Hledejte v chronologicky řazené databázi studijních materiálů (starší / novější příspěvky).

Maastrichtské kritériá

 Maastrichtské kritériá

deficit štátneho rozpočtu nesmie prekročiť 3% HDP
štátny dlh nesmie prekročiť 60% HDP
miera inflácie by nemala presiahnuť priemernú ročnú mieru inflácie v troch štátoch EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5%
mena krajiny by sa mala pohybovať v rámci bežného fluktuačného pásma Európskeho menového systému najmenej po dobu dvoch rokov
úrokové sadzby by nemali prekročiť o viac ako 2% priemerné úrokové sadzby troch členských štátov s najnižšou mierou inflácie v EÚ.

 Výhody a nevýhody zavedenia spoločnej meny

 Výhody

urýchlenie platieb,
nie sú potrebné zmenárne,
zníženie strát, ktoré vznikali pri výmene národných valút,
zníženie kurzového rizika,
minimalizácia kurzových výkyvov

 Nevýhody

nákladné zavedenie
strata nezávislej monetárnej politiky
nie všetky krajiny EÚ sa rozvíjajú rovnako a keď v niektorej krajine začne prudko stúpať inflácia, ECB zvýši úrokové sadzby, čo bude mať negatívny dopad na našu krajinu

Európska menová únia

Európska menová únia


 Vývoj menovej únie v Európe

• Európska menová únia bola založená na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1991, ktorej cieľom je zaviesť jednotnú európsku menu – Euro
• náležitosti týkajúce sa zavedenia eura – Úradný vestník Európskych spoločenstiev – Nariadenie rady č. 1103/97 o niektorých nariadeniach týkajúcich sa eura a Nariadenie rady č. 974/98 o zavedení eura

Madrid – 15.-16. december 1995 – zasadnutie Európskej rady
 potvrdenie, že 3. etapa Hosp. a menovej únie sa začne 1. januára 1999
 potvrdenie, že sa nová mena bude volať euro

3 fázy zavedenia eura:

• 1. fáza
 rozhodnutie Rady EÚ o stanovení dátumu skutočného začiatku vytvárania Európskej menovej únie
 zač. roka 1998 – 31.12.1998
• 2. fáza
 od skutočného začiatku fungovania EMÚ
 1.1.1999 – pol. r. 2002
• 3. fáza
 ukončovanie zavádzania eura
 2. polovica r. 2002


2. máj 1998 – uzavretý okruh zúčastnených členských štátov
1. január 1999 – zavedenie eura v bezhotovostnom plat. styku, zafixovanie kurzov
1. január 2002 – bankovky a mince eura v obehu – postupné sťahovanie nár. platidiel z obehu
1. júl 2002 – definitívne stiahnutie národ. bankoviek z obehu

Európska centrálna banka

 Európska centrálna banka

 1.január 1994 – vznik Európskeho menového inštitútu, ktorý dal základ Európskej centrálnej banke
 1. jún 1998 – začiatok fungovania ECB
 spolu s ECB vznikol európsky systém centrálnych bánk, ktorý tvorí ECB + centr. banky členských štátov
 sídlo – Frankfurt nad Mohanom

• štáty Beneluxu, Fínsko, Franc., Grécko, Írsko, Portugalsko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko
• V. Británia, Švédsko a Dánsko sa nezapojili



 Európsky mechanizmus výmenných kurzov

Podľa Maastrichtskej zmluvy musia krajiny, ktoré sa chcú kvalifikovať pre členstvo v eurozóne, dosiahnuť vysoký stupeň cenovej stability, udržateľnú hladinu verejných výdavkov (v zmysle deficitu verejných financií a verejného dlhu), a udržiavať stabilný výmenný kurz a konvergenciu úrokových sadzieb. Pre nové členské štáty neexistuje žiadny vopred určený rozvrh vstupu do eurozóny, napriek tomu, že všetky by mali jednotnú menu prijať. Pred vstupom do eurozóny musí byť členský štát najmenej po dobu dvoch rokov členom Mechanizmu výmenných kurzov (ERM II). Splnenie Maastrichtských kritérií hodnotí Európska rada ministrov financií na základe správ Komisie a Európskej centrálnej banky.
kurz 38,455 s maximálnou osciláciou15% 

Európsky menový systém

 Európsky menový systém

 začal fungovať 13. 3.1979
 členské krajiny Eu. spoločenstva – NSR, Franc., Talians., krajiny Beneluxu (Belgicko, Holandsko, Luxembursko), V. Británia, Dánsko, Írsko
 pripojené krajiny – Grécko, Španielsko, Portugalsko
 cieľom bolo vytvoriť menovú úniu

Konkrétna koncepcia EMS spočívala predovšetkým vo vytvorení:

 samostatnej zúčtovacej menovej jednotky, tzv. ECU (European Currency Unit),
 mechanizmu devízových kurzov,
 úverového mechanizmu.

ECU
• je to fiktívna devíza, ktorá slúži na vyrovnávanie platieb medzi centr. bankami jednotlivých členských krajín
• jej hodnota je daná košom mien, t.j. spoločnou hodnotou zúčastnených mien
• podiel jednotlivých mien je určená podľa podielu krajín na vzájomnom obchode, podľa výšky HNP a iných hľadísk
• zloženie koša sa menilo každých 5 rokov alebo na požiadanie niektorej z členských krajín
• centrálne banky museli dodržiavať vzájomné kurzy, povolené boli určité výkyvy – ak sa povolená odchýlka prekročila, centrálne banky museli intervenovať
• čím väčšia bola váha meny v koši, tým menšia bola povolená odchýlka

Floating, Pevné kurzy

 Floating

 pohyblivé kurzy
 kurzy sa určujú na základe ponuky a dopytu

voľný floating
 kurz iba na základe ponuky a dopytu, bez akejkoľvek vládnej intervencie

riadený floating
 so zásahom vlády a to tak, že ona nakupuje alebo predáva svoju menu za cudzie meny a tým ovplyvňuje ponuku a dopyt po nej, čiže aj kurz


 Pevné kurzy

• štát určí hodnotu cudzej meny a tá sa nesmie meniť
• sú stanovené centrálnou bankou alebo vládou
• sú fixné
• určí sa:
 väzbou na nejakú menu
 väzbou na viaceré meny – kôš mien

Bretton - Woodsky systém

 Bretton - Woodsky systém

 v roku 1944 sa uskutočnila menová a finančná konferencia OSN v Bretton – Woods v USA, kde vznikla dohoda, ktorá zahŕňala tieto zásady:

• relatívne pevné menové kurzy na základe zlatej parity – oscilácia  1%
• na vyrovnávanie schodkov platobných bilancií sa používalo zlato a svetové rezervné meny- britská libra šterlingov a USD – neskôr iba dolár
• USA sľúbili vymieňať zahraničným bankám doláre za zlato

Medzinárodný menový fond
 ústredná inštitúcia medzinár. menového systému

Hlavné ciele:

 posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu,
 podporiť rozvoj a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu,
 pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií,
 podporiť stabilitu menových kurzov.

Medzinár. banka pre obnovu a rozvoj ( Svetová banka )
 poskytovanie dlhodobých investičných úverov


 Jamajský systém – Kingstonský systém

 v roku 1971 USA zrušila voľnú vymeniteľnosť dolára za zlato
 v roku 1976 sa členské krajiny MMF dohodli na novom medzinár. menovom systéme
v Kingstone na Jamajke.
 Charakteristické črty:
 pohyblivé menové kurzy
 zrušenie vymeniteľnosti USD za zlato
 nová mena (umelá) – SDR – Osobitné práva čerpania

Zahraničný platobný styk

 Zahraničný platobný styk


nedokumentárne platby
• hladké platby – aplikant, beneficient – jednoduchosť, nízke náklady, rýchla realizácia
• šeky
• zmenky

dokumentárne platby - viazané na predaj resp. iný kontrakt
• dokumentárne inkaso
 importérovi sa vydajú dokumenty až po zaplatení sumy alebo po akceptovaní zmenky, ktorá bola naňho vystavená
• dokumentárny akreditív
 písomný záväzok banky odberateľa zaplatiť dodávateľovi určitú sumu ako protihodnoty za tovar alebo služby, a to proti predloženiu dokumentov dodávateľom, ktoré sú v súlade s podmienkami akreditívu
banková záruka
 hlavnou funkciou je zabezpečovanie, až potom platba
 zaisťovanie záväzkov, ktoré vyplývajú zo zmluvy medzi exportérom a importérom

SWIFT
 Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication – globálna informačná a komunikačná sieť
 založ. r. 1973 – cieľ – zjednodušiť komunikáciu medzi zahran. bankami
 funkciou je prenos finančných a iných informácií medzi zahr. bankami, nie je to zúčtovacie centrum

Menové kurzy

Menové kurzy


 Systém menových kurzov

Pevné kurzy
 štát určí hodnotu cudzej meny a tá sa nesmie meniť
 sú stanovené centrálnou bankou alebo vládou
 sú fixné
 určí sa:
 väzbou na nejakú menu
 väzbou na viaceré meny – kôš mien

Pružné kurzy
 flexibilné; floating
 čiastočne pružný
 tzv. „riadený floating“ – môže zasiahnuť centrálna banka
 u nás
 úplne pružný
 nezasahuje centr. banka, riadi ho iba vplyv dopytu a ponuky

Platobné karty

Platobné karty

 bankomatové - Cirrus, Eurocheque
 elektronické platobné - edc/Maestro (systém Europay/MasterCard) a Interlink, Electron (systém VISA)

• podľa vydavateľa:
 bankové
 vydávané obchodnými organizáciami

• podľa užívateľa:
 osobná
 služobná (firemná)

• podľa vzťahu k peňažným prostriedkom užívateľa:
 kreditná
 debetná

Platobná karta obsahuje tieto údaje:
 číslo karty
 meno klienta
 dobu platnosti karty
 podpis držiteľa karty

Tuzemský platobný styk

 Tuzemský platobný styk

hotovostný platobný styk

 umožňuje presun peňazí ich odovzdávaním a preberaním v hotovosti

• platenie v hotovosti
• vklad na účet klienta
• výber a účtu klienta
• výber platobnou kartou


bezhotovostný platobný styk
 zakladá sa na založení a vedení účtu klienta v banke – platenie prevodom z účtu na účet a jeho účt. zápisom
• vnútrobankový bezhotovostný plat. styk – účastníci sú klientmi jednej banky
• medzibankový behotov. plat.styk – sú klientmi rôznych bánk – cez Bankové zúčt. centrum



Metódy platenia v bezhotovostnom peňažnom styku

• úhradová metóda platenia
• inkasná metóda platenia
• ostatné metódy platenia

Podľa roho, kto ich vystavil

• podľa roho, kto ich vystavil:

 bankový šek – vystavuje banka
 súkromný šek - vystavuje ho fyz. alebo práv. osoba, ktorá nie je bankou

• podľa použitia:

 cestovný šek – pri cestách do zahraničia
 bianco šek – podpísaný výstavcom, ale bez sumy
 súkromný šek – vystavený fyz. alebo práv. osobou, ktorá má účet v peňaž. ústave
 order šek – dá sa previesť na inú osobu tak, že sa neuvedie meno, alebo uvedením doložky „na rad“
 overdraft – poskytnutie kontokorentného úveru, keď nie je krytie na účte, ale musí byť dohoda medzi šekovníkom a remitentom

Pojmy:

 výstavca – ten, kto šek vystavil a dal príkaz na úhradu
 šekovník – banka, ktorá dostala príkaz na úhradu
 remitent – ten, komu má byť suma vyplatená
 vysielajúca (inkasná) banka – banka, ktorú remitent poveril inkasom šekovej sumy od šekovníka
 predkladajúca banka – banka, cez ktorú sa predkladá šek na inkaso šekovníkovi
 indosant – ten, kto šek prevádza – prvým je vždy remitent
 indosatár – ten, na koho sa šek prevádza

platenie poštovou poukážkou
 cez poštu

Inkasná metóda platenia

 Inkasná metóda platenia

Platenie príkazom na inkaso
 podnet na platenie dáva prijímateľ platby príkazom na inkaso, tak si inkasuje za svoje pohľadávky u odberateľa – s touto metódou musí majiteľ vopred súhlasiť
 pri platbe za tovar a služby musí byť táto forma dohodnutá zmluvne



 Ostatné metódy platenia


Dokumentárny akreditív

 je písomný záväzok banky odberateľa zaplatiť dodávateľovi určitú sumu ako protihodnoty za tovar alebo služby, a to proti predloženiu dokumentov dodávateľom, ktoré sú v súlade s podmienkami akreditívu.



Platenie zmenkou
 Zmenka je prísne formálnym papierom obsahujúcim abstraktný prísľub vystaviteľa (záväzok) na zaplatenie určitej sumy, a to buď vystaviteľom samým alebo poukázaním na tretiu osobu, ktorá má platbu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že existujú dva základné druhy zmenky: vlastná zmenka a cudzia zmenka

platenie šekom

platenie šekom

 Šek je bezpodmienečný platobný príkaz vystaviteľa šeku peňažnej inštitúcii, ktorá mu vedie účet, zaplatiť doručiteľovi šeku, resp. subjektu uvedenému na šeku, určitú peňažnú sumu alebo bezhotovostne vykonať platbu v prospech doručiteľa šeku. Ide teda zásadne o trojstranný právny vzťah. Šek je cenným papierom jednotlivo emitovaným a to cenným papierom krátkodobým
Náležitosti šeku

1. označenie, že ide o šek, zaradené do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná
2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu
3. meno toho, kto má platiť (táto osoba sa nazýva šekovník)
4. údaj o mieste, kde má byť platené
5. dátum a miesto vystavenia šeku. Ak nie je miesto vystavenia uvedené, platí, že šek bol vystavený v mieste uvedenom pri mene výstavcu
6. podpis výstavcu.

Predloženie a platenie

 v lehote 8 kalendárnych dní odo dňa jeho vystavenia, ak je vystavený a splatný v rovnakom štáte,
 v lehote 20 kalendárnych dní odo dňa jeho vystavenia, ak miesta vystavenia a platenia sú v inom štáte, na tom istom kontinente,
 v lehote 70 kalendárnych dní odo dňa jeho vystavenia, ak miesta vystavenia a platenia ležia v rôznych kontinentoch.

Mechanizmus platenia

 Mechanizmus platenia


Povinnosť platiť – zákonná povinnosť alebo zmluvná povinnosť
Platobné dokumenty - dokazujú, že vznikla povinnosť platiť. Ďalej sú v nich zdôraznené podmienky platenia (výška platby, forma platby, termín platby, účtovné spojenie a pod.). Najčastejšie používanými platobnými dokumentmi sú faktúry, platobné výmeny, dopravné dokumenty.
Platobné doklady - vystavujú sa na základe platobných dokumentov. Ide o príkaz peňažnému ústavu vykonať platbu (príkaz na úhradu, príkaz na inkaso, príkaz na výber v hotovosti, šek, zmenka, poštová poukážka a pod.). Náležitosti, ktoré musia platobné doklady obsahovať sú spravidla zákonne upravené.
Potvrdenie vykonania platby - pri bezhotovostnom platobnom styku má spravidla formu výpisu z bankového účtu. V hotovostnom platení sa najčastejšie používajú pokladničné bloky, potvrdenia o prevzatí platby a pod. Ide o dôležitý doklad, ktorý slúži napr.: aj na preukázanie skutočných nákladov podnikateľa pri daňovom priznaní, môže byt dôkazovým materiálom pri súdnych sporoch a pod.

Úhradová metóda platenia

 Úhradová metóda platenia

 z podnetu toho, kto má dať peniaze

platenie príkazom na úhradu

• Príkazy na úhradu musí predložiť klient banke, ktorá vedie jeho účet, na univerzálnych tlačivách platných pre každú banku.
• Povinné náležitosti príkazu na úhradu - bankové spojenie platiteľa, vrátane kódu banky (číslo účtu + kód banky), bankové spojenie prijímateľa, vrátane kódu banky, suma, mena (ak sa neuvedie, považuje sa príkaz na úhradu vystavený na Sk), konštantný symbol (určuje sa ekonomický charakter platby), podpis a u právnickej osoby aj odtlačok pečiatky, dátum vystavenia príkazu
• Nepovinné náležitosti príkazu na úhradu - dátum splatnosti príkazu (určuje sa deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu), variabilný symbol (v praxi obyčajne slúži na identifikovanie platby, napr.: číslo faktúry, číslo zmluvy), špecifický symbol

 individuálny príkaz na úhradu, ktorý slúži na realizáciu jednej platby,
 hromadný príkaz na úhradu, ktorý sa použije v prípade realizovania väčšieho počtu platieb z účtu,
 trvalý príkaz na úhradu, ktorý sa použije, ak sa platby opakujú v určitých časových intervaloch a výške.

Platobný styk

podľa orientácie služieb subjekt – subjekt:

• zahraničný platobný styk - ktorý je definovaný ako bezhotovostné vyrovnávanie zahraničných záväzkov a pohľadávok, prebieha aj u nás klasickým spôsobom. Vykonávajú ho banky s devízovou licenciou prostredníctvom svojich korešpondenčných bánk, kde majú svoje účty, spravidla v zahraničnej mene.
• tuzemský (medzibankový) platobný styk v Sk - zabezpečuje bezhotovostné vyrovnávanie tuzemských pohľadávok a záväzkov medzi bankami. Je vykonávaný prostredníctvom národnej meny (Slovenskej koruny) cez Bankové zúčtovacie centrum Slovenska (tzv. Clearing).
• tuzemský platobný styk v zahraničných menách - zabezpečuje sa prostredníctvom zahraničných korešpondentov.
• vnútorný platobný styk


 Legislatívne prostredie realizácie bezhotovostného platobného styku

• zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
• zákon č. 566/ 1992 Zb. o Národnej banke Slovenska
• všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa stanovia zásady vedenia účtov klientov bánk a uskutočňovanie platobného styku a zúčtovania na týchto účtoch
• obchodný zákonník
• devízový zákon č. 202/1995 Zb.
• Vyhlášky MF SR a NBS

Platobné prostriedky

 Platobné prostriedky

voľne zameniteľné meny (konvertibilné) - sú meny, za ktoré je možné voľne nakupovať valuty a devízy. Zameniteľnosť meny je možnosť pružnej výmeny peňažných jednotiek určitej meny za jednotky mien iných krajín prostredníctvom bánk a ďalších oficiálnych miest k tomu určených. Hovoríme o tzv. voľných menách, ktoré sú na zahraničných trhoch vzájomne zameniteľné.
• Valuta - hotové, cudzie, platné peniaze (bankovky, štátovky, mince).
• Devíza - je pohľadávka znejúca na cudziu menu, ktorá môže slúžiť k úhrade záväzku. Môže mať podobu depozitu, zmenečnej alebo šekovej pohľadávky, štátnych pokladničných poukážok a pod.
• EUR, USD, britská libra, švajčiarsky frank, švédska koruna, japonský jen
clearingové meny - k realizácii platieb prostredníctvom clearingovej meny dochádza na základe uzatvorených platobných dohôd. podstatou "medzinárodného" clearingu je skutočnosť, že domáci dlžníci neplatia priamo svojim veriteľom do zahraničia, ale skladajú určité čiastky na clearingový zberný účet vo svojej krajine. Z tohto sa potom hradia, podľa príkazu dlžníkov v druhom štáte, pohľadávky svojich veriteľov (napr. vývozcov). Clearingová špička (clearingové saldo) sa na konci obdobia vyrovnáva zvyčajne v konvertibilnej mene.
národné meny - používajú sa hlavne v prípadoch, kedy sa prevody medzi krajinami môžu uskutočňovať na základe dielčích bartrových dohôd, t.j. dohôd o výmene určitého tovaru.
nadnárodné menové jednotky - ich vznik sa viaže hlavne k r. 1971, kedy bola zrušená zameniteľnosť dolára za zlato. Vznikol celý rad nadnárodných menových jednotiek, ktorých obsah a použitie sú veľmi rôznorodé.
zlato - zlato aj napriek tomu, že v roku 1971 bola zrušená vymeniteľnosť dolára za zlato a v roku 1973 aj úradná cena menového zlata, zostalo prostriedkom platobného styku. Jedná sa o tzv. finančné zlato, ktoré sa vyskytuje vo forme zliatkov, prútov a vo forme mincí.
euromeny - sú to meny, ktoré sú na účtoch u bánk v inej krajine, než kde je príslušná mena menou národnou, napr. USD na účtoch v Nemecku

Elektronické bankovníctvo

 Elektronické bankovníctvo

Homebanking
Homebanking predstavuje prepojenie počítačových systémov klienta s informačným systémom príslušnej banky po telefónnych resp. verejných dátových linkách. Tento systém umožňuje prevádzanie všetkých operácií platobného a zúčtovacieho styku, zaisťuje prenos všetkých informácií v najširšom možnom rozsahu od klienta do banky a opačne celých 24 hodín denne, resp. 7 dní v týždni po celý rok.

Phonebanking
Phonebanking predstavuje možnosť využitia služieb prostredníctvom telefónu. Takto si môže klient zistiť nielen stav na svojom účte, ale môže účet aj založiť, zriadiť si terminované depozitum alebo zadať príkaz k zúčtovaniu.

E-mail banking
Prostredníctvom e-mailovej pošty si môže klient vymieňať informácie s bankou. Využíva sa väčšinou na zasielanie aktuálneho stavu účtu klienta, aktuálne kurzy alebo rôzne správy banky klientom.

Fax banking
Tu ide o výmenu informácií medzi klientom a bankou vo faxovej podobe. Zväčša ide o zasielanie výpisov stavov na účtoch, a ostatné služby podobné službám ponúkaných e-mail bankingom.

GSM/mobil banking
Systém sms správ
Internet banking
môže zadávať platobné príkazy, zisťovať stav účtu, kurzy mien, úrokové sadzby z ktoréhokoľvek miesta prostredníctvom internetu

Výhody elektronického bankovníctva – rýchlosť, široký rozsah služieb, pohodlie ,
Nevýhody elektronického bankovníctva – legislatíva, bezpečnosť

Platobný styk

Platobný styk


 Formy platobného styku

podľa použitého nástroja platenia:

• hotovostný (cash) - nástrojom platenia sú v tomto prípade bankovky a mince. Vývojom ekonomiky dochádza k poklesu podielu hotovostného platobného styku - jeden z indikátorov vyspelosti ekonomiky štátu.
• bezhotovostný - ako nástroj využíva účtovné peniaze. Peniaze existujú vo forme zápisov na účtoch v peňažných ústavoch. Platenie sa uskutočňuje prevodom z účtu na účet. Ďalším z nástrojov bezhotovostného platobného styku sú náhrady peňazí, napr. zmenky, šeky, platobné karty a podobne.
• kombinovaný - zmiešaná forma predchádzajúcich platobných stykov. Pri tejto forme platenia sa jedna časť platobnej operácie uskutočňuje hotovostnou a druhá časť bezhotovostnou formou.

podľa toho, ktorý subjekt dal príkaz na úhradu:

• inkasná forma platenia - dodávateľ a odberateľ majú otvorené účty v rôznych komerčných bankách. Pri tejto forme platenia dáva podnet na zaplatenie dodávateľ - inkaso.
• úhradová forma platenia - podnet na zaplatenie dáva odberateľ.

Úverové riziko

 Úverové riziko
- pri každej obchodnej transakcii prevádzanej bankou, pri ktorej je banka vystavená potenciálnym stratám vzniká finančné riziko. Jeho hlavnými zložkami sú:

transakčné riziko – cenové (menové, hedgingu, likvidity trhu a úrokové riziko) a úverové riziko,
prevádzkové riziko,
likvidné riziko.


 Devízové operácie

- devízy sú zdroje centr. banky, ktoré znejú na cudziu menu
- týmito devízami vykonáva centr. banka devízové operácie, t.j. predáva ich komerčným bankám, resp. ich nakupuje od nich
keď chce NBS zvýšiť hodnotu meny, musí stiahnuť peniaze z obehu, čiže začne devízy predávať komerčným bankám – to znamená, že Skk idú do NBS
keď chce znížiť hodnotu meny, tak naopak
• devalvácia – zníženie hodnoty meny zásahom centr. banky
• revalvácia – zvýšenie hodnoty meny zásahom CB
• apreciácia – prirodzené zhodnotenie meny – spôsobí to vývoz tovaru alebo dovoz kapitálu
• depreciácia – prirodzené znehodnotenie meny – dovoz tovaru alebo vývoz kapitálu

Konzultačná a poradenská činnosť

 Konzultačná a poradenská činnosť

Ide o poradenskú činnosť rôzneho zamerania, ako napr.: ako najvhodnejšie investovať kapitál, aká je najvhodnejšia forma platenia pri vývoze, voľba meny a pod. Medzi bežné služby patrí poskytovanie informácií o obchodných partneroch.

 Kapitálové aktivity a operácie s cennými papiermi

Záujmom každej banky je získať a rozšíriť vlastný kapitál. Najbežnejším spôsobom je emisia vlastných akcií. Teda medzi základné operácie komerčných bánk na kapitálovom trhu patria aj emisné obchody.




 Depotné operácie
úschova a správa. Banka príjma do úschovy a správy rozličné hodnoty, okrem iného aj cenné papiere. Ak banka príjme do úschovy určité hodnoty, je povinná ich po uplynutí dohodnutej lehoty, respektíve na požiadanie klienta vrátiť. Pri úschove a správe je banka povinná zverené hodnoty nielen opatrovať, ale aj vykonávať všetky práva, ktoré z toho vyplývajú.

 Ostatné bankové produkty

leasing
 prenájom investičných zariadení, predmetov dlhodobej spotreby a iných predmetov užívateľom za dohodnuté nájomné na určitú dobu
faktoring
 odkúpenie krátkodobej pohľadávky z iniciatívy majiteľov pohľadávok bez ich spätného postihu
 vystupujú tu veriteľ, dlžník a faktoringová spoločnosť
forfaiting
 odkúpenie strednodobých alebo dlhodobých pohľadávok bankou bez spätného postihu dodávateľa

Dlhodobé úvery

 dlhodobé úvery

Reálne - termínované úvery - sú to všetky obchodno podnikateľské úvery splatnosťou viac ako rok Tieto úvery sú poskytované na základe základných troch druhov zmlúv:
• zmluva o revolvingovom účte (banka sa zaväzuje poskytnúť úver do určitej výšky kedykoľvek počas určitého obdobia)
• zmluva o revolvingovom účte konvertibilnom na termínovaný úver
• zmluva o termínovanom úvere

Komunálny úver - komunálne úvery sa používajú na finančné krytie investičných zámerov jednotlivých miestnych samosprávnych celkov. Finančné krytie má formu emisie obligácií.

Úvery na vydané dlhopisy umiestnené na kapitálovom trhu takýto úver poskytuje banka bonitným klientom, ktorý vydávajú dlhopisy. Ide o cenné papiere obsahujúce záväzok k určitému plneniu po uplynutí určitej doby. Ide napríklad aj o komerčné papiere. Sú to nezabezpečené cenné papiere vydávané podnikom na krytie krátkodobých finančných potrieb. Nesú úrok a majú splatnosť do dvoch rokov. Firma ich môže predávať sama alebo s využitím sprostredkovateľa – banky.

 dlhodobé úvery podnikateľom

Rozvojový úver - objektom úverovania sú nákupy investícií a ďalšie dlhodobé potreby. Úver sa spláca z disponibilných zdrojov klienta, spravidla štvrťročnými splátkami.

Úver na nákup privatizovaného majetku, vrátane manažérskych akcií - z tohto úveru je možné zabezpečiť nákup privatizovaného majetku, vrátane manažérskych akcií. Ak FNM SR uloží v pobočke termínovaný vklad minimálne v 80%-om podiele poskytnutého úveru, alebo ak pobočka má zabezpečené krytie úveru limitom a zdrojmi. Poskytnutiu úveru predchádza prísľubové konanie


Konsolidačný úver - poskytnutie úveru je viazané na akceptovanie ozdravovacieho konsolidačného procesu, ktorý je preukázaný v plánoch. Tento úver sa poskytuje na obdobie nad 5 rokov.

Krátkodobé úvery poskytované podnikateľom

 strednodobé úvery


Akceptačný úver - tento úver neposkytuje klientovi priamo finančné prostriedky, ale dáva do záruky dobré meno banky. Klient vypíše na banku zmenku, tá ju akceptuje – zaviaže sa, že ju v stanovenom termíne splatí. S klientom sa dohodne, aby bolo v čase splatnosti zmenky na účte požadované množstvo prostriedkov.

Avalový úver - pri tomto úvere banka vystupuje ako ručiteľ a ako taký môže byť pri nesplnení záväzkov voči dlžníkovi požiadaná a jeho krytie. Banka môže ručiť napr. za uhradenie platieb.



• Strednodobé úvery sa poskytujú na obdobie 1 - 5 rokov. Typy úverov poskytovaných podnikateľom:

Úver na obežné prostriedky - úver je poskytovaný na všetky, alebo vybrané druhy obežných prostriedkov. Splácanie: Do času zaplatenia úveru, kým si klient vytvorí vlastný obehový kapitál.
Rozvojový úver - tento druh úveru je poskytovaný na obstaranie investičného majetku a ďalších potrieb, s ktorými klient vykonáva podnikateľskú činnosť. Splácanie: Prevažne štvrťročnými splátkami z disponibilných zdrojov.
Úver na vývoz - úver je možné poskytnúť na vývoz tovaru, výnimočne aj zaistených zahraničných pohľadávok. Zaručenie ; Istené zabezpečovacími prostriedkami, ako sú bankové záruky, dokumentárne inkasá, avalované zmenky, neodvolateľné akreditívy. Požaduje sa predloženie bankovej alebo kancelárskej informácie o odberateľovi.
Úver na nákup privatizovaného majetku, vrátane manažérskych akcií - z tohto úveru je možné zabezpečiť nákup privatizovaného majetku, vrátane manažérskych akcií. Ak FNM SR uloží v pobočke termínovaný vklad minimálne v 80%-om podiele poskytnutého úveru, alebo ak pobočka má zabezpečené krytie úveru limitom a zdrojmi. Poskytnutiu úveru predchádza prísľubové konanie. .
Konsolidačný úver - poskytnutie úveru je viazané na akceptovanie ozdravovacieho konsolidačného procesu, ktorý je preukázaný v plánoch. Tento úver sa poskytuje na obdobie 1 - 5 rokov.
Úver na zloženie podielu do obchodnej spoločnosti družstva objektom úverovania je vklad klienta na vloženie podielu do obchodnej spoločnosti alebo družstva.

Krátkodobé úvery poskytované podnikateľom

Vývozný úver - objektom tohto úveru sú hotové výrobky a tovar vyrobený v SR a dodávaný na konečné užitie v zahraničí, vrátane tovaru určeného na poskytovanie služieb alebo na nákup nevyhnutných domácich materiálov, surovín, polotovarov na výrobu finálneho výrobku, ktorý je predmetom vývozu. Úverové zdroje sú zabezpečené prostredníctvom medzibankového zmenkového obchodu medzi VÚB, a.s. a Národnou bankou Slovenska. Dodávaný tovar a služby do krajiny, ktorá je na zozname krajín vydanom Národná banka Slovenska. Splatnosť od 30 do 180 dní.

Preklenovací úver - úver na preklenutie časového nesúladu medzi potrebou a tvorbou zdrojov podnikateľa. Spláca sa z vytvorených disponibilných zdrojov do konca bežného roka.

Úver na prechodný nedostatok finančných prostriedkov - prechodný nedostatok finančných prostriedkov, ktorých návratnosť sa zmobilizuje počas trvania úveru. Môže sa použiť aj na zloženie prostriedkov na otvorenie akreditívu so splatnosťou do 60 dní. Ponúka sa klientom, za ktorých komerčná banka prevzala garancie a sú prechodne vo finančných ťažkostiach.

Úver na otvorenie akreditívu - úver slúži ako garancia dodávateľom na plynulé platenie; Ponuka za dodávky s cieľom urýchliť ich finančný tok. Je to náhrada opakovaného úveru na obežné prostriedky účelovým úverom s konkrétnou lehotou splatnosti, ktorá môže byt dohodnutá aj nad 60 dní.

Úver na zábezpeku - zloženie prostriedkov, ktoré sa poukazujú na účet subjektu, ktorý organizuje súťaže a dražby.

Úver na privatizáciu - úver na úhradu nadobudnutého privatizovaného majetku podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Konsolidačný úver - refinancovaním vzniká nový produkt konsolidačný úver, ktorý je súčtom úverov, z ktorých vznikol.

Klasifikácia úverov

 Klasifikácia úverov

 krátkodobé úvery

• poskytnuté na obdobie do 1 roka

Kontokorentný úver - je to úver, ktorý banka poskytuje klientovi v pohyblivej výške na jeho bežnom účte využívanom na zúčtovanie priebežných záväzkov a pohľadávok.
Eskontný úver – úver, pri ktorom banka nakupuje od klienta zmenky pred splatnosťou a to za nominálnu hodnotu, od ktorej sa odpočíta obchodný diskont.
Lombardný úver - je to úver, ktorý je zabezpečený uložením zálohu hnuteľného majetku alebo práva) dlžníkom. Veľkosť úveru závisí od hodnoty zálohu. Zálohu môžu tvoriť aj cenné papiere, tovar, práva na pohľadávky, drahé kovy a iné cennosti.
Spotrebné úvery - majú aj krátkodobý aj dlhodobý charakter. Do tejto skupiny patria úvery jednotlivcom na financovanie nákupu a služieb úvery na automobily a spotrebné tovary dlhodobej povahy, úvery na stavbu a rekonštrukciu domov, revolvingové úvery (kreditné karty a šekové knižky) ...
Revolvingový úver - pravidelne sa opakujúca úverová potreba krytia všetkých obežných prostriedkov alebo len vybraných druhov, pokiaľ nie sú úverované na samostatných úverových účtoch. Revolvingový úver poskytuje pobočka v obratovej alebo zostatkovej forme. Pri obratovom revolvingovom úvere je čerpanie možné do výšky určenej mesačným, štvrťročným rámcom. Dispozíciu na čerpanie dáva klient. Stanovený limit je neprekročitel’ný. Pri zostatkovej forme revolvingového úveru poskytne pobočka klientovi úver jednorázovo a klient ho spláca z bežného účtu. Platbami priamo dochádzajúcimi na účet obratového účtu

Krátkodobé úvery poskytované podnikateľom

 Krátkodobé úvery poskytované podnikateľom

Kontokorentný úver - objektom úverovania sú výdaje klienta. Pre kontokorentný úver pobočka s klientom dohodne úverový rámec v závislosti na výkyvoch medzi príjmami a výdajmi klienta. Splácanie úveru sa uskutočňuje platbami, ktoré priamo dochádzajú na kontokorentný účet.

Revolvingový úver - pravidelne sa opakujúca úverová potreba krytia všetkých obežných prostriedkov alebo len vybraných druhov, pokiaľ nie sú úverované na samostatných úverových účtoch. Revolvingový úver poskytuje pobočka v obratovej alebo zostatkovej forme. Pri obratovom revolvingovom úvere je čerpanie možné do výšky určenej mesačným, štvrťročným rámcom. Dispozíciu na čerpanie dáva klient. Stanovený limit je neprekročitel’ný. Pri zostatkovej forme revolvingového úveru poskytne pobočka klientovi úver jednorázovo a klient ho spláca z bežného účtu. Platbami priamo dochádzajúcimi na účet obratového účtu

Opakovaný úver na obežné prostriedky - krátkodobo sa opakujúce potreby obežných prostriedkov. Ich výška sa určí v závislosti na množstve finančných prostriedkov realizovaných prostredníctvom bežného účtu. U klientov so sezónnou výrobou sa môže zníženie opakovaného úveru dohodnúť za predpokladu, že klient predchádzajúce splátky načas a v dohodnutej výške zaplatil, aj inak.

Účelový úver na obežné prostriedky - tento druh úveru banka poskytuje na presne špecifikované potreby, napr. zelené úvery pre poľnohospodársku klientelu s dohodnutým termínom zaplatenia.

Faktory ovplyvňujúce výšku úroku z úverov

 Faktory ovplyvňujúce výšku úroku z úverov

Cenou úveru je úrok, ktorého výška závisí od ponuky a dopytu po úvere. Medzi ostatné faktory ovplyvňujúce cenu úveru patria:

makroekonomické faktory
• miera inflácie v štáte
• rozsah peňažnej zásoby M2 a vyšších peňažných agregátov a politika regulácie peňažnej zásoby
• rýchlosť obehu peňazí v štáte
• úroveň GNP (hrubý národný produkt) a GDP (hrubý domáci produkt) a miera ich rastu v štáte
• miera investícií a miera úspor v štáte
• diskontná sadzba emisnej banky



mikroekonomické faktory

• náklady veriteľa (banky) na obstaranie dočasne voľných peňažných prostriedkov
• rizikovosť úverovaného projektu
• doba úverovania
• pomer medzi krátkodobými a dlhodobými úverovými zdrojmi banky
• výška úveru
• spôsob krytia úveru
• individuálna miera zisku (projektu, podniku, odvetvia)
• čistá súčasná hodnota investičného projektu v závislosti od subjetívne očakávanej výnosnosti projektu

Zložené úročenie

Zložené úročenie
F - budúca hodnota vkladu (istiny)
P - súčasná hodnota vkladu
r - ročná úroková sadzba
n - úrokovacie obdobie v rokoch



Výraz predstavuje úročiteľa (úrokovací faktor), pomocou ktorého sa zhodnocuje pôvodný vklad v jednotlivých úrokovacích periódach. Úrok, ktorý získame počas celej doby úročenia, vypočítame:

Zmiešané úročenie T = N + t
Vzorec pre zmiešané úročenie má potom nasledujúci tvar :


T- úrokovacie obdobie
F - budúca hodnota vkladu
P - pôvodný vklad
r - ročná úroková miera
N - celá časť úrokovacieho obdobia
t - zvyšok úrokovacieho obdobia, kde platí

Aktívne operácie komerčných bánk

 Aktívne operácie komerčných bánk


 úvery


Veriteľ (subjekt poskytujúci finančné zdroje formou úveru) má voči dlžníkovi:
• právo na vrátenie požičanej sumy a na úrok vo vopred dohodnutej výške a to bez ohľadu na hospodársky výsledok podnikateľského subjektu
• určenie pevne stanoveného obdobia splatnosti a spôsob splácania
• nárok na prednostnú úhradu dlhu pri prípadnej likvidácii dlžníckeho podniku
• nemá právo priamo zasahovať do riadenia podniku (v skutočnosti ho však nepriamo ovplyvňuje)


Funkcie úveru:
• možnosť presúvať dočasne voľné peňažné prostriedky
• je poskytovaný medzi organizáciami, podnikmi, jednotlivcami
• úver umožňuje využívať aj dočasne voľné prostriedky iných krajín
• úver umožňuje nahradiť peniaze/peňažný tovar/, zlato v obehu namiesto peňažného tovaru sú v obehu

krátkodobé úvery
 splatné do 1 roka
strednodobé úvery
 poskytujú sa na obdobie 1 – 5rokov
dlhodobé úvery
 5 a viac rokov

 investície do cenných papierov

Úročenie

 Úročenie

jednoduché úročenie - ak sa úrok počíta z konštantného počiatočného kapitálu, resp. za časť úrokovacej periódy,
zložené úročenie - ak sa úrok v každej perióde počíta z kapitálu zväčšeného o úroky z predchádzajúceho obdobia.
zmiešané úročenie

Podľa premenlivosti úrokovacej miery rozlišujeme nasledovné úročenia :


pevné
pohyblivé
progresívne (skokové)




Jednoduché úročenie F=P (1+r*t)
F - budúca hodnota istiny
P - istina (vklad)
r - ročná úroková sadzba
t - úrokovacie obdobie
Úrok R za úrokovacie obdobie t má hodnotu :

R = P*r*t

Bankové operácie, produktová štruktúra komerčnej banky

depozitné certifikáty
 cenné papiere vydávané v rôznych nominálnych hodnotách spravidla na krátku a strednú dobu splatnosti
bankové obligácie
 cenné papiere emitované bankou
štátne obligácie
 emituje ich štát
podnikové obligácie
 emituje ich podnik. subjekt
komunálne obligácie
 emitujú ich samosprávne orgány

 sekundárne zdroje banky
úvery od emisnej banky
 úvery od centrálnej banky - formou reeskontu zmeniek, lombardného úveru, aukčného refinančného úveru
úvery od iných bánk
 úvery a pôžičky od iných komerčných bánk

Bankové operácie, produktová štruktúra komerčnej banky

Bankové operácie, produktová štruktúra komerčnej banky

 Pasívne operácie komerčných bánk

 primárne zdroje banky
vklady na požiadanie
 vklady podnikateľských subjektov
 vklady obyvateľstva
 vklady vlády a miestnych orgánov
 vklady bánk
 ostatné vklady
terminované vklady
 sú viazané časom, kedy ich je možné premeniť na obeživo
 termínované vklady podnikateľských subjektov
 termínované vklady obyvateľstva
 vkladné knižky s výpovednou lehotou
 vkladné knižky prémiového sporenia
úsporné vklady
 vkladový účet (úročený alebo výherný)
 účet majetkového sporenia (sporenia do cenných papierov)
 účet stavebného sporenia (vklady do stavebných sporiteľní)
 účet poistného sporenia (vklady spojené so životným poistením)

Klasifikácia bánk

 Klasifikácia bánk

podľa zamerania ich činnosti
• univerzálne
 vykonávajú všetky druhy bankových operácií , môžu sa zamerať na určitý okruh klientely
• špecializované
 zameriavajú sa na určitý okruh bankových služieb
 vznikajú ako samostatné alebo ich zakladajú univerzálne banky
 napr. stavebné sporiteľne...
podľa orientácie na klientelu
• retailové
 zamerané spravidla len na fyzické osoby
 ich cieľom je získať veľké množstvo malých klientov
 napr. Slovenská banka
• banky zamerané na korporácie
 zamerané na veľkých klientov – podniky – nachádzajú sa v ich blízkosti
 cieľ – málo veľkých operácií
 napr. Citybank

Banková bilancia

 Banková bilancia
AKTÍVA
Pokladničná hotovosť
Vklady u emisnej banky
Vklady a úvery umiestnené do ostatných bánk
Úvery klientov
Obchodovateľné cenné papiere
Hmotný a nehmotný majetok
Ostatné aktíva

PASÍVA
Vlastný kapitál:
 akciový kapitál
 rezervy zo zisku
 nerozdelený zisk
Cudzie zdroje:
 netermínované vklady
 termínované vklady
 depozitné certifikáty
 obligácie

Ostatné pasíva

Podnikateľské činnosti komerč. bánk

podnikateľské činnosti komerč. bánk

 obchoduje s cudzím kapitálom, ktorí tvorí až 98 % celkových zdrojov

 vzhľadom na rozsah svojich obchodov má pomerne malý základný kapitál (minimálne základné imanie je 500 mil. Sk)

 Snaha o dosiahnutie zisku – problémy

 Solventnosť banky - schopnosť banky uhrádzať zo svojich bežných príjmov, ako aj rýchlym speňažením vlastného majetku bežné náklady.
 Banková likvidita - schopnosť banky vyplatiť veriteľom na požiadanie ich vklady. Likviditu si banka zabezpečuje tzv. pokladničnou hotovosťou.
 Bankový zisk a rentabilita

 vyjadruje efektívnosť obchodnej činnosti banky, odzrkadľuje úroveň jej riadenia.

Reštriktívna politika

Reštriktívna politika
 Ak chce NBS utlmovať rozvoj ekonomiky, bude znižovať ponuku peňazí = sťahovať peniaze z obehu

1. Centrálna banka zníži zdroje, ktoré majú komerčné banky na poskytovanie úverov
a) zvýšenie diskontnej sadzby
b) zvýšenie % povinných minimálnych rezerv
c) predaj CP
d) úverové limity

2. Rast úrokovej miery - sprísnenie podmienok na poskytovanie úverov - ťažší prístup k úveru - politika drahých peňazí

3. Obmedzovanie investícií

4. zabrzdenie ekonomiky - útlm výroby, zvýšenie nezamestnanosti, pokles HDP

Postavenie komerčnej banky

Postavenie komerčnej banky
 Činnosti komerčných bánk

hlavné ciele komerčných bánk
• dosahovanie maximálneho zisku
• uspokojovanie potrieb svojej klientely
• podpora podnikateľských aktivít
• zabezpečovanie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bankového podnikania


ďalšie činnosti komerč. bánk

• sprostredkovanie platobného a zúčtovacieho styku
• vydávanie a správa platobných a úverových kariet, šekov, iných cenín
• investovanie do cenných papierov
• obchodovanie s devízovými hodnotami, zlatom, cennými papiermi
• poskytovanie záruk
• zloženie a správa cenných papierov
• prenájom bezpečnostných schránok
• zmenárenská činnosť
• poskytovanie bankových informácií
• poskytovanie poradenských služieb

Priame a nepriame nástroje monetárnej a menovej politiky

Nepriame nástroje

• diskontné nástroje
 diskontná sadzba – úroková miera centrálnej banky, za ktorú CB poskytuje úvery KB
 diskontný úver – suma peňazí, ktorú si KB požičia od centr. banky
 bežný
 núdzový – keď KB potrebuje urýchlene úver, tu je aj disk sadzba vyššia
 reeskontný úver – centr. banka poskytne komerčnej banke úver eskontom ňou eskontovaných zmeniek
 lombardný úver – poskytnutý úver komerč. banke od centr. banky za zábezpeku ako cenné papiere a iné majetky
• povinné minimálne rezervy
 suma peňazí, ktorú musí komerčná banka držať na účte v centr. banke ako rezervu a touto sumou sa nesmie hýbať
• operácie na voľnom trhu
 obchod s cennými papiermi
 sú nákupy alebo predaje cenných papierov, ktoré rea¬li¬zuje CB. Ak chce zvýšiť množstvo peňazí v obehu, bude cenné papiere na¬ku¬po¬vať, čím uvolní časť peňazí do obehu
• kurzové (devízové) operácie
 nie monetárna, ale menová politika ( viď. pri bankových operáciách)

- keď NBS chce peniaze v obehu zvýšiť, bude cenné papiere kupovať, minimálne rezervy znižovať a diskontná sadzba bude nižšia

Devízové rezervy, Expanzívna politika

 Devízové rezervy

 sú to zdroje centrálnej banky, ktoré znejú na cudziu menu ( aj zlato) a centrálna banka ich využíva na zvyšovanie alebo znižovanie hodnoty vlastnej meny (Skk) – /viac pri devízových operáciách/

 Expanzívna a reštriktívna monetárna a menová politika a ich účinky


Expanzívna politika

 Ak chce NBS podporovať rozvoj ekonomiky, bude ponuku peňazí zvyšovať = dávať peniaze do obehu

1. Centrálna banka zvýši úverové zdroje bánk
a) zníženie diskontnej sadzby
b) zníženie % povinných minimálnych rezerv
c) nákup CP od komerčných bánk
d) stanovenie max úrokovej miery z úverov

2. Pokles úrokovej miery predstavuje ľahší prístup k úveru - politika lacných peňazí

3. Naštartovanie a podpora rastu ekonomiky - rast výroby, klesanie nezamestnanosti, rast HDP

Nezávislosť NBS

 Nezávislosť NBS

 NBS by mala byť nezávislou inštitúciou, čiže štát by do nej nemal zasahovať

 jej nezávislosť sa prejavuje v činnosti nezávislej od štátu až na to, že do vymenovania a odvolávania jej členov zasahuje štát (prezident, vláda, NRSR – viď. pri orgánoch NBS)



 Vykonávanie bankového dohľadu

 NBS vykonáva dohľad nad komerčnými bankami pomocou svojich nástrojov, ktoré delíme na priame a nepriame

 povoľuje činnosť bánk, vymedzuje rámec ich činnosti určitými opatreniami a predpismi a keď sa tie porušia alebo neplnia stanovuje pokuty a sankcie

Priame a nepriame nástroje monetárnej a menovej politiky

 Priame a nepriame nástroje monetárnej a menovej politiky

Priame nástroje

- konkrétne zásahy centrálnej banky, ktorými ovplyvňuje činnosť bánk

• pravidlá likvidity
 centrálna banka stanoví komerčným bankám, akú musí mať štruktúru aktív a pasív a vzájomné rozdiely medzi nimi
• úverové stropy
 komerčná banka má obmedzenú výšku úverov, ktoré môže poskytnúť svojim klientom, aj výšku úveru, ktorá môže byť poskytnutá komerčnej banke centrálnou bankou
• úrokové limity
 stanovenie maximálnej výšky úrokov
• medzibankové výzvy a dohody

Centrálna banka a jej postavenie

Centrálna banka a jej postavenie


 Postavenie centrálnej banky

NBS je nezávislou centrálnou bankou SR.
vznik – 1.1.1993 na základe zákona č.566/1992 Zb.o Nár. banke Slovenska
vystupuje ako emisná banka
sídlo má v Bratislave
je to právnická osoba, nie je zapísaná v obch. registri
môže vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a vtedy má postavenie ako ministerstvá alebo iné štátne orgány
pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa

 Úlohy centrálnej banky

 Národná banka Slovenska je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udržiavanie cenovej stability.
• určuje menovú politiku,
• vydáva bankovky a mince,
• riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku,
• vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.
• vedie účty komerčných bánk
• poskytuje úvery komerčným bankám a prijíma ich vklady
• vykonáva niektoré operácie súvisiace so štátnym rozpočtom
• vydáva povolenia na činnosť komerčným bankám
• obchoduje so zlatom a inými devízovými hodnotami a určuje podmienky obchodovania s nimi
• vyhlasuje kurz v Sk k iným menám
• vydáva cenné papiere na cudziu menu

Zákon o NBS, Orgány NBS

 Zákon o NBS

zákon č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov...

Zákon o NBS vymedzuje jej vzťah k vláde na jednej strane hovorí o nezávislosti činnosti NBS od pokynov vlády, na druhej strane o podpore hospodárskej politiky vlády NBS.
NBS je nositeľkou menovej poliky a na jej realizáciu používa príslušné menové nástroje, ktoré sú uvedené v zákone.

 Orgány NBS

Banková rada

- najväčší riadiaci orgán
- určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočnenie, rozhoduje o menových opatreniach

• guvernér - stojí na čele NBS – vymenúva a odvoláva ho prezident na návrh vlády po schválení NRSR – Ivan Šramko
• 2 viceguvernéri – vymen. a odvoláv. ako u guvernéra
• 3 vrchní riaditelia + 3 ďalší členovia – vymenúva a odvoláva ich vláda SR na návrh guvernéra

Direktórium
- výkonný orgán NBS, čiže zodpovedá za výkon rozhodnutí bankovou radou
- pripravuje zasadania bankovej rady, vykonáva jej rozhodnutia a spravuje NBS

• viceguvernér - poverený guvernérom
• vrchní riaditelia

Bankový systém

Bankový systém


 Štruktúra bankovej sústavy

Centrálna (emisná) banka – emituje príslušné množstvo peňazí podľa potrieb NH a v zmysle hospodárskej politiky štátu
Komerčné banky vytvárajú (kreujú) bankové (depozitné) peniaze peňažnými operáciami

 Ciele bankového podnikania

Ciele bankového podnikania charakterizujú tieto základné faktory:
 dosahovanie maximálneho zisku
 uspokojovanie potrieb svojej klientely
 podpora podnikateľských aktivít
 zabezpečovanie bankovej likvidity a optimalizácia rizika bankového podnikania

Monopol, Oligopol

Spolupráca medz účastníkmi oligopolu :
1. dokonalá (kolúzia) – má predísť vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. !!Ak ide o formálne uzavretú dohodu o postupoch pri určovaní ceny, množstva ... ide o kartel !!
2. nedokonalá -tajné dohody medzi firmamy; nezávislé akcie môžu viesť k cenovým vojnám

Oligopolný trh – vzájomná previazanosť rozhodnutí firiem. Oligopol = hľadač ceny. Optimálna oligopolna cena = cena stabilnej rovnováhy – dosiahnuti, pri stabilizácii štruktúry daného odvetvia (nie je dôvod, aby do odvetvia vstupovali nové firmy)


Monopolistická konkurencia

Forma nedokonalej konkurencie – na trhu existuje veľký počet malých výrobcov, ale každý z nich dáva kvalitatívne odlišný, diferencovaný výrobok

Druhy diferenciácie :
1. prirodzená – existujú skutočné rozdiely v kvalite, dod. Podmienkach, umiestnení firmy
2. umelá (zdanlivá) – tovary rovnakej kvality sa líšia iba továrenskou značkou, spôsobom balenia

Toto spôsobuje, že rôzne skupiny spotrebiteľov preferujú výrobky jednej firmy pred výrobkami ostatných firiem, hoci môže ísť o veľmi blízke substitúty napr. pekárne, benzínpumpy

Monopol

Monopol
a. ako akékoľvek privilégium, garantované štátnou mocou – kladie dôraz na existenciu umelých bariér vstupu do odvetvia ( ich zdrojom je štát )
b. ako existencia jednej firmy na relevantnom trhu – za predpokladuneexistencie umelých bariér vstupu do odvetvia

Typy monopolu :
4. Úplný (čistý) monopol – len jeden výrobca, neexistujú blízke substitúty a vstup iných firiem do odvetvianie je možný – v reálnej ekonomike zriedkavý prípad
5. Prirodzený monopol (monopol z konkurencie) – vzniká koncentráciou v niektorých odvetviach, v ktorých vzhľadom na kapacitu trhu by bolo neefektívne fungovanie viacerých firiem. Monopolné postavenie vzniklo prirodzeným súperenním na trhu, kde najúspešnejší účastník zaujal výsadné postavenie.
6. Administratívny monopol – vytvorený a chránený štátom na určité dlhšie obdobie, vzniká na základe prijatých zákonov a nariadení
7. Monopol na základe patentového práva – dočasný monopol chránený štátom na určitý čas
8. Tajné monopoly – vznikajú, keď zákony nedovoľujú, aby sa niekoľko výrobcov spojilo a vytvorilo jednu firmu. Tajnú dohodu=kolúziu, vytvárajú 2 alebo viaceré firmy.

Rovnováha v podmienkach nedokonalej konkurencie nastáva, tak ako aj pri dokonalej, avšak bod rovnováhy je na rozdiel od dokonalej konkurencie bodom trvalej rovnováhy firmy (odvetvia)

Cenová diskriminácia je ďalšou z možností monopolu, ako zvýšiť zisk. Jedná sa o :
a. požadovanie rôznych cien od rôznych skupín kupujúcich
b. požadovanie rôznych cien od toho istého spotrebiteľa na rôzne jednotky toho istého tovaru
c. má 3 stupne
1.stupeň – dokonalá diskriminácia – monopol svojich kupujúcich jednotlivo rozlišuje
2.stupeň –monopol vytvára spotrebiteľské skupiny
3.stupeň-keď sa celkový trh rozpadne na také segmenty, ktoré majú rôzne elasticity dopytu

Monopol, Oligopol

Dôsledky správania monopolu a protimonopolná regulácia

9. monopol predáva za vyššie ceny, než by boli v podmienkach dokonalej konkurencie
10. monopol nevyrába také množstvo produkcie, aké si žiada dopyt
11. monopoly sú technicky neefektívne – nevyrábajú s najnižšími priemernými nákladmi, lebo nemajú konkurenciu, nevyužívajú plne výrobnú kapacitu firmy.


Riešenie problémov – štát
a. protimonopolné zákony
b. inštitút štátneho vlastníctva
c. daňová politika
d. ekonomická regulácia


Oligopol
- forma nedokonalej konkurencie – v odvetví existuje malý počet veľkých firiem

Typy oligopolu :
1. absolútne koncentrovaný oligopol – v odvetví vystupuje iba niekoľko veľkých firiem
2. relatívne koncentrovaný oligopol – popri 2-3 gigantoch existujú v odvetví aj malé astredné firmy
3. homogénny oligopol – firmy vyrábajú rovnaké alebo skoro rovnaké výrobky napr. letecká doprava
4. heterogénny oligopol (diferencovaný) – firmy vyrábajú čiastočne odlišný produkt (autá, stroje)

Konkurencia ako základný vonkajší faktor určujúci postavenie podniku na trhu

6. Nedokonalá konkurencia
Stav konkurencie, kedy produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, prípadne len jeden výrobca, ktorí majú možnosť ovplyvňovať ceny predávaných výrobkov.

Príčiny nedokonalosti konkurencie :

1. Výrobcovia a nákladová štruktúra výroby
-výroba vo veľkom prináša zisk, a umožňuje tak výrobcovi znižovať ceny pod vplyvom znižovania svojich nákladov, a tak vytláčať z trhu konkurenciu
2. Bariéry konkurencie = prekážky vstupu do odvetvia :
-politikou štátu/vlády
-v podobe patentového práva
3. Výrobková diferenciácia – keď výrobok nemá blízke substitúty
4. Rozsah, v akom firmy vstupujú do kolúzií – ako môžu uzatvárať dohody napr. o cenách, množstve dodávaných produktov ...
Formy nedokonalej konkurencie :
1. Čistý monopol
2. Oligopol
3. Monopolistická konkurencia

Elasticita ponuky(Es)

Elasticita ponuky(Es) – pomer medzi mierou rastu(poklesu) ponuky a mierou rastu(poklesu) ceny.

1. Es>1
=elastická ponuka – percento rastu ponuky je vyššie ako percento rastu ceny
2. Es<1
=neelastická ponuka
3. Es=1
=jednotková elasticita ponuky – ponuka sa mení v rovnakej miere ako ceny

Nulová elasticita =absolútna neelasticita – výrobcovia sú ochotní tovar na trhu predať za akúkoľvek cenu napr. ovocie – rýchlo sa znehodnocuje

Nekonečná elasticita –najmenšie zvýšenie ceny vyvolá nekonečné zvýšenie ponuky


Vplyv času na cenovú elasticitu ponuky

Z hľadiska formovania rovnovážnej ceny rozlišujeme tieto obdobia :
1. ultrakrátke
2. krátke
3. dlhé
4. ultradlhé

1. Ultrakrátke obdobie – fyzický objem ponuky je fixný; cena sa zvýši preto, aby obmedzená ponuka neviedla k narušeniu ekonomickej rovnováhy, k nedostatku tovaru.
2. Krátke obdobie – už umožňuje reagovať, zvýšiť (meniť) fyzický objem ponuky; ide o intenzívnejšie využívanie existujúcich výrobných kapacít, cena sa ustáli na nižšej úrovni ako v ultrakrátkom období.
3. Dlhé obdobie – do prevádzky sa zavádzajú nové výrobné kapacity (zvyšuje sa výrobná kapacita), ešte sa nestíha uplatniť vedecko-technický rozvoj;cena sa zvýši, pretože rozšírenie určitého odvetvia vyvíja tlak na rast cien výrobných činiteľov
4. Veľmi dlhé obdobie – vo výrobe sa prejaví aj vplyv technického rozvoja, cena je nižšia, výroba rastie aj vtedy, ak cena klesá

Konkurencia ako základný vonkajší faktor určujúci postavenie podniku na trhu

27. Konkurencia ako základný vonkajší faktor určujúci postavenie podniku na trhu. Typy konkurencie a podniku

Konkurencia = stretávanie snáh o hmotnú výhodu. ( Výrobcovia sa snažia dosiahnúť za svoj výrobok, čo najvyššiu cenu, kupujúci zase kupovať, čo najlacnejšie. Existuje teda snaha dosiahnúť maximálnu hmotnú výhodu vo výmene, ktorá je neoddeliteľnou od tovarovej výroby)
Konkurencia = neviditeľná ruka (Smith)
Vytváranie dopytu, ponuky a ceny sa deje pod tlakom konkurencie.

Faktory rozhodujúce o type konkurencie :

1. Počet a veľkosť predávajúcich firiem
2. rozsah koncentrácie a tajnej dohody medzi nimi, možnosť vplývať na ceny
3. možnosť vstupu a výstupu z odvetvia
4. stupeň homogenity alebo heterogenity ich produktov

Typy konkurencie :

1. Dokonalá konkurencia
vychádza z tzv.úplných súťaživých podmienok(perfect competitive conditions), pod ktorými sa rozumie
2. Veľký počet predávajúcich a kupujúcich ( nik nemôže ovplyvniť cenu, musia ju prijímať akod aný parameter)
3. Výrobok je homogénny ( niet diferenciácie, t.j.pri znížení ceny môže firma predať každé množstvo výrobku)
4. Voľnosť vstupu a výstupu výrobcu do a z odvetvia
5. Dokonalá informovanosť všetkých účastníkov výmeny t.j. znalosť stavu na trhu

Ekonomika s dokonalou konkurenciou dosahuje efektívnu úroveňefektívna ekonomika je na hraniciach svojich výrobných možností.

Efektívnosť práce podniku

25. Efektívnosť práce podniku

Ekonomika (ekonomický systém) je funkčným subsystémom spoločnosti, ktorá realizuje výrobu, rozdeľovanie a spotrebu hmotných statkov.

Rozdiel medzi spoločenskou spotrebou (potrebami spoločnosti) a možnosťou jej uspokojenia je permanentnou hybnou silou rozvoja ekonomického systému, lebo ľuďom tvoriacim spoločnosť je vlastná túžba po uspokojovaní potrieb na kvalitatívne vyššej úrovni pri dosiahnutí stavu nasýtenosti potrieb na danej kvalitatívnej úrovni.

Základným ekonomickým princípom v uspokojovaním potrieb sa stáva princíp maximálneho efektu (resp. výnosov). Z tohoto hľadiska je možné vidieť samotný účel ekonomickej vedy v skúmaní efektívnosti a ekonomickú vedu chápať ako vedu o efektívnosti (účinnosti).

K tomu, aby bolo možné vyjadriť mieru efektívnosti, je potrebné ju merať. K meraniu efektívnosti bolo vytvorené množstvo rôznych ukazovateľov a sú vytvárané ďalšie od najvšeobecnejších až po veľmi konkrétne dielčie ukazovatele efektívnosti (sú konštruované ukazovatele efektívnosti národného hospodárstva, efektívnosti podnikateľských subjektov, ukazovatele efektívnosti jednotlivých potenciálov, komponent výrobne podnikateľského procesu apod.).

Všetky vychádzajú z princípu uvedenej charakteristiky efektívnosti a to:

Efektívnosť = Výnosy (efekt, výstup) / vstupný kapitál, výrobné faktory, (vstup)

Problém konštrukcie týchto ukazovateľov spočíva v tom, ako kvantifikovane vyjadriť veličiny v čitateli a v menovateli. Je zrejmé, že s ohľadom na zložitosť väzieb a chovanie sa ekonomických systémov, predstavuje zisťovanie ekonomickej efektívnosti jednu z najobtiažnejších, pritom však najzávažnejších úloh všetkých stupňov riadenia a základným poslaním ekonomickej vedy je vytvárať pre racionálne plnenie týchto úloh teoretické predpoklady.

Princípy hospodárenia podniku v trhovo-orientovanom NH prostredí

26.Princípy hospodárenia podniku v trhovo-orientovanom NH prostredí, cenová elasticita ponuky, faktor času a jeho vplyv na cenovú elasticitu ponuky
Elasticita (pružnosť) dopytu, ponuky = miera vplyvu ceny na dopyt resp. ponuku.
Priama elasticita = dopyt a ponuka tovaru sa mení vplyvom vplyvom ceny tovaru
Nepriama elasticita = zmena dopytu, ponuky tovaru v dôsledku zmeny ceny iného tovaru


Elasticita dopytu Ed – ukazuje v akej miere sa mení množstvo hľadaného tovaru na trhu vplyvom zmeny ceny daného statku, pomer percentuálneho rastu množstva hľadaného tovaru(dopytu) k percentuálnemu poklesu ceny

Elastický dopyt – pri 1% poklese ceny dopyt vzrastie o viac ako 1% =>EdY1; celkový príjem z predaného množstva rastie

Neelastický dopyt – 1% pokles ceny vedie k rastu dopytu o menej ako 1% =>ed<1; celkové príjmy klesajú

Jednotková elasticita – 1% pokles ceny vedie práve k 1% rastu dopytu, Ed=1, celkové príjmy sa nemenia

Samuelson 2.diel str.14-15

Hospodársky výsledok

Rozdelenie zisku
1. prídely do zákonných fondov 431/421
 rezervný, sociálny
 nedeliteľný
2. prídely do ostatných fondov (fond odmien, rizikový fond)
3. podiely spoločníkom, výplata dividendy 431/364
4. zvýšenie ZI 431/411
5. úhrada straty minulých období 431/429
6. odmeny členom dozornej rada = tantiemy
7. podiel na HV zamestnancom - 13. PLAT
8. nerozdelený zisk do budúcich období 431/428

Strata
 úhrada spoločníkmi 354/431
 úhrada z nerozdeleného zisku minulých období 428/431
 prevod do budúceho obdobia 429/431
 úhrada z rezervného fondu 421/431
 zníženie ZI 411/431

Hospodársky výsledok

HV v schvaľovacom konaní
Hospodársky výsledok zistení pri zostavení účtovnej závierky na účte 710 sa pomocou účtu 701 - Začiatočný účet súvahový prevedie na účet 431 - Hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní.

Rozdelenie HV

HV pred zdanením zistený z podkladov účtovníctva sa pre výpočet dane z príjmov právnických osôb upravuje na základ dane. Upravuje sa o náklady a výnosy, ktoré sú do hospodárskeho výsledku zahrnuté nad rámec stanovený zákonom o daniach z príjmov.

HV sa zvyšuje o položky:
 dary nad stanovený limit (2 % zo základu dane)
 kladný rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi
 kladný rozdiel medzi zostatkovou cenou IM vyraďovaného z dôvodu manka, škody a náhradou od poisťovne
 kladný rozdiel medzi zostatkovou a predajnou cenou IM
 sumy účtované do nákladov pri vyraďovaní obežného majetku z dôvodu darovania alebo mánk a škody (okrem živelných pohrôm)
 daň z príjmov, dedičská daň, daň z prevodu nehnuteľností a daň z darovania
 tvorba rezerv účtovaná do nákladov
 cestovné prevyšujúce limit
 platené pokuty, penále, postihy za znečisťovanie ovzdušia a vypúšťanie znečistených odpadových vôd
 náklady na reprezentáciu

Výnosy sa upravujú o:
 zrušenie rezerv a opravných položiek
 výnosy zdanené zrážkou pri zdroji

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

ad 3) Výšku zisku môže podnik ovplyvniť zmenou sortimentu (napr. rast zisku za inak nezmenených podmienok dosiahneme vyprodukovaním väčšieho objemu cenovo lepšie hodnoteného výrobku oproti predpokladu na úkor cenovo nižšie hodnotených skupín výrobkov).

ad 4) Rovnako rast tržieb z realizácie môže zvýšiť objem zisku, ktorého podnik za určité obdobie dosiahne. Rovnako ako v prípade úrovne cien, je medzi rastom objemu tržieb z realizácie a výškou zisku priama úmernosť.

ad 5) Ovplyvňovanie veľkosti zisku rastom objemu výroby a služieb na kvalitatívne vyššej úrovni ich realizácie je závislé na princípoch tvorby cien. Ak rešpektuje cenová tvorba akosť výrobkov a služieb, ovplyvňuje výšku podnikom produkovaného zisku.

ad 6) Špecifické pre banské podniky je ovplyvňovanie výšky zisku bansko-geologickými podmienkami (banská renta).

Absolútna výška zisku však nemôže byť jediným ukazovateľom pre hodnotenie podniku, posúdenie jeho celkového vývoja ani pre medzipodnikové porovnanie. Vzhľadom k podmienkam jeho dosahovania sa zisk uvádza do vzťahu k určitému základu a tento podiel je násobený stomi pre vyjadrenie v percentách. Dostávame tak ukazovateľ rentability ako relácií zisku k zvolenému základu. Teda:

rentabilita = Zisk / základ . 100%

Základom môžu byť celkové náklady, vlastné imanie, celkový kapitál apod. V súčasnej dobe sa preferuje vlastné imanie (vlastný kapitál), rentabilita potom ukazuje výnosnosť vlastného kapitálu.

Hospodársky výsledok

Hospodársky výsledok
 výsledok podnikateľskej činnosti
 pozostáva z troch zložiek
a) prevádzkový HV - rozdiel prevádzkových výnosov a nákladov
b) finančný HV - rozdiel finančných výnosov a nákladov
c) mimoriadny HV - rozdiel mimoriadnych výnosov a nákladov
 zisk alebo strata
 syntetický ukazovateľ, ktorý umožňuje posúdiť hospodárenie účtovnej jednotky


Zisťovanie HV
Hospodársky výsledok sa zisťuje na konci účtovného obdobia - kalendárneho roka - alebo v mimoriadnych prípadoch, ktorými môžu byť zánik alebo rozdelenie účtovnej jednotky.
Účtovne sa hospodársky výsledok zisťuje na účte 710 - Účet ziskov a strát, na ktorý sa prevedú zostatky účtov UCT tried 5 a 6.

Vzhľadom na rozdielnosť účtovného a daňového postupu musíme špecifikovať dvojaký pohľad na HV
1. časový postup zisťovania HV po zdanení - disponibilný zisk sa zistí z hrubého účtovného zisku po dočítaní dane z príjmu. Disponibilný zisk môže účtovná jednotka ďalej upravovať o položku odloženej dane (vzniká v dôsledku dočasného rozdielu medzi účtovnými a daňovými odpismi)
2. obsahové hľadisko - premietnutý odlišný prístup účtovného systému, ktorého hlavnou úlohou je správne a verne zobraziť ekonomickú situáciu účtovnej jednotky. Úlohou daňového systému je pravdivo vypočítať daňový základ na základe platných daňových predpisov

Účtovný systém ; Daňový systém

výnosy účtovného obdobia ; hrubý účtovný zisk
- náklady účtovného obdobia ; +/- N a V nad rámec daňových predpisov

hrubý účtovný zisk ; daňový základ
- daň ;

disponibilný zisk ; daň

Hospodársky výsledok podniku

Hospodársky výsledok za účtovné obdobie sa skladá z:
- hospodárskeho výsledku za bežnú činnosť (prevádzkový HV plus HV z finančných operácií mínus daň z príjmov za bežnú činnosť)
- mimoriadneho hospodárskeho výsledku (mimoriadne výnosy mínus mimoriadne náklady mínus daň z príjmov z mimoriadnej činnosti).

Zisk plní dôležité funkcie:

1. je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku, o objeme výroby, nových výrobkoch, investíciach (hovoríme o kriteriálnej funkcií podniku)
2. je hlavným zdrojom akumulácie, tj. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj podniku (rozvojová funkcia zisku)
3. je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi podnikom a štátom (rozdeľovacia funkcia)
4. je motívom každého podnikania a môže byť i základom hmotnej zainteresovanosti pracovníkov (motivačná funkcia).

Pretože zisk je rozdielom medzi výnosmi a nákladmi, sú možné dva spôsoby jeho zvyšovania - znižovaním nákladov a zvyšovaním výnosov, obe veličiny rovnako ako samotný zisk sú vysoko komplexné a sú ovplyvňované radom ďalších činiteľov. Táto vysoká syntetičnosť (komplexnosť) zisku je i jeho nevýhodou: splývajú totiž kladné a záporné spôsoby jeho získavania. Zisk možno napr. zvýšiť nielen zvyšovaním hospodárnosti vo výrtobe, ale i zanedbávaním bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia alebo využívaním monopolného postavenia.

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

Ak budeme konkretizovať zásadné činitele, ovplyvňujúce veľkosť hospodárskeho výsledku, je možné uviesť:

1. úroveň cien
2. úroveň nákladov
3. sortiment
4. objem výroby
5. akosť výrobkov
6. bansko-geologické podmienky (v prípade banského podniku)

ad 1) Vzťah medzi objemom zisku, ktorý podnikateľský subjekt v určitom časovom období vytvoril a úrovňou (výškou) cien, je priamo úmerný. Akákoľvek zmena cien (zvýšenie alebo zníženie) produkcie a ďalších realizovaných výkonov (napr. služieb apod.) pri zachovaní rovnakých podmienok vo výrobnom procese sa prejaví vo zvýšení alebo znížení vyprodukovaného zisku.

ad 2) Významným činiteľom, pôsobiacim na výšku zisku je úroveň nákladov. Môže byť veľmi výrazne ovplyvnený vlastnou činnosťou podnikateľského subjektu (jedná sa o znižovanie nákladov výrobnej podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu - znižovaním celkovej nákladovosti).

Hospodársky výsledok podniku

24. Hospodársky výsledok podniku

Hospodársky výsledok podniku. ( vzťah medzi výnosmi a ziskami)
Každá hospodárska činnosť podnikateľského subjektu nachádza svoj odraz v jeho hospodárskom výsledku, ktorým je v podmienkach trhového hospodárstva v prvom rade požadovaná úroveň zisku. Hospodársky výsledok môže byť tiež dosiahnutý na úrovni straty hospodárenia podnikateľského subjektu (nedochádza k splneniu základného predpokladu racionálne hospodáriaceho trhového subjektu).

Symbolicky hospodársky výsledok podnikateľského subjektu môžeme teda napísať vzťahom:

HV = V - N

kde:
V - sú celkové výnosy podnikateľského subjektu
N - sú celkové náklady podnikateľského subjektu

V prípade, že platí podmienka
V>N, podnikateľský subjekt dosahuje zisk.
V prípade, že platí:
N>V, podnikateľský subjekt dosahuje stratu.

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

Ak budeme konkretizovať zásadné činitele, ovplyvňujúce veľkosť hospodárskeho výsledku, je možné uviesť:

1. úroveň cien
2. úroveň nákladov
3. sortiment
4. objem výroby
5. akosť výrobkov
6. bansko-geologické podmienky (v prípade banského podniku)

ad 1) Vzťah medzi objemom zisku, ktorý podnikateľský subjekt v určitom časovom období vytvoril a úrovňou (výškou) cien, je priamo úmerný. Akákoľvek zmena cien (zvýšenie alebo zníženie) produkcie a ďalších realizovaných výkonov (napr. služieb apod.) pri zachovaní rovnakých podmienok vo výrobnom procese sa prejaví vo zvýšení alebo znížení vyprodukovaného zisku.

ad 2) Významným činiteľom, pôsobiacim na výšku zisku je úroveň nákladov. Môže byť veľmi výrazne ovplyvnený vlastnou činnosťou podnikateľského subjektu (jedná sa o znižovanie nákladov výrobnej podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu - znižovaním celkovej nákladovosti).

ad 3) Výšku zisku môže podnik ovplyvniť zmenou sortimentu (napr. rast zisku za inak nezmenených podmienok dosiahneme vyprodukovaním väčšieho objemu cenovo lepšie hodnoteného výrobku oproti predpokladu na úkor cenovo nižšie hodnotených skupín výrobkov).

Faktory ovplyvňujúce hospodársky výsledok

ad 4) Rovnako rast tržieb z realizácie môže zvýšiť objem zisku, ktorého podnik za určité obdobie dosiahne. Rovnako ako v prípade úrovne cien, je medzi rastom objemu tržieb z realizácie a výškou zisku priama úmernosť.

ad 5) Ovplyvňovanie veľkosti zisku rastom objemu výroby a služieb na kvalitatívne vyššej úrovni ich realizácie je závislé na princípoch tvorby cien. Ak rešpektuje cenová tvorba akosť výrobkov a služieb, ovplyvňuje výšku podnikom produkovaného zisku.

ad 6) Špecifické pre banské podniky je ovplyvňovanie výšky zisku bansko-geologickými podmienkami (banská renta).

Absolútna výška zisku však nemôže byť jediným ukazovateľom pre hodnotenie podniku, posúdenie jeho celkového vývoja ani pre medzipodnikové porovnanie. Vzhľadom k podmienkam jeho dosahovania sa zisk uvádza do vzťahu k určitému základu a tento podiel je násobený stomi pre vyjadrenie v percentách. Dostávame tak ukazovateľ rentability ako relácií zisku k zvolenému základu. Teda:

rentabilita = Zisk / základ . 100%

Základom môžu byť celkové náklady, vlastné imanie, celkový kapitál apod. V súčasnej dobe sa preferuje vlastné imanie (vlastný kapitál), rentabilita potom ukazuje výnosnosť vlastného kapitálu.

Hospodársky výsledok podniku

Hospodársky výsledok podniku. ( vzťah medzi výnosmi a ziskami)
Každá hospodárska činnosť podnikateľského subjektu nachádza svoj odraz v jeho hospodárskom výsledku, ktorým je v podmienkach trhového hospodárstva v prvom rade požadovaná úroveň zisku. Hospodársky výsledok môže byť tiež dosiahnutý na úrovni straty hospodárenia podnikateľského subjektu (nedochádza k splneniu základného predpokladu racionálne hospodáriaceho trhového subjektu).

Symbolicky hospodársky výsledok podnikateľského subjektu môžeme teda napísať vzťahom:

HV = V - N

kde:
V - sú celkové výnosy podnikateľského subjektu
N - sú celkové náklady podnikateľského subjektu

V prípade, že platí podmienka
V>N, podnikateľský subjekt dosahuje zisk.
V prípade, že platí:
N>V, podnikateľský subjekt dosahuje stratu.

Hospodársky výsledok za účtovné obdobie sa skladá z:
- hospodárskeho výsledku za bežnú činnosť (prevádzkový HV plus HV z finančných operácií mínus daň z príjmov za bežnú činnosť)
- mimoriadneho hospodárskeho výsledku (mimoriadne výnosy mínus mimoriadne náklady mínus daň z príjmov z mimoriadnej činnosti).

Hospodársky výsledok podniku

Zisk plní dôležité funkcie:

1. je kritériom pre rozhodovanie o všetkých základných otázkach ekonomiky podniku, o objeme výroby, nových výrobkoch, investíciach (hovoríme o kriteriálnej funkcií podniku)
2. je hlavným zdrojom akumulácie, tj. tvorby finančných zdrojov pre ďalší rozvoj podniku (rozvojová funkcia zisku)
3. je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi podnikom a štátom (rozdeľovacia funkcia)
4. je motívom každého podnikania a môže byť i základom hmotnej zainteresovanosti pracovníkov (motivačná funkcia).

Pretože zisk je rozdielom medzi výnosmi a nákladmi, sú možné dva spôsoby jeho zvyšovania - znižovaním nákladov a zvyšovaním výnosov, obe veličiny rovnako ako samotný zisk sú vysoko komplexné a sú ovplyvňované radom ďalších činiteľov. Táto vysoká syntetičnosť (komplexnosť) zisku je i jeho nevýhodou: splývajú totiž kladné a záporné spôsoby jeho získavania. Zisk možno napr. zvýšiť nielen zvyšovaním hospodárnosti vo výrtobe, ale i zanedbávaním bezpečnosti práce a ochrany životného prostredia alebo využívaním monopolného postavenia.

Výnosy podniku. Vzťah medzi výnosmi a ziskom podniku

Od roku 1997 bol v štatistickom výkazovníctve tento ukazovateľ nahradený ukazovateľom "tržby z priemyselnej činnosti". Započítava sa do neho hodnota tržieb (príjmov) za predaj priemyselných výrobkov, prác a služeib priemyselnej povahy, predaných externým odberateľom.

Týmto spôsobom sa štatistické výkazovníctvo prepojuje s účtovníctvom, lebo tržby za vlastné výkony a tovar tvoria rozhodujúcu časť celkových výnosov.

Výnosy podniku sú peňažnou čiastkou, ktorú podnik získal zo všetkých svojich činností za určité účtovné obdobie bez ohľadu na to, či v tomto období došlo k ich inkasovaniu. V rámci tzv. akruálneho účtovníctva sa výnosy odlišujú od príjmov, lebo výnosy sa započítavajú okamžikom vyskladnenia tovaru alebo poskytnutím služby a s tým spojenou fakturáciou. Výnosy zahrňujú tiež zmenu stavu zásob vlastnej výroby a tzv. aktiváciu, ktoré rovnako nepredstavujú peňažný príjem.

Výnosy podniku tvoria:

1. tržby za vlastné výkony a tovar (tržby za vlastné výrobky, tržby z predaja služieb apod.)
2. zmena stavu vnútropodnikových zásob (zmena stavu polotovarov, výrobkov apod.)
3. aktivácia (materiálu, HIM apod., tj. napr. zhodnotenie investícií vo vlastnej réžií)
4. iné prevádzkové výnosy (tržby z predaja investičného majetku, materiálu apod.)
5. zúčtovanie rezrev a opravných položiek prevádzkových výnosov (napr. rozpustenie opravných položiek, keď pominuli dôvody pre ich existenciu)
6. finančné výnosy (tržby z predaja cenných papierov, úroky atď.)
7. zúčtovanie rezerv a opravných položiek finančných výnosov (rozpustenie rezerv týkajúcich sa finančnej oblasti
8. mimoriadne výnosy (výnosy zo zmeny metódy, prebytky na majetku apod.)
9. prevodové účty (výnosy súvisiace s postúpením alebo ukončením zložky hospodárskej činnosti apod.)

Výnosy podniku. Vzťah medzi výnosmi a ziskom podniku

23. Výnosy podniku. Vzťah medzi výnosmi a ziskom podniku

Výnosy sú v zásade účtovnou kategóriou, ktorá pri systémovom pohľade na podnik zachycuje stranu výstupov, ktorej zo štatistického hľadiska zodpovedajú ukazovatele produkčnej štatistiky zisťujúcej objem produkcie.

Doterajší systém zisťovania ukazovateľov objemu produkcie v štatistickom výkazovníctve bol založený na ukazovateľoch typu "brutto", tj. celkovej hodnoty produkcie, napr. výroby tovaru, používaný v predošlých rokoch pri zostavení a kontrole plnenia plánu. Jedným zo zámerov pri príprave programu štatistických zisťovaní od roku 1995 bolo zahájenie transformačného procesu v produkčných štatistikách. Jeho cieľom je zavedenie ukazovateľov typu pridanej hodnoty, obdobne ako je to v rozvinutých trhových ekonomikách. Tento prechod umožní vzájomnú náväznosť údajov produkčných štatistík a údajov o hrubom domácom produkte v systéme národných účtov za jednotlivé obdobia, ako i porovnateľnosť produkčných štatistík medzi sebou. Tento proces prechodu bude prebiehať v niekoľkoročnej periodicite.

Do roku 1996 štatistické výkazovníctvo používalo ukazovateľ výroby tovaru. Prostredníctvom tohoto ukazovateľa sa zisťoval celkový objem priemyselnej výroby a jej štruktúra, vypočítavali sa tempa rastu a produktivita práce. Výroba tovaru charakterizovala končený výsledok priemyselnej výrobnej činnosti podniku, určený k predaju mimo podnik, pre jeho vlastnú investičnú činnosť a pre vlastnú nepriemyselnú činnosť (napr. pre vlastné bytové hospodárstvo, technický rozvoj atď.). Okrem všetkých dohotovených výrobkov a polotovarov vyrobených v podniku sa do ukazovateľa výroby tovaru tiež zahrňovali priemyselné práce výrobnej povahy a priemyselné výkony s výnimkou taxatívne vyčlenených (napr. tzv. osobný tovar, a potreby pre domácnosť).

Klasifikačná analýza

Klasifikačná analýza je založená na roztriedení jednotlivých nákladových položiek na fixnú a variabilnú časť podľa toho, ako tieto položky reagujú na zmeny vo výrobe. Problém však spočíva v tom, že iba málo nákladových položiek má čiste variabilný alebo fixný charakter, väčšinou sa jedná o náklady zmiešané (napr. priama úkolová a časová mzda zlúčené v položke osobných nákladov), ktoré je třeba od seba rôznymi postupmi oddeliť. Klasifikačná analýza vyžaduje dôkladné znalosti vecnej problematiky analyzovaného podniku.
Stanovenie variabilných a fixných nákladov s použitím nákladových funkcií naráža pri praktickom uplatnení na niektoré prekážky.
Predovšetkým závislosť medzi variabilnými nákladmi a nezávisle premennou nie je funkčná (pevná, deterministická), ale jedná sa o závislosť voľnú, stochastickú, v niektorých prípadoch ešte skreslenú nedostatkami v evidencii a účtovaní spotreby danej nákladovej položky alebo výskytom extrémnej spotreby nákladovej položky bez vecnej väzby na úroveň nezávislej premennej. Môže tiež dôjsť k časovému posunu medzi účtovnou a reálnou spotrebou nákladovej položky a tým ku skresleniu vzťahu medzi nákladmi a nezávisle premennou. Spravidla na konci obdobia sú “dočerpané” niektoré nákladové položky, takže nižší objem produkcie v určiotom období (obvykle mesiaci) je spojovaný s neúmernou výškou nákladov, opäť bez hlbšej vecnej väzby.
Určitý typ nákladov je rozložený v priebehu roka náhodne, v niektorých mesiacoch sa nevyskytujú vôbec, ich výška výrazne kolísa. Náhodilosť je výrazná vtedy, ak s rastom objemu produkcie tieto náklady klesajú, aj keď pre to nie je vecný dôvod. Ako príklad možno uviesť pokuty za znečistenie životného prostredia, manká a škody, náklady na školenie apod. Vzhľadom k ich náhodilosti je možné pokladať ich za nezávislé na objeme produkcie, teda ako fixné.

Rozhodnutie, či daná nákladová položka je plne variabilná, fixná alebo zmiešaná, možno previesť na základe:

Rozhodnutie, či daná nákladová položka je plne variabilná, fixná alebo zmiešaná, možno previesť na základe:
- regresnej a korelačnej analýzy určíme závislosti spotreby určitej nákladovej položky ako závisle premennej na objeme produkcie ako nezávisle premennej, pričom náklady a produkciu berieme v mesačných intervaloch
- vecnej väzby danej nákladovej položky na objem produkcie (napr. lineárny odpis investičného majetku závisí iba na jeho obstarávacej cene a dobe odpisovania, je teda absolútne fixný).

Mierou fixnosti nákladvo možno pri použití regresnej a korelačnej analýzy posúdiť tiež podľa rozptylu empirických hodnôt nákladov okolo regresnej čiary. Čím je tento rozptyl väčším (a čím je teda hodnota korelačného koeficientu menšia), tým s väčšou pravdepodobnosťou môžeme považovať väzbu danej nákladovej položky na nezávisle premennú za slabšiu a teda s väčším podielom fixnosti. Od určitej výšky korelačného koeficienta (napr. menší než 0,4) možno všetky regresné vzťahy považovať za fixné vzhľadom k rozsahu výberového súboru, ktorý v praxi používame.

Kalkulačné triedenie nákladov

B/ Z hľadiska pričítania nákladov k predmetu kalkulácie sa používajú dve skupiny nákladov a to:
- náklady jednotkové (priame), ktoré súvisia s kalkulačnou jednotkou a jej výšku je možné priamo zistiť (napr. spotreba materiálu na výrobok podľa konštrukčných výkresov, spotreba miezd na kalkulačnú jednotku podľa noriem spotreby práce)
- náklady režijné (nepriame), ktoré sú určené na zabezpečenie chodu vnútropodnikových útvarov a podniku ako celku a ktoré sa nedajú jednoznačne priradiť jednotlivým kalkulačným jednotkám, takže sa stanovujú podľa určitého kľúča. Ide napr. o náklady správy podnikateľského subjektu rozvrhované na kalkulačnú jednotku podľa výšky priamych miezd alebo náklady odbytového útvaru podnikateľského subjektu rozvrhované podľa množstva predaného uhlia rôzneho sortimentu.

Vzťah priamych nákladov k určitému druhu prevádzaných výkonov je bezprostredný. Tieto náklady je možné zistiť alebo stanoviť na kalkulačnú jednotku pomerne presne pomocou delenia (u výslednej kalkulácie) alebo na základe technicko-hospodárskych noriem (u predbežnej kalkulácie).

Nepriame náklady zaisťujú produkciu väčšieho sortimentu výkonov alebo konkrétneho vnútropodnikového útvaru, ktorý sa určitým spôsobom podieľa na produkcii. S konkrétnym druhom výkonov súvisia teda iba sprostredkovane. Pokiaľ niektoré rozhodovacie úlohy (napr. návrh ceny individuálne prevádzaného výkonu) vyžadujú vyjadriť výšku nepriamych nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku, potom sa k ich rozvrhnutiu používajú spravidla zložitejšie a menej presné metódy.

Nákladové funkcie a ich význam

22. Nákladové funkcie a ich význam

Stanovenie podielu fixných nákladov má teda pre podnik značný význam. Z metód, ktoré možno použiť pre určenie tohoto podielu, sa v literatúre najčastejšie doporučuje nákladová funkcia a klasifikačná analýza.
Nákladová funkcia je regresívnou funkciou, charakterizujúcou štatistickú závislosť medzi nákladmi a nezávisle premennou (spravidla objemom produkcie). Najčastejšie sa predpokladá lineárna väzba v tvare:
N = a + b.Q

kde:
N - celkové náklady príslušného obdobia resp. náklady danej nákladovej položky
a - náklady príslušného obdobia rpi nulovom objeme produkcie, teda fixné náklady
b - variabilné náklady pripadajúce na jednotku produkcie
Q - objem produkcie (nezávislé premenné) daného obdobia

Zmena nákladov sa teda prisudzuje jedinému faktoru (nezávislé premenné), ktorým je objem produkcie.
Metóda používajúca nákladové funkcie má význam predovšetkým pre globálne posudzovanie nákladov. S použitím hodnoty korelačného koeficientu ako kritéria môžu nákladové funkcie zachytiť i progresívny alebo degresívny priebeh nákladov - na empirické údaje sa aplikuje niekoľko typov regresných funkcií a vyberie sa vzťah s najvyššou hodnotou korelačného koeficientu.

Kalkulačné triedenie nákladov

Kalkulačné triedenie nákladov.
Kalkulačným triedením nákladov sa zisťujú náklady na jednotku produkcie (napr. na 1 kus výrobku, 1 tonu uhlia, apod.).
Metóda kalkulácie je spôsob stanovenia žiadúcej výšky nákladov a následné zistenie skutočných nákladov na určitý výkon podniku. Obecne je metóda kalkulácie závislá:
a/ na vymedzení predmetu kalkulácie
b/ na spôsobe pričítania nákladov predmetu kalkulácie
c/ na štruktúre nákladov, v ktorej sa zisťujú alebo stanovujú náklady na kalkulačnú jednotku.

A/ Predmetom kalkulácie môžu byť všetky druhy výkonov, ktoré podnik vyrába, resp. prevádza. To je však možné iba v podnikoch s úzkym sortimentom prevádzaných výrobkov, prác alebo služieb. Prakticky sa v podnikoch kalkulujú iba najdôležitejšie druhy výkonov alebo ich skupiny.
Predmet kalkulácie je vymedzený jednak kalkulačnou jednotkou, jednak kalkulovaným množstvom.
Kalkulačná jednotka je konkrétny výkon, vymedzený mernou jednotkou a druhom, na ktorý sa stanovujú alebo zisťujú náklady.
Kalkulované množstvo zahrňuje počet kalkulačných jednotiek, pre ktoré sa stanovujú alebo zisťujú celkové náklady. Kalkulované množstvo je významné najmä z hľadiska určenia priemerného podielu fixných či nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku, tieto náklady sice nesúvisia priamo úmerne s počtom prevádzaných výkonov, ale je nutné ich reprodukovať (uhradiť) v cene týchto výkonov pri ich predaji.

Náklady zmiešané

Náklady zmiešané vznikajú kombináciou nákladov fixných a variabilných. Celkové náklady zmiešané vždy stúpajú v závislosti na raste objemu produkcie, dynamika tohoto stúpania závisí na type variabilných nákladov. Najčastejšie sa predpokladá kombinácia fixných nákladov s nákladmi proporcionálnymi a kombinácia fixných nákladov s nákladmi progresívnymi. V prvom prípade jednotkové zmiešané náklady trvale klesajú s rastom objemu produkcie, limitne až k úrovni jednotkových variabilných nákladov. V druhom prípade jednotkové zmiešané náklady najprv klesajú vplyvom degrésie fixných nákladov pri raste objemu produkcie, potom začínajú stúpať pôsobením jednotkových progresívnych nákladov. Zatiaľčo v prvom prípade by mal podnik usilovať o maximalizáciu objemu produkcie z dôvodu minimalizácie jednotkových nákladov, v druhom prípade existuje optimálny objem produkcie s minimálnymi jednotkovými nákladmi a podnik by mal usilovať o jeho dosiahnutie. Tieto závery platia za predpokladu stálosti priebehu celkových variabilných nákladov.
Stanovenie podielu fixných nákladov má teda pre podnik značný význam. Z metód, ktoré možno použiť pre určenie tohoto podielu, sa v literatúre najčastejšie doporučuje nákladová funkcia a klasifikačná analýza.

Triedenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie

Triedenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie.

Triedenie nákladov podľa ich chovania vo vzťahu k objemu produkcie má značný význam pre objasnenie väzby medzi výškou vynaložených nákladov v danom období a objemom produkcie resp. výnosov v tomto časovom intervale. Náklady sa týmto spôsobom rozdeľujú na:
- náklady fixné (nepružné, stále)
- náklady variabilné (pružné, premenné)
- náklady zmiešané, zložené z fixných aj variabilných nákladov.

Náklady fixné sú také náklady, ktoré sa nemenia v určitom rozsahu produkcie podniku, sú na zmenách objemu výroby nezávislé. Ich nemennosť je však relatívna - k zmenám fixných nákladov dochádza napr. pri zvýšení výrobnej kapacity alebo pri rozsiahlej zmene výrobného programu. Nemenia sa však plynule, ale naraz, skokom.
Fixné náklady sú spravidla určené k zaisteniu výrobného programu a ich časť sa vynakladá často ešte pred zahájením výroby, kedy je potrebné zaobstarať investičný majetok, prijať určitý počet pracovníkov apod. Podstatnú charakteristiku, dôležitú pri ich riadení predstavuje skutočnosť, že celkovú výšku týchto nákladov v priebehu výrobného procesu obvykle už nemožno ovplyvniť. Z toho vyplýva požiadavka maximálneho využitia kapacity, ktorú fixné náklady zaisťujú. Čím bude väčší objem produkcie alebo výnosov, tým rýchlejšie bude klesať podiel fixných nákladov na jednotku. Naopak, nevyužívanie kapacít pri veľkom podiely fixných nákladov znamená značné ekonomické straty. Celkové fixné náklady v závislosti na objeme produkcie možno znázorniť priamkou, rovnobežnou s osou nezávislej premennej, priebeh jednotkových fixných nákladov v závislosti na objeme produkcie možno modelovať hyperbolou. Príkladom fixných nákladov sú odpisy, nájomné, mzdy správneho aparátu apod.

Triedenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie

Náklady variabilné sa menia v závislosti na zmenách objemu výroby. Táto zmena odpovedá dynamike objemu výroby, potom ide o náklady proporcionálne, je väčšia než zmena objemu produkcie, potom sa jedná o náklady nadproporcionálne (progresívne) alebo je menšia ako dynamika objemu výroby - v tomto prípade sú náklady označované ako podproporcionálne (degresívne).
Proporcionálne náklady závisia priamo úmerne na počte jednotiek produkcie, môžu byť modelované lineárnou funkciou. Ich podiel pripadajúci na jednotku produkcie je konštantný. Príkladom je objem mzdových nákladov pri použití priamej úkolovej mzdy.
Degresívne náklady v absolútnej výške rastú, ale pomalšie ako objem výroby. Ich podiel na jednotku produkcie klesá. Príkladom môžu byť náklady na opravy, spotreba energie apod.
Progresívne náklady v absolútnej výške rastú rýchlejšie ako objem produkcie, ich podiel na jednotku produkcie tiež rastie. Príkladom je vývoj mzdových nákladov, pri zaisťovaní zvýšeného objemu výroby nadčasovou prácou.
Uvedené triedenie nákladov má značný význam, pretože napr. pri raste objemu výroby možno predpokladť rast iba variabilnej zložky celkových nákladov, zatiaľčo fixné náklady zostávajú - najmä z krátkodobého hľadiska - spravidla rovnaké.
Rast objemu výroby zároveň znižuje podiel fixných nákaldov na jednotku produkcie a naopak, vplyvom existencie nepružných nákladov pri poklese objemu výroby (nevyužití výrobnej kapacity) rastie podiel fixných nákladov na jednotku produkcie, čo vedie i k rastu celkových nákladov na jednotku, a tým k zhoršovaniu hospodárskeho výsledku. Preto sa kladie dôraz na sledovanie a zvyšovanie využitia HIM, lebo s ním sú vždy spojené určité náklady fixného charakteru (odpisy, opravy závislé na čase apod.).

Druhové členenie nákladov

Druhové členenie nákladov.
V prípade druhového členenia nákladov ide o ich sústreďovanie do rovnakých skupín, spojených s pôsobením základných výrobných potenciálov (fixný majetok, obežný majetok, pracovné sily). Využíva sa predovšetkým v účtovníctve pre zistenie nákladov na celkový objem výnosov podniku, ide teda o vyjadrenie štruktúry spotreby výrobných činiteľov pomocou syntetických účtov a ich ďalšiu detailizáciu analytickými účtami, ktoré umožňujú rozložiť jednotlivé nákladové druhy na rad dielčích položiek.
K základnými nákladovým druhom podľa účtovnej osnovy patria:
- spotrebované nákupy: spotreba materiálu, energie, ostatných neskladovateľných dodávok apod.
- služby: opravy a udržovanie, cestovné, náklady na reprezentáciu apod.
- osobné náklady: mzdové náklady, zákonné sociálne poistenie, zákonné sociálne náklady apod.
- dane a poplatky: cestná daň, daň z nemovitostí, ostatné
- iné prevádzkové náklady: zostatková cena predaného investičného majetku, predaný materiál v cene obstarania, zmluvné pokuty a úroky z omeškania apod.
- odpisy, rezervy a opravné položky prevádzkových nákladov: odpisy investičného majetku, tvorba zákonných rezerv, tvorba opravných položiek atď.
- finančné náklady: predané cenné papiere a vklady, úroky, kurzové straty apod.
- rezervy a opravné položky finančných nákladov: tvorba rezerv, tvorba opravných položiek
- mimoriadne náklady: manká a škody, náklady na zmenu metódy apod.
- dane z príjmov a prevodové účty: daň z príjmov z bežnej činnosti, daň z príjmov z mimoriadnej činnosti, prevod prevádzkových nákladov apod.

Okrem absolútnej výšky nákladov je používaný ukazovateľ nákladovosti

Okrem absolútnej výšky nákladov je používaný ukazovateľ nákladovosti a to halierový ukazovateľ nákladovosti aelbo ukazovateľ nákladovosti fyzického objemu produkcie. Halierový ukazovateľ nákladovosti vyjadruje podiel nákladov na hodnotovú jednotku produkcie (haliere nákladov na 1 Sk výnosov alebo koruny nákladov na 100 Sk výnosov), nákladovosť fyzického objemu produkcie je daná podielom nákladov na jednotku naturálneho objemu produkcie (na 1 tonu).
Posúdenie vzťahu medzi nákladmi a výnosmi možno previesť rôznymi spôsobmi:
- porovnaním percentuálneho vývoja nákladov s vývojom výnosov
- výpočtom ukazovateľov nákladovosti
- výpočtom relatívnej zmeny nákladov

Nrel = Nl - Nprep = Nl - no . Ql = Nl - No . Ql / Qo

kde:
Nrel - relatívna zmena nákladov
Nl - náklady v období (l) resp. náklady skutočné (vo vzťahu k plánu)
Nprep - náklady prepočítané
no - nákladovosť obdobia (O)
Q - objem produkcie resp. hodnota výnosov vzťahujúca sa k nákladom.

Záporný výsledok znamená, že náklady obdobia (l) boli menšie ako prepočítané, a teda došlo k relatívnej úspore. Kladný výsledok predchádzajúceho vzťahu ukazuje na relatívne prekročenie nákladov.
Relatívna zmena nákladov je teda rovná rozdielu nákladovosti násobenému ukazovateľom produkcie obdobia (l). Ak je nákladovosť vyjadrená halierovým ukazovateľom, produkcia je uvedená v korunách, ak je nákladovosť uvažovaná v korunách na 100 Sk výnosov, produkcia musí byť vyjadrená v stokorunách.
Druhové členenie nákladov slúži tiež ako základný informačný vstup pre reguláciu čerpania nákladov, čo je dôležité pre stanovenie a realizáciu opatrení k zníženiu spotreby tých nákladových položiek, ktoré v štruktúre nákladov vykazujú vysoký podiel alebo sa nevyvíjajú v súlade s predpokladmi podnikateľského zámeru podniku.

Rozpočtovanie nákladov

Rozpočtovanie nákladov
a) priame
 na základe predbežnej kalkulácie
= kalkulovaný náklad na jednicu výkonu * výkon
b) nepriame
 viacerými spôsobmi
 podľa predchádzajúcich období
 podľa sadzieb, operatívnych plánov, limitov, ...

Ekonomická teória definuje náklady podniku ako peňažné ocenenú spotrebu výrobných faktorov, včítane verejných výdajov, ktorá je vyvolaná tvorbou podnikových výnosov. Náklady sú - okrem hospodárskeho výsledku - najsúhrnnejším ukazovateľom hospodárenia výrobnej jednotky, odráža sa v nich výrobná, zásobovacia, odbytová činnosť podniku a jeho technická, ekonomická a organizačná úroveň. Náklady by teda mali byť merítkom spotrebovanej živej a zhmotnelej práce, súhrnnou mierou hospodárnosti výroby.
Plnenie tejto kriteriálnej funkcie však nie je bezprostredné, čo je spojené so skutočnosťou, že sú peňažným vyjadrením spotreby, resp. opotrebenia základných výrobných potenciálov, napr. prostredníctvom cien materiálových vstupov, HIM, mzdových tarifov atď. Vplyvom pohybu týchto cien, tarifov apod. sa náklady môžu líšiť od skutočnej spotreby výrobných faktorov v naturálnom vyjadrení. Rast nákladov pri dosiahnutí rovnakého fyzického objemu produkcie nemusí nutne znamenať zvyšovanie nehospodárnosti výroby, pričom platí i opačná závislosť.

Odpoveď na otázky o účelnosti vynaloženej živej i zhmotnelej práce by mala dať analýza nákladov

Odpoveď na otázky o účelnosti vynaloženej živej i zhmotnelej práce by mala dať analýza nákladov, ku ktorej základným cieľom patrí:
- posúdenie vývoja nákladov vo vzťahu k vývoju objemu výroby, resp. výnosov
- určenie hlavných činiteľov, ktoré pôsobia na objem nákladov a ich podielu na výslednej zmene nákladov
- odhalenie zdrojov a príčin pozitívnych a negatívnych výsledkov v oblasti spotreby nákladov a vymedzenia ciest smerujúcich k znižovaniu, resp. udržaniu ukazovateľa nákladovosti.

Význam analýz a riadenia nákladov vyplýva aj z konkurenčného prostredia, v ktorom podniky pôsobia, kedy základné činitele ovplyvňujúce hospodársky výsledok podniku - objem dopytu a úroveň cien - patria medzi vonkajšie, podnikom ťažko regulovateľné faktory, zatiaľčo oblasť nákladov je podnikom ovplyvniteľná podstatne viac.
Riadenie a analýza nákladov predpokladá ich triedenie, ktoré možno prevádzať rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie používané postupy triedenia nákladov patrí druhové členenie nákladov, triedenie podľa kalkulačného vzorca a členenie nákladov podľa vzťahu k objemu produkcie.

Znižovanie nákladov

Znižovanie nákladov
Cieľ - znížiť náklady na jednotku produkcie pri tej istej, prípadne vyššej kvalite

PMAT
 norma spotreby materiálu, cena za jednotku
 nové zariadenie, technológia, zmena konštrukcie výrobku, zmena materiálu, výber výhodnejšieho dodávateľa, výroba vo väčších množstvách - nákup viac materiálu - rabaty, zmena spôsobu dopravy

PMZD
 výkonové normy, mzdová tarifa - stanovená zákonom
 zvyšovanie produktivity práce: zmena technológie, výkonnejšie stroje a zariadenia, odborne vzdelaní pracovníci, lepšia organizácia práce

VYR
 odpisy - zvyšovanie objemu výroby, využívanie výrobnej kapacity
 opravy a údržba- prevencia

SR
 mzdy THP - znižovanie počtu pracovníkov, reorganizácia práce, výpočtová technika- úspora pracovníkov
 cestovné - koordinácia pracovných miest, na 1 ceste vybaviť viac záležitostí
 spoje - príprava telefonických hovorov, kontrola súkromných telefonátov

OR - prepravné, reklama

Plánovanie nákladov

Plánovanie nákladov
 podľa jednotlivých druhov (druhové členenie nákladov)
 platí zásada, že ak nákladový druh tvorí viac ako 5 % celkových nákladov, plánuje sa ako samostatná nákladová položka

Spotreba materiálu
a) priamy materiál - kalkulácia, objem výroby
b) nepriamy, réžijný - predchádzajúce obdobia, odhad

Mzdy
a) priame - počet pracovníkov, priemerná mzda
b) THP - predchádzajúce obdobia

Odpisy - odpisový plán
Opravy a udržiavanie -predchádzajúce obdobia
Reklama - % z obratu
Úroky - veľkosť úveru, úroková sadzba
Poistné - poistná zmluva

Zásady účtovania nákladov
1. všetky druhy nákladov sa účtujú na príslušných účtoch nákladov na strane Má dať. Položky, ktoré náklady znižujú sa účtujú na strane Dal alebo červeným zápisom na strane Má dať
2. náklady sa účtujú v jednotlivých účtoch nákladov narastajúcim spôsobom od začiatku až do konca účtovného obdobia
3. náklady sa na účtoch v účtovej triede 5 účtujú časovo rozlíšené
4. na konci účtovného obdobia pri účtovnej uzávierke zostatky všetkých účtov nákladov sa prevádzajú na stranu Má dať účtu 710

Časové rozlíšenie nákladov

Časové rozlíšenie nákladov
Predmetom časového rozlíšenia sú iba tie položky nákladov, pri ktorých je možné:
a) vecne vymedziť ich účel
b) určiť ich výšku
c) stanoviť obdobie, ktorého sa týkajú

Náklady budúcich období - nájomné zaplatené vopred
1. výdavok v bežnom období 381 (382) / rôzne účty A a P
2. podiel nákladov do bežného obdobia 5xx/381 (382)

Účet 381 - keď výdavok možno v budúcnosti priradiť ku konkrétnemu účtu nákladov
382 - keď má výdavok charakter komplexných nákladov

Výdavky budúcich období - náklad bežného obdobia ktorý bude uhradený v budúcom období
1. podiel budúceho výdavku pripadajúceho na bežný rok 5xx/383
2. uskutočnený výdavok 383/rôzne účty A a P

Metódy kalkulácie

Metódy kalkulácie
= postupy pri rozdelení réžijných nákladov na kalkulačnú jednicu
a) kalkulácia delením (jednoduchú kalkuláciu delením, kalkuláciu delením s pomerovými číslami
b) prirážkovú kalkuláciu
c) kalkuláciu združených výkonov
Kalkulácia delením
 najjednoduchší spôsob určenie nákladov na kalkulačnú jednicu
 používa sa, keď podnik v určitom čase poskytuje (vyrába) jeden druh výkonu - všetky náklady sa výkajú len jedného druhu výkonu:

Náklady na kalkulačnú jednicu = náklady podniku za obdobie / množstvo výkonov


Kalkulácia delením s pomerovými číslami
 keď podnik vyrába viac typov výrobkov rovnakým technologickým postupom, ale odlišujú sa vyššou spotrebou priameho materiálu, prácnosťou, ...
 postup:
1. z rozličných rovnorodých výkonov sa zvolí jeden ak základný a určí sa mu pomerové číslo 1
2. všetky ostatné výrobky sa prepočítajú pomocou pomerových čísel na tento základný výkon
3. réžijné náklady, podobne ako pri kalkulácií delením, sa podelia prepočítaným výkonom
4. pomerovým číslom sa prepočítajú náklady na jednotlivé druhy výkonov

Prirážková kalkulácia

Prirážková kalkulácia
 nepriame náklady sa pri viacerých druhoch výkonov určujú v kalkulácii pomocou réžijnej prirážky alebo réžijnej sadzby

Réžijná prirážka - koľko % z réžijných nákladov pripadne na každý druh výkonu podľa zvolenej základne

% réžijnej prirážky = objem nákladov na rozvrhnutie * 100 / rozvrhová základňa v peňažných jednotkách


Režijná sadzba - koľko nákladov na jednotku výkonu (naturálne jednotky)

Réžijná sadzba = réžijné náklady / rozvrhová základňa v naturálnych jednotkách


Kalkulácia nákladov v združenej výrobe

Združenými výrobkami rozumieme produkty, ktoré vzniknú súbežne v dôsledku výrobného procesu, napríklad pri destilácii ropy, výrobe plynu z uhlia, ...

a) od celkových nákladov sa odpočíta cena vedľajších výrobkov a zostatok nákladov sa pokladá za náklady na hlavný výrobok
b) náklady jednotlivých výrobkov výrobného procesu sa rozdelia na paralelné produkty v určitom pomere. Pomer sa môže určiť podľa ceny, hmotnosti, ...

Kalkulácia

Kalkulácia = určenie alebo zistenie nákladov na jednicu výkonu
 využívajú sa na riadenie a kontrolu hospodárnosti
 potrebné pri oceňovaní zásob vlastnej výroby
 podklad pre cenové rozhodovanie
 predmetom je kalkulačná jednica, ktorá môže byť
 taká istá ako jednotka výkonu (1 televízor, 1 oblek)
 časťou výkonu (vystrihnutie obleku, ušitie obleku)
 násobkom výkonu (100 tehál = 1 tehlová jednotka)
 význam
 určiť a vypočítať podstatnú zložku ceny výkonu
 kontrola nákladov na určený výkon
 určiť náklady jednotlivým čiastkovým činnostiam a útvarom, ktoré sa na výkone podieľajú
 kontrola plnenie stanovených výkonov a prác

Druhy kalkulácií
1. čas zostavovania kalkulácie
a) predbežná - zostavuje sa pred uskutočnením výkonu = na budúce výkony
b) výsledná - zostavuje sa po uskutočnení výkonu = zisťuje skutočné náklady
2. miera presnosti
a) normové - zostavujú sa podľa overených noriem a normatívov, ktoré platia v čase uskutočňovania výkonu
I. plánové - vychádza sa z priemerných vlastných nákladov, ktoré sa môžu vynaložiť v kalkulovanom období a výkony
II. operatívne - berie do úvahy konkrétne technické, technologické, organizačné a ekonomické podmienky bezprostredne pred začatím výkonu
b) prepočtové - keď sa niektoré náklady určujú prepočtom z porovnateľných jednotiek výkonu