je aj to, že uniká vláde množstvo informácií o vývoji dôchodkov, čo má za následok podhodnotenie štatistických výsledkov o ekonomickej činnosti, napr. údaje o HDP.
Takáto nevykázaná ekonomická činnosť sa označuje ako tzv. “šedá” resp. “ilegálne” ekonomika.
Na zmenu peňažnej zásoby má značný vplyv aj chovanie komerčných bánk. Ak sa rozhodnú znížiť držbu prebytočných rezerv alebo zvyšujú objem diskontných pôžičiek od CB, zvyšuje sa tým aj peňažná zásoba.
Vo všeobecnosti platí, že zvýšenie očakávaného výnosu aktíva relatívne k iným aktívam zvyšuje dopyt na množstvo tohto aktíva.
Posudzujeme vplyv 3 faktorov:
úrokové sadzby pre šekovateľné vklady - ak rastie úroková sadzba pre tieto vklady, ľudia chcú držať menej hotovosti v pomere k šekovateľným vkladom - pomer C/D sa znižuje
banková panika - v období veľkej depresie ekonomiky. Ľudia radšej držia hotovosti, neveria bankám - pomer C/D rastie. Dôvera v banku klesá, ak banka nie je schopná vyplácať svojich vkladateľov, vtedy nastáva bankrot banky. Ak takýto bankrot postihne naraz viacej bánk hovoríme o bankovej panike.
nezákonné činnosti v ekonomike - ak existujú, vykonávajú sa hlavne hotovosťami. Ak vzrastá nezákonná činnosť, vzrastá používanie hotovosti - pomer C/D sa zvyšuje
Za ďalší faktor sa považuje:
- dôchodková daň, resp. daň z príjmu - ak vzrastá sadzba, zväčša sa pomer C/D
V analýze vplyvu nezákonnej činnosti na dopyt po aktívach sa však nemožno obmedziť len na problém vývoja pomeru hotovosť / šekovateľné vklady (C/D). Negatívom vplyvu nezákonnej činnosti je aj to, že uniká vláde množstvo informácií o vývoji dôchodkov, čo má za následok podhodnotenie štatistických výsledkov o ekonomickej činnosti, napr. údaje o HDP.
Takáto nevykázaná ekonomická činnosť sa označuje ako tzv. “šedá” resp. “ilegálne” ekonomika.
Na zmenu peňažnej zásoby má značný vplyv aj chovanie komerčných bánk. Ak sa rozhodnú znížiť držbu prebytočných rezerv alebo zvyšujú objem diskontných pôžičiek od CB, zvyšuje sa tým aj peňažná zásoba.
Komplexný model analýzy peňažnej zásoby, vplyv účastníkov peňažnej zásoby na M1
3.kapitola
Komplexný model analýzy peňažnej zásoby, vplyv účastníkov peňažnej zásoby na M1
V analýze je treba posúdiť ako reaguje peňažná zásoba na chovanie jej účastníkov. Prečo sa jednotliví účastníci, napr. vkladatelia alebo banky rozhodujú konať tým alebo iným spôsobom?
Komplexný model analýzy peňažnej zásoby má umožniť aj vysvetliť a posúdiť to, prečo sa vkladatelia a banky chovajú práve tak, ako sa chovajú. Komplexný model analýzy peňažnej zásoby je pritom základom, od ktorého sa odvíja väčšina analýz peňažnej zásoby.
Využívanie komplexného modelu analýzy peňažnej zásoby by malo umožniť dať odpoveď na niektoré otázky, na ktoré musia zodpovedať aj tvorcovia národohospodárskej politiky:
1. ako ovplyvnia podmienky na peňažnom trhu peňažnú zásobu?
2. ako môže EB kontrolovať peňažnú zásobu?
3. ktoré prvky peňažnej zásoby bude môcť EB ťažko koncentrovať?
4. môže nastať banková panika, a aký môže byť jej vplyv na peňažnú zásobu?
5. aké budú podnety na ovplyvňovanie budúceho vývoja v národnom hospodárstve, a ako ovplyvnia peňažnú zásobu?
3.1.Čo podmieňuje vzájomný vzťah C/D
Prudké zvýšenie pomeru obeživa a šekovateľných vkladov, pomeru C/D sa považuje za dôležitý činiteľ, ktorý môže viesť k prudkému poklesu peňažnej zásoby.
Podľa teórie dopytu po aktívach, akými sú hotovosť a šekovateľné vklady, ovplyvňujú tento dopyt nasledovné faktory:
a) celkové zdroje dostupné jednotlivcovi - bohatstvo
b) očakávaný výnos jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
c) stupeň neistoty - rizika spojeného s výnosom jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
d) likvidita jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
Komplexný model analýzy peňažnej zásoby, vplyv účastníkov peňažnej zásoby na M1
V analýze je treba posúdiť ako reaguje peňažná zásoba na chovanie jej účastníkov. Prečo sa jednotliví účastníci, napr. vkladatelia alebo banky rozhodujú konať tým alebo iným spôsobom?
Komplexný model analýzy peňažnej zásoby má umožniť aj vysvetliť a posúdiť to, prečo sa vkladatelia a banky chovajú práve tak, ako sa chovajú. Komplexný model analýzy peňažnej zásoby je pritom základom, od ktorého sa odvíja väčšina analýz peňažnej zásoby.
Využívanie komplexného modelu analýzy peňažnej zásoby by malo umožniť dať odpoveď na niektoré otázky, na ktoré musia zodpovedať aj tvorcovia národohospodárskej politiky:
1. ako ovplyvnia podmienky na peňažnom trhu peňažnú zásobu?
2. ako môže EB kontrolovať peňažnú zásobu?
3. ktoré prvky peňažnej zásoby bude môcť EB ťažko koncentrovať?
4. môže nastať banková panika, a aký môže byť jej vplyv na peňažnú zásobu?
5. aké budú podnety na ovplyvňovanie budúceho vývoja v národnom hospodárstve, a ako ovplyvnia peňažnú zásobu?
3.1.Čo podmieňuje vzájomný vzťah C/D
Prudké zvýšenie pomeru obeživa a šekovateľných vkladov, pomeru C/D sa považuje za dôležitý činiteľ, ktorý môže viesť k prudkému poklesu peňažnej zásoby.
Podľa teórie dopytu po aktívach, akými sú hotovosť a šekovateľné vklady, ovplyvňujú tento dopyt nasledovné faktory:
a) celkové zdroje dostupné jednotlivcovi - bohatstvo
b) očakávaný výnos jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
c) stupeň neistoty - rizika spojeného s výnosom jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
d) likvidita jedného aktíva v pomere k alternatívnemu aktívu
Analýza vplyvu bohatstva na dopyt po aktívach
3.1.1. Analýza vplyvu bohatstva na dopyt po aktívach
Ak teda analyzujeme vplyv bohatstva na dopyt po aktívach, považujeme taktiež všetky ostatné činitele za nemenné a sledujeme elasticitu dopytu po aktívach len k bohatstvu.
Vo všeobecnosti platí, že s rastom bohatstva vzrastá aj dopyt po aktívach. Avšak dopyt po aktívach reaguje na zmeny bohatstva rozlične. Tento stupeň reakcie sa meria pomocou elasticity dopytu:
elasticita dopytu vzhľadom k bohatstvu =
% zmeny dopytu čo do množstva aktív
---------------------------------------------------
% zmeny bohatstva
Aktíva sa delia vzhľadom k bohatstvu na :
nevyhnutné aktíva = % rast je nižší ako % rast bohatstva, klesá ich elasticity dopytu vzhľadom na bohatstvo je menšia ako 1.
luxusné aktíva = s rastom bohatstva relatívne stúpa aj ich elasticita dopytu, ktorá je väčšia ako 1.
Vo všeobecnosti platí, že zvýšenie bohatstva zvyšuje dopyt po aktívach, pričom je toto narastanie dopytu väčšie pri aktívach luxusných ako pri aktívach nevyhnutných.
Dopyt po hotovosti rastie pomalšie pri raste bohatstva, naopak šekovateľné vklady s rastom bohatstva rastú.
Pomer C/D je nepriamo závislý od dôchodku alebo bohatstva.
Ak teda analyzujeme vplyv bohatstva na dopyt po aktívach, považujeme taktiež všetky ostatné činitele za nemenné a sledujeme elasticitu dopytu po aktívach len k bohatstvu.
Vo všeobecnosti platí, že s rastom bohatstva vzrastá aj dopyt po aktívach. Avšak dopyt po aktívach reaguje na zmeny bohatstva rozlične. Tento stupeň reakcie sa meria pomocou elasticity dopytu:
elasticita dopytu vzhľadom k bohatstvu =
% zmeny dopytu čo do množstva aktív
---------------------------------------------------
% zmeny bohatstva
Aktíva sa delia vzhľadom k bohatstvu na :
nevyhnutné aktíva = % rast je nižší ako % rast bohatstva, klesá ich elasticity dopytu vzhľadom na bohatstvo je menšia ako 1.
luxusné aktíva = s rastom bohatstva relatívne stúpa aj ich elasticita dopytu, ktorá je väčšia ako 1.
Vo všeobecnosti platí, že zvýšenie bohatstva zvyšuje dopyt po aktívach, pričom je toto narastanie dopytu väčšie pri aktívach luxusných ako pri aktívach nevyhnutných.
Dopyt po hotovosti rastie pomalšie pri raste bohatstva, naopak šekovateľné vklady s rastom bohatstva rastú.
Pomer C/D je nepriamo závislý od dôchodku alebo bohatstva.
Analýza peňažného multiplikátora M2
2.4.5.Analýza peňažného multiplikátora M2
Peňažná zásoba, ktorá je definovaná ako agregát M2, zahrňuje okrem M1 (obeživo + šekovateľné vklady) aj termínované vklady + prvotné podiely na vzájomných fondoch na peňažnom trhu + depozitné účty na peňažnom trhu + krátkodobé dohody o odkúpení.
M2 = C + D + T + PMF
M2 – peňažná zásoba
D – šekovateľné vklady
C – obeživo
T – termínové vklady
PMF - prvotné podiely na vzájomných fondoch, depozitné účty na peňažných trhoch
Vlastnosťou peňažného multiplikátora pre M2 je, že je podstatne vyšší ako multiplikátor pre m1, teda m2 > m1. Dôvodom tohto rozdielu medzi m2 a m1 je to, že pri nižšej miere povinných rezerv pre vklady dochádza k väčšej multiplikácii, lebo na krytie rovnakého množstva vkladov je treba menej rezerv.
Termínované vklady majú nižšiu mieru povinných rezerv ako šekovateľné vklady a preto budú mať väčší multiplikatívny nárast. Ešte väčší musí byť multiplikatívny nárast vkladov vo vzťahu k podielom na vzájomných fondoch na peňažnom trhu, lebo ich miera povinných rezerv je nulová. Preto je aj multiplikatívny nárast vkladov vždy vyšší ako len pre šekovateľné vklady, a tým aj peňažný multiplikátor pre M2 bude vždy väčší ako peňažný multiplikátor pre M1.
2.4.6.Ako reaguje peňažný multiplikátor M2?
Pri analyzovaní peňažného multiplikátora peňažnej zásoby M2 je potrebné posúdiť ako reaguje tento multiplikátor na:
- zmeny vo vkladateľskom pomere
- mieru povinných rezerv
Reakcia M2 na :
rD rastie ; M2 klesá
rT rastie ; M2 klesá
C/D rastie ; M2 klesá
T/D rastie ; M2 rastie
PMF/D rastie ; M2 rastie
Peňažná zásoba, ktorá je definovaná ako agregát M2, zahrňuje okrem M1 (obeživo + šekovateľné vklady) aj termínované vklady + prvotné podiely na vzájomných fondoch na peňažnom trhu + depozitné účty na peňažnom trhu + krátkodobé dohody o odkúpení.
M2 = C + D + T + PMF
M2 – peňažná zásoba
D – šekovateľné vklady
C – obeživo
T – termínové vklady
PMF - prvotné podiely na vzájomných fondoch, depozitné účty na peňažných trhoch
Vlastnosťou peňažného multiplikátora pre M2 je, že je podstatne vyšší ako multiplikátor pre m1, teda m2 > m1. Dôvodom tohto rozdielu medzi m2 a m1 je to, že pri nižšej miere povinných rezerv pre vklady dochádza k väčšej multiplikácii, lebo na krytie rovnakého množstva vkladov je treba menej rezerv.
Termínované vklady majú nižšiu mieru povinných rezerv ako šekovateľné vklady a preto budú mať väčší multiplikatívny nárast. Ešte väčší musí byť multiplikatívny nárast vkladov vo vzťahu k podielom na vzájomných fondoch na peňažnom trhu, lebo ich miera povinných rezerv je nulová. Preto je aj multiplikatívny nárast vkladov vždy vyšší ako len pre šekovateľné vklady, a tým aj peňažný multiplikátor pre M2 bude vždy väčší ako peňažný multiplikátor pre M1.
2.4.6.Ako reaguje peňažný multiplikátor M2?
Pri analyzovaní peňažného multiplikátora peňažnej zásoby M2 je potrebné posúdiť ako reaguje tento multiplikátor na:
- zmeny vo vkladateľskom pomere
- mieru povinných rezerv
Reakcia M2 na :
rD rastie ; M2 klesá
rT rastie ; M2 klesá
C/D rastie ; M2 klesá
T/D rastie ; M2 rastie
PMF/D rastie ; M2 rastie
Emisná banka vplýva na peňažnú zásobu a vystupuje ako “hráč” stanovením
Emisná banka vplýva na peňažnú zásobu a vystupuje ako “hráč” stanovením : miery povinných rezerv rD a rT a prostredníctvom operácií na voľnom trhu kontroluje nevypožičanú bázu Bn.
Vkladatelia vystupujú ako “hráči” s rozhodovaním o vkladateľských pomeroch (C/D) a (T/D).
Banky vystupujú ako “hráči”, rozhodujúci o prebytku rezerv (ER) a o svojich pôžičkách od emisnej banky (DL).
Dlžníci vystupujú ako štvrtý “hráč”, ktorého úloha v hre o vývoj peňažnej zásoby je však do určitej miery predurčená bankovými rozhodnutiami o ER a DL.
Reakcia peňažnej zásoby na zmeny Bn, DL, ER, rD, rT, (C/D), (T/D):
Bn rastie ; M rastie
DL rastie ; M rastie
ER rastie ; M klesá
rD rastie ; M klesá
rT rastie ; M klesá
C/D rastie ; M klesá
T/D rastie ; M klesá
V dlhodobom období je primárnym determinantom vývoja peňažnej zásoby nevypožičaná báza Bn jej zmeny. Práve jej ovplyvňovaním cez operácie na peňažnom trhu môže EB kontrolovať a ovplyvňovať vývoj peňažnej zásoby.
Vkladatelia vystupujú ako “hráči” s rozhodovaním o vkladateľských pomeroch (C/D) a (T/D).
Banky vystupujú ako “hráči”, rozhodujúci o prebytku rezerv (ER) a o svojich pôžičkách od emisnej banky (DL).
Dlžníci vystupujú ako štvrtý “hráč”, ktorého úloha v hre o vývoj peňažnej zásoby je však do určitej miery predurčená bankovými rozhodnutiami o ER a DL.
Reakcia peňažnej zásoby na zmeny Bn, DL, ER, rD, rT, (C/D), (T/D):
Bn rastie ; M rastie
DL rastie ; M rastie
ER rastie ; M klesá
rD rastie ; M klesá
rT rastie ; M klesá
C/D rastie ; M klesá
T/D rastie ; M klesá
V dlhodobom období je primárnym determinantom vývoja peňažnej zásoby nevypožičaná báza Bn jej zmeny. Práve jej ovplyvňovaním cez operácie na peňažnom trhu môže EB kontrolovať a ovplyvňovať vývoj peňažnej zásoby.
Ktoré faktory monetárnej bázy ovplyvňujú peňažnú zásobu?
2.4.4.Ktoré faktory monetárnej bázy ovplyvňujú peňažnú zásobu?
Len taký model analýzy bude aplikovateľný pre posúdenie vývoja peňažnej zásoby, ktorý komplexne obsiahne možnosti posúdiť vplyvy faktorov:
- zmeny vo vkladateľských pomeroch a miere povinných rezerv
- zmeny v nevypožičanej báze – zmeny ovplyvňuje hlavne EB svojimi operáciami na voľnom trhu, vývoj peňazí je priamo závislý na vývoji nevypožičanej bázy. Ak EB nakupuje na voľnom trhu, zvyšuje tým nevypožičanú bázu a keď predáva, znižuje
- zmeny diskontných pôžičiek, poskytovaných EB bankovému systému – tieto zmeny vyvolávajú zmeny v rezervách a tým aj v monetárnej báze. Zvýšenie diskontných pôžičiek od EB má za následok zvýšenie dodatočných rezerv, a tým aj monetárnej bázy a peňažnej zásoby. Peňažná zásoba je priamoúmerná rozsahu diskontných pôžičiek EB.
- reakcie na zmeny prebytku rezerv – ak zvyšujú banky svoju držbu prebytočných rezerv, bude mať bankový systém menej rezerv na krytie vkladov, ktorých multiplikácia sa tým znižuje a zároveň touto kontrakciou šekovateľných vkladov peňažná zásoba klesá. Peňažná zásoba je tak nepriamo závislá na vývoji prebytku rezerv.
Len taký model analýzy bude aplikovateľný pre posúdenie vývoja peňažnej zásoby, ktorý komplexne obsiahne možnosti posúdiť vplyvy faktorov:
- zmeny vo vkladateľských pomeroch a miere povinných rezerv
- zmeny v nevypožičanej báze – zmeny ovplyvňuje hlavne EB svojimi operáciami na voľnom trhu, vývoj peňazí je priamo závislý na vývoji nevypožičanej bázy. Ak EB nakupuje na voľnom trhu, zvyšuje tým nevypožičanú bázu a keď predáva, znižuje
- zmeny diskontných pôžičiek, poskytovaných EB bankovému systému – tieto zmeny vyvolávajú zmeny v rezervách a tým aj v monetárnej báze. Zvýšenie diskontných pôžičiek od EB má za následok zvýšenie dodatočných rezerv, a tým aj monetárnej bázy a peňažnej zásoby. Peňažná zásoba je priamoúmerná rozsahu diskontných pôžičiek EB.
- reakcie na zmeny prebytku rezerv – ak zvyšujú banky svoju držbu prebytočných rezerv, bude mať bankový systém menej rezerv na krytie vkladov, ktorých multiplikácia sa tým znižuje a zároveň touto kontrakciou šekovateľných vkladov peňažná zásoba klesá. Peňažná zásoba je tak nepriamo závislá na vývoji prebytku rezerv.
Posudzovanie vplyvu chovania sa bánk na peňažnú zásobu a monetárnu bázu
2.4.3.Posudzovanie vplyvu chovania sa bánk na peňažnú zásobu a monetárnu bázu
V reálnej praxi zohráva chovanie bánk svoju úlohu pri ovplyvňovaní vzťahu peňažnej zásoby a monetárnej bázy predovšetkým rozhodovaním o držaní prebytku rezerv a realizovaní pôžičiek od emisnej banky.
Do mechanizmu tvorby peňažnej zásoby zasahuje nielen EB tým, že kontroluje monetárnu bázu ako aj miery povinných rezerv rD a rT, ale taktiež vkladatelia, lebo ovplyvňujú svojim rozhodovaním o držaní obeživa a šekovateľných vkladov i termínovaných vkladov pomery medzi (C/D) a (T/D).
Reakcia M1 na zmeny:
B rastie ; M1 rastie
rD rastie ; M1 klesá
rT rastie ; M1 klesá
C/D rastie ; M1 klesá
T/D rastie ; M1 klesá
Pri analýze je potrené vyčísliť reálny objem monetárnej bázy, t.j. taký objem, ktorý sa skutočne používa na krytie hotovostí a tzv. šekovateľných vkladov, teda peňažnej zásoby M1.
Pri existencii prebytku rezerv sa bude rovnať skutočný objem monetárnej bázy rozdielu medzi monetárnou bázou a prebytku rezerv:
M = m.(Bn – ER)
M – peňažná zásoby
m – peňažný multiplikátor
Bn – monetárna báza
ER – prebytok rezerv
Ak bankový systém v sledovanom období diskontné pôžičky, zasahuje tým svojím konaním taktiež do mechanizmu tvorby peňažnej zásoby.
Za predpokladu, že sú diskontné pôžičky DL > 0 má to dosah na monetárnu bázu pokrývajúcu obeživo a vklady.
M = m.(Bn + DL – ER)
CB môže pomerne presne kontrolovať vývoj peňažnej zásoby práve cez vplyv na nevypožičanú bázu svojimi nástrojmi emisno-menovej politiky, a to predovšetkým operáciami na voľnom trhu.
V reálnej praxi zohráva chovanie bánk svoju úlohu pri ovplyvňovaní vzťahu peňažnej zásoby a monetárnej bázy predovšetkým rozhodovaním o držaní prebytku rezerv a realizovaní pôžičiek od emisnej banky.
Do mechanizmu tvorby peňažnej zásoby zasahuje nielen EB tým, že kontroluje monetárnu bázu ako aj miery povinných rezerv rD a rT, ale taktiež vkladatelia, lebo ovplyvňujú svojim rozhodovaním o držaní obeživa a šekovateľných vkladov i termínovaných vkladov pomery medzi (C/D) a (T/D).
Reakcia M1 na zmeny:
B rastie ; M1 rastie
rD rastie ; M1 klesá
rT rastie ; M1 klesá
C/D rastie ; M1 klesá
T/D rastie ; M1 klesá
Pri analýze je potrené vyčísliť reálny objem monetárnej bázy, t.j. taký objem, ktorý sa skutočne používa na krytie hotovostí a tzv. šekovateľných vkladov, teda peňažnej zásoby M1.
Pri existencii prebytku rezerv sa bude rovnať skutočný objem monetárnej bázy rozdielu medzi monetárnou bázou a prebytku rezerv:
M = m.(Bn – ER)
M – peňažná zásoby
m – peňažný multiplikátor
Bn – monetárna báza
ER – prebytok rezerv
Ak bankový systém v sledovanom období diskontné pôžičky, zasahuje tým svojím konaním taktiež do mechanizmu tvorby peňažnej zásoby.
Za predpokladu, že sú diskontné pôžičky DL > 0 má to dosah na monetárnu bázu pokrývajúcu obeživo a vklady.
M = m.(Bn + DL – ER)
CB môže pomerne presne kontrolovať vývoj peňažnej zásoby práve cez vplyv na nevypožičanú bázu svojimi nástrojmi emisno-menovej politiky, a to predovšetkým operáciami na voľnom trhu.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)