35. Ordinalistická koncepcia teórie hraničnej užitočnosti
Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak.
Ordinalistiká koncepacia vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať a posúdiť, a tým určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie.
Rovnako je spotrebiteľ schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho najužitočnejšia, rovanko alebo menej užitočná. Kombinácie prinášajúce rovnakú užitočnosť ležia na indiferenčnej krivke. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, tá sa nachádza nad krivkou, ak s menšou tak pod krivkou.
Tvar indiferečných kriviek vychádza zo zákona substitúcie- čím je tovar vzácnejší, tým je jeho hodnota relatívnej substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími vyššia.
Ak do indiferenčnej mapy dokreslíme dôchodkové obmedzenie, tak dôchodková priamka vyjadruje dostupné kombinácie spotreby dvoch stakov. Rovnováha nastáva pri strete indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky. Ak sa spotrebiteľ nachádza nad krivkou spotrebúva viac, ako mu dôchodok dovoľuje, ak pod, tak menej. Rovnováha závisí od:
• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb
36. Kardinalistická koncepacia teórie hraničnej užitočnosti
Vychádza z merateľnosti užitočnosti.
Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam. Závisí:
• významu a intenzity potreby
• disponibilného množstva tovaru- vzácnosti výskytu tovaru
Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú nielen zmeny v potrebách, ale aj zmeny cien. Rast cien statku spôsobí, že jeho hraničná užitočnosť vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov. Preto spotrebiteľ obmedzí kúpu statku, a tým jeho hraničná užitočnosť vzrastie, a tým sa vyrovná vo vzťahu k cene a hraničnej užitočnosti ostatných statkov.
Vzťah medzi priemernými /ATC/ a hraničnými nákladmi /MC/
37. Vzťah medzi priemernými /ATC/ a hraničnými nákladmi /MC/
Priemerné náklady- náklady pripadajúce na jednotku outputu, sú sumou priemerných fixných a priemerných variabilných nákladov.
• MC
• MC= ATC- je to pri tej úrovni outputu, pri ktorej dosahujú priemerné celkové náklady minimum.
38. Krátkodobá rovnováha firmy
Ekonomický zisk firmy v krátkodobom hľadisku závisí od úrovne celkových priemerných nákladov a danej ceny na jednotku produkcie.
Fixné náklady sú z krátkodobého hľadiska nemenné a firma ich musí vynaložiť pred začatím výrobného procesu, pretože bez ich vynaloženia nie je schopná začať výrobu.
Variabilné náklady sú tie, ktoré sa mania so zmenou objemu produkcie. Pri rozhodovaní sa o tom, či firma bude vyrábať alebo nie, berie do úvahy či jej príjem umožní pokryť aspoň priemerné variabilné náklady. Fixné náklady pokryla už pred začatím produkcie.
Zisk maximalizujúca firma bude z krátkodobého hľadiska vyrábať dovtedy, kým jej celkový príjem z realizovanej produckie pokryje aspoň variabilné náklady.
39. Dlhodobá rovnováha firmy
Z dlhodobého hľadiska môže firma meniť veľkosť svojich výrobných kapacít v danom odvetví. To znamená, že firmy pôsobiace v danom odvetví ho môžu opustiť ak sa v ňom dosahuje nižší ako normálny zisk a vstúpiť do neho ak zisk je vyšší ako normálny.
Firma sa bude pohybovať po svojej dlhodobej funkcii priemerných nákladov a rozhodovať sa o veľkosti výrobných kapacít.
Dlhodobá rovnováha sa odlišuje od krátkodobej líši práve v dôsledku možnosti vstupu nových firiem do odvetvia, resp odlivu firiem z odvetvia a zmeny veľkosti výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví.
Vstup nových firiem do odvetvia vedie k poklesu ceny výrobku, firmy budú mať záujem vstupovať do odvetvia dovtedy, kým budú mať v odvetví možnosť dosiahnuť nadpriemerný zisk.
Z dlhodobého hľadiska nie je teda možné aby firma dosahovala ekonomický zisk. Dlhodobá rovnováha sa bude dosahovať v bode, kde sa dlhodobé priemrné náklady rovnajú cene. Nad touto úrovňou firma dosahuje zisk, čo motivuje aj ostatné firmy na vstup do odvetvia, pod touto úrovňou firmy opúšťajú odvetvie.
Firmy na dokonale konkurenčnom trhu musia vyrábať pri minimálnych nákladoch
Priemerné náklady- náklady pripadajúce na jednotku outputu, sú sumou priemerných fixných a priemerných variabilných nákladov.
• MC
• MC= ATC- je to pri tej úrovni outputu, pri ktorej dosahujú priemerné celkové náklady minimum.
38. Krátkodobá rovnováha firmy
Ekonomický zisk firmy v krátkodobom hľadisku závisí od úrovne celkových priemerných nákladov a danej ceny na jednotku produkcie.
Fixné náklady sú z krátkodobého hľadiska nemenné a firma ich musí vynaložiť pred začatím výrobného procesu, pretože bez ich vynaloženia nie je schopná začať výrobu.
Variabilné náklady sú tie, ktoré sa mania so zmenou objemu produkcie. Pri rozhodovaní sa o tom, či firma bude vyrábať alebo nie, berie do úvahy či jej príjem umožní pokryť aspoň priemerné variabilné náklady. Fixné náklady pokryla už pred začatím produkcie.
Zisk maximalizujúca firma bude z krátkodobého hľadiska vyrábať dovtedy, kým jej celkový príjem z realizovanej produckie pokryje aspoň variabilné náklady.
39. Dlhodobá rovnováha firmy
Z dlhodobého hľadiska môže firma meniť veľkosť svojich výrobných kapacít v danom odvetví. To znamená, že firmy pôsobiace v danom odvetví ho môžu opustiť ak sa v ňom dosahuje nižší ako normálny zisk a vstúpiť do neho ak zisk je vyšší ako normálny.
Firma sa bude pohybovať po svojej dlhodobej funkcii priemerných nákladov a rozhodovať sa o veľkosti výrobných kapacít.
Dlhodobá rovnováha sa odlišuje od krátkodobej líši práve v dôsledku možnosti vstupu nových firiem do odvetvia, resp odlivu firiem z odvetvia a zmeny veľkosti výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví.
Vstup nových firiem do odvetvia vedie k poklesu ceny výrobku, firmy budú mať záujem vstupovať do odvetvia dovtedy, kým budú mať v odvetví možnosť dosiahnuť nadpriemerný zisk.
Z dlhodobého hľadiska nie je teda možné aby firma dosahovala ekonomický zisk. Dlhodobá rovnováha sa bude dosahovať v bode, kde sa dlhodobé priemrné náklady rovnajú cene. Nad touto úrovňou firma dosahuje zisk, čo motivuje aj ostatné firmy na vstup do odvetvia, pod touto úrovňou firmy opúšťajú odvetvie.
Firmy na dokonale konkurenčnom trhu musia vyrábať pri minimálnych nákladoch
Antimonopolné zákonodarstvo
40. Antimonopolné zákonodarstvo
Nedokonalá konkurencia má negatívny vplyv na ekonomický systém ako celok- jej dôsledkom sú vysoké ceny, menšie množstvo výrobkov ako si vyžaduje dopyt, nevyužité výrobné kapacity a pod.
Nástrojom štátu proti týmto dôsledkom je antimonopolné zákonodarstvo, ktorého základným cieľom je utvorenie podmienok pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu.
V rámci daného zákonodarstva je dôležité rozlíšiť, kedy je firma monopolom a kedy ide iba prirodzené zväčšovanie výroby, ktorá výkonnosť ekonomiky zvyšuje. Protimonopolné zákonodarstvá jednotlivých štátov vymedzujú veľkosť podielu na trhu predstavujúceho monopolné postavenie.
Okrem toho sa zameriava pozornosť aj proti zneužívaniu trhovej moci. Zákony zakazujú cenové dohody, rozdelenie trhov, vynucovanie si neprimeraných podmienok v zmluvách, neprvdivú reklamu,...
Najdlhšiu tradíciu má antimonopolné zákonodarstvo v USA, kde už od roku 1890 vznikali prvé zákony- 1890 Shermanov zákon, 1914 Claytonov zákon. U nás je to zákon na ochranu hospodárskej súťaže.
Nedokonalá konkurencia má negatívny vplyv na ekonomický systém ako celok- jej dôsledkom sú vysoké ceny, menšie množstvo výrobkov ako si vyžaduje dopyt, nevyužité výrobné kapacity a pod.
Nástrojom štátu proti týmto dôsledkom je antimonopolné zákonodarstvo, ktorého základným cieľom je utvorenie podmienok pre efektívne fungovanie trhového mechanizmu.
V rámci daného zákonodarstva je dôležité rozlíšiť, kedy je firma monopolom a kedy ide iba prirodzené zväčšovanie výroby, ktorá výkonnosť ekonomiky zvyšuje. Protimonopolné zákonodarstvá jednotlivých štátov vymedzujú veľkosť podielu na trhu predstavujúceho monopolné postavenie.
Okrem toho sa zameriava pozornosť aj proti zneužívaniu trhovej moci. Zákony zakazujú cenové dohody, rozdelenie trhov, vynucovanie si neprimeraných podmienok v zmluvách, neprvdivú reklamu,...
Najdlhšiu tradíciu má antimonopolné zákonodarstvo v USA, kde už od roku 1890 vznikali prvé zákony- 1890 Shermanov zákon, 1914 Claytonov zákon. U nás je to zákon na ochranu hospodárskej súťaže.
Charakteristika ekonomickej kategórie zisk
26. Charakteristika ekonomickej kategórie zisk
Zisk- reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a výdavkami firmy. Rozlišuje sa:
• Podnikateľský zisk- od celkoých príjmov sa odpočítajú všetky výdavky
• Ekonomický zisk- je znížený o implicitné výnosy. Na jeho základe sa najlepšie posudzuje efektívnosť podnikateľskej činnosti- či sa dané zdroje využili na najlepšiu alternatívu.
Z každej alternatívy využitia zdrojov sa dosahuje tzv. normálny zisk, pri vyššom- mimoriadny zisk. Ak firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie dlhodobo dosahujú nadmerné zisky ide o monopolný zisk. Zdrojom ekonomického zisku je:
• Odmena za podstúpenie rizika- pretože každé podnikanie je spojené s rizikom
• Odmena za inovácie a podnikavosť- stimulácia využívania najnovších vedeckých poznatkov
• Premenná forma nadhodnoty- výsledok nezaplatenej práce pracovníkov vo výrobe.
27. Individuálny a čiastkový dopyt
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu.
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku
28. Druhy podnikov podľa veľkosti a vlastníctva
Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
Podľa veľkosti:
• malé – 50 / flexibilita – rýchlejšie rozhodovanie, rýchla zmena výrobného programu, ručenie za záväzky, nevýhoda – ťažšie sa dostanú k finančným zdrojom, závislosť na odberateľoch
• stredné – 500 - stabilnejšie
• veľké – nad 500 zamestnancov
Zisk- reziduálny dôchodok, ktorý vzniká ako rozdiel medzi celkovými príjmami a výdavkami firmy. Rozlišuje sa:
• Podnikateľský zisk- od celkoých príjmov sa odpočítajú všetky výdavky
• Ekonomický zisk- je znížený o implicitné výnosy. Na jeho základe sa najlepšie posudzuje efektívnosť podnikateľskej činnosti- či sa dané zdroje využili na najlepšiu alternatívu.
Z každej alternatívy využitia zdrojov sa dosahuje tzv. normálny zisk, pri vyššom- mimoriadny zisk. Ak firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie dlhodobo dosahujú nadmerné zisky ide o monopolný zisk. Zdrojom ekonomického zisku je:
• Odmena za podstúpenie rizika- pretože každé podnikanie je spojené s rizikom
• Odmena za inovácie a podnikavosť- stimulácia využívania najnovších vedeckých poznatkov
• Premenná forma nadhodnoty- výsledok nezaplatenej práce pracovníkov vo výrobe.
27. Individuálny a čiastkový dopyt
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu.
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku
28. Druhy podnikov podľa veľkosti a vlastníctva
Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
Podľa veľkosti:
• malé – 50 / flexibilita – rýchlejšie rozhodovanie, rýchla zmena výrobného programu, ručenie za záväzky, nevýhoda – ťažšie sa dostanú k finančným zdrojom, závislosť na odberateľoch
• stredné – 500 - stabilnejšie
• veľké – nad 500 zamestnancov
Substitučný a dôchodkový efekt
29. Substitučný a dôchodkový efekt
Posun po krivke dopytu je prejavom dôchodkového efektu- vyjadruje skutočnosť, že za rovnaký dôchodok je možné kúpiť väčšie množstvo stakov ak cena klesla, alebo menšie množstvo statkov pri vzraste ceny. Môže teda byť kladný alebo záporný.
Subsitučný efekt- vyvoláva posun krivky dopytu. Každý tovar má na trhu svoj substitút, ktorý čím je dokonaleší, tým má väčší subsitučný efekt. Zmena ceny statku A vyvolá posun po krivke dopytu statku A, ale súčasne aj posun celej krivky dopytu statku B. Teda, ak vzrastie cena statku A časť spotrebiteľov uprednostní statok B- substitút, čím sa zvýši dopyt po statku B.
30. Individuálna a čiastková ponuka
Ponuka- vyjadruje množestvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobku vyrobaných týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov
31. Hraničné náklady
Ide o prírastok celkových nákladov, ktoré vznikajú zvýšením výroby o jednu jednotku. Pri nízkych úrovniach outputu klesajú, po dosiahnutí svojho minima však začínajú rásť. Príčinou takéhoto priebehu krivky je zákon klesajúcich výnosov.
V úvode klesajú keďže stroje a zariadenia nie sú budované na nízku úroveň outputu, pri ktorej je výroba veľmi nákladná. V konečnom dôsledku ale rastú, pretože využitie výrobných kapacít sa stáva nadmerným. V konečnom dôsledku každá dodatočná jednotka produkcie stojí viac ako tá predchádzajúca.
32. Hraničné príjmy
Ide o dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne ak zvýši množstvo realizovanej produkcie o jednotku.
Posun po krivke dopytu je prejavom dôchodkového efektu- vyjadruje skutočnosť, že za rovnaký dôchodok je možné kúpiť väčšie množstvo stakov ak cena klesla, alebo menšie množstvo statkov pri vzraste ceny. Môže teda byť kladný alebo záporný.
Subsitučný efekt- vyvoláva posun krivky dopytu. Každý tovar má na trhu svoj substitút, ktorý čím je dokonaleší, tým má väčší subsitučný efekt. Zmena ceny statku A vyvolá posun po krivke dopytu statku A, ale súčasne aj posun celej krivky dopytu statku B. Teda, ak vzrastie cena statku A časť spotrebiteľov uprednostní statok B- substitút, čím sa zvýši dopyt po statku B.
30. Individuálna a čiastková ponuka
Ponuka- vyjadruje množestvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny. Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobku vyrobaných týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov
31. Hraničné náklady
Ide o prírastok celkových nákladov, ktoré vznikajú zvýšením výroby o jednu jednotku. Pri nízkych úrovniach outputu klesajú, po dosiahnutí svojho minima však začínajú rásť. Príčinou takéhoto priebehu krivky je zákon klesajúcich výnosov.
V úvode klesajú keďže stroje a zariadenia nie sú budované na nízku úroveň outputu, pri ktorej je výroba veľmi nákladná. V konečnom dôsledku ale rastú, pretože využitie výrobných kapacít sa stáva nadmerným. V konečnom dôsledku každá dodatočná jednotka produkcie stojí viac ako tá predchádzajúca.
32. Hraničné príjmy
Ide o dodatočný príjem, ktorý firma dosiahne ak zvýši množstvo realizovanej produkcie o jednotku.
Odbory a trh práce
33. Odbory a trh práce
Trh práce je ovplyvňovaný a vonkajšími zásahmi zo strany odborov a štátu. Otázky práce, pracovných podmienok a miezd sú náplňou tripartity- zamestnávatelia, odbory, vláda.
Odbory sa považujú za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce ako protiváha zamestnávateľov. O zvýšenie miezd sa snažia rôznymi spôsobmi:
• obmedzením ponuky práce
• použitím sily kolektívnej zmluvy zvýšiť základné mzdové sadzby
• odporovaním monopolom
• pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci
Ak sa odborom podarí zákonne zvýšiť mzdy, posunie sa rovnovážny bod hore a firmy znížia dopyt po práci. V konečnom efekte sa mzdy síce zvýšia, ale za cenu zníženia zamestnanosti.
34. Elasticita ponuky
Vyjadruje reakciu predávajúcich na zmenu cien. Vyjadruje vzťah medzi zmenou ceny a ňou vyvolanou zmenu objemu ponuky.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien vo väčšom rozsahu a významnejšie zvyšujú/ znižujú výrobu, tak je ponuka/ výroba elastická. Teda miera rastu/ poklesu ponuky je vyššia ako miera rastu/ poklesu ceny.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien miernejšie, a teda ak zmeny objemu výroby sú menšie ako zmeny ceny, tak je ponuka neelastická.
Nulová elasticita- výrobcovia sú ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu.
Nekonečná elasticita- pri malom znížení ceny sa môže ponuka/ výroba znížiť na 0 a pri minimálnom zvýšení ceny môže dôsť k nekonečnému zvýšeniu ponuky.
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky:
• Skladovanie a trvanlivosť výrobkov
• Technológia výrobného procesu- elastická ponuka je pri existencii substitútov
• Časové obdobie- elasticita rastie s časom.
Trh práce je ovplyvňovaný a vonkajšími zásahmi zo strany odborov a štátu. Otázky práce, pracovných podmienok a miezd sú náplňou tripartity- zamestnávatelia, odbory, vláda.
Odbory sa považujú za jednu z vyrovnávajúcich síl na trhu práce ako protiváha zamestnávateľov. O zvýšenie miezd sa snažia rôznymi spôsobmi:
• obmedzením ponuky práce
• použitím sily kolektívnej zmluvy zvýšiť základné mzdové sadzby
• odporovaním monopolom
• pôsobením na zamestnávateľov, aby zvyšovali dopyt po práci
Ak sa odborom podarí zákonne zvýšiť mzdy, posunie sa rovnovážny bod hore a firmy znížia dopyt po práci. V konečnom efekte sa mzdy síce zvýšia, ale za cenu zníženia zamestnanosti.
34. Elasticita ponuky
Vyjadruje reakciu predávajúcich na zmenu cien. Vyjadruje vzťah medzi zmenou ceny a ňou vyvolanou zmenu objemu ponuky.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien vo väčšom rozsahu a významnejšie zvyšujú/ znižujú výrobu, tak je ponuka/ výroba elastická. Teda miera rastu/ poklesu ponuky je vyššia ako miera rastu/ poklesu ceny.
Ak výrobcovia reagujú na zmeny cien miernejšie, a teda ak zmeny objemu výroby sú menšie ako zmeny ceny, tak je ponuka neelastická.
Nulová elasticita- výrobcovia sú ochotní priniesť na trh tovar a predať ho za akúkoľvek cenu.
Nekonečná elasticita- pri malom znížení ceny sa môže ponuka/ výroba znížiť na 0 a pri minimálnom zvýšení ceny môže dôsť k nekonečnému zvýšeniu ponuky.
Činitele vplývajúce na elasticitu ponuky:
• Skladovanie a trvanlivosť výrobkov
• Technológia výrobného procesu- elastická ponuka je pri existencii substitútov
• Časové obdobie- elasticita rastie s časom.
Charakteristika pojmov podnik, podnikanie a podnikateľaské riziko
22. Charakteristika pojmov podnik, podnikanie a podnikateľaské riziko
A/Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /
Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania
B/Podnikanie- z pohľadu práva – podnikanie charakterizuje obchodný zákonník, je charakterizované 5 znakmi:
• Sústavná činnosť / nie náhodná činnosť /
• Dosahovanie zisku
• Dlhodobá prosperita podniku
• Samostatnosť – všetky rozhodnutia sú na podnikateľskom subjekte
• Na vlastné meno
• Na vlastnú zodpovednosť – FO a PO je zodpovedná za záväzky proti 3-osobám
C/podnikateľské riziko- riziko spojené s podnikateĺskou činnosťou.
A/Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /
Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania
B/Podnikanie- z pohľadu práva – podnikanie charakterizuje obchodný zákonník, je charakterizované 5 znakmi:
• Sústavná činnosť / nie náhodná činnosť /
• Dosahovanie zisku
• Dlhodobá prosperita podniku
• Samostatnosť – všetky rozhodnutia sú na podnikateľskom subjekte
• Na vlastné meno
• Na vlastnú zodpovednosť – FO a PO je zodpovedná za záväzky proti 3-osobám
C/podnikateľské riziko- riziko spojené s podnikateĺskou činnosťou.
Podstata, formy a dopady monopolu na fungovanie trhu
23. Podstata, formy a dopady monopolu na fungovanie trhu
Forma nedokonalej konkurencie, kedy v odvetví existuje len 1 výrobca, daný tovar nemá substitút a vstup iných firiem do odvetvia je nemožný. Typy:
• Absolútny monopol- existencia iba 1 výrobcu daného tovaru a záujem prejavuje veľké množstvo kupujúcich. Výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty.
• Prirodzený monopol- postavenie vzniká prirodzeným súťažením na trhu, kde najúspešnejšia firma zničí konkurentov. Vzniká koncentráciou v niekorých odvetviach, pretože výroba vo veľkom množstve znižuje náklady.
• Administratívny monopol- zriadený a chránený zákonom štátu. Výrobca nie je tlakom konkurencie motivovaný znižovať výrobné náklady, ani efektívne využívať vzácne zdroje.
• Špecifikom je aj monopol na základe patentového práva- dočasný monopol chránený štátom na určité obdobie /doba platnosti patentu/ aby sa nahradili náklady vynaložené na vývoj a výskum nového tovaru alebo služby.
• Tajné monopoly- uzatvárané v podmienkach zakazujúcich fúzíí, kedy 2 alebo viac firiem uzavrú tajnú dohodu /kolúziu/, pričom si rozdelia trh, prípadne spoločne určia cenu.
Dopady na fungovanie trhu:
• Vyššie ceny v porovaní s dokonalou konkurenciou
• Nevyrába také množstvo tovaru, ktoré sleduje dopyt
• Monopoly sú technicky neefektívne- nevyrábajú s najnižšími nákladmi pretože nemajú konkurenciu.
Forma nedokonalej konkurencie, kedy v odvetví existuje len 1 výrobca, daný tovar nemá substitút a vstup iných firiem do odvetvia je nemožný. Typy:
• Absolútny monopol- existencia iba 1 výrobcu daného tovaru a záujem prejavuje veľké množstvo kupujúcich. Výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty.
• Prirodzený monopol- postavenie vzniká prirodzeným súťažením na trhu, kde najúspešnejšia firma zničí konkurentov. Vzniká koncentráciou v niekorých odvetviach, pretože výroba vo veľkom množstve znižuje náklady.
• Administratívny monopol- zriadený a chránený zákonom štátu. Výrobca nie je tlakom konkurencie motivovaný znižovať výrobné náklady, ani efektívne využívať vzácne zdroje.
• Špecifikom je aj monopol na základe patentového práva- dočasný monopol chránený štátom na určité obdobie /doba platnosti patentu/ aby sa nahradili náklady vynaložené na vývoj a výskum nového tovaru alebo služby.
• Tajné monopoly- uzatvárané v podmienkach zakazujúcich fúzíí, kedy 2 alebo viac firiem uzavrú tajnú dohodu /kolúziu/, pričom si rozdelia trh, prípadne spoločne určia cenu.
Dopady na fungovanie trhu:
• Vyššie ceny v porovaní s dokonalou konkurenciou
• Nevyrába také množstvo tovaru, ktoré sleduje dopyt
• Monopoly sú technicky neefektívne- nevyrábajú s najnižšími nákladmi pretože nemajú konkurenciu.
Rozdielnosti medzi kardinalistickým a ordinalistickým prístupom merania užitočnosti
24. Rozdielnosti medzi kardinalistickým a ordinalistickým prístupom merania užitočnosti
Kardinalistický prístup- vychádza zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť a opiera sa o 2 Gossenove zákony. Platí, že spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, ak sa pomer medzi hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám rovná.
Ordinalistický prístup- vychádza z nemerateľnosti užitočnosti a zo schopnosti spotrebiteľa zaradiť spotrebúvané statky podľa preferencií a dôležitosti. Rovnováhu vysvetľuje na báze indiferenčnej analýzy. Spotrebiteľ dosahuje svoje optimum v bode doytku dôchodkovej priamky a indiferenčnej krivky.
25. Združovanie podnikov
Cieľ združovania – spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov za určitým cieľom, nar. realizácia veľkého projektu, rozdelenie trhu – väčší podiel na trhu, väčšia konkurencieschopnosť, odstránenie rizika, zvýšenie hospodárnosti.
Príjmy sa rozdeľujú rovnakým dielom. Typy združení:
• Konzorcium – dočasné združenie s konkrétnym cieľom, účastníci sa zmluvou dohodnú na združení na 1 projekt, 1 podnikateľskú aktivitu, na určitý čas, dôvod – silnejší kapitál, využitie odborníkov
• Kartel – dohoda medzi účastníkmi s cieľom obmedziť súťažisvosť medzi nimi:
• Výrobný kartel – dohoda o konkrétnom množstve produkcie
• Kondičný kartel – dohody o obchodných a platových podmienkach
• Cenový kartel – dohoda o cenách na trhu
• Odbytový kartel – dohoda o odbyte
• Koncern – všetky podniky majú právnu samostatnosť, sú rovnocenné, majú jedno vedenie. Dochádza tu k obmedzeniu ekonomickej samostatnosti. Sú tvorené buď na zmluvnom základe alebo na kapitálovej účasti.
• Odborový zväz – ustanovuje sa na prezentáciu spoločných záujmov členov vo vzťahu k ŠS a pod, sú to napr. asociácie, nadácie,
Kardinalistický prístup- vychádza zo schopnosti spotrebiteľa merať užitočnosť a opiera sa o 2 Gossenove zákony. Platí, že spotrebiteľ maximalizuje svoju užitočnosť, ak sa pomer medzi hraničnými užitočnosťami vo vzťahu k ich cenám rovná.
Ordinalistický prístup- vychádza z nemerateľnosti užitočnosti a zo schopnosti spotrebiteľa zaradiť spotrebúvané statky podľa preferencií a dôležitosti. Rovnováhu vysvetľuje na báze indiferenčnej analýzy. Spotrebiteľ dosahuje svoje optimum v bode doytku dôchodkovej priamky a indiferenčnej krivky.
25. Združovanie podnikov
Cieľ združovania – spojenie právne a ekonomicky samostatných podnikov za určitým cieľom, nar. realizácia veľkého projektu, rozdelenie trhu – väčší podiel na trhu, väčšia konkurencieschopnosť, odstránenie rizika, zvýšenie hospodárnosti.
Príjmy sa rozdeľujú rovnakým dielom. Typy združení:
• Konzorcium – dočasné združenie s konkrétnym cieľom, účastníci sa zmluvou dohodnú na združení na 1 projekt, 1 podnikateľskú aktivitu, na určitý čas, dôvod – silnejší kapitál, využitie odborníkov
• Kartel – dohoda medzi účastníkmi s cieľom obmedziť súťažisvosť medzi nimi:
• Výrobný kartel – dohoda o konkrétnom množstve produkcie
• Kondičný kartel – dohody o obchodných a platových podmienkach
• Cenový kartel – dohoda o cenách na trhu
• Odbytový kartel – dohoda o odbyte
• Koncern – všetky podniky majú právnu samostatnosť, sú rovnocenné, majú jedno vedenie. Dochádza tu k obmedzeniu ekonomickej samostatnosti. Sú tvorené buď na zmluvnom základe alebo na kapitálovej účasti.
• Odborový zväz – ustanovuje sa na prezentáciu spoločných záujmov členov vo vzťahu k ŠS a pod, sú to napr. asociácie, nadácie,
Podnik- jednotlivé právne formy
• Akciová spoločnosť – základné imanie je rozdelené na akcie, ktoré majú svoju nominálnu hodnotu. Akcia je cenný papier a vyjadruje podiel majetku spoločnosti. Minimálna výška základného imania je 1 mil.SK. Za záväzky ručí spoločnosť svojím majetkom.
• Práva akcionára – právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na dividendu – zisk z akcie, likvidačnom zostatku spoločnosti.
• Povinnosťou akcionára- splatiť svoj vklad v stanovenej výške a čase.
• Delenie akcií: podľa podoby- listinné, zaknihované, podľa prevoditeľnosti- na meno, na doručiteľa, podľa práv- prioritné, kmeňové
• Orgány- valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia akcionárov
C/ Družstvo – spoločenstvo neuzavretého množstva osôb s cieľom podnikať, alebo zabezpečovať hospodárske, sociálne, alebo iné potreby svojich členov. Má najmenej 5 členov, ak menej tak z toho musia byť aspoň 2 PO. Napr. stavebné družstvo, spotrebné, výrobné družstvá, Človek môže byť členom družstva pred 15tym rokom. Základné imanie je 50 000SK, tvorí sa z členských príspevkov nie vkladov.
• Orgány družstva- členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí povinne nedeliteľný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia družstevníkov.
D/ Štátny podnik
E/ Podnik zahraničnej osoby
• Práva akcionára – právo podieľať sa na riadení spoločnosti, na dividendu – zisk z akcie, likvidačnom zostatku spoločnosti.
• Povinnosťou akcionára- splatiť svoj vklad v stanovenej výške a čase.
• Delenie akcií: podľa podoby- listinné, zaknihované, podľa prevoditeľnosti- na meno, na doručiteľa, podľa práv- prioritné, kmeňové
• Orgány- valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia akcionárov
C/ Družstvo – spoločenstvo neuzavretého množstva osôb s cieľom podnikať, alebo zabezpečovať hospodárske, sociálne, alebo iné potreby svojich členov. Má najmenej 5 členov, ak menej tak z toho musia byť aspoň 2 PO. Napr. stavebné družstvo, spotrebné, výrobné družstvá, Človek môže byť členom družstva pred 15tym rokom. Základné imanie je 50 000SK, tvorí sa z členských príspevkov nie vkladov.
• Orgány družstva- členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia
• Delenie zisku- po zaplatení dane z príjmu PO sa vytvorí povinne nedeliteľný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia družstevníkov.
D/ Štátny podnik
E/ Podnik zahraničnej osoby
Priame a nepriame náklady
18. Priame a nepriame náklady
Priame náklady- explicitné náklady- možno ich priamo určiť na výrobok alebo na jednotku výkonu. Patrí sem:
• Priamy mteriál- pracovné predmety tvoriace základ výrobku
• Priame mzdy- súvisia s uskutočňovaním príslušného výkonu
• Ostatné priame náklady- odpisy, licencie,...
Nepriame náklady- implicitné náklady- tie, ktoré sa nedajú priemo určiť na výrobok.
• Výrobná réžia- náklady súvisiace s riadením a obsluhou prevádzky- energia, metriál, palivo,...
• Správna réžia- náklady vynaložené na správu a riadenie podniku
• Odbytové náklady- náklady na obaly, prepravu, manipuláciu, propagáciu, reklamu,...
19. Trh práce
Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb.
Dopyt po práci:
• je určovaný zo strany firmy- závisí od výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu, technológie. Dopyt firmy po práci závisí od mzdy- firmy budú pokračovať v zamestnávaní dodatočných pracovníkov pokiaľ mzda neprevýši hraničný produkt práce.
• je dopytom odvodeným- závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Cena práce sa odvodzuje od dopytu po vyrobených statkov a služieb.
• krivkou dopytu po práci je krivka hraničného produktu práce- prírastok produktu pri zamestnení dodatočnej jednotky práce.
Ponuka práce:
• závisí od domácností- a ich ochoty pracovať. Domácnosť je v rovnováhe ak sa námaha pri práci rovná efektu, ktorý práca prináša.
• Početnosť populácie- určovaná je prirodzenými prírastkami. Práceschopné obyvateľastvo = celá populácia- deti do 15rr- dôchodcovia, invalidi
• Časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo
• Priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
• Kvalita a kvantita vykonanej práce
• Krivka ponuky- naspäť sa ohýbajúca- s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, ale len do určitého bodu, ďalej aj napriek rastu reálnej mzdy klesá pretože klesá ponuka práce žien. V tomto okamihu mzdy mužov dostatočne zabezpečujú životnú úroveň rodiny a ženy dávajú prednosť voľnému času pred zamestnaním. Krivka vzniká pôsobením 2 efektov:
o Dôchodkový- uplatňuje sa nahor od bodu C, znamená, že nároky sa dajú uspokojiť aj pri obmedzení pracovnej ponuky
o Substitučný- záujem o prácu sa pri zvýšení mzdy zvyšuje
Priame náklady- explicitné náklady- možno ich priamo určiť na výrobok alebo na jednotku výkonu. Patrí sem:
• Priamy mteriál- pracovné predmety tvoriace základ výrobku
• Priame mzdy- súvisia s uskutočňovaním príslušného výkonu
• Ostatné priame náklady- odpisy, licencie,...
Nepriame náklady- implicitné náklady- tie, ktoré sa nedajú priemo určiť na výrobok.
• Výrobná réžia- náklady súvisiace s riadením a obsluhou prevádzky- energia, metriál, palivo,...
• Správna réžia- náklady vynaložené na správu a riadenie podniku
• Odbytové náklady- náklady na obaly, prepravu, manipuláciu, propagáciu, reklamu,...
19. Trh práce
Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb.
Dopyt po práci:
• je určovaný zo strany firmy- závisí od výrobných zdrojov, veľkosti kapitálu, technológie. Dopyt firmy po práci závisí od mzdy- firmy budú pokračovať v zamestnávaní dodatočných pracovníkov pokiaľ mzda neprevýši hraničný produkt práce.
• je dopytom odvodeným- závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce. Cena práce sa odvodzuje od dopytu po vyrobených statkov a služieb.
• krivkou dopytu po práci je krivka hraničného produktu práce- prírastok produktu pri zamestnení dodatočnej jednotky práce.
Ponuka práce:
• závisí od domácností- a ich ochoty pracovať. Domácnosť je v rovnováhe ak sa námaha pri práci rovná efektu, ktorý práca prináša.
• Početnosť populácie- určovaná je prirodzenými prírastkami. Práceschopné obyvateľastvo = celá populácia- deti do 15rr- dôchodcovia, invalidi
• Časť populácie, ktorá tvorí práceschopné obyvateľstvo
• Priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
• Kvalita a kvantita vykonanej práce
• Krivka ponuky- naspäť sa ohýbajúca- s rastom reálnej mzdy ponuka práce rastie, ale len do určitého bodu, ďalej aj napriek rastu reálnej mzdy klesá pretože klesá ponuka práce žien. V tomto okamihu mzdy mužov dostatočne zabezpečujú životnú úroveň rodiny a ženy dávajú prednosť voľnému času pred zamestnaním. Krivka vzniká pôsobením 2 efektov:
o Dôchodkový- uplatňuje sa nahor od bodu C, znamená, že nároky sa dajú uspokojiť aj pri obmedzení pracovnej ponuky
o Substitučný- záujem o prácu sa pri zvýšení mzdy zvyšuje
Fixné a variabilné náklady
20. Fixné a variabilné náklady
Fixné náklady- pri meniacom sa objeme výroby ostávajú rovanké. Odpisy, nájomné, úroky, náklady na osvetlenie a vykurovanie,...
Variabilné náklady- menia sa so zmenou objemu produkcie. Stupeň premenlivosti je rozdielny, a preto sa ďalej delia:
• Proporcionálne- vyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia- náklady na základný materiál, úkolová mzda
• Neprporcionálne- nevyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia. Sú:
• progresívne- rastú rýchlejšie ako produkcia- nadčasy
• degresívne- výška rastie pomalšie ako objem výkonov- palivo
• regresívne- vyvíjajú sa nepriamoúmerne objemu produkcie
21. Podstata a formy mzdy
Mzda- cena za prácu, ktorá je výsledkom fungovania trhu. Existuje v 2 formách
• Časová- odmena za odpracovaný čas
• Úkolová- modifikácia časovej mzdy. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník odpracuje za určitý čas. Používa sa pri menej kvalifikovaných prácach.
• Nominálna mzda- suma peňazí, ktorú pracovník dostáva
• Reálna mzda- suma tovarov a služieb, ktoré je možné si za mzdu kúpiť, je ukazovateľom spotreby pracovníka. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy a úrovne cien tovarov a služieb.
Mzdy majú rozdielnu úroveň v rôznych krajinách aj časových obdobiach. Pre existenciu mzdových rozdielov je potrebné pochopiť:
• Kompenzačné rozdiely- kompenzácia nepeňažných rozdielov medzi prácami- príplatky za práce vykonávané v prašnom prostredí, monotónnosť pracovného prostredia,...
• Rozdiely v kvalite práce
• Výnimočné schopnosti- špičkoví športovci, umelci, herci,...
Fixné náklady- pri meniacom sa objeme výroby ostávajú rovanké. Odpisy, nájomné, úroky, náklady na osvetlenie a vykurovanie,...
Variabilné náklady- menia sa so zmenou objemu produkcie. Stupeň premenlivosti je rozdielny, a preto sa ďalej delia:
• Proporcionálne- vyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia- náklady na základný materiál, úkolová mzda
• Neprporcionálne- nevyvíjajú sa v tom istom smere ako produkcia. Sú:
• progresívne- rastú rýchlejšie ako produkcia- nadčasy
• degresívne- výška rastie pomalšie ako objem výkonov- palivo
• regresívne- vyvíjajú sa nepriamoúmerne objemu produkcie
21. Podstata a formy mzdy
Mzda- cena za prácu, ktorá je výsledkom fungovania trhu. Existuje v 2 formách
• Časová- odmena za odpracovaný čas
• Úkolová- modifikácia časovej mzdy. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník odpracuje za určitý čas. Používa sa pri menej kvalifikovaných prácach.
• Nominálna mzda- suma peňazí, ktorú pracovník dostáva
• Reálna mzda- suma tovarov a služieb, ktoré je možné si za mzdu kúpiť, je ukazovateľom spotreby pracovníka. Úroveň reálnej mzdy závisí od výšky nominálnej mzdy a úrovne cien tovarov a služieb.
Mzdy majú rozdielnu úroveň v rôznych krajinách aj časových obdobiach. Pre existenciu mzdových rozdielov je potrebné pochopiť:
• Kompenzačné rozdiely- kompenzácia nepeňažných rozdielov medzi prácami- príplatky za práce vykonávané v prašnom prostredí, monotónnosť pracovného prostredia,...
• Rozdiely v kvalite práce
• Výnimočné schopnosti- špičkoví športovci, umelci, herci,...
Podnik- vymedzenie pojmu, druhy
15. Podnik- vymedzenie pojmu, druhy
Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /
Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania
Druhy podnikov:
A/Podľa konečného výsledku:
• podniky výrobné- podniky polovýroby a druhovýroby /spracúvajú produkty podnikov prvovýroby/
• podniky služieb- produkujúce služby verejné, rozvojové a reprodukčné
B/Podľa hospodárskeho odvetvia- podniky premyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu, školstva,...
C/Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
D/Podľa veľkosti- malé, stredné, veľké
E/Podľa právnej formy:
• podnik jednotlivca
• obchodné spoločnosti- personálne /verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť/ a kapitálové spoločnosti / SRO, AS/
• družstvo
• štátny podnik
• podnik zahraničnej osoby
Podnik – súbor hmotných /budovy, stroje, zariadenia/, nehmotných / patenty, licencie, know- how/, ale aj osobných / ľudia, zamestnanci / zložiek podnikania.
Všeobecné znaky podniku:
• kombinácia výrobných faktorov
• hospodárnosť- racionálne využívanie zdrojov
• finančná rovnováha / rentabilita, .... /
Špecifické znaky podniku:
• princíp súkromného vlastníctva
• pricíp autonómie- sloboda a nezávislosť podnikateľskej aktivity
• princíp ziskovosti- hlavný motív podnikania
Druhy podnikov:
A/Podľa konečného výsledku:
• podniky výrobné- podniky polovýroby a druhovýroby /spracúvajú produkty podnikov prvovýroby/
• podniky služieb- produkujúce služby verejné, rozvojové a reprodukčné
B/Podľa hospodárskeho odvetvia- podniky premyslu, poľnohospodárstva, stavebníctva, obchodu, školstva,...
C/Podľa vlastníctva- súkromné, verejné a so zmiešaným vlastníctvom
D/Podľa veľkosti- malé, stredné, veľké
E/Podľa právnej formy:
• podnik jednotlivca
• obchodné spoločnosti- personálne /verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť/ a kapitálové spoločnosti / SRO, AS/
• družstvo
• štátny podnik
• podnik zahraničnej osoby
Analýza ponuky
16. Analýza ponuky
Ponuka- vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny.
Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.
Typy ponuky:
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobkov vyrobených týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov
• agregátna ponuka- súhrn všetkého tovaru, ktorý sú ochotní výrobcovia vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien.
Posun krivky ponuky doprava /zvyšovanie/ a doľava /znižovanie/:
• pokles/ rast cien nakupovaných tovarov
• rast/ pokles zisku z výroby
• pokles/ rast cien alternatívnych tovarov
• zvýšenie/ zníženie celkového počtu výrobcov
• moderné technológie/ neúrodný rok
Ponuka- vyjadruje množstvo tovarov, ktoré sú predávajúci ochotní predať v závislosti od ceny.
Krivka ponuky vyjadruje vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať. Platí tu zákon rastúcej ponuky- s rastom ceny výroba tovaru a jeho ponuka stúpa a naopak.
Typy ponuky:
• individuálna ponuka- ponuka 1 výrobcu- množstvo výrobkov vyrobených týmto výrobcom
• čiastková ponuka- ponuka 1 výrobku od rôznach výrobcov
• agregátna ponuka- súhrn všetkého tovaru, ktorý sú ochotní výrobcovia vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien.
Posun krivky ponuky doprava /zvyšovanie/ a doľava /znižovanie/:
• pokles/ rast cien nakupovaných tovarov
• rast/ pokles zisku z výroby
• pokles/ rast cien alternatívnych tovarov
• zvýšenie/ zníženie celkového počtu výrobcov
• moderné technológie/ neúrodný rok
Podnik- jednotlivé právne formy
17. Podnik- jednotlivé právne formy
A/ Podnik jednotlivca – individuálne vlastníctvo. Vzniká zaregistrovaním živnosti, povinný vklad nie je, jednoduchosť narábania s finančnými prostriedkami. Výhoda – jednoduché účtovníctvo. Nevýhoda – ručenie celým svojim majetkom. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk a za podmienok stanovených zákonom. Živnosti sú: ohlasovacie- vykonávané na základe ohlásenia /remeselné živnosti/ a koncesované- na základe pridelenej koncesie.
B/ Obchodné spoločnosti :
Personálne spoločnosti:
• Verejná obchodná spoločnosť – tvoria ju minimálne 2 FO alebo 2 PO, zakladá sa spoločenskou zmluvou, nie je povinný žiadny vklad, ani žiadne základné imanie. /Lidl, právnická kancelária / Výhoda – nie je kapitálový vklad, rozdeľovanie zisku – rovným dielom alebo upravené spoločenskou zmluvou, zisk spoločnosť nezdaňuje – zdaňujú jednotliví účastníci spoločnosti. Za záväzky spoločnosť ručí svojím majetkom.
• Komanditná spoločnosť – 2 typy spoločníkov komplementári – nemajú povinný vklad ale ručia svojím majetkom, komandisti – neručia majetkom, majú povinný vklad zo zákona 10 000,- SK, rozdeľovanie zisku – medzi komplementárov a komandistov rovankým dielom, a medzi komplementármi rovným dielom, v skupine komandistov podľa splatených kapitálových vkladov.
Kapitálové spoločnosti:
• s.r.o- zakladá ju 1, nie viac ako 50 spoločníkov. Povinný kapitálový vklad 200 000SK. Za záväzky ručí do výšky majetku spoločnosti a vkladu spoločnosti. Štruktúra orgánov:
• valné zhromaždenie- vrcholný orgán tvorený všetkými spoločníkmi. Rozhoduje o zásadných otázkach. Hlasovanie je na princípe 1000SK jeden hlas. Schádza sa aspoň 1x ročne.
• konatelia- štatutárny orgán – rozhodujú o obchodnom vedení spoločnosti, menovaní sú valným zhromaždením.
• dozorná rada- kontrolný orgán, vzniká z rozhodnutia spoločníkov, zákon jej vznik nevyžaduje.
• delenie zisku- po zaplatení dane z príjmov PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia spoločníkov.
A/ Podnik jednotlivca – individuálne vlastníctvo. Vzniká zaregistrovaním živnosti, povinný vklad nie je, jednoduchosť narábania s finančnými prostriedkami. Výhoda – jednoduché účtovníctvo. Nevýhoda – ručenie celým svojim majetkom. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk a za podmienok stanovených zákonom. Živnosti sú: ohlasovacie- vykonávané na základe ohlásenia /remeselné živnosti/ a koncesované- na základe pridelenej koncesie.
B/ Obchodné spoločnosti :
Personálne spoločnosti:
• Verejná obchodná spoločnosť – tvoria ju minimálne 2 FO alebo 2 PO, zakladá sa spoločenskou zmluvou, nie je povinný žiadny vklad, ani žiadne základné imanie. /Lidl, právnická kancelária / Výhoda – nie je kapitálový vklad, rozdeľovanie zisku – rovným dielom alebo upravené spoločenskou zmluvou, zisk spoločnosť nezdaňuje – zdaňujú jednotliví účastníci spoločnosti. Za záväzky spoločnosť ručí svojím majetkom.
• Komanditná spoločnosť – 2 typy spoločníkov komplementári – nemajú povinný vklad ale ručia svojím majetkom, komandisti – neručia majetkom, majú povinný vklad zo zákona 10 000,- SK, rozdeľovanie zisku – medzi komplementárov a komandistov rovankým dielom, a medzi komplementármi rovným dielom, v skupine komandistov podľa splatených kapitálových vkladov.
Kapitálové spoločnosti:
• s.r.o- zakladá ju 1, nie viac ako 50 spoločníkov. Povinný kapitálový vklad 200 000SK. Za záväzky ručí do výšky majetku spoločnosti a vkladu spoločnosti. Štruktúra orgánov:
• valné zhromaždenie- vrcholný orgán tvorený všetkými spoločníkmi. Rozhoduje o zásadných otázkach. Hlasovanie je na princípe 1000SK jeden hlas. Schádza sa aspoň 1x ročne.
• konatelia- štatutárny orgán – rozhodujú o obchodnom vedení spoločnosti, menovaní sú valným zhromaždením.
• dozorná rada- kontrolný orgán, vzniká z rozhodnutia spoločníkov, zákon jej vznik nevyžaduje.
• delenie zisku- po zaplatení dane z príjmov PO sa vytvorí rezervný fond a zvyšok zisku sa použije podľa uváženia spoločníkov.
Trh pôdy a renta
10. Trh pôdy a renta
Pôda ako výrobný činiteľ sa používa na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely. Za prenájom pôdy sa platí pozemková renta.
Dopyt po pôde:
• Je dopytom odvodeným- odvodzuje sa od finálnyvch produktov
• Cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu dopytu po finálnom staku, ktorý je z VF odvodený- preto má krivka dopytu strmší tvar
• Určovaný je hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu. S cieľom maximalizovať zisk sa bude VF pridávať dovtedy, kým príjem z hraničného produktu neprevýši hraničné náklady alebo cenu.
• Prenajíma sa na obdobie, ktoré je predmtom dohody medzi vlatníkom a prenajímateľom. Poplatok sa odvodzuje od ceny VF odvodeného z ceny poľnohospodárskeho produktu, ktorý sa na danej pôde dorába v danom roku. Vlastník má záujem prenajímať pôdu na čo najkratšie obdobie, aby mohol reagovať na zmenu v cene poľnohospodárskeho produktu. Prenajímateľ má záujem o čo najdlšie obdobie aby sa mu vrátili nákladym ktoré do podnikania investoval.
Ponuka pôdy:
• Je neelastická- pôda je nereprodukovateľná a kvantitatívne obmedzená.
• Zmena dopytu po pôde nevyvolá zmenu ponuky pôdy, ale zmenu ceny.
Renta- závisí od vývoja dopytu po pôde. Čistú ekonomickú rentu pôda poskytuje, ak je celková ponuka VF fixná a pôda sa používa iba na poľnohospodársku produkciu. Pôda ako VF nie je špecifická, ale odlišuje sa v kvalite a polohe, tieto 2 faktory tiež vplývajú na jej cenu, resp. rentu.
Pôda ako výrobný činiteľ sa používa na poľnohospodárske a nepoľnohospodárske účely. Za prenájom pôdy sa platí pozemková renta.
Dopyt po pôde:
• Je dopytom odvodeným- odvodzuje sa od finálnyvch produktov
• Cena výrobného faktora nereaguje hneď na zmenu dopytu po finálnom staku, ktorý je z VF odvodený- preto má krivka dopytu strmší tvar
• Určovaný je hraničným produktom pôdy a príjmom z hraničného produktu. S cieľom maximalizovať zisk sa bude VF pridávať dovtedy, kým príjem z hraničného produktu neprevýši hraničné náklady alebo cenu.
• Prenajíma sa na obdobie, ktoré je predmtom dohody medzi vlatníkom a prenajímateľom. Poplatok sa odvodzuje od ceny VF odvodeného z ceny poľnohospodárskeho produktu, ktorý sa na danej pôde dorába v danom roku. Vlastník má záujem prenajímať pôdu na čo najkratšie obdobie, aby mohol reagovať na zmenu v cene poľnohospodárskeho produktu. Prenajímateľ má záujem o čo najdlšie obdobie aby sa mu vrátili nákladym ktoré do podnikania investoval.
Ponuka pôdy:
• Je neelastická- pôda je nereprodukovateľná a kvantitatívne obmedzená.
• Zmena dopytu po pôde nevyvolá zmenu ponuky pôdy, ale zmenu ceny.
Renta- závisí od vývoja dopytu po pôde. Čistú ekonomickú rentu pôda poskytuje, ak je celková ponuka VF fixná a pôda sa používa iba na poľnohospodársku produkciu. Pôda ako VF nie je špecifická, ale odlišuje sa v kvalite a polohe, tieto 2 faktory tiež vplývajú na jej cenu, resp. rentu.
Rovnováha spotrebiteľa- indiferenčná analýza
11. Rovnováha spotrebiteľa- indiferenčná analýza
Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať a posúdiť, a tým určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie.
Rovnako je spotrebiteľ schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho najužitočnejšia, rovanko alebo menej užitočná. Kombinácie prinášajúce rovnakú užitočnosť ležia na indiferenčnej krivke. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, tá sa nachádza nad krivkou, ak s menšou tak pod krivkou.
Tvar indiferečných kriviek vychádza zo zákona substitúcie- čím je tovar vzácnejší, tým je jeho hodnota relatívnej substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími vyššia.
Ak do indiferenčnej mapy dokreslíme dôchodkové obmedzenie, tak dôchodková priamka vyjadruje dostupné kombinácie spotreby dvoch stakov. Rovnováha nastáva pri strete indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky. Ak sa spotrebiteľ nachádza nad krivkou spotrebúva viac, ako mu dôchodok dovoľuje, ak pod, tak menej. Rovnováha závisí od:
• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb
12. Nedokonalá konkurencia
Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia
Vytvára preferenčnú stupnicu spotrebúvaných statkov. Vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je schopný užitočnosť jednotlivých statkov porovnávať a posúdiť, a tým určiť, čo je pre jeho potreby užitočnejšie.
Rovnako je spotrebiteľ schopný rozhodnúť, ktorá kombinácia spotrebúvaných statkov je pre neho najužitočnejšia, rovanko alebo menej užitočná. Kombinácie prinášajúce rovnakú užitočnosť ležia na indiferenčnej krivke. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, tá sa nachádza nad krivkou, ak s menšou tak pod krivkou.
Tvar indiferečných kriviek vychádza zo zákona substitúcie- čím je tovar vzácnejší, tým je jeho hodnota relatívnej substitúcie vyjadrená tovarmi, ktoré sa stávajú hojnejšími vyššia.
Ak do indiferenčnej mapy dokreslíme dôchodkové obmedzenie, tak dôchodková priamka vyjadruje dostupné kombinácie spotreby dvoch stakov. Rovnováha nastáva pri strete indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky. Ak sa spotrebiteľ nachádza nad krivkou spotrebúva viac, ako mu dôchodok dovoľuje, ak pod, tak menej. Rovnováha závisí od:
• Výšky dôchodku spotrebiteľa
• Cien statkov a služieb
12. Nedokonalá konkurencia
Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia
Reálny a peňažný kapitál
13. Reálny a peňažný kapitál
Kapitál- jeden z 3 výrobných faktorov, ktorý tvoria peniaze a kapitálové statky. Je to sekundárny výrobný faktor, ktorý závisí od ekonomickej aktivity spoločnosti. Tvorba nového kapitálu pomáha ekonomike rásť tým, že posúva jej hranicu produkčných možností. Delí sa:
• Reálny kapitál- je výsledkom investícií.
• Peňažný kapitál- potenciálny kapitál- ide o naakumulované úspory, ktoré predstavujú zdroje na výrobu kapitálových statkov
14. Analýza dopytu
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu. Rozdelenie dopytu:
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku
• agregátny dopyt- súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch
Pri zvýšení ceny v krátkom období dopyt klesá, výraznejšie sa to však prejaví v dlhom období. Vyplýva to z faktu, že v krátkom období je komplikovanejšie nahradiť drahší statok inými tovarmi- je to ovplyvnené zvyklosťami spotrebiteľa. Posun krivky dopytu doprava /zvýšenie/ a doľava /zníženie/:
• cena tovarov substitútov rastie/ klesá
• cena komplementárnych tovarov klesá/ rastie
• rast/pokles dôchodkov
• presun preferncií kupujúcich/ klesajúci počet kupujúcich
Kapitál- jeden z 3 výrobných faktorov, ktorý tvoria peniaze a kapitálové statky. Je to sekundárny výrobný faktor, ktorý závisí od ekonomickej aktivity spoločnosti. Tvorba nového kapitálu pomáha ekonomike rásť tým, že posúva jej hranicu produkčných možností. Delí sa:
• Reálny kapitál- je výsledkom investícií.
• Peňažný kapitál- potenciálny kapitál- ide o naakumulované úspory, ktoré predstavujú zdroje na výrobu kapitálových statkov
14. Analýza dopytu
Dopyt- predstavuje množstvo tovaru, ktoré sú ochotní kupujúci kúpiť v závislosti od ceny. Vyjadruje vzájomnú závislosťmedzi množstvom požadovaných tovarov a služieb /Q/ a ich cenou /P/.
Čím je nižšia cena tovaru, tým väčšie je požadované množstvo a naopak- vyjadrené v krivke dopytu. Platí tu zákon klesajúceho dopytu. Rozdelenie dopytu:
• individuálny dopyt- dopyt po 1 výrobku, resp.dopyt 1 kupujúceho
• čiastkový dopyt- dopyt všetkých spotrebiteľov po 1 výrobku
• agregátny dopyt- súčet dopytu na všetkých čiastkových trhoch
Pri zvýšení ceny v krátkom období dopyt klesá, výraznejšie sa to však prejaví v dlhom období. Vyplýva to z faktu, že v krátkom období je komplikovanejšie nahradiť drahší statok inými tovarmi- je to ovplyvnené zvyklosťami spotrebiteľa. Posun krivky dopytu doprava /zvýšenie/ a doľava /zníženie/:
• cena tovarov substitútov rastie/ klesá
• cena komplementárnych tovarov klesá/ rastie
• rast/pokles dôchodkov
• presun preferncií kupujúcich/ klesajúci počet kupujúcich
Rovnováha spotrebiteľa- teória hraničnej užitočnosti
9. Rovnováha spotrebiteľa- teória hraničnej užitočnosti
Užitočnosť- pocit uspokojenia spotrebiteľa, subjektívna kategória. Je to vlastnosť, ktorú nadobúda tovar tým, že si ho niekto kúpi.
• Celková užitočnosť- rastie s rastúcim množstvom tovaru, závisí od množstva spotrebúvaných statkov, ich kvality a ich miery uspokojiť.
• Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.
Závisí od:
• významu a intenzity potreby
• disponibilného množstva tovaru- vzácnosti výskytu tovaru
Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú nielen zmeny v potrebách, ale aj zmeny cien. Rast cien statku spôsobí, že jeho hraničná užitočnosť vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov. Preto spotrebiteľ obmedzí kúpu statku, a tým jeho hraničná užitočnosť vzrastie, a tým sa vyrovná vo vzťahu k cene a hraničnej užitočnosti ostatných statkov.
Užitočnosť- pocit uspokojenia spotrebiteľa, subjektívna kategória. Je to vlastnosť, ktorú nadobúda tovar tým, že si ho niekto kúpi.
• Celková užitočnosť- rastie s rastúcim množstvom tovaru, závisí od množstva spotrebúvaných statkov, ich kvality a ich miery uspokojiť.
• Hraničná užitočnosť- vyjdruje o koľko vzrastie užitočnosť, ak sa množstvo spotrebúvaného tovaru zvýši o jednotku. S rastom množstva spotrebúvaného tovaru klesá a naopak. Najvzácnejšia je vždy prvá jednotka, každá ďalšia má pre spotrebiteľa menší význam.
Závisí od:
• významu a intenzity potreby
• disponibilného množstva tovaru- vzácnosti výskytu tovaru
Rovnováhu spotrebiteľa ovplyvňujú nielen zmeny v potrebách, ale aj zmeny cien. Rast cien statku spôsobí, že jeho hraničná užitočnosť vo vzťahu k jeho cene bude menšia ako hraničná užitočnosť ostatných statkov. Preto spotrebiteľ obmedzí kúpu statku, a tým jeho hraničná užitočnosť vzrastie, a tým sa vyrovná vo vzťahu k cene a hraničnej užitočnosti ostatných statkov.
Druhy elasticity
3. Druhy elasticity
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elasticita
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelesticita
• ED= 1- zmena ceny vavolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadni zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita
• Krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.
• Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.
• Daňová elasticita- zníženie daňových sadzieb za inak nezmenených podmienok podnecuje zvýšenie ponúkaného množstva
4. Trh kapitálu a úrok
Kapitál- druhotný výrobný faktor, delí sa na reálny a peňažný. Peňažný kapitál sa premení na reálny ak sa požičiava alebo sa použije na nákup kapitálových statkov.
Požičaním kapitálu vzniká úverový vzťah za ktorý sa platí úrok.
Dopyt po kapitáli:
• je dopyt odvodený
• je určovaný hraničným produktom kapitálu
• krivka vyjadruje závislosť medzi úrokovou mierou a množstvom kapitálu
Ponuka kapitálu:
• rozhodujúcu úlohu pri tvorbe ponuky majú úspory, ktoré môžu byť použité rôznym spôsobom
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elasticita
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelesticita
• ED= 1- zmena ceny vavolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadni zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita
• Krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.
• Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.
• Daňová elasticita- zníženie daňových sadzieb za inak nezmenených podmienok podnecuje zvýšenie ponúkaného množstva
4. Trh kapitálu a úrok
Kapitál- druhotný výrobný faktor, delí sa na reálny a peňažný. Peňažný kapitál sa premení na reálny ak sa požičiava alebo sa použije na nákup kapitálových statkov.
Požičaním kapitálu vzniká úverový vzťah za ktorý sa platí úrok.
Dopyt po kapitáli:
• je dopyt odvodený
• je určovaný hraničným produktom kapitálu
• krivka vyjadruje závislosť medzi úrokovou mierou a množstvom kapitálu
Ponuka kapitálu:
• rozhodujúcu úlohu pri tvorbe ponuky majú úspory, ktoré môžu byť použité rôznym spôsobom
Priama a nepriama elasticita dopytu a ponuky
5. Priama a nepriama elasticita dopytu a ponuky
Priama elasticita- skúma zmenu ceny a požadovaného množstva jedného tovaru
Nepriama elasticita- krížová elasticita- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru. Reakcia na zmenu ceny závisí od vzájomného vzťahu statkov.
• Substitúty- rast ceny 1 statku vedie k rastu požadovaného množstva 2 statku
• Komplementy- rast ceny 1 statku vyvolá pokles požadovaného množstva 2 statku
• Nezávislé statky- zmena ceny 1 statku nevyvolá zmenu dopytu po 2 statku
6. Trhová konkurencia
Trhová konkurencia- proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov, ktoré sa snažia dosiahnuť maximálnu výhodu. Formy konkurencie:
• konkurencia medzi ponukou a dopytom- výrobca má záujem draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť, čo vedie k vzájomnému kompromisu.
• konkurencia medzi spotrebiteľmi- konkurencia na strane dopytu- záujem spotrebiteľov nakúpiť čo najviac a za čo najnižšiu cenu
• konkurencia na strane výrobcov- konkurencia na strane ponuky- predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Táto môže byť:
• Cenová- ako nástroj konkurenčného boja využíva cenu.
• Necenová- snaha získať zákazníka inými metódami- reklama, kvalita
Podľa podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu:
• Dokonalá konkurencia- v reálnom hospodárstve prakticky neexistuje, základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu:
• žiaden z účastníkov nedisponuje silou, ktorá mu umožní ovládnuť trh a diktovať ceny
• výrobky sú homogénne- identické pre spotrebiteľov, nijako sa nelíšia
• úplná voľnosť vstupu- pre spotrebiteľov aj výrobcov
• dokonalá informovanosť účastníkov o situácii na trhu
• Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia
Priama elasticita- skúma zmenu ceny a požadovaného množstva jedného tovaru
Nepriama elasticita- krížová elasticita- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru. Reakcia na zmenu ceny závisí od vzájomného vzťahu statkov.
• Substitúty- rast ceny 1 statku vedie k rastu požadovaného množstva 2 statku
• Komplementy- rast ceny 1 statku vyvolá pokles požadovaného množstva 2 statku
• Nezávislé statky- zmena ceny 1 statku nevyvolá zmenu dopytu po 2 statku
6. Trhová konkurencia
Trhová konkurencia- proces, v ktorom sa stretávajú záujmy rôznych subjektov, ktoré sa snažia dosiahnuť maximálnu výhodu. Formy konkurencie:
• konkurencia medzi ponukou a dopytom- výrobca má záujem draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť, čo vedie k vzájomnému kompromisu.
• konkurencia medzi spotrebiteľmi- konkurencia na strane dopytu- záujem spotrebiteľov nakúpiť čo najviac a za čo najnižšiu cenu
• konkurencia na strane výrobcov- konkurencia na strane ponuky- predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Táto môže byť:
• Cenová- ako nástroj konkurenčného boja využíva cenu.
• Necenová- snaha získať zákazníka inými metódami- reklama, kvalita
Podľa podmienok, ktoré majú výrobcovia na trhu:
• Dokonalá konkurencia- v reálnom hospodárstve prakticky neexistuje, základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu:
• žiaden z účastníkov nedisponuje silou, ktorá mu umožní ovládnuť trh a diktovať ceny
• výrobky sú homogénne- identické pre spotrebiteľov, nijako sa nelíšia
• úplná voľnosť vstupu- pre spotrebiteľov aj výrobcov
• dokonalá informovanosť účastníkov o situácii na trhu
• Nedokonalá konkurencia- firma tu môže do istej miery ovplyvňovať cenu, pretože vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem a jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Formy nedokonalej konkurencie:
• úplný monopol
• oligopol
• monopolistická konkurencia
Zdroje financovania podniku
7. Zdroje financovania podniku
A/ vnútorné zdroje- ak sa rast firmy uskutočňuje z vnútorných zdrojov, ide o samofinancovanie. Vnútorné zdroje predstavujú:
• zisky- čim sú vyššie, tým má podnik väčšie zdroje na svoj rast
• odpisy- predstavujú hodnotu opotrebovaných kapitálových statkov, ktorá sa vytvára na ich náhradu. Mieru amortizácie určuje štát.
B/ vonkajšie zdroje- predstavujú:
• pôžičky- z banky alebo od držiteľov peňazí prostredníctvom vydania obligácií alebo emisie nových akcií.
8. Oligopol
Forma nedokonalej konkurencie, kde dochádza k stretávaniu záujomv len malého počtu konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou a svojim postavením sú schopné zabrániť vstupu ďalších firiem do odvetvia. Postavenie jednotlivýh firiem je vzájomne závislé, a preto každá firma musí zvažovať ako na jej rozhodnutie budú reagovať ostatné. Zníženie ceny pod úroveň, ktorá momentálne prevláda bude v tom istom rozsahu nasledovaná ostatnými firmami, čo sa prejaví zalomením na krivke dopytu. Dopyt je relatívne neelastický pri znížení ceny, pretože sa zachováva konštatný podiel na trhu. Vysoko elastické je cenové zvýšenie, pretože sa výrazne zníži podiel na trhu. Delenie oligopolov:
• absolútne koncentrovaný- v danom odvetví je len málo veľkých firiem
• relatívne koncentrovaný- popri 2-3 veľkých firmách v danom odvetví existujú aj stredne veľké a malé firmy
• homogénny- vyrábajú sa identické alebo takmer identické výrobky
• heterogénny- čiastočne odlišný výrobok vyrába len málo podnikov
Podľa stupňa vzťahov a správania oligopolistov rozlišujeme:
• dokonalú spoluprácu medzi firmami- kolúzia- predchádzanie vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Formálne uzavretá dohoda o spoločných postupoch sa označuje- kartel
• nedokonalá spolupráca- tajné, neformálne dohody medzi firmami
• nezávislé akcie- konkurencie firiem, cenové vojny
A/ vnútorné zdroje- ak sa rast firmy uskutočňuje z vnútorných zdrojov, ide o samofinancovanie. Vnútorné zdroje predstavujú:
• zisky- čim sú vyššie, tým má podnik väčšie zdroje na svoj rast
• odpisy- predstavujú hodnotu opotrebovaných kapitálových statkov, ktorá sa vytvára na ich náhradu. Mieru amortizácie určuje štát.
B/ vonkajšie zdroje- predstavujú:
• pôžičky- z banky alebo od držiteľov peňazí prostredníctvom vydania obligácií alebo emisie nových akcií.
8. Oligopol
Forma nedokonalej konkurencie, kde dochádza k stretávaniu záujomv len malého počtu konkurujúcich si firiem, ktoré disponujú veľkou ekonomickou silou a svojim postavením sú schopné zabrániť vstupu ďalších firiem do odvetvia. Postavenie jednotlivýh firiem je vzájomne závislé, a preto každá firma musí zvažovať ako na jej rozhodnutie budú reagovať ostatné. Zníženie ceny pod úroveň, ktorá momentálne prevláda bude v tom istom rozsahu nasledovaná ostatnými firmami, čo sa prejaví zalomením na krivke dopytu. Dopyt je relatívne neelastický pri znížení ceny, pretože sa zachováva konštatný podiel na trhu. Vysoko elastické je cenové zvýšenie, pretože sa výrazne zníži podiel na trhu. Delenie oligopolov:
• absolútne koncentrovaný- v danom odvetví je len málo veľkých firiem
• relatívne koncentrovaný- popri 2-3 veľkých firmách v danom odvetví existujú aj stredne veľké a malé firmy
• homogénny- vyrábajú sa identické alebo takmer identické výrobky
• heterogénny- čiastočne odlišný výrobok vyrába len málo podnikov
Podľa stupňa vzťahov a správania oligopolistov rozlišujeme:
• dokonalú spoluprácu medzi firmami- kolúzia- predchádzanie vzájomne sa poškodzujúcemu rivalstvu. Formálne uzavretá dohoda o spoločných postupoch sa označuje- kartel
• nedokonalá spolupráca- tajné, neformálne dohody medzi firmami
• nezávislé akcie- konkurencie firiem, cenové vojny
Trh výrobných faktorov
2. Trh výrobných faktorov
Výrobné faktory- pôda, práca, kapitál. Sú zdrojom bohatstva, ktoré vzniká ich kombináciou. Na strane ponuky vystupujú domácnosti, na strane dopytu- firmy, štát, podnikatelia.
Ceny výrobných faktorov sa riadia ponukou a dopytom
Dopyt- predstavujú podniky nakupujúce výrobné faktory na produkciu finálnych statkov a služieb.
Znaky:
• Dopyt po výrobných faktorov sa odvodzuje od dopytu po finálnych statkoch.
• Podniky sa pri nákupe výrobných faktorov riadia nákladmi na výrobu a výnosmi
• Dopyt po výrobných faktoroch je determinovaný hraničnými produkatmi a príjmami z hraničného produktu. Marginálny produkt- prírastok produkcie pri zmene 1 faktora. Príjem z hraničného produktu- cena, ktorú je podnikateľ ochotný zaplatiť za jednotku príslušného výrobného faktora. Je to preto, lebo náklady na nákup výrobného faktora môžu byť maximálne rovnako vysoké ako výnos získaný jeho použitím.
• Ak sa zmení cena niektorého VF, zatiaľ čo ceny ostatných sa nezmenia, bude sa snažiť firma nahradiť drahé VF lacnejšími.
Výrobné faktory- pôda, práca, kapitál. Sú zdrojom bohatstva, ktoré vzniká ich kombináciou. Na strane ponuky vystupujú domácnosti, na strane dopytu- firmy, štát, podnikatelia.
Ceny výrobných faktorov sa riadia ponukou a dopytom
Dopyt- predstavujú podniky nakupujúce výrobné faktory na produkciu finálnych statkov a služieb.
Znaky:
• Dopyt po výrobných faktorov sa odvodzuje od dopytu po finálnych statkoch.
• Podniky sa pri nákupe výrobných faktorov riadia nákladmi na výrobu a výnosmi
• Dopyt po výrobných faktoroch je determinovaný hraničnými produkatmi a príjmami z hraničného produktu. Marginálny produkt- prírastok produkcie pri zmene 1 faktora. Príjem z hraničného produktu- cena, ktorú je podnikateľ ochotný zaplatiť za jednotku príslušného výrobného faktora. Je to preto, lebo náklady na nákup výrobného faktora môžu byť maximálne rovnako vysoké ako výnos získaný jeho použitím.
• Ak sa zmení cena niektorého VF, zatiaľ čo ceny ostatných sa nezmenia, bude sa snažiť firma nahradiť drahé VF lacnejšími.
Mikroekonómia
Mikroekonómia
1. Cenová elasticita dopytu
Vyjadruje o koľko sa zmení požadované množstvo tovaru ak sa zmení jeho cena. Vyjadruje sa pomocou koeficientu elasticity dopytu. Podľa veľkosti koeficientu sa rozlišujú viacré typy elsticity:
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elastický dopyt
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelestický dopyt
• ED= 1- zmena ceny vyvolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita dopytu
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita
Svoj význam má aj krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.
Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.
Činitele vplývajúce na elasticitu dopytu:
• Postavenie daného tovaru v hierarchii potrieb spotrebiteľa
• Možnosť uspokojovať danú potrebu substitútmi
• Podiel výdavkov na nákup tovarov v rozpočte spotrebiteľa
• Časové obdobie- pri dlhodobom používaní daného tovaru sa elasticita dopytu zvyšuje.
1. Cenová elasticita dopytu
Vyjadruje o koľko sa zmení požadované množstvo tovaru ak sa zmení jeho cena. Vyjadruje sa pomocou koeficientu elasticity dopytu. Podľa veľkosti koeficientu sa rozlišujú viacré typy elsticity:
• ED> 1- zmena ceny vyvolá oveľa väčšiu zmenu objemu dopytu- elastický dopyt
• ED< 1- zmena ceny vyvolá menšiu zmenu dopytu- neelestický dopyt
• ED= 1- zmena ceny vyvolá rovnakú zmenu dopytu- jednotková elasticita dopytu
• ED= 0- zmena ceny nevyvolá žiadnu zmenu dopytu- absolútna neelasticita
• ED= ∞- za určitú cenu sa predá nekonečné množstvo tovaru- nekonečná elasticita
Svoj význam má aj krížová elasticita dopytu- vyjadruje ako sa zmení veľkosť dopytu po danom tovare, ak sa zmení cena nejakého iného tovaru.
Dôchodková elasticita dopytu- závislosť medzi veľkosťou dôchodkov spotrebiteľa a veľkosťou dopytu.
Činitele vplývajúce na elasticitu dopytu:
• Postavenie daného tovaru v hierarchii potrieb spotrebiteľa
• Možnosť uspokojovať danú potrebu substitútmi
• Podiel výdavkov na nákup tovarov v rozpočte spotrebiteľa
• Časové obdobie- pri dlhodobom používaní daného tovaru sa elasticita dopytu zvyšuje.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)