6.4.Analýza štátneho dlhu z menových hľadísk
Podľa menového programu NBS má menová politika 3 protiinflačné piliere:
1. regulovanie agregátu M2
2. udržiavanie nemenného fixného kurzu slovenskej koruny
3. regulovanie miezd
6.4.1.Analýza štátneho dlhu
Z menového hľadiska sa za nanovo stabilizujúci považuje vyrovnaný štátny rozpočet. Deficit sa stáva problematickým, ak má zadĺženie vlády rastúci trend a štátny dlh sa monetizuje, t.j. zvyšuje peňažnú emisiu.
Je potrebné z menového hľadiska dostať štátny dlh po kontrolu a brzdiť negatívne inflačné prostredie. To sa môže stať sťažovaním podmienok monetárneho krytia rozpočtového deficitu, ale aj kontrolou účelového použitia schodku štátneho rozpočtu.
Menová politika musí nevyhnutne a vnímavo obsiahnuť aj zámery rozpočtovej politiky štátneho dlhu - teda dlhovej politiky. Dlhová politika prepája bankovo-menovú a rozpočtovú politiku a ciele dlhovej politiky sa stávajú spoločnými cieľmi rozpočtovej a emisno-menovej politiky.
6.4.2.Analýza solventnosti štátneho rozpočtu
Z hľadiska solventnosti štátneho dlhu treba osobitne posudzovať z akých položiek pozostáva štátny dlh. Celkový štátny dlh sa definuje ako akumulované záväzky verejného sektora, vlády. Tento dlh môže zahŕňať vnútorné aj vonkajšie záväzky.
Proces ekonomickej transformácie je sprevádzaný rozpočtovými deficitmi, ktoré sa financujú predovšetkým pôžičkami od domáceho bankového sektora, čo sa kumulovane javí v celkovom vnútornom dlhu. Okrem neho štátny dlh narastá aj zadĺžením sa voči zahraničiu. Avšak štátny dlh nemusí pochádzať len z pôžičiek, ktoré kryjú rozpočtový deficit. Môže narastať aj v dôsledku potreby platiť štátne pôžička z minulých rokov a úroky z nich v danom roku, teda v dôsledku potreby zhradiť výdavky za dlhovú službu.
V rámci posudzovania solventnosti ŠR treba preto sledovať nielen celkový dlhový pomer ( ako vzťah štátneho dlhu k HDP ), ale aj vzťah primárneho prebytku, resp. primárneho schodku ŠR k HDP.
Metóda zabezpečenia solventnosti ŠR je fiškálna disciplína.
Žádné komentáře:
Okomentovat