Náklady variabilné sa menia v závislosti na zmenách objemu výroby. Táto zmena odpovedá dynamike objemu výroby, potom ide o náklady proporcionálne, je väčšia než zmena objemu produkcie, potom sa jedná o náklady nadproporcionálne (progresívne) alebo je menšia ako dynamika objemu výroby - v tomto prípade sú náklady označované ako podproporcionálne (degresívne).
Proporcionálne náklady závisia priamo úmerne na počte jednotiek produkcie, môžu byť modelované lineárnou funkciou. Ich podiel pripadajúci na jednotku produkcie je konštantný. Príkladom je objem mzdových nákladov pri použití priamej úkolovej mzdy.
Degresívne náklady v absolútnej výške rastú, ale pomalšie ako objem výroby. Ich podiel na jednotku produkcie klesá. Príkladom môžu byť náklady na opravy, spotreba energie apod.
Progresívne náklady v absolútnej výške rastú rýchlejšie ako objem produkcie, ich podiel na jednotku produkcie tiež rastie. Príkladom je vývoj mzdových nákladov, pri zaisťovaní zvýšeného objemu výroby nadčasovou prácou.
Uvedené triedenie nákladov má značný význam, pretože napr. pri raste objemu výroby možno predpokladť rast iba variabilnej zložky celkových nákladov, zatiaľčo fixné náklady zostávajú - najmä z krátkodobého hľadiska - spravidla rovnaké.
Rast objemu výroby zároveň znižuje podiel fixných nákaldov na jednotku produkcie a naopak, vplyvom existencie nepružných nákladov pri poklese objemu výroby (nevyužití výrobnej kapacity) rastie podiel fixných nákladov na jednotku produkcie, čo vedie i k rastu celkových nákladov na jednotku, a tým k zhoršovaniu hospodárskeho výsledku. Preto sa kladie dôraz na sledovanie a zvyšovanie využitia HIM, lebo s ním sú vždy spojené určité náklady fixného charakteru (odpisy, opravy závislé na čase apod.).
Žádné komentáře:
Okomentovat