5. Klinická úvaha
Terapeut u klienta posudzuje:
- podnet k návšteve
- aká je klientova objednávka
- klientova vlastná teória o povahe jeho ťažkostí
- klientov súčasný stav
- čo si klient myslí o svojom súčasnom živote
- aká je klientova životná história
Druhy anamnéz:
- rodinná a osobná - školská a pracovná
- sexuálna - zdravotná
- duchovná - liečebná
Prostriedky pri posudzovaní:
- rozhovor
- záznam v priamej reči –píšeme tak, aby si to klient mohol prečítať
- rozbor v priebehu sedenia
Kazuistika
- popis konkrétneho prípadu určitého ochorenia, ktoré má často zaujímavý a poučný charakter
Osnova .
- popis človeka s daným ochorením, vývoj choroby, popis pacientovej situácie, vrátane situácie rodinnej, popis súčasnej liečby
- ako to vidí a vníma pacient – pacientova výpoveď o chorobe
- ako to vidí a vníma ošetrujúci lekár – výpoveď lekára, ktorý za pacientovu liečbu zodpovedá
Prístupy k zdraviu a k chorobe
Prístupy k zdraviu a k chorobe
Teórie zdravia:
-ideálny stav
-úroveň telesnej a duševnej zdatnosti, ktorá človeku umožňuje
pracovať
-tovar, ktorý možno darovať, kúpiť, získať alebo stratiť –
nadcenenie moci medicíny
-osobná sila – spôsob žitia, pravidlo života
Choroba
-súhrn reakcií organizmu na poruchu rovnováhy medzi ním a
prostredím
-mala by mať začiatok, priebeh a koniec
-prejavovať sa symptómami, ktoré by sa mali združovať do
syndrómov
-mala by mať známu, či neznámu etiológiu (príčinu) a patogenézu
(vznik a vývin)
Choroba a zdravie s ich príčinami a dôsledkami
1.Teórie stresu
-fyziológ Cannon: poplachová reakcia (emócie hnev, strach,
správanie boj, útek)
-endokrinológ Selye: všeobecný adaptačný syndróm – 3 fázy:
poplach, odpor, vyčerpanie
-psychológ Lazarus: kognitívne hodnotenie, interpretačné procesy
(primárne a sekundárne hodnotenie-„Zvládnem to?“ „Ako?“)
Teórie zdravia:
-ideálny stav
-úroveň telesnej a duševnej zdatnosti, ktorá človeku umožňuje
pracovať
-tovar, ktorý možno darovať, kúpiť, získať alebo stratiť –
nadcenenie moci medicíny
-osobná sila – spôsob žitia, pravidlo života
Choroba
-súhrn reakcií organizmu na poruchu rovnováhy medzi ním a
prostredím
-mala by mať začiatok, priebeh a koniec
-prejavovať sa symptómami, ktoré by sa mali združovať do
syndrómov
-mala by mať známu, či neznámu etiológiu (príčinu) a patogenézu
(vznik a vývin)
Choroba a zdravie s ich príčinami a dôsledkami
1.Teórie stresu
-fyziológ Cannon: poplachová reakcia (emócie hnev, strach,
správanie boj, útek)
-endokrinológ Selye: všeobecný adaptačný syndróm – 3 fázy:
poplach, odpor, vyčerpanie
-psychológ Lazarus: kognitívne hodnotenie, interpretačné procesy
(primárne a sekundárne hodnotenie-„Zvládnem to?“ „Ako?“)
Predmet klinickej psychológie
Predmet klinickej psychológie:
–duševný život človeka v biopsychosociálnych súvislostiach
Vývoj a súčasnosť odboru
A.Vývoj r.1896 – americký psychológ Lightner Witmer ( žiak W. Wundta) zakladá pri Pensylvánskej univerzite prvú psychologickú kliniku a kazuistický prístup označuje ako klinickú metódu – začína história klinickej psychológie
- v minulosti sa väčšina teórií zaoberala duševnými poruchami,
prípadne telesnými prejavmi predpokladaných duševných
porúch
- v súčasnosti sa dôraz prenáša na životný štýl
Každá myšlienková škola priniesla do klinickej psychológie svoj pohľad na človeka, z čoho vytvárala systém:
-ako sa o danom človeku čo najviac dozvedieť
-ako ho pochopiť
-ako ho liečiť
- riadená starostlivosť:
- znižuje svojbytnosť poskytovateľov (závislosť na štátnych
zdrojoch)
- posilňuje spoluprácu medzi službami
- zdôrazňuje liečebné výsledky
- rozširuje právomoci managementu vráátane kontroly
- zapája úžívateľov do hodnotenia služby
–duševný život človeka v biopsychosociálnych súvislostiach
Vývoj a súčasnosť odboru
A.Vývoj r.1896 – americký psychológ Lightner Witmer ( žiak W. Wundta) zakladá pri Pensylvánskej univerzite prvú psychologickú kliniku a kazuistický prístup označuje ako klinickú metódu – začína história klinickej psychológie
- v minulosti sa väčšina teórií zaoberala duševnými poruchami,
prípadne telesnými prejavmi predpokladaných duševných
porúch
- v súčasnosti sa dôraz prenáša na životný štýl
Každá myšlienková škola priniesla do klinickej psychológie svoj pohľad na človeka, z čoho vytvárala systém:
-ako sa o danom človeku čo najviac dozvedieť
-ako ho pochopiť
-ako ho liečiť
- riadená starostlivosť:
- znižuje svojbytnosť poskytovateľov (závislosť na štátnych
zdrojoch)
- posilňuje spoluprácu medzi službami
- zdôrazňuje liečebné výsledky
- rozširuje právomoci managementu vráátane kontroly
- zapája úžívateľov do hodnotenia služby
Ako a s kým pracujeme
Ako a s kým pracujeme
1. Osobnosť
- celok duševného života človeka (Hartl, 1993)
- zložka: interpersonálna (ako sa prejav.),intrapsychická (aký je)
Pohlavie
Identita – je vytvorená:
- biologickým pohlavím
- psychosexuálnou rolou – interakcia medzi človekom a okolím
- mapou lásky – individuálne prežívanie seba ako sexuálnej
bytosti – mentálny obraz, neuvedomený súhrn predstáv,
skúseností, očakávaní a fantázií
Intimita – napomáha k vytvoreniu identity
- puberta – dôležitosť partnera
- láska : očarenie, vášeň, väzba
- partner: vysnívaný, statusový ( kolektívne zariadenia – stredné,
vysoké školy – porovnávanie s vrstovníkmi), intímny (
schopnosť byť sám sebou v spoločnosti druhého)
- súrodenecké konštelácie – význam súrodeneckej pozície pre
utváranie povahových vlastností
- zdroj ohrozenia pre dieťa: organické choroby, zhýčkanie,
odmietanie
1. Osobnosť
- celok duševného života človeka (Hartl, 1993)
- zložka: interpersonálna (ako sa prejav.),intrapsychická (aký je)
Pohlavie
Identita – je vytvorená:
- biologickým pohlavím
- psychosexuálnou rolou – interakcia medzi človekom a okolím
- mapou lásky – individuálne prežívanie seba ako sexuálnej
bytosti – mentálny obraz, neuvedomený súhrn predstáv,
skúseností, očakávaní a fantázií
Intimita – napomáha k vytvoreniu identity
- puberta – dôležitosť partnera
- láska : očarenie, vášeň, väzba
- partner: vysnívaný, statusový ( kolektívne zariadenia – stredné,
vysoké školy – porovnávanie s vrstovníkmi), intímny (
schopnosť byť sám sebou v spoločnosti druhého)
- súrodenecké konštelácie – význam súrodeneckej pozície pre
utváranie povahových vlastností
- zdroj ohrozenia pre dieťa: organické choroby, zhýčkanie,
odmietanie
Carl Gustav Jung
Carl Gustav Jung
- vytvoril asociačný experiment, pomocou ktorého skúmal
komplexy
- pojmy: typ introvertný, extrovertný, archetypy – primitívny vzor
veci, praobraz, je prítomný v nevedomí a ovplyvňuje spôsob
vnímania sveta, kolektívne nevedomie – skladá sa z archetypov a
určuje spôsob získavania skúseností
- archetypy: tieň, anymus, anima, múdry starec, veľká matka,
vlastné ja
-Ostro ohraničená úzkosť – fóbia – úzkostný strach
-Úzkostnostnosť – osobnostný rys
Vôľa a jej premeny
-trvalá súčasť osobnostnej štruktúry, prejavuje sa konaním,
jednaním
-sila vôle – cieľavedomé vykonávanie aktivít v dlhšom časovom
rozsahu a proti prekážkam
Základné vývinové otázky
-človek sa musí naučiť (Erikson):
-dôverovať a nedôverovať
- byť samostatný a hanbiť sa
- byť iniciatívny a pociťovať vinu (ak neurobil, čo mal)
- učiť sa pracovať a vyrovnávať sa s pocitmi menejcennosti
- byť sám sebou a uznávať vzory
- existovať v prítomnosti milovanej bytosti a zároveň byť sám sebou
- dávať a plodiť a vydržať obdobie, keď toho nie je schopný
- zmierenie so životom a smrťou verzus zúfalstvo
Človek potrebuje (Glasser)
- patriť niekomu, či niečomu a milovať a byť milovaný
- mať vplyv a moc
- hrať sa a tvoriť aj len tak pre potešenie
- byť slobodný a sebestačný
- vytvoril asociačný experiment, pomocou ktorého skúmal
komplexy
- pojmy: typ introvertný, extrovertný, archetypy – primitívny vzor
veci, praobraz, je prítomný v nevedomí a ovplyvňuje spôsob
vnímania sveta, kolektívne nevedomie – skladá sa z archetypov a
určuje spôsob získavania skúseností
- archetypy: tieň, anymus, anima, múdry starec, veľká matka,
vlastné ja
-Ostro ohraničená úzkosť – fóbia – úzkostný strach
-Úzkostnostnosť – osobnostný rys
Vôľa a jej premeny
-trvalá súčasť osobnostnej štruktúry, prejavuje sa konaním,
jednaním
-sila vôle – cieľavedomé vykonávanie aktivít v dlhšom časovom
rozsahu a proti prekážkam
Základné vývinové otázky
-človek sa musí naučiť (Erikson):
-dôverovať a nedôverovať
- byť samostatný a hanbiť sa
- byť iniciatívny a pociťovať vinu (ak neurobil, čo mal)
- učiť sa pracovať a vyrovnávať sa s pocitmi menejcennosti
- byť sám sebou a uznávať vzory
- existovať v prítomnosti milovanej bytosti a zároveň byť sám sebou
- dávať a plodiť a vydržať obdobie, keď toho nie je schopný
- zmierenie so životom a smrťou verzus zúfalstvo
Človek potrebuje (Glasser)
- patriť niekomu, či niečomu a milovať a byť milovaný
- mať vplyv a moc
- hrať sa a tvoriť aj len tak pre potešenie
- byť slobodný a sebestačný
Oblasti aplikácie klinickej psychológie
Oblasti aplikácie klinickej psychológie
Klinická psychológia (psychopatológia, psychodiagnostika, psychoterapia) :
-v minulosti doména psychiatrických oddelení a liečební
-v súčasnosti širší rozptyl v rámci spolupráce s pomáhajúcimi
profesiami
1.Ošetrovateľstvo
-zdôraznená etika starostlivosti – vzťah k pacientovi
-presadzuje sa individualizovaná starostlivosť vychádzajúca zo
všetkých potrieb pacienta vrátane psycho-sociálnych
-sestra diagnostikuje strach, úzkosť, pocit beznádeje, zlyhávanie
rodiny, sociálnu izoláciu, zhoršenú komunikáciu, zmenené
myslenie, vnímanie, nezvládnutú agresivitu
-na diagnostiku nadväzuje plán starostlivosti a intervencie, kde
sestra spolupracuje s psychológom
-psychológ poskytuje odbornú pomoc aj zdravotníckemu
personálu na oddeleniach s vyšším rizikom vyhorenia
2.Sociálna práca
-sprostredkováva a odráža prevažujúce ideály v spoločnosti
-širšie uplatnenie komunitnej práce – ľudia preberajú
zodpovednosť sami za seba popri odbornom vedení
-prijatie a rešpektovanie klienta – patnerský vzťah
-tímová práca s klinickým psychológom
3.Špeciálna pedagogika
-Zaoberá sa rozvojom, výchovou a vzdelávaním detí a dospelých
so špeciálnymi potrebami
Klinická psychológia (psychopatológia, psychodiagnostika, psychoterapia) :
-v minulosti doména psychiatrických oddelení a liečební
-v súčasnosti širší rozptyl v rámci spolupráce s pomáhajúcimi
profesiami
1.Ošetrovateľstvo
-zdôraznená etika starostlivosti – vzťah k pacientovi
-presadzuje sa individualizovaná starostlivosť vychádzajúca zo
všetkých potrieb pacienta vrátane psycho-sociálnych
-sestra diagnostikuje strach, úzkosť, pocit beznádeje, zlyhávanie
rodiny, sociálnu izoláciu, zhoršenú komunikáciu, zmenené
myslenie, vnímanie, nezvládnutú agresivitu
-na diagnostiku nadväzuje plán starostlivosti a intervencie, kde
sestra spolupracuje s psychológom
-psychológ poskytuje odbornú pomoc aj zdravotníckemu
personálu na oddeleniach s vyšším rizikom vyhorenia
2.Sociálna práca
-sprostredkováva a odráža prevažujúce ideály v spoločnosti
-širšie uplatnenie komunitnej práce – ľudia preberajú
zodpovednosť sami za seba popri odbornom vedení
-prijatie a rešpektovanie klienta – patnerský vzťah
-tímová práca s klinickým psychológom
3.Špeciálna pedagogika
-Zaoberá sa rozvojom, výchovou a vzdelávaním detí a dospelých
so špeciálnymi potrebami
Súčasnosť
A.Súčasnosť
1.Rozdiely medzi mužmi a ženami
-20. Stor. = storočie ženského oslobodenia
-zmeny v medicíne, sociálnej práci, vznik ošetrovbateľstva ako
vednej disciplíny
-pár – muž, žena si buduje vlastnú doplnkovosť,. Ktorá môže
byť taká pružná, že unesie nezamestnanosť muža alebo jeho
odchod na rodičovskú dovolenku
2.Citlivosť k menšinám
-ak druhého človeka označíme ako príslušníka menšiny,
vytvoríme nálepku, ktorá má za následok:
-zovšeobecňovanie z jedinca na celok a naopak
-naplňovanie sebanapĺňajúcich sa predpovedí (napr. žena za
volantom)
-menšinovosť nie je záležitosťou menšieho počtu, ale menšieho
podielu na moci, väčšej zraniteľnosti, či existencie špeciálnych
potrieb
-v rámci etického kódexu sa uznáva rovnosť medzi ľuďmi, ale
v špecifických prípadoch je nevyhnutné vnímať rozdiely medzi
nimi (starší, postihnutí ľudia, cudzinci)
-každý človek môže sám seba začleniť a nájsť svoju totožnosť,
nemá však byť násilne zaraďovaný druhými
3.Miešanie kultúr
-rôzne názory a postoje vyžadujú pružnosť v myslení
1.Rozdiely medzi mužmi a ženami
-20. Stor. = storočie ženského oslobodenia
-zmeny v medicíne, sociálnej práci, vznik ošetrovbateľstva ako
vednej disciplíny
-pár – muž, žena si buduje vlastnú doplnkovosť,. Ktorá môže
byť taká pružná, že unesie nezamestnanosť muža alebo jeho
odchod na rodičovskú dovolenku
2.Citlivosť k menšinám
-ak druhého človeka označíme ako príslušníka menšiny,
vytvoríme nálepku, ktorá má za následok:
-zovšeobecňovanie z jedinca na celok a naopak
-naplňovanie sebanapĺňajúcich sa predpovedí (napr. žena za
volantom)
-menšinovosť nie je záležitosťou menšieho počtu, ale menšieho
podielu na moci, väčšej zraniteľnosti, či existencie špeciálnych
potrieb
-v rámci etického kódexu sa uznáva rovnosť medzi ľuďmi, ale
v špecifických prípadoch je nevyhnutné vnímať rozdiely medzi
nimi (starší, postihnutí ľudia, cudzinci)
-každý človek môže sám seba začleniť a nájsť svoju totožnosť,
nemá však byť násilne zaraďovaný druhými
3.Miešanie kultúr
-rôzne názory a postoje vyžadujú pružnosť v myslení
Gregory Bateson
Gregory Bateson – vzťahy komplementárne (doplňujúce sa)
- vzťahy symetrické – súmerné
- metakomplementarita – vzťah je doplnkový, ale vo dvoch rovinách (bezmocná uplakaná manželka, mocný zúrivý manžel)
Systemický pohľad – systém je utváraný problémom
- v našich zemiach obohatil predovšetkým sociálnu prácu, pretože zvýraznil nutnosť dohovoriť sa s klientom o jeho predstave světa
- cirkulárne otázky – ich cieľom je informácie získať, ale ich aj poskytnúť
- naratívna terapia –prerozprávanie pacientovho príbehu – hľadanie nových významov a súvislostí pre pacienta menej škodlivých, ako boli pôvodné – práca s klientovými metaforami
poruchy
Funkcie sociálnej opory:
- štrukturálna (hustota vzťahovej siete jedinca)
- funkčná (kvalita jedincových vzťahov)
- citová, praktická, informačná, oceňujúca
Životný štýl
- hodnotová stupnica a spôsob dosahovania hodnôt
- vzťahy symetrické – súmerné
- metakomplementarita – vzťah je doplnkový, ale vo dvoch rovinách (bezmocná uplakaná manželka, mocný zúrivý manžel)
Systemický pohľad – systém je utváraný problémom
- v našich zemiach obohatil predovšetkým sociálnu prácu, pretože zvýraznil nutnosť dohovoriť sa s klientom o jeho predstave světa
- cirkulárne otázky – ich cieľom je informácie získať, ale ich aj poskytnúť
- naratívna terapia –prerozprávanie pacientovho príbehu – hľadanie nových významov a súvislostí pre pacienta menej škodlivých, ako boli pôvodné – práca s klientovými metaforami
poruchy
Funkcie sociálnej opory:
- štrukturálna (hustota vzťahovej siete jedinca)
- funkčná (kvalita jedincových vzťahov)
- citová, praktická, informačná, oceňujúca
Životný štýl
- hodnotová stupnica a spôsob dosahovania hodnôt
Vzťah klinickej psychológie k jednotlivým pomáhajúcim profesiám
Vzťah klinickej psychológie k jednotlivým pomáhajúcim profesiám
1. Úroveň starostlivosti – štandardy kvality
- cieľom procesu, v ktorom sa stanovujú štandardy kvality je o. i. Aj ochrana klienta a pacienta pre nekvalitnými postupmi
Kvalita a systémy, ktoré ju určujú
- kvalita = schopnosť jednotlivých zložiek výrobného procesu a výrobku samotného uspokojovať stanovené a predpokladané potreby zákazníka
- kvalitný systém služieb: (podľa MPSV )
- zaistí, že potreby zákazníka sú uspokojené
- zaručí, že zákazník poskytuje o dodaných službách spätnú informáciu
- berie do úvahy spoločenské súvislosti poskytovaných služieb
- berie ohľad na zákazníkove názory
- venuje pozornosť kultúre organizácie
Prenos – jedinec prežíva prítomnosť pod pretrvávajúcim
dojmom minulých skúseností
Protiprenos – terapeut reaguje na pacientov prenos alebo pacient začne pre terapeuta predstavovať nejaký nevyriešený aspekt významného vzťahu v terapeutovom živote
Vzťah reálny
- podpora v svojpomoci, angažovanosť pomôcť, fandenie klientovi, partnerstvo s ním
- partner, priateľ alebo rodinný príslušník nemôže byť terapeutovým klientom
Verbálna, neverbálna komunikácia
- verbálna – slová
- neverbálna – mimika, gestika, haptika, proxemika
- paraverbálna – neslovné zvuky ( zívanie, bručanie)
Rozhovor
Kroky rozhovoru:
- dozvedanie a objasnenie
- porozumenie
- súhlas a podpora
- ocenenie a uznanie
- utriedenie a uzavretie
1. Úroveň starostlivosti – štandardy kvality
- cieľom procesu, v ktorom sa stanovujú štandardy kvality je o. i. Aj ochrana klienta a pacienta pre nekvalitnými postupmi
Kvalita a systémy, ktoré ju určujú
- kvalita = schopnosť jednotlivých zložiek výrobného procesu a výrobku samotného uspokojovať stanovené a predpokladané potreby zákazníka
- kvalitný systém služieb: (podľa MPSV )
- zaistí, že potreby zákazníka sú uspokojené
- zaručí, že zákazník poskytuje o dodaných službách spätnú informáciu
- berie do úvahy spoločenské súvislosti poskytovaných služieb
- berie ohľad na zákazníkove názory
- venuje pozornosť kultúre organizácie
Prenos – jedinec prežíva prítomnosť pod pretrvávajúcim
dojmom minulých skúseností
Protiprenos – terapeut reaguje na pacientov prenos alebo pacient začne pre terapeuta predstavovať nejaký nevyriešený aspekt významného vzťahu v terapeutovom živote
Vzťah reálny
- podpora v svojpomoci, angažovanosť pomôcť, fandenie klientovi, partnerstvo s ním
- partner, priateľ alebo rodinný príslušník nemôže byť terapeutovým klientom
Verbálna, neverbálna komunikácia
- verbálna – slová
- neverbálna – mimika, gestika, haptika, proxemika
- paraverbálna – neslovné zvuky ( zívanie, bručanie)
Rozhovor
Kroky rozhovoru:
- dozvedanie a objasnenie
- porozumenie
- súhlas a podpora
- ocenenie a uznanie
- utriedenie a uzavretie
Komunitný prístup
5.Komunitný prístup
- vyrastá zo sociálnej práce
- prevencia duševných chorôb a včasné zásahy, prípadne liečba
v rámci pôvodného prostredia pacienta
6.Transpersonálny prístup
Abraham H. Maslow, Anthony Sutich, Stanislav Grof – Spoločnosť transpersonálnej psychológie
- zameriava sa na neobvyklé zážitky prekonávajúce hranice
priestoru a času – zmenené stavy vedomia
- pojmy: myseľ, duch
- hlavné charakteristiky zmenených stavov vedomia:
- zmeny v myslení
- zmeny v prežívaní času
- strata vlády nad situáciou, nad sebou
- zmeny v prežívaní
- zmeny telesného obrazu (depersonalizácia)
- zmeny vnímania
- zmeny vo význame, či dôraze (osvietenie)
- pocit nevýslovného
- pocity omladnutia
- zvýšená sugestibilita
Forma zmeny vedomia – tranz – možno ho dosiahnuť pomocou drog, holotropného dýchania, meditácie
7. Zjednocujúce a celostné prístupy
- Je možné vytvorenie novej školy s názvom integrovaná alebo
multimodálna
- vyrastá zo sociálnej práce
- prevencia duševných chorôb a včasné zásahy, prípadne liečba
v rámci pôvodného prostredia pacienta
6.Transpersonálny prístup
Abraham H. Maslow, Anthony Sutich, Stanislav Grof – Spoločnosť transpersonálnej psychológie
- zameriava sa na neobvyklé zážitky prekonávajúce hranice
priestoru a času – zmenené stavy vedomia
- pojmy: myseľ, duch
- hlavné charakteristiky zmenených stavov vedomia:
- zmeny v myslení
- zmeny v prežívaní času
- strata vlády nad situáciou, nad sebou
- zmeny v prežívaní
- zmeny telesného obrazu (depersonalizácia)
- zmeny vnímania
- zmeny vo význame, či dôraze (osvietenie)
- pocit nevýslovného
- pocity omladnutia
- zvýšená sugestibilita
Forma zmeny vedomia – tranz – možno ho dosiahnuť pomocou drog, holotropného dýchania, meditácie
7. Zjednocujúce a celostné prístupy
- Je možné vytvorenie novej školy s názvom integrovaná alebo
multimodálna
Emil Frankl
Emil Frankl: …A presto ríci životu ano, Karmelitánské nakladatelství, 1996
-konečný cieľ bytia nie je sebauplatnenie, ale sebapresah
-pojmy: noogénna neuróza (neurotické zlyhanie vplyvom
existenciálnej frustrácie), paradoxná intencia ( chorý je vyzvaný
k tomu, aby robil to, čoho sa bojí a tak zľahčil svoje príznaky),
dereflexia ( odkláňanie pozornosti od nadmerného
sebapozorovania)
Gestalt terapia
Frederick S. Perls – zakladateľ
-uvedomovanie si samého seba v prítomnosti
-človek je modelovaný, zoznamovaný sám so sebou, terapeut ho
núti zotrvávať vo vlastnom pocite
Transakčná analýza
-rozbor komunikačných výmen, ktoré majú medzi sebou
najmenej dvaja ľudia
-tri hlavné stavy ega: rodič, dospelý, dieťa
Eric Berne: Jak si lidé hrají (1964)
-pojmy: hlad po kontakte, hlad po usporiadaní času, hlad po
kontakte
-v bežnom kontakte ľudia hrajú hry, ktoré napĺňajú ich základné
potreby
4. Systémový prístup rodinnej terapie
- spoluvytvárali ľudia z rôznych pracovných odvetví
-konečný cieľ bytia nie je sebauplatnenie, ale sebapresah
-pojmy: noogénna neuróza (neurotické zlyhanie vplyvom
existenciálnej frustrácie), paradoxná intencia ( chorý je vyzvaný
k tomu, aby robil to, čoho sa bojí a tak zľahčil svoje príznaky),
dereflexia ( odkláňanie pozornosti od nadmerného
sebapozorovania)
Gestalt terapia
Frederick S. Perls – zakladateľ
-uvedomovanie si samého seba v prítomnosti
-človek je modelovaný, zoznamovaný sám so sebou, terapeut ho
núti zotrvávať vo vlastnom pocite
Transakčná analýza
-rozbor komunikačných výmen, ktoré majú medzi sebou
najmenej dvaja ľudia
-tri hlavné stavy ega: rodič, dospelý, dieťa
Eric Berne: Jak si lidé hrají (1964)
-pojmy: hlad po kontakte, hlad po usporiadaní času, hlad po
kontakte
-v bežnom kontakte ľudia hrajú hry, ktoré napĺňajú ich základné
potreby
4. Systémový prístup rodinnej terapie
- spoluvytvárali ľudia z rôznych pracovných odvetví
Prostredie
5.Prostredie
-všetko, čo sa nachádza za hranicami nášho vlastného
organizmu
Nárazníky – ochranné faktory:
- osobnosť: sebahodnotenie, sebaúcta, sebavedomie
- príjem – porovnávanie platovej úrovne so svojím okolím –
miera spokojnosti
- vek – nemá so skóre životnej pohody takmer žiadnu súvislosť
- pohlavie – mladšie ženy šťastnejšie ako mladší muži, staršie
ženy menej šťastné ako starší muži
- zamestnanie a vzdelanie – nezamestnanosť – ničivý vplyv na
pocit osobnej pohody, spokojnosť s prácou = celková životná
spokojnosť
- náboženstvo – pozitívny vzťah k životnej spokojnosti u ľudí
mladších ako 65 rokov
- manželstvo a rodina – spokojnosť v manželstve – jedna
z najdôležitejších súčastí osobnej pohody
- spoločenské kontakty – zlepšenie pocitu šťastia
- životné udalosti – aj príjemné udalosti môžu znížiť pocit
životnej spokojnosti, ak človek stráca pocit, že zvláda svoj
život
- biologické vplyvy – zdravie – silne pozitívny vzťah ku šťastiu
Sociálna opora
- podporná medziľudská a inštitucionálna sieť
- nedostatok sociálnej opory – telesné ochorenia, psychické
- zameranie na prítomnosť
- zameranie na konkrétne ohraničené problémy
- zameranie na to, čo je pozorovateľné a vedomé
- stanovenie konkrétnych funkčných cieľov
- smerovanie k sebestačnosti klienta
- dôraz na vedeckosť
-všetko, čo sa nachádza za hranicami nášho vlastného
organizmu
Nárazníky – ochranné faktory:
- osobnosť: sebahodnotenie, sebaúcta, sebavedomie
- príjem – porovnávanie platovej úrovne so svojím okolím –
miera spokojnosti
- vek – nemá so skóre životnej pohody takmer žiadnu súvislosť
- pohlavie – mladšie ženy šťastnejšie ako mladší muži, staršie
ženy menej šťastné ako starší muži
- zamestnanie a vzdelanie – nezamestnanosť – ničivý vplyv na
pocit osobnej pohody, spokojnosť s prácou = celková životná
spokojnosť
- náboženstvo – pozitívny vzťah k životnej spokojnosti u ľudí
mladších ako 65 rokov
- manželstvo a rodina – spokojnosť v manželstve – jedna
z najdôležitejších súčastí osobnej pohody
- spoločenské kontakty – zlepšenie pocitu šťastia
- životné udalosti – aj príjemné udalosti môžu znížiť pocit
životnej spokojnosti, ak človek stráca pocit, že zvláda svoj
život
- biologické vplyvy – zdravie – silne pozitívny vzťah ku šťastiu
Sociálna opora
- podporná medziľudská a inštitucionálna sieť
- nedostatok sociálnej opory – telesné ochorenia, psychické
- zameranie na prítomnosť
- zameranie na konkrétne ohraničené problémy
- zameranie na to, čo je pozorovateľné a vedomé
- stanovenie konkrétnych funkčných cieľov
- smerovanie k sebestačnosti klienta
- dôraz na vedeckosť
Humanistické a existenciálne prístupy
3.Humanistické a existenciálne prístupy
Daseinanalýza
- analýza prítomného bytia vychádza z existencionálnej filozofie
Predstavitelia: Ludwig Binswanger, Medard Boss
Rogersovský prístup
- nedirektívna, na človeka zameraná terapia
- pojmy: akceptácia (prijatie osoby terapeutom), empatia (vcítenie sa), autenticita (schopnosť terapeuta byť sám sebou), kongruencia (zhoda so sebou samým)
- terapeut používa v rozhovore reflexiu (zrkadlenie)
- terapeut pomáha osobe k sebaexplorácii (sebapreskúmávaniu) prostredníctvom explikácií (objasňovanie) – hľadanie osobných významov, porozumenie súvislostiam.
Logoterapia
- liečba vychádzajúca zo zmyslu života
(asertívneho správania)
Daseinanalýza
- analýza prítomného bytia vychádza z existencionálnej filozofie
Predstavitelia: Ludwig Binswanger, Medard Boss
Rogersovský prístup
- nedirektívna, na človeka zameraná terapia
- pojmy: akceptácia (prijatie osoby terapeutom), empatia (vcítenie sa), autenticita (schopnosť terapeuta byť sám sebou), kongruencia (zhoda so sebou samým)
- terapeut používa v rozhovore reflexiu (zrkadlenie)
- terapeut pomáha osobe k sebaexplorácii (sebapreskúmávaniu) prostredníctvom explikácií (objasňovanie) – hľadanie osobných významov, porozumenie súvislostiam.
Logoterapia
- liečba vychádzajúca zo zmyslu života
(asertívneho správania)
Reakcie
4.Reakcie
-podmieňovanie
-bezmocnosť a beznádej – naučená bezmocnosť po
predchádzajúcich neúspešných riešeniach problémových
situácií
- kríza a trauma:
- kríza je vymedzovaná jedincom, trvá približne 6 týždňov,
člověk cíti potrebu zmeny
- trauma – udalosť s prvkami nepredvídateľnosti a
neovládateľnosti
-vracajúca sa predstava udalosti
-nadmerná ostražitosť
-stiahnutie sa (podobné ako depresia)
-vyhýbanie sa miestam, kde sa udalosť stala
Časový priebeh reakcie na traumatizujúcu udalosť:
-fáza omámenia a šoku – od 0 do 36 hodín po udalosti
-fáza výkriku („Čo sa stalo?!“) – do 3 dní po udalosti
-hľadanie zmyslu („Prečo sa nám to stalo ?“) 3 dni – 2 týždne
-popretie a znovuprežívanie („Možno sa mi to len snívalo…“) 2
týždne – 1 mesiac
-posttraumatická fáza – od 1 mesiaca do 3 mesiacov:
-uviaznutie v posttraumatických reakciách = posttraumatická
stresová porucha
-uzdravenie = uzavretie
- skúmali správanie celkov a spôsob ich spájania s okolím
- teória koevolúcie – vzájomná závislosť jedincov, ktorí obývajú spoločný priestor
- ekologická teória – zákon života, zákon prostredia, zákon človeka
škola z Palo Alto – spojenie komunikačnej teórie s psychopatológiou rodiny
-podmieňovanie
-bezmocnosť a beznádej – naučená bezmocnosť po
predchádzajúcich neúspešných riešeniach problémových
situácií
- kríza a trauma:
- kríza je vymedzovaná jedincom, trvá približne 6 týždňov,
člověk cíti potrebu zmeny
- trauma – udalosť s prvkami nepredvídateľnosti a
neovládateľnosti
-vracajúca sa predstava udalosti
-nadmerná ostražitosť
-stiahnutie sa (podobné ako depresia)
-vyhýbanie sa miestam, kde sa udalosť stala
Časový priebeh reakcie na traumatizujúcu udalosť:
-fáza omámenia a šoku – od 0 do 36 hodín po udalosti
-fáza výkriku („Čo sa stalo?!“) – do 3 dní po udalosti
-hľadanie zmyslu („Prečo sa nám to stalo ?“) 3 dni – 2 týždne
-popretie a znovuprežívanie („Možno sa mi to len snívalo…“) 2
týždne – 1 mesiac
-posttraumatická fáza – od 1 mesiaca do 3 mesiacov:
-uviaznutie v posttraumatických reakciách = posttraumatická
stresová porucha
-uzdravenie = uzavretie
- skúmali správanie celkov a spôsob ich spájania s okolím
- teória koevolúcie – vzájomná závislosť jedincov, ktorí obývajú spoločný priestor
- ekologická teória – zákon života, zákon prostredia, zákon človeka
škola z Palo Alto – spojenie komunikačnej teórie s psychopatológiou rodiny
Mimoriadna udalosť
- Mimoriadna udalosť – stav náhlej zmeny v množstve alebo
v usporiadaní ničivých síl – klasifikácia mimoriadnych
udalostí:
- Hromadné nešťastie obmedzené – najviac 10 zranených
- Hromadné nešťastie rozsiahle – počet zasiahnutých do 50
- Katastrofa – viac ako 50 postihnutých – havária, živelná pohroma
- Klimatické katastrofy: zemetrasenie, sopečná činnosť, poveternostné vplyvy
- Katastrofy spôsobené činnosťou človeka: vojnový konflikt, civilizačné ( požiare, priemyselné havárie s únikom chemických jedov, radiácie)
-Pôsobenie stresorov v čase
- Akútne – zvýšenie obranyschopnosti
- Chronické – zníženie obranyschopnosti
- Intermitentné ( prerušované) – syndróm vyhorenia
3. Organizmus
-psychosociálne súvislosti – zraniteľnosťou a znevýhodneniami
sa zaoberajú prístupy sociálnej práce
-vnímanie ohrozenia – nebezpečná je prílišná ustrašenosť, ale aj
prehliadanie hrozby
-vnímanie vlastných síl a zdrojov – pre niekoho je nádoba
poloprázdna, pre iného poloplná
-reakcie organizmu na úrovni správania sa a biologických zmien
– nácvikové postupy (relaxácie, biofeedback, nácvik
v usporiadaní ničivých síl – klasifikácia mimoriadnych
udalostí:
- Hromadné nešťastie obmedzené – najviac 10 zranených
- Hromadné nešťastie rozsiahle – počet zasiahnutých do 50
- Katastrofa – viac ako 50 postihnutých – havária, živelná pohroma
- Klimatické katastrofy: zemetrasenie, sopečná činnosť, poveternostné vplyvy
- Katastrofy spôsobené činnosťou človeka: vojnový konflikt, civilizačné ( požiare, priemyselné havárie s únikom chemických jedov, radiácie)
-Pôsobenie stresorov v čase
- Akútne – zvýšenie obranyschopnosti
- Chronické – zníženie obranyschopnosti
- Intermitentné ( prerušované) – syndróm vyhorenia
3. Organizmus
-psychosociálne súvislosti – zraniteľnosťou a znevýhodneniami
sa zaoberajú prístupy sociálnej práce
-vnímanie ohrozenia – nebezpečná je prílišná ustrašenosť, ale aj
prehliadanie hrozby
-vnímanie vlastných síl a zdrojov – pre niekoho je nádoba
poloprázdna, pre iného poloplná
-reakcie organizmu na úrovni správania sa a biologických zmien
– nácvikové postupy (relaxácie, biofeedback, nácvik
Rodina a skupina
2.Rodina a skupina
Vymedzenie rodiny a skupiny
Rodina – skupina jedincov spojená pokrvnými vzťahmi alebo manželstvom
Pre rodinu aj skupinu sú významné:
-vzťahy medzi jej členmi
-spoločný priestor pre dorozumievanie
-zisky a vzájomne uspokojované potreby členov
Rodina – systém – všeobecné znaky:
-regulácia – stanovovanie pravidiel
-spracovanie a uchovanie informácií
-schopnosť prispôsobiť sa zmeneným vonkajším a vnútorným
podmienkam
-schopnosť sebaorganizácie
-vyvinutie stratégií pre vlastné správanie
Štruktúra a dynamika rodiny a skupiny
V rámci štruktúry pozorujeme:
-počet členov skupiny a ich funkcie
-čas, ktorý spolu trávia a spôsob akým ho spolu trávia
-hranice: generačné, sexuálne, vonkajšie (voči sebe sa správajú
ináč ako k cudzím ľuďom), vnútorné ( rozdielne pravidlá
správania pre členov rozdielnych rodinných subsystémov)
-ciele celku i jednotlivých členov
-normy a ich tradovanie
-rituály – následnosť činností alebo úkonov viazaných k určitej
kolektívnej sile
-rola – pozícia a jednanie jedinca
-otvorenosť rodiny – systém sociálnej opory
3.Komunita
- život človeka v spoločenstve a obci
Dôležité prvky obce:
- doprava
- bývanie
- zamestnanie
- voľný čas
- informovanosť a angažovanosť
Komunita: občianska, terapeutická (žiť a učiť sa spolu), výcviková
Svojpomoc – občianske združenia:
- ľudia s telesnými a duševnými chorobami
- zmena návykového správania
- prekonávanie krízy spojené s náhlou zmenou
- priatelia a príbuzní postihnutých osôb
- vzájomná pomoc menšín
- presadenie alebo ochrana ohraničeného záujmu
Vymedzenie rodiny a skupiny
Rodina – skupina jedincov spojená pokrvnými vzťahmi alebo manželstvom
Pre rodinu aj skupinu sú významné:
-vzťahy medzi jej členmi
-spoločný priestor pre dorozumievanie
-zisky a vzájomne uspokojované potreby členov
Rodina – systém – všeobecné znaky:
-regulácia – stanovovanie pravidiel
-spracovanie a uchovanie informácií
-schopnosť prispôsobiť sa zmeneným vonkajším a vnútorným
podmienkam
-schopnosť sebaorganizácie
-vyvinutie stratégií pre vlastné správanie
Štruktúra a dynamika rodiny a skupiny
V rámci štruktúry pozorujeme:
-počet členov skupiny a ich funkcie
-čas, ktorý spolu trávia a spôsob akým ho spolu trávia
-hranice: generačné, sexuálne, vonkajšie (voči sebe sa správajú
ináč ako k cudzím ľuďom), vnútorné ( rozdielne pravidlá
správania pre členov rozdielnych rodinných subsystémov)
-ciele celku i jednotlivých členov
-normy a ich tradovanie
-rituály – následnosť činností alebo úkonov viazaných k určitej
kolektívnej sile
-rola – pozícia a jednanie jedinca
-otvorenosť rodiny – systém sociálnej opory
3.Komunita
- život človeka v spoločenstve a obci
Dôležité prvky obce:
- doprava
- bývanie
- zamestnanie
- voľný čas
- informovanosť a angažovanosť
Komunita: občianska, terapeutická (žiť a učiť sa spolu), výcviková
Svojpomoc – občianske združenia:
- ľudia s telesnými a duševnými chorobami
- zmena návykového správania
- prekonávanie krízy spojené s náhlou zmenou
- priatelia a príbuzní postihnutých osôb
- vzájomná pomoc menšín
- presadenie alebo ochrana ohraničeného záujmu
Behaviorizmus a kognit. – behav.prístupy
2.Behaviorizmus a kognit. – behav.prístupy
Behavior = správanie
- teória pozorovateľného učenia (podmieňovania) nie myslenia
I.P. Pavlov – klasické podmieňovanie
E. Thorndike, B. F. Skinner – operantné podmieňovanie (pokus – omyl)
Uplatnenie behaviorálneho prístupu v terapii:
- systematická desenzibilizácia
- averzívne podmieňovanie
- hospodárenie so žetónmi
- napodobňovanie modelu
- asertívny tréning
George Kelly – kognitívna teória osobnosti
Albert Ellis – racionálne – emočný tréning
Aaron T. Beck – terapie depresií
Kognitívne terapeutické postupy sa zaoberajú spochybňovaním negatívnych automatických myšlienok („Ten konkurz určite nezvládnem…“), ktoré pramenia z dysfunkčných presvedčení ( „Ako obyčajne budem v nesprávnom čase na nesprávnom mieste…“) a tie vychádzajú z raných schém („Som jednoducho babrák…“).
Základné rysy kognitívno behaviorálnej terapie: (Kratochvíl´98
- úsporné časové rozpätie terapie
- otvorená aktívna spolupráca ako základ vzťahu medzi terapeutom a pacientom
- východisko v teóriách učenia
Behavior = správanie
- teória pozorovateľného učenia (podmieňovania) nie myslenia
I.P. Pavlov – klasické podmieňovanie
E. Thorndike, B. F. Skinner – operantné podmieňovanie (pokus – omyl)
Uplatnenie behaviorálneho prístupu v terapii:
- systematická desenzibilizácia
- averzívne podmieňovanie
- hospodárenie so žetónmi
- napodobňovanie modelu
- asertívny tréning
George Kelly – kognitívna teória osobnosti
Albert Ellis – racionálne – emočný tréning
Aaron T. Beck – terapie depresií
Kognitívne terapeutické postupy sa zaoberajú spochybňovaním negatívnych automatických myšlienok („Ten konkurz určite nezvládnem…“), ktoré pramenia z dysfunkčných presvedčení ( „Ako obyčajne budem v nesprávnom čase na nesprávnom mieste…“) a tie vychádzajú z raných schém („Som jednoducho babrák…“).
Základné rysy kognitívno behaviorálnej terapie: (Kratochvíl´98
- úsporné časové rozpätie terapie
- otvorená aktívna spolupráca ako základ vzťahu medzi terapeutom a pacientom
- východisko v teóriách učenia
Pojmy
-Etopédia – mládež s poruchami správania
-Psychopédia – ľudia s mentálnym postihnutím
-Somatopédia – ľudia s telesným postihnutím a dlhodobo chorí
-Logopédia – náprava rečových porúch
-Surdopédia – ľudia s poruchami sluchu
-Tyflopédia – ľudia so zrakovým postihnutím
-Snaha o integráciu (zjednotenie) a inklúziu ( včlenenie) ľudí
s postihnutím do spoločnosti
-Potrebná je dlhodobá spolupráca psychológa s klientom,
náväznosť, ktorá by umožňovala rozvoj klienta
4.Pastoračná starostlivosť
-vzájomné obohatenie teológie a psychoterapie
-poradenstvo v cirkevnom kontexte
-počíta sa s uzdravujúcim vplyvom kresťanskej viery
-Psychiater a psychológ môžu veriacemu pomôcť k tomu, aby
mohol svoju vieru dobre a zdravo užívať.“ (Goldman)
5.Manželské a rodinné poradenstvo
-zaoberajú sa rodinnými a všeobecne medziľudskými vzťahmi
s cieľom nájsť čo najuspokojivejšie riešenie pri narušení, rozpade
alebo kríze vzťahov
-spolupráca klinického psychológa s laickými poradcami
-napr. postoje k samovraždám (židovsko – kresťanský
predpoklad – život je dar, Japonsko – samovražda – vec cti)
-miešanie kultúr zneisťuje – napr. ak má lekár uznať právo na
autonómiu Svedka Jehovovho
-miešanie kultúr obohacuje – africké tradície – návrat do
skupiny, spolunáležitosť.
-Psychopédia – ľudia s mentálnym postihnutím
-Somatopédia – ľudia s telesným postihnutím a dlhodobo chorí
-Logopédia – náprava rečových porúch
-Surdopédia – ľudia s poruchami sluchu
-Tyflopédia – ľudia so zrakovým postihnutím
-Snaha o integráciu (zjednotenie) a inklúziu ( včlenenie) ľudí
s postihnutím do spoločnosti
-Potrebná je dlhodobá spolupráca psychológa s klientom,
náväznosť, ktorá by umožňovala rozvoj klienta
4.Pastoračná starostlivosť
-vzájomné obohatenie teológie a psychoterapie
-poradenstvo v cirkevnom kontexte
-počíta sa s uzdravujúcim vplyvom kresťanskej viery
-Psychiater a psychológ môžu veriacemu pomôcť k tomu, aby
mohol svoju vieru dobre a zdravo užívať.“ (Goldman)
5.Manželské a rodinné poradenstvo
-zaoberajú sa rodinnými a všeobecne medziľudskými vzťahmi
s cieľom nájsť čo najuspokojivejšie riešenie pri narušení, rozpade
alebo kríze vzťahov
-spolupráca klinického psychológa s laickými poradcami
-napr. postoje k samovraždám (židovsko – kresťanský
predpoklad – život je dar, Japonsko – samovražda – vec cti)
-miešanie kultúr zneisťuje – napr. ak má lekár uznať právo na
autonómiu Svedka Jehovovho
-miešanie kultúr obohacuje – africké tradície – návrat do
skupiny, spolunáležitosť.
Demografický posun
4.Demografický posun
-starnutie a vymieranie európskej západnej civilizácie
-kvalita života „…je potrebné dodať život rokom, nielen roky
životu.“
-človek síce starnutím stráda, ale nemal by byť sám sebou
považovaný za príťaž
4.Ekonomika a etika
-autonómia pacienta – od r. 1990 sa v USA môže pacient za
určitých podmienok rozhodnúť, či chce alebo nechce byť po
určitom liečebnom zákroku resuscitovaný – pacient prijíma časť
zodpovednosti za prechod od zachraňovacej k paliatívnej
starostlivosti
-predpokadá sa , že sebe ušetrí ďalšie utrpenie a zdravotníctvu
ďalšie náklady
-človek síce starnutím stráda, ale nemal by byť sám sebou
považovaný za príťaž
Prejavy na úrovni biologických reakcií organizmu:
1. Mediátory (sprostredkovatelia) – látky, ktoré sa na podnet
uvoľňujú z neuroendokrinného systému
2. Efektory (výkonné orgánové systémy) – reagujú na pôsobenie
mediátorov – sú to imunitný systém, kardiovaskulárny systém,
tukové a svalové tkanivo
3. Vznik ochorenia
2. Podnety
-Životné udalosti a každodenné starosti
-Erich Lindemann – teória krízy – následnosť reakcií na stratu
(úmrtie blízkeho človeka môže mať za následok nielen depresiu,
ale aj rozvoj nádorového ochorenia)
-Podnety, ktoré môžu spôsobiť krízu
-Kríza – presahuje bežný repert. vyrovnávacích stratégií jedinca
-Môžu ju navodiť:
- Situačné podnety (muž zistí, že je mu žena neverná)
- Životné udalosti (narodenie dieťaťa, nástup do zamestnania)
- Neriešené vývinové otázky (dievča chce po rozchode
s chlapcom spáchať samovraždu – v detstve jej zomrel otec a
ona to znovu prežíva)
- Náhle traumatizujúce stresory (znásilnenie,prežitie prír.katastr.)
- Zvýšene zraniteľní ľudia – podprahové podnety
- Vražedné alebo samovražedné popudy
-Podnety, ktoré spôsobujú traumu
- Náhla vonkajšia udalosť, ktorá svojím pôsobením na
organizmus vyvolá jeho poškodenie
-starnutie a vymieranie európskej západnej civilizácie
-kvalita života „…je potrebné dodať život rokom, nielen roky
životu.“
-človek síce starnutím stráda, ale nemal by byť sám sebou
považovaný za príťaž
4.Ekonomika a etika
-autonómia pacienta – od r. 1990 sa v USA môže pacient za
určitých podmienok rozhodnúť, či chce alebo nechce byť po
určitom liečebnom zákroku resuscitovaný – pacient prijíma časť
zodpovednosti za prechod od zachraňovacej k paliatívnej
starostlivosti
-predpokadá sa , že sebe ušetrí ďalšie utrpenie a zdravotníctvu
ďalšie náklady
-človek síce starnutím stráda, ale nemal by byť sám sebou
považovaný za príťaž
Prejavy na úrovni biologických reakcií organizmu:
1. Mediátory (sprostredkovatelia) – látky, ktoré sa na podnet
uvoľňujú z neuroendokrinného systému
2. Efektory (výkonné orgánové systémy) – reagujú na pôsobenie
mediátorov – sú to imunitný systém, kardiovaskulárny systém,
tukové a svalové tkanivo
3. Vznik ochorenia
2. Podnety
-Životné udalosti a každodenné starosti
-Erich Lindemann – teória krízy – následnosť reakcií na stratu
(úmrtie blízkeho človeka môže mať za následok nielen depresiu,
ale aj rozvoj nádorového ochorenia)
-Podnety, ktoré môžu spôsobiť krízu
-Kríza – presahuje bežný repert. vyrovnávacích stratégií jedinca
-Môžu ju navodiť:
- Situačné podnety (muž zistí, že je mu žena neverná)
- Životné udalosti (narodenie dieťaťa, nástup do zamestnania)
- Neriešené vývinové otázky (dievča chce po rozchode
s chlapcom spáchať samovraždu – v detstve jej zomrel otec a
ona to znovu prežíva)
- Náhle traumatizujúce stresory (znásilnenie,prežitie prír.katastr.)
- Zvýšene zraniteľní ľudia – podprahové podnety
- Vražedné alebo samovražedné popudy
-Podnety, ktoré spôsobujú traumu
- Náhla vonkajšia udalosť, ktorá svojím pôsobením na
organizmus vyvolá jeho poškodenie
Hlavné funkcie sexuality
- hlavné funkcie sexuality:
- idividuálna alebo rekreačná – prinášajúca radosť, uvolnenie
- párová alebo komunikačná – sexuálny styk je posudzovaný ako hlboko dôverný rozhovor dvojice
- druhová alebo prokreačná – plodenie potomstva
Sebavedomie, sebaponímanie, telesný obraz, pamäť
-jednotu osobnosti ovplyvňuje kvalita vedomia, štruktúra jástva
a sila vôle – stav mysli, ktorej základom je bdelosť
Sebaponímanie – relatívne stály a ucelený, súčasne však meniaci sa vzťah ľudského jedinca k sebe samému i k subjektívne dôležitým skutočnostiam jeho života (Vymetal, 1996)
-do sebaponímania spadá sebahodnotenie,sebaúcta,svedomie
-ak je sebaponímanie ohrozené, prežívame úzkosť a bránime sa
obrannými mechanizmami
-telesná schéma – zovňajšok človeka je spoločenským
predstaviteľom spoločnosti
-vonkajší zjav je súčasť sebahodnotenia
-tvár je pre spoločenský život človeka ústredná
Úzkosť
-označenie subjektívneho prežívania neistoty,
neurčitých obáv,
starostí, doprevádzané somatickými príznakmi.
-Vzniká ako reakcia na signál nebezpečenstva – pocit
bezmocnosti – posilnenie úzkosti
-Separačná úzkosť – odpoveď na stratu – depresívna reakcia
- Je možné zostať pri starej škole
- Zjednotenie starých škôl a prístupov pomocou spoločných
prvkov v teórii a prostredníctvom tímovej spolupráce
- idividuálna alebo rekreačná – prinášajúca radosť, uvolnenie
- párová alebo komunikačná – sexuálny styk je posudzovaný ako hlboko dôverný rozhovor dvojice
- druhová alebo prokreačná – plodenie potomstva
Sebavedomie, sebaponímanie, telesný obraz, pamäť
-jednotu osobnosti ovplyvňuje kvalita vedomia, štruktúra jástva
a sila vôle – stav mysli, ktorej základom je bdelosť
Sebaponímanie – relatívne stály a ucelený, súčasne však meniaci sa vzťah ľudského jedinca k sebe samému i k subjektívne dôležitým skutočnostiam jeho života (Vymetal, 1996)
-do sebaponímania spadá sebahodnotenie,sebaúcta,svedomie
-ak je sebaponímanie ohrozené, prežívame úzkosť a bránime sa
obrannými mechanizmami
-telesná schéma – zovňajšok človeka je spoločenským
predstaviteľom spoločnosti
-vonkajší zjav je súčasť sebahodnotenia
-tvár je pre spoločenský život človeka ústredná
Úzkosť
-označenie subjektívneho prežívania neistoty,
neurčitých obáv,
starostí, doprevádzané somatickými príznakmi.
-Vzniká ako reakcia na signál nebezpečenstva – pocit
bezmocnosti – posilnenie úzkosti
-Separačná úzkosť – odpoveď na stratu – depresívna reakcia
- Je možné zostať pri starej škole
- Zjednotenie starých škôl a prístupov pomocou spoločných
prvkov v teórii a prostredníctvom tímovej spolupráce
Psychoanalýza a psychodynamické prístupy
1. Psychoanalýza a psychodynamické prístupy
S. Freud, J. Breuer – neurotické stavy sú podmienené potlačovanými pudmi
- pojmy: ego = vedomie, superego = predvedomie (ideálna
predstava o sebe + svedomie), id = nevedomie
- libido – vývin dieťaťa je hnaný pudovým eroticko –
sexuálnym slastným uspokojením vo fáze orálnej, análnej a
falickej
- Oidipov, Elektrin komplex – túžba obsadiť miesto rodiča
vlastného pohlavia – v dobrom prípade vedie k identifikácii
s rodičom
- Prenos = vzťah pacienta k terapeutovi na základe
opakovania vzťahov k dôležitým postavám jeho života
- Protiprenos = terapeutova reakcia na pacientov prenos
alebo terapeutove opakovanie vzťahov k vlastným dôležitým osobám
Alfred Adler
- zakladateľ individuálnej psychológie
- r.1920, Viedeň – prvá detská poradňa
- človeka považuje za bytosť sociálnu, určenú sociálnymi
potrebami
- pojmy: agresivita – dôležitejšia ako sexualita, túžba po
moci – hnacia sila
- životný cieľ – potreba začleniť sa do spoločnosti – potreba
uplatniť sa v tejto spoločnosti
S. Freud, J. Breuer – neurotické stavy sú podmienené potlačovanými pudmi
- pojmy: ego = vedomie, superego = predvedomie (ideálna
predstava o sebe + svedomie), id = nevedomie
- libido – vývin dieťaťa je hnaný pudovým eroticko –
sexuálnym slastným uspokojením vo fáze orálnej, análnej a
falickej
- Oidipov, Elektrin komplex – túžba obsadiť miesto rodiča
vlastného pohlavia – v dobrom prípade vedie k identifikácii
s rodičom
- Prenos = vzťah pacienta k terapeutovi na základe
opakovania vzťahov k dôležitým postavám jeho života
- Protiprenos = terapeutova reakcia na pacientov prenos
alebo terapeutove opakovanie vzťahov k vlastným dôležitým osobám
Alfred Adler
- zakladateľ individuálnej psychológie
- r.1920, Viedeň – prvá detská poradňa
- človeka považuje za bytosť sociálnu, určenú sociálnymi
potrebami
- pojmy: agresivita – dôležitejšia ako sexualita, túžba po
moci – hnacia sila
- životný cieľ – potreba začleniť sa do spoločnosti – potreba
uplatniť sa v tejto spoločnosti
Kvalita starostlivosti hodnotená užívateľmi
Kvalita starostlivosti hodnotená užívateľmi
- úroveň spokojnosti pacientov odráža schopnosť
zdravotníckeho zariadenia vychádzať im v ústrety:
- spokojnosť s odbornou starostlivosťou
- spokojnosť s ľudským prístupom
- spokojnosť s tzv. hotelovými službami (stravovanie, hygiena,
režim dňa, dostupnosť telefónu, televízoru a pod.)
Kvalita života a jej meranie
Honzák (2000) – kvalita života z bio – psycho – sociálno – spirutuálneho rozmeru (u onkologických pacientov)
- telesná pohoda a príznaky
- psychická pohoda
- sociálna pohoda
- duchovná pohoda
2. Efektivita služby
- stanovenie primeraných cieľov
- prihliadnutie k stanovisku ľudí
- posudzovanie efektivity liečebného zákroku – koľko kvalitne
prežitých rokov za aké náklady pacientovi prinesie
3. Cesty k zlepšeniu akosti a efektivity
- riadená starostlivosť by mala zohľadňovať: potreby
užívateľov, možnosti poskytovateľov, zdroje –
- úroveň spokojnosti pacientov odráža schopnosť
zdravotníckeho zariadenia vychádzať im v ústrety:
- spokojnosť s odbornou starostlivosťou
- spokojnosť s ľudským prístupom
- spokojnosť s tzv. hotelovými službami (stravovanie, hygiena,
režim dňa, dostupnosť telefónu, televízoru a pod.)
Kvalita života a jej meranie
Honzák (2000) – kvalita života z bio – psycho – sociálno – spirutuálneho rozmeru (u onkologických pacientov)
- telesná pohoda a príznaky
- psychická pohoda
- sociálna pohoda
- duchovná pohoda
2. Efektivita služby
- stanovenie primeraných cieľov
- prihliadnutie k stanovisku ľudí
- posudzovanie efektivity liečebného zákroku – koľko kvalitne
prežitých rokov za aké náklady pacientovi prinesie
3. Cesty k zlepšeniu akosti a efektivity
- riadená starostlivosť by mala zohľadňovať: potreby
užívateľov, možnosti poskytovateľov, zdroje –
Vymedzenie a predmet klinickej psychológie
Vymedzenie a predmet klinickej psychológie
Klinickú psychológiu môžeme vymedziť niekoľkými spôsobmi:
1.ako vedný odbor, ktorý prenáša psychologické poznatky do zdravotníctva
2.ako vedný odbor, ktorý skúma duševný život človeka v biopsychosociálnych súvislostiach
3.ako vedný odbor, ktorý používa dostupné znalosti o ľudskom
správaní na riešenie problémov a ťažkostí
Kline (gr.) = lehátko, lôžko
- klin. psych. – zaoberá sa jedinečnosťou človeka a jeho
duševného života v situáciách, ktoré sa v našej kultúre
spájajú s lôžkom ( domácim aj nemocničným – situácie
rodenia, pohlavného styku, choroby, zranenia, bolesti, únavy a
zomierania)
Slová „klinika a klinický dnes používame v štyroch hlavných významoch:
-lôžkový – klinika ako lôžkové zariadenie
- prakticky výukový – klinika ako zariadenie kde prebieha
vyučovanie študentov medicíny
- kazuistický – súhrn subjektívnych a objektívnych príznakov,
ktoré sú pre určitú chorobu charakteristické
- vychádzajúci z pozorovateľnej skúsenosti – klinickú smrť
predstavuje zástava dychu a srdečnej činnosti, kdežto určujúci
typ smrti
– mozgovú možno určiť len za pomoci prístrojov
- podporuje zamestnancov pri zvyšovaní kvalifikácie a odbornom raste
- stráži výdavky
- zvyšuje účinnosť pri poskytovaní služieb
Klinickú psychológiu môžeme vymedziť niekoľkými spôsobmi:
1.ako vedný odbor, ktorý prenáša psychologické poznatky do zdravotníctva
2.ako vedný odbor, ktorý skúma duševný život človeka v biopsychosociálnych súvislostiach
3.ako vedný odbor, ktorý používa dostupné znalosti o ľudskom
správaní na riešenie problémov a ťažkostí
Kline (gr.) = lehátko, lôžko
- klin. psych. – zaoberá sa jedinečnosťou človeka a jeho
duševného života v situáciách, ktoré sa v našej kultúre
spájajú s lôžkom ( domácim aj nemocničným – situácie
rodenia, pohlavného styku, choroby, zranenia, bolesti, únavy a
zomierania)
Slová „klinika a klinický dnes používame v štyroch hlavných významoch:
-lôžkový – klinika ako lôžkové zariadenie
- prakticky výukový – klinika ako zariadenie kde prebieha
vyučovanie študentov medicíny
- kazuistický – súhrn subjektívnych a objektívnych príznakov,
ktoré sú pre určitú chorobu charakteristické
- vychádzajúci z pozorovateľnej skúsenosti – klinickú smrť
predstavuje zástava dychu a srdečnej činnosti, kdežto určujúci
typ smrti
– mozgovú možno určiť len za pomoci prístrojov
- podporuje zamestnancov pri zvyšovaní kvalifikácie a odbornom raste
- stráži výdavky
- zvyšuje účinnosť pri poskytovaní služieb
Asertivita
Asertivita - priame, úprimné vyjadrovanie svojich názorov a
citov v priamej /pozitívnej alebo negatívnej/ podobe bez toho,
aby sme porušovali práva iných ľudí, ale ani svoje vlastné.
Je to komplex piatich prvkov:
1. schopnosť povedať nie,
2. schopnosť požiadať o láskavosť,
3. schopnosť začať, udržať a ukončiť konverzáciu,
4. vyjadriť svoje kladné a záporné emócie,
5. vzniesť svoje oprávnené požiadavky.
Obranné frustračné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvaľovanie viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potláčanie /snažíme sa zabudnúť/, racionalizácia /ospra-vedlňovanie sa/, únik /k alkoholu, rojčeniu/, identifikácia /človek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa cieľ podarilo dosiahnuť/ regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/, fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii /človek sa správa opačne než cíti/.
Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii správať - mravy, obyčaje.
Modálna osobnosť- zahrňuje a vyznačuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry spoločnosti. Táto osobnosť je vlastne reprezentantom tejto kultúry.
Bazálna osobnosť- prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.
citov v priamej /pozitívnej alebo negatívnej/ podobe bez toho,
aby sme porušovali práva iných ľudí, ale ani svoje vlastné.
Je to komplex piatich prvkov:
1. schopnosť povedať nie,
2. schopnosť požiadať o láskavosť,
3. schopnosť začať, udržať a ukončiť konverzáciu,
4. vyjadriť svoje kladné a záporné emócie,
5. vzniesť svoje oprávnené požiadavky.
Obranné frustračné mechanizmy- agresia /útok na prekážku/, projekcia /zvaľovanie viny na iných/, somatizácia /zdravotný stav/, represia - potláčanie /snažíme sa zabudnúť/, racionalizácia /ospra-vedlňovanie sa/, únik /k alkoholu, rojčeniu/, identifikácia /človek sa identifikuje so skupinou, ktorej sa cieľ podarilo dosiahnuť/ regresia /primitivizácia správania/, reštrikcia /unikanie obmedzovaním seba samého/, fixácia - stereotypizácia /orientácia na menný spôsob správania sa/, vytváranie reakcii /človek sa správa opačne než cíti/.
Kultúrne vzorce- schémy správania sa, vzorce správania sa, ako sa treba v istej situácii správať - mravy, obyčaje.
Modálna osobnosť- zahrňuje a vyznačuje sa charakteristickými znakmi danej kultúry spoločnosti. Táto osobnosť je vlastne reprezentantom tejto kultúry.
Bazálna osobnosť- prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.
Podriadenosť
Podriadenosť - podriadenie sa skupinovým normám správania, aj keď naša percepcia nie je v zhode s týmito normami (sem patria aj historické javy napr. Hitlerove sfanatizovanie národov)
- r. 1963 uskutočnil Milgram experiment: skúmal slepú oddanosť autorite ; úloha trestu v učení – pokusná osoba dostala inštrukcia, že ak druhá pokusná osoba urobí chybu tak ju treba potrestať - viď Cumminsová
Podriadenie sa a zjavná autorita
- Bickman predpokladal, že podriadenie bude väčšie ak zjavná Pomáhajúce správanie (prosociálne správanie)
- intervencia okoloidúcich
- pokusné osoby – samé, pokusné osoby – akoby v skupine boli svedkami domnelého epileptického záchvatu - nereagovali, obava nesprávneho správania ; pasivita druhých môže ovplyvniť našu ochotu aktívne sa do situácie zapojiť
Zhrnutie
1. Skupinové normy a tlak môžu viesť ľudí k modifikovaniu svojho správania a úsudkov. Sociálne normy, ktoré sú produktom sociálnych vzťahov zdieľaných členmi skupiny špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre skupinu prípustné alebo neprípustné. Sociálny tlak môže spôsobiť, že ľudia sa podriadia skupinovým normám aj v prípade, ak nimi percipovaná situácia nie je v zhode s týmito normami. Podriadenie sa autorite býva výraznejšie, ak je autorita demonštrovaná znakmi a symbolmi, ktoré robia autoritu viditeľnou.
- r. 1963 uskutočnil Milgram experiment: skúmal slepú oddanosť autorite ; úloha trestu v učení – pokusná osoba dostala inštrukcia, že ak druhá pokusná osoba urobí chybu tak ju treba potrestať - viď Cumminsová
Podriadenie sa a zjavná autorita
- Bickman predpokladal, že podriadenie bude väčšie ak zjavná Pomáhajúce správanie (prosociálne správanie)
- intervencia okoloidúcich
- pokusné osoby – samé, pokusné osoby – akoby v skupine boli svedkami domnelého epileptického záchvatu - nereagovali, obava nesprávneho správania ; pasivita druhých môže ovplyvniť našu ochotu aktívne sa do situácie zapojiť
Zhrnutie
1. Skupinové normy a tlak môžu viesť ľudí k modifikovaniu svojho správania a úsudkov. Sociálne normy, ktoré sú produktom sociálnych vzťahov zdieľaných členmi skupiny špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre skupinu prípustné alebo neprípustné. Sociálny tlak môže spôsobiť, že ľudia sa podriadia skupinovým normám aj v prípade, ak nimi percipovaná situácia nie je v zhode s týmito normami. Podriadenie sa autorite býva výraznejšie, ak je autorita demonštrovaná znakmi a symbolmi, ktoré robia autoritu viditeľnou.
Sociálne dimenzie
Sociálne dimenzie- sú to vlastnosti osobnosti. Medzi základné patrí extroverzia, introverzia, aktivita, pasivita, agresivita, nesmelosť. Spojenie týchto vlastnosti vytvára Sociálnu kompetenciu osobnosti - je to všeobecná schopnosť jednotlivca úspešne sa integrovať so svojim sociálnym prostredím, vie sa správať, adaptovať, meniť spôsoby správania a súvisí so
Sociálnou zrelosťou- osobnostná dimenzia, ktorá umožňuje človeku prispôsobiť sa interakcii, riešiť situácie. V priebehu života sa vyvíja.
Socializácia- prebieha od narodenia po smrť. Uskutočňuje sa súčin-nosťou 3 činiteľov: genetický program /dozrievanie/, vplyv prostredia v ktorom človek žije, aktivity socializujúceho sa človeka, súčasne prebieha aj proces individualizácie. Socializácia sa môže uskutočňovať vedome /zámerne - škola/, neuvedomene /prejavy cítenia, postojov/. Socializácia prebieha formou sociálneho učenia spolu s kultiváciou.
Potreby- vznikajú v rámci socializácie, delíme ich na primárne /jedlo, spánok/, sekundárne /potreba realizácie/.
Kultivácia - vzdelanie, zručnosti, morálka, svetonázor, životný štýl,, utvorenie zábran pri uspokojovaní pudov, potrieb, zmysluplné trávenie voľného času, hodnotový systém.
Motivácia- hybná sila správania sa. Poznáme užšie chápanie /aktivizujúca úloha v chápaní človeka/ a širšie chápanie /nielen aktivizujúce činitele, ale aj tie ktoré zameriavajú istým smerom naše správanie/. Motivácia je objektívne existujúci proces, uskutočňuje sa ako pohyb, ktorý sa prejavuje v prežívaní. Prežíva sa túžba, prianie, snaha.
Osobnosť- je to individuálna jednota človeka, jednota jeho duševných vlastnosti a dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch.
Ontogenéza- dieťa pred schopnosťou kontaktu /1-2 mesiac/, dieťa schopné receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieťa vyhľadávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/. Tri typy sociálneho správania sa: dieťa sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne slepé. Obdobie 2-6 rokov - zreteľné dva prúdy - vzťah dieťa a dospelý a vzťah dieťa a dieťa rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie dievčat a chlapcov. Obdobie dospievania - nástup puberty, vytváranie hlbokých priateľstiev, veľké medziosobnostné rozdiely, prvé lásky, prvé konflikty s dospelými. Obdobie adolescencie - náročné obdobie z hľadiska sociálnej adaptácie, zmena prostredia - školy, dominantní sú rovesníci, vzťahy.
Sociálnou zrelosťou- osobnostná dimenzia, ktorá umožňuje človeku prispôsobiť sa interakcii, riešiť situácie. V priebehu života sa vyvíja.
Socializácia- prebieha od narodenia po smrť. Uskutočňuje sa súčin-nosťou 3 činiteľov: genetický program /dozrievanie/, vplyv prostredia v ktorom človek žije, aktivity socializujúceho sa človeka, súčasne prebieha aj proces individualizácie. Socializácia sa môže uskutočňovať vedome /zámerne - škola/, neuvedomene /prejavy cítenia, postojov/. Socializácia prebieha formou sociálneho učenia spolu s kultiváciou.
Potreby- vznikajú v rámci socializácie, delíme ich na primárne /jedlo, spánok/, sekundárne /potreba realizácie/.
Kultivácia - vzdelanie, zručnosti, morálka, svetonázor, životný štýl,, utvorenie zábran pri uspokojovaní pudov, potrieb, zmysluplné trávenie voľného času, hodnotový systém.
Motivácia- hybná sila správania sa. Poznáme užšie chápanie /aktivizujúca úloha v chápaní človeka/ a širšie chápanie /nielen aktivizujúce činitele, ale aj tie ktoré zameriavajú istým smerom naše správanie/. Motivácia je objektívne existujúci proces, uskutočňuje sa ako pohyb, ktorý sa prejavuje v prežívaní. Prežíva sa túžba, prianie, snaha.
Osobnosť- je to individuálna jednota človeka, jednota jeho duševných vlastnosti a dejov založená na jednote tela, utváraná a prejavujúca sa v jeho spoločenských vzťahoch.
Ontogenéza- dieťa pred schopnosťou kontaktu /1-2 mesiac/, dieťa schopné receptívneho kontaktu /3-6 mesiac/, dieťa vyhľadávajúce kontakt /7 mesiacov a viac/. Tri typy sociálneho správania sa: dieťa sociálne závislé, sociálne nezávislé a sociálne slepé. Obdobie 2-6 rokov - zreteľné dva prúdy - vzťah dieťa a dospelý a vzťah dieťa a dieťa rovesník. Obdobie školského veku - vytváranie hrových skupín, odlišovanie dievčat a chlapcov. Obdobie dospievania - nástup puberty, vytváranie hlbokých priateľstiev, veľké medziosobnostné rozdiely, prvé lásky, prvé konflikty s dospelými. Obdobie adolescencie - náročné obdobie z hľadiska sociálnej adaptácie, zmena prostredia - školy, dominantní sú rovesníci, vzťahy.
Sociálna komunikácia
9. Sociálna komunikácia:
Môžeme ju charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku pomocou nejakého znakového systému ; dôležitá je aj neverbálna komunikácia (až 70% sa dozvieme z neverbálnej komunikácie, jej využitie – primitívne kultúry).
- konvencionalizácia výrazu - keep smiling - prezentujem niečo iné/len to čo sa očakáva, než to čo cítim
- výstavba konkrétneho vecného obsahu - vecný obsah - to čo vyjadrujem pomenovaniami
- psychologicky možno vyťažiť z aktualizácie neutrálnych výrazov – prenesieme pomenovanie na inú vec (napr.: vedúci nemá teraz čas – inak povedané - šéf teraz zarezáva)- k emocionálnej aktualizácii výrazu môže dôjsť aj k posunom v štýle, čiže prenesením alebo zmenou štýlu kľúčového slova (môj otec bol pracovitý – môj tato bol pracovitý)
- dvojitá väzba - kolísanie medzi postojmi (výčitky svedomia – veľká láska) ; striedanie plusovej a mínusovej správy (dieťa si nevie vybrať, či je to + alebo -)
- dilema ježov – prejavím snahu s niekým sa zblížiť, keď sa priblíži tak sa naježím)
Neverbálna komunikácia (informácie):
- emócie (pocity, nálady, afekty)
- záujem o zblíženie
- snaha o vytvorenie dojmu u toho druhého (chcem byť rešpektovaná, ale si neverím)
- snaha o zámerné ovplyvnenie partnera (ovplyvniť postoj)
- riadenie chodu vzájomného styku
Môžeme ju charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku pomocou nejakého znakového systému ; dôležitá je aj neverbálna komunikácia (až 70% sa dozvieme z neverbálnej komunikácie, jej využitie – primitívne kultúry).
- konvencionalizácia výrazu - keep smiling - prezentujem niečo iné/len to čo sa očakáva, než to čo cítim
- výstavba konkrétneho vecného obsahu - vecný obsah - to čo vyjadrujem pomenovaniami
- psychologicky možno vyťažiť z aktualizácie neutrálnych výrazov – prenesieme pomenovanie na inú vec (napr.: vedúci nemá teraz čas – inak povedané - šéf teraz zarezáva)- k emocionálnej aktualizácii výrazu môže dôjsť aj k posunom v štýle, čiže prenesením alebo zmenou štýlu kľúčového slova (môj otec bol pracovitý – môj tato bol pracovitý)
- dvojitá väzba - kolísanie medzi postojmi (výčitky svedomia – veľká láska) ; striedanie plusovej a mínusovej správy (dieťa si nevie vybrať, či je to + alebo -)
- dilema ježov – prejavím snahu s niekým sa zblížiť, keď sa priblíži tak sa naježím)
Neverbálna komunikácia (informácie):
- emócie (pocity, nálady, afekty)
- záujem o zblíženie
- snaha o vytvorenie dojmu u toho druhého (chcem byť rešpektovaná, ale si neverím)
- snaha o zámerné ovplyvnenie partnera (ovplyvniť postoj)
- riadenie chodu vzájomného styku
Zdroje konfliktov
Zdroje konfliktov- vo vonkajšom prostredí /príkazy, zákazy, chyby vo výchove, mravné vlastnosti, preceňovanie, podceňovanie/, vo vnútornom prostredí v človeku.
Metódy zisťovania vzájomných vzťahov: uhádni /hádaj/ kto? - je to metóda, ktorá sa používa na zisťovanie na človeka, ktorý má určitú úlohu, ale sa vyznačuje určitým správaním. rozhovor- zatvorené, otvorené otázky, dotazník, metóda poznávacieho bodovania, plebiscit náklonnosti a odporu /referendum/, metóda ratings- zisťovanie vlastností, spôsobov správania sa, intenzity, frekvencie, sociometrická metóda- zisťovanie vzťahov v skupine na základe sympatii a antipatii.
Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príčiny, hnev, zlosť/, trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príčiny, svedomie, obviňovanie sa, pocity viny/, netrestajúce /potlačovanie frustračných tendencií, nereagovanie/.
Empatia- schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s ňou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/.
Typy konfliktov- podľa toho, koho sa týkajú: intropersonálne, interpersonálne, skupinové, medziskupinové, podľa toho, čoho sa týkajú: kognatívne /týkajú sa oblasti poznania/, motivačnoafektívne /týkajú sa motivačnej sféry osobnosti
- profesionalita – kompetencie
- moc odmeňovať a trestať
- možnosť odmeňovať a trestať Sociálna skupina- združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné ciele, vytvárajú si spoločné normy, ich role sú spoločne závislé, vytvárajú sa psychické väzby, atmosféra. Základnou činnosťou skupiny je vzájomná komunikácia, interakcia, vytvára sa štruktúra skupiny.
Konformita- prispôsobenie sa skupine - formálna, neformálna.
Sociálna pozícia- je miesto, ktoré jednotlivec v skupine má, ktoré určuje jeho funkciu. Vytvorenie pozícii vnáša do skupiny poriadok, ovplyvňuje komunikáciu. Pozícia sa určuje z hľadiska príťažlivosti a miery vlastnej moci. Subjektívna pozícia /člen sa sám porovnáva s ostatnými a sám si určí svoju pozíciu/, objektívna pozícia /členovia skupiny sa posudzujú navzájom/. Pozícia nie je stabilná, je premenlivá.
Sociálna rola- je to súhrn očakávaní spoločnosti, určuje ako sa má človek v danej pozícii a v istej spoločenskej situácii správať. Existujú krátkodobé /rola hosťa, kupujúceho/, dlhodobé /rola muža, ženy/. Realizujú sa súčasne, ale sú situácie keď dochádza ku konfliktom /rola matky a rola pracovníčky/, viaceré role majú subrole.
Sociálny status- zvykne sa spájať aj so symbolmi. Linton rozlišuje tri druhy statusu: vrodený /pohlavie, vek/, získaný /získaná prestíž vzdelaním, profesiou/, pripísaný /podmienený vekom, autoritou/
Metódy zisťovania vzájomných vzťahov: uhádni /hádaj/ kto? - je to metóda, ktorá sa používa na zisťovanie na človeka, ktorý má určitú úlohu, ale sa vyznačuje určitým správaním. rozhovor- zatvorené, otvorené otázky, dotazník, metóda poznávacieho bodovania, plebiscit náklonnosti a odporu /referendum/, metóda ratings- zisťovanie vlastností, spôsobov správania sa, intenzity, frekvencie, sociometrická metóda- zisťovanie vzťahov v skupine na základe sympatii a antipatii.
Reakcie na konflikt- trestajúce navonok /zamerané na vonkajšie príčiny, hnev, zlosť/, trestajúce dovnútra /zamerané na vnútorné príčiny, svedomie, obviňovanie sa, pocity viny/, netrestajúce /potlačovanie frustračných tendencií, nereagovanie/.
Empatia- schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka, základom je komunikácia pred tým. Empatiu získavame nerodíme sa s ňou. /prvýkrát ju popísal K. Rogers/.
Typy konfliktov- podľa toho, koho sa týkajú: intropersonálne, interpersonálne, skupinové, medziskupinové, podľa toho, čoho sa týkajú: kognatívne /týkajú sa oblasti poznania/, motivačnoafektívne /týkajú sa motivačnej sféry osobnosti
- profesionalita – kompetencie
- moc odmeňovať a trestať
- možnosť odmeňovať a trestať Sociálna skupina- združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré majú niektoré spoločné ciele, vytvárajú si spoločné normy, ich role sú spoločne závislé, vytvárajú sa psychické väzby, atmosféra. Základnou činnosťou skupiny je vzájomná komunikácia, interakcia, vytvára sa štruktúra skupiny.
Konformita- prispôsobenie sa skupine - formálna, neformálna.
Sociálna pozícia- je miesto, ktoré jednotlivec v skupine má, ktoré určuje jeho funkciu. Vytvorenie pozícii vnáša do skupiny poriadok, ovplyvňuje komunikáciu. Pozícia sa určuje z hľadiska príťažlivosti a miery vlastnej moci. Subjektívna pozícia /člen sa sám porovnáva s ostatnými a sám si určí svoju pozíciu/, objektívna pozícia /členovia skupiny sa posudzujú navzájom/. Pozícia nie je stabilná, je premenlivá.
Sociálna rola- je to súhrn očakávaní spoločnosti, určuje ako sa má človek v danej pozícii a v istej spoločenskej situácii správať. Existujú krátkodobé /rola hosťa, kupujúceho/, dlhodobé /rola muža, ženy/. Realizujú sa súčasne, ale sú situácie keď dochádza ku konfliktom /rola matky a rola pracovníčky/, viaceré role majú subrole.
Sociálny status- zvykne sa spájať aj so symbolmi. Linton rozlišuje tri druhy statusu: vrodený /pohlavie, vek/, získaný /získaná prestíž vzdelaním, profesiou/, pripísaný /podmienený vekom, autoritou/
Náboženské obrady
Náboženské obrady:
- priebeh a organizácia je podriadená presnej réžii, presný program a pozícia účastníkov, prejavuje spontánnosť, povznesená a slávnostná atmosféra, umiernenosť. / niektoré náboženské sekty sa z tohto vymykajú – hromadné samovraždy/
Zhromaždenia, manifestácie :
ako aj politické mítingy možno považovať za davové situácie, majú réžiu, organozovanosť, vystupuje je tu rola vodcu a jeho schopnosti nadviazať kontakt, emocionálne prejavy a schopnosť vodcu rečníka dokážu s davom manipulovať / napr. Hitler /
Nebezpečné a škodlivé sú davové situácie, ktoré majú útočný, ničivý a agresívny charakter. V histórii sú známe v podobe vzbúr, lúpeží, terorizmu, revolúcií s cieľom získať moc, postavenie, príp. zničiť. Tieto vyplývali z nedostatku niečoho, za účelom získania objektu /živorenie, hlad, túžba po moci./
Športové podujatia :
- v podstate vytvárajú vhodné podmienky pre davovú situáciu, na jednej strane je tu silne emocionálny zážitok / pri úspechu/, eufória, taktiež prejavy nespokojnosti, inzultácie rozhodcov, vzájomné potýčky, agresívne správanie, strata kontroly nad sebou, spáchanie skutkov, ktorých by sa pri bežných podmienkach, situáciách nedopustili.
Špecifická davová situácia – pri ohrození na živote
- ako napr. požiare hotelov, kín, výškových budov, prírodné katastrofy / zemetrasenia, povodne/, ľudia sú väčšinou nepripravení, ohrozenie života a majetku, prevláda pud sebazáchovy, ktorý nadobudne” stádový charakter „ zvyšuje sa účinok ohrozujúcej situácie, prestáva racion.a org.riešenie sit.
- priebeh a organizácia je podriadená presnej réžii, presný program a pozícia účastníkov, prejavuje spontánnosť, povznesená a slávnostná atmosféra, umiernenosť. / niektoré náboženské sekty sa z tohto vymykajú – hromadné samovraždy/
Zhromaždenia, manifestácie :
ako aj politické mítingy možno považovať za davové situácie, majú réžiu, organozovanosť, vystupuje je tu rola vodcu a jeho schopnosti nadviazať kontakt, emocionálne prejavy a schopnosť vodcu rečníka dokážu s davom manipulovať / napr. Hitler /
Nebezpečné a škodlivé sú davové situácie, ktoré majú útočný, ničivý a agresívny charakter. V histórii sú známe v podobe vzbúr, lúpeží, terorizmu, revolúcií s cieľom získať moc, postavenie, príp. zničiť. Tieto vyplývali z nedostatku niečoho, za účelom získania objektu /živorenie, hlad, túžba po moci./
Športové podujatia :
- v podstate vytvárajú vhodné podmienky pre davovú situáciu, na jednej strane je tu silne emocionálny zážitok / pri úspechu/, eufória, taktiež prejavy nespokojnosti, inzultácie rozhodcov, vzájomné potýčky, agresívne správanie, strata kontroly nad sebou, spáchanie skutkov, ktorých by sa pri bežných podmienkach, situáciách nedopustili.
Špecifická davová situácia – pri ohrození na živote
- ako napr. požiare hotelov, kín, výškových budov, prírodné katastrofy / zemetrasenia, povodne/, ľudia sú väčšinou nepripravení, ohrozenie života a majetku, prevláda pud sebazáchovy, ktorý nadobudne” stádový charakter „ zvyšuje sa účinok ohrozujúcej situácie, prestáva racion.a org.riešenie sit.
Regresia
Regresia : návrat k predošlým spôsobom správania sa v podobných situáciach.
Potlačenie : niektoré priania, túžby a potreby ” vytlačíme „ z vedomia a volíme sociálne prijateľné formy správania. Niektoré fakty o sebe nepovažujeme za vhodné pre druhých ľudí.
Pozitívne reakcie na záťaž :
Progres: spočíva v tom, že záťažová situácia núti človeka hľadať nové riešenia, prekonávať zabehané mechanizmy. Prejavuje sa tu vôla človeka a schopnosť tvorivého riešenia situácie.
Prijatie riešenia : toto pozitívne správanie spočíva v tom, aby
sa z rôznych alternatív vybralo to správne. Môže to byť zdĺhavý
a postupný proces, optimálnym stavom je vybrať najlepšiu alt.
Racionálnosť človeka : týka sa tzv. rozumného riešenia situácie, kedy človek nezostáva len pri prvej alternatíve, uvedomuje si sociálne potreby a hodnoty, ktoré preveruje. Veľký vplyv tu má osobná skusenosť, schopnosť chápania situácie v širších súvislostiach. Podporujúci moment - u druhých ľudí môže získať oporu, sťažujúci moment – silná kontrola zo strany skupiny, nátlak, aby sa správal konformne.
Všeobecne sa hovorí, že sociálne správanie ľudí je sociálne facilitované (uľahčované ), t.j. prítomnosť ľudí môže pôsobiť pozitívne na výkon v určitých činnostiach. Niekedy však prítomnosť ľudí môže mať brzdiaci účinok – prítomnosť ľudí navodzuje trému, strach, stresovú situáciu. Ľudia pri skupinových činnostiach sa držia skupinových noriem a majú tendenciu ku konzervativizmu vo vyjadrovaní vlastných úsudkov za prítomnosti iných ľudí.
Potlačenie : niektoré priania, túžby a potreby ” vytlačíme „ z vedomia a volíme sociálne prijateľné formy správania. Niektoré fakty o sebe nepovažujeme za vhodné pre druhých ľudí.
Pozitívne reakcie na záťaž :
Progres: spočíva v tom, že záťažová situácia núti človeka hľadať nové riešenia, prekonávať zabehané mechanizmy. Prejavuje sa tu vôla človeka a schopnosť tvorivého riešenia situácie.
Prijatie riešenia : toto pozitívne správanie spočíva v tom, aby
sa z rôznych alternatív vybralo to správne. Môže to byť zdĺhavý
a postupný proces, optimálnym stavom je vybrať najlepšiu alt.
Racionálnosť človeka : týka sa tzv. rozumného riešenia situácie, kedy človek nezostáva len pri prvej alternatíve, uvedomuje si sociálne potreby a hodnoty, ktoré preveruje. Veľký vplyv tu má osobná skusenosť, schopnosť chápania situácie v širších súvislostiach. Podporujúci moment - u druhých ľudí môže získať oporu, sťažujúci moment – silná kontrola zo strany skupiny, nátlak, aby sa správal konformne.
Všeobecne sa hovorí, že sociálne správanie ľudí je sociálne facilitované (uľahčované ), t.j. prítomnosť ľudí môže pôsobiť pozitívne na výkon v určitých činnostiach. Niekedy však prítomnosť ľudí môže mať brzdiaci účinok – prítomnosť ľudí navodzuje trému, strach, stresovú situáciu. Ľudia pri skupinových činnostiach sa držia skupinových noriem a majú tendenciu ku konzervativizmu vo vyjadrovaní vlastných úsudkov za prítomnosti iných ľudí.
Vlastnosti davu
Vlastnosti davu :
1. popudlivosť, premenlivosť a dráždivosť – dav je ovládaný rôznymi podnetmi, koná pod ich vplyvom a preto je premenlivý
2. ľahkovážnosť a sugestibilita – dav je ľahkovážny, pretože je správanie neuvedomelé, podlieha sugustívnym vplyvom
3. prehnanosť a zjednodušenie citov v dave- nevyskytujú sa „ stredné prejavy citov ” ale iba extrémne a to jednoduché alebo prehnané.
4. neznášanlivosť, autoritatívnosť a konzervatívnosť – dav nepripúšťa argumenty a diskusie, názory prijíma alebo odmieta, je vyhranený vo svojom názore, je konzervativista lebo je ovládaný neuvedomelosťou, konzervativizmus je neodstrániteľný.
5. Mravnosť davu – je schopný experimentovať a vykonať extrémne činy, napr. vraždy
V dave pôsobia psychologické mechanizmy, vedúce k trom správaniam sa členov:
1. k sebe – členovia pociťujú závisloť od druhých, usilujú sa o súdržnosť skupiny.
2. od seba – voľba nezávislých foriem správania
3. proti sebe - správanie zamerané proti iným s úmyslom vlastnej záchrany.
Pre účastníkov davu je charakteristická emocionalita, vytvára sa davová citlivosť, ktorá sa prenáša a zachvacuje účastníkov.
Prosociálne správanie- správanie zamerané na pomoc inému človeku bez nároku na odmenu. Je to aktívna pomoc jedného človeka druhému na základe precítenia jeho situácie a „ vžitia sa ” do jeho stavu. Vertikálny rozmer /rivalita, superiorita - minimálny rozdiel, agalitárstvo - prospech je rovnaký, altruizmus - prospech druhých je väčší, než môj/. Horizontálny smer /rozlišujeme konkrétne prejavy prosociálneho správania/.
Hostilné správanie: odvodené z latinského slova „ hostis – protivník, nepriateľ”- takéto správanie môžeme charakterizovať ako nepriateľské, útočné, agresívne zamerané na ublíženie ba až zničenie toho druhého. Prejavy hostility majú širokú škálu a to od verbálnych prejavov ako napr. posmech, zhadzovanie, psychické zraňovanie, prejavy nenávisti, končiac fyzickými útokmi, so snahou o likvidáciu, zničenie protivníka. Všeobecne pod hostilným správaním treba videiť antisociálny charakter, či už smerom k jednotlivcom, skupinám alebo k celej spoločnosti. Zdroje tohto správania : zložky osobnosti, vonkajšie prostredia fyzikálneho a sociálneho rázu, vzniknuté situácie záťažového charakteru.
Záťažové situácie: Stres- nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú záťaž. Je to tlak, bremeno, tieseň, stav psychickej záťaže, ktorá vzniká keď pri dosahovaní cieľa alebo potreby pôsobí rušivý činiteľ - stresor a bráni ten cieľ dosiahnuť. Môže mať fyzikálny, biologický, sociálny, časový charakter.
1. popudlivosť, premenlivosť a dráždivosť – dav je ovládaný rôznymi podnetmi, koná pod ich vplyvom a preto je premenlivý
2. ľahkovážnosť a sugestibilita – dav je ľahkovážny, pretože je správanie neuvedomelé, podlieha sugustívnym vplyvom
3. prehnanosť a zjednodušenie citov v dave- nevyskytujú sa „ stredné prejavy citov ” ale iba extrémne a to jednoduché alebo prehnané.
4. neznášanlivosť, autoritatívnosť a konzervatívnosť – dav nepripúšťa argumenty a diskusie, názory prijíma alebo odmieta, je vyhranený vo svojom názore, je konzervativista lebo je ovládaný neuvedomelosťou, konzervativizmus je neodstrániteľný.
5. Mravnosť davu – je schopný experimentovať a vykonať extrémne činy, napr. vraždy
V dave pôsobia psychologické mechanizmy, vedúce k trom správaniam sa členov:
1. k sebe – členovia pociťujú závisloť od druhých, usilujú sa o súdržnosť skupiny.
2. od seba – voľba nezávislých foriem správania
3. proti sebe - správanie zamerané proti iným s úmyslom vlastnej záchrany.
Pre účastníkov davu je charakteristická emocionalita, vytvára sa davová citlivosť, ktorá sa prenáša a zachvacuje účastníkov.
Prosociálne správanie- správanie zamerané na pomoc inému človeku bez nároku na odmenu. Je to aktívna pomoc jedného človeka druhému na základe precítenia jeho situácie a „ vžitia sa ” do jeho stavu. Vertikálny rozmer /rivalita, superiorita - minimálny rozdiel, agalitárstvo - prospech je rovnaký, altruizmus - prospech druhých je väčší, než môj/. Horizontálny smer /rozlišujeme konkrétne prejavy prosociálneho správania/.
Hostilné správanie: odvodené z latinského slova „ hostis – protivník, nepriateľ”- takéto správanie môžeme charakterizovať ako nepriateľské, útočné, agresívne zamerané na ublíženie ba až zničenie toho druhého. Prejavy hostility majú širokú škálu a to od verbálnych prejavov ako napr. posmech, zhadzovanie, psychické zraňovanie, prejavy nenávisti, končiac fyzickými útokmi, so snahou o likvidáciu, zničenie protivníka. Všeobecne pod hostilným správaním treba videiť antisociálny charakter, či už smerom k jednotlivcom, skupinám alebo k celej spoločnosti. Zdroje tohto správania : zložky osobnosti, vonkajšie prostredia fyzikálneho a sociálneho rázu, vzniknuté situácie záťažového charakteru.
Záťažové situácie: Stres- nešpecifická reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú záťaž. Je to tlak, bremeno, tieseň, stav psychickej záťaže, ktorá vzniká keď pri dosahovaní cieľa alebo potreby pôsobí rušivý činiteľ - stresor a bráni ten cieľ dosiahnuť. Môže mať fyzikálny, biologický, sociálny, časový charakter.
Proxemika (zóny)
Proxemika (zóny):
- intímna zóna – je vyhradená pre veľmi malý počet ľudí
- osobná zóna – asi 120 cm (závisí od podania rúk)
- sociálna zóna – do 2 m (situácie jednania, stretnutia)
- odlišnosti v zónach (aj kultúrne – napr. pre Araba je urážkou ak mu partner odoprie vôňu dychu)
- introvert potrebuje väčšiu osobnú zónu
- dá sa čítať kvalita vzťahu (pri pozitívnom vzťahu je vzdialenosť menšia)
- proxemický tanec – keď sa dvaja stretnú – kým nájdu tú správnu vzdialenosť, tak tancujú (záleží od citlivosti oboch partnerov)
Haptika:
- nulová vzdialenosť (intímna zóna)
- dotyk nie je len poláskanie ale aj facka
- dotyková deprivácia
- dotyk môže veľmi zraniť (nielen dotyk ako facka)
- treba odhadnúť či dotyk bude príjemný aj pre toho druhého
Postoj:
- miera vzťahu je daná aj postojom (či sedím, stojím, ...)
- poloha hlavy, hrudníka, ramien
- snaha rozšíriť / zmenšiť si vlastný priestor
- možnosti sú podmienené kultúrou, charakterom
- dvojitý zámok - prekrížené ruky aj nohy – 2x nie – odmieta spoluprácu
- intímna zóna – je vyhradená pre veľmi malý počet ľudí
- osobná zóna – asi 120 cm (závisí od podania rúk)
- sociálna zóna – do 2 m (situácie jednania, stretnutia)
- odlišnosti v zónach (aj kultúrne – napr. pre Araba je urážkou ak mu partner odoprie vôňu dychu)
- introvert potrebuje väčšiu osobnú zónu
- dá sa čítať kvalita vzťahu (pri pozitívnom vzťahu je vzdialenosť menšia)
- proxemický tanec – keď sa dvaja stretnú – kým nájdu tú správnu vzdialenosť, tak tancujú (záleží od citlivosti oboch partnerov)
Haptika:
- nulová vzdialenosť (intímna zóna)
- dotyk nie je len poláskanie ale aj facka
- dotyková deprivácia
- dotyk môže veľmi zraniť (nielen dotyk ako facka)
- treba odhadnúť či dotyk bude príjemný aj pre toho druhého
Postoj:
- miera vzťahu je daná aj postojom (či sedím, stojím, ...)
- poloha hlavy, hrudníka, ramien
- snaha rozšíriť / zmenšiť si vlastný priestor
- možnosti sú podmienené kultúrou, charakterom
- dvojitý zámok - prekrížené ruky aj nohy – 2x nie – odmieta spoluprácu
Sociálne správanie
10. Sociálne správanie
Vyčlenením soc. správania ako tretej zložky interakcie vyjadrujeme najmä jej objektivizovanú stránku, teda tú, ktorá sa prejavuje navonok vo vzťahu ľudí, pri vzájomnom kontakte, styku. Človek zahŕňa v sebe spleť vzájomných vzťahov orientované dvoma smermi:
1.formy a prejavy správania, ktoré sa viažu na plnanie úloh a cieľov skupiny
2.správanie v sfére medziľudských vzťahov
Zaléží na skupine do akej miery sú kritériá a normy striktné, pevné alebo tolerantné, voľné.
Deviácia : u tolerantných noriem je škála odklonenia od noriem pomerne široká a odklon miernenjšie trestaný.
Rešpektovanie noriem správania môže byť spontánne, kedy si jednotlivec a skupina osvojujú predkladané normy, stávajú sa ich nositeľmi a manipulátormi. Ďalej rešpektovanie noriem môže prebiehať aj pod nátlakom, aby sa jednotlivec podriadil skupine, ide o tzv. konformitu – podrobenie sa nátlaku skupiny správať sa požadovaným spôsobom.
Centrálnym pojmom interakcie je kooperácia, je to správanie zamerané a orientované na dosiahnutie spoločného cieľa. Má základnú podmienku pri pozotívnom pôsobení dyády, malej i veľkej skupiny v oblasti plnenia cieľov a formovania medziľudských vzťahov. Bez kooperácie skupina nemôže plniť úlohy.
Kvalita a priebeh kooperácie sú determinované:
- situačnými,
- úlohovými a osobnostnými faktormi.
Vyčlenením soc. správania ako tretej zložky interakcie vyjadrujeme najmä jej objektivizovanú stránku, teda tú, ktorá sa prejavuje navonok vo vzťahu ľudí, pri vzájomnom kontakte, styku. Človek zahŕňa v sebe spleť vzájomných vzťahov orientované dvoma smermi:
1.formy a prejavy správania, ktoré sa viažu na plnanie úloh a cieľov skupiny
2.správanie v sfére medziľudských vzťahov
Zaléží na skupine do akej miery sú kritériá a normy striktné, pevné alebo tolerantné, voľné.
Deviácia : u tolerantných noriem je škála odklonenia od noriem pomerne široká a odklon miernenjšie trestaný.
Rešpektovanie noriem správania môže byť spontánne, kedy si jednotlivec a skupina osvojujú predkladané normy, stávajú sa ich nositeľmi a manipulátormi. Ďalej rešpektovanie noriem môže prebiehať aj pod nátlakom, aby sa jednotlivec podriadil skupine, ide o tzv. konformitu – podrobenie sa nátlaku skupiny správať sa požadovaným spôsobom.
Centrálnym pojmom interakcie je kooperácia, je to správanie zamerané a orientované na dosiahnutie spoločného cieľa. Má základnú podmienku pri pozotívnom pôsobení dyády, malej i veľkej skupiny v oblasti plnenia cieľov a formovania medziľudských vzťahov. Bez kooperácie skupina nemôže plniť úlohy.
Kvalita a priebeh kooperácie sú determinované:
- situačnými,
- úlohovými a osobnostnými faktormi.
Sociálna kategorizácia
7. Sociálna kategorizácia:
Sociálna percepcia - prvá zložka soc. interakcie
(poznávanie) - spočíva v spracovaní a organiz.
informácií zo soc. prostredia
- výsledkom je vytvorenie obrazu o druhom človeku, o situácii
zákl. metódy = s. kategorizácia - pomáha usporiadať informácie z prostredia do skupín, tak aby to bolo zmysluplné
- prevládajú stereotypy - pozitívne
- negatívne, napr.
predsudky
= atribúcia - priraďovanie vlastností, čŕt, motívov a zámerov správania iným ľuďom
- HEIDER - príčiny = trvalé = prechodné
- zbieranie info o iných ľuďoch
- KELLER - kauzálna atribúcia
- príčiny= vonkajšie
= vnútorné
-na základe toho sú pripisované
človeku vlastnosti
8. Sociálna atribúcia:
V posledných rokoch sa najviac pozornosti venuje tzv. atribučnej teórii ktorej podstatou je ako dochádza k vnímaniu príčin vlastného a cudzieho správania. Existuje viacero atribučných tendencií ako napríklad:
- atribučný omyl, kde konajúci prisudzuje zodpovednosť za konanie situačným faktorom a vnímajúci zasa vlastnostiam konajúceho
Sociálna percepcia - prvá zložka soc. interakcie
(poznávanie) - spočíva v spracovaní a organiz.
informácií zo soc. prostredia
- výsledkom je vytvorenie obrazu o druhom človeku, o situácii
zákl. metódy = s. kategorizácia - pomáha usporiadať informácie z prostredia do skupín, tak aby to bolo zmysluplné
- prevládajú stereotypy - pozitívne
- negatívne, napr.
predsudky
= atribúcia - priraďovanie vlastností, čŕt, motívov a zámerov správania iným ľuďom
- HEIDER - príčiny = trvalé = prechodné
- zbieranie info o iných ľuďoch
- KELLER - kauzálna atribúcia
- príčiny= vonkajšie
= vnútorné
-na základe toho sú pripisované
človeku vlastnosti
8. Sociálna atribúcia:
V posledných rokoch sa najviac pozornosti venuje tzv. atribučnej teórii ktorej podstatou je ako dochádza k vnímaniu príčin vlastného a cudzieho správania. Existuje viacero atribučných tendencií ako napríklad:
- atribučný omyl, kde konajúci prisudzuje zodpovednosť za konanie situačným faktorom a vnímajúci zasa vlastnostiam konajúceho
Typy členstva v sociálnej skupine
Typy členstva v sociálnej skupine- skupinové členstvo /príťažlivosť/, skupinové nečlenstvo /ľahostajnosť/, preferenčný vzťah /príťažlivá skupina, on je pre skupinu ľahostajný/, marginálny skupinový vzťah /on je pre skupinu príťažlivý, ale skupina mu je ľahostajná/.
Osoby v skupine podľa príťažlivosti- v závislosti od vzťahu jednotlivca k skupine, v závislosti od vzťahu skupiny k jednotlivcovi.
Klasifikácia sociálnych skupín- z hľadiska veľkosti: veľké, malé. Z hľadiska formálnosti: formálne /organizované spoločnosťou, tvoria spoločenské ciele/, neformálne /reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vzťahov, vzťahy sú výrazom potrieb/.
Funkcia vodcu- je vykonávateľom, je stratégom, je znalcom problematiky, je ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom - modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je veľa a preto existujú aj zástupcovia vodcu - podelia si ich.
Typológia vodcovstva :
- autokratický typ – príkazy, direktívy, rozhoduje o všetkom, udržuje nízku komunikáciu s členmi skupiny, snaha mať všetko vo svojich rukách, snižuje skupinovú súdržnosť, príkazca,
- demokratický typ – menej direktívny, berie do úvahy cítenie a názory členov skupiny, rozdeľuje právomoci, nepoužíva donucovacie prostriedky, podporuje dobré medziľudské vzťahy, umožňuje komunikáciu
Mravy: závažnejšie kultúrne vzorce, vyjadrujú morálne alebo nemorálne správanie jednotlivcov i skupín. Tomu zodpovedá i forma a miera trestov, ako je napr. pohŕdanie, odpor. ( nemorálne je nepostarať sa o chorého...)
Zákony: vzorce, ktoré si spoločnosť zahrnula do právneho systému a ich dodržiavanie sa zabezpečuje právnou cestou. Porušovanie a nedodržiavanie zákonov sa trestá v rámci inštitucionalizovaných postupov ( odsúdenie, pokuty, väzenie). Zákony presne stanovujú, čo sa nesmie ( napr. kradnúť), ako aj výšku trestu podľa charakteru porušenia zákona.
Tabu : najvyšší kultúrny vzorec, ktorý vyjadruje prísny zákaz, jeho dodržiavanie je akoby „ posvätnou vecou” a porušenie sa považuje v civilizovaných spoločnostiach až za patologický prejav. Takými je napríklad ľudožrúctvo, sexuálne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, tomuto zodpovedá aj vysoký stupeň odsúdenia v spoločnosti.
Osvojovanie kultúrnych vzorcov sa rámcovo deje dvoma cestami:
- v priebehu života, každodenný kontakt s ľuďmi, jedinec si osvojí a zvnútorní vzorce a považuje ich za bežný rámec svojho správania v sociálnom prostredí ( napr. rodina, rodinná atmosféra, vzťahy medzi rodičmi.)
- formou inštitucionálnych vplyvov a prostriedkov, ktoré si spoločnosť výtvára a používa. Takými sú škola, výchovné a kultúrne zariadenia, poradenské inštitúcie, humanitárne a dobročinné spolky a organizácie a pod.
Osoby v skupine podľa príťažlivosti- v závislosti od vzťahu jednotlivca k skupine, v závislosti od vzťahu skupiny k jednotlivcovi.
Klasifikácia sociálnych skupín- z hľadiska veľkosti: veľké, malé. Z hľadiska formálnosti: formálne /organizované spoločnosťou, tvoria spoločenské ciele/, neformálne /reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vzťahov, vzťahy sú výrazom potrieb/.
Funkcia vodcu- je vykonávateľom, je stratégom, je znalcom problematiky, je ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom - modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je veľa a preto existujú aj zástupcovia vodcu - podelia si ich.
Typológia vodcovstva :
- autokratický typ – príkazy, direktívy, rozhoduje o všetkom, udržuje nízku komunikáciu s členmi skupiny, snaha mať všetko vo svojich rukách, snižuje skupinovú súdržnosť, príkazca,
- demokratický typ – menej direktívny, berie do úvahy cítenie a názory členov skupiny, rozdeľuje právomoci, nepoužíva donucovacie prostriedky, podporuje dobré medziľudské vzťahy, umožňuje komunikáciu
Mravy: závažnejšie kultúrne vzorce, vyjadrujú morálne alebo nemorálne správanie jednotlivcov i skupín. Tomu zodpovedá i forma a miera trestov, ako je napr. pohŕdanie, odpor. ( nemorálne je nepostarať sa o chorého...)
Zákony: vzorce, ktoré si spoločnosť zahrnula do právneho systému a ich dodržiavanie sa zabezpečuje právnou cestou. Porušovanie a nedodržiavanie zákonov sa trestá v rámci inštitucionalizovaných postupov ( odsúdenie, pokuty, väzenie). Zákony presne stanovujú, čo sa nesmie ( napr. kradnúť), ako aj výšku trestu podľa charakteru porušenia zákona.
Tabu : najvyšší kultúrny vzorec, ktorý vyjadruje prísny zákaz, jeho dodržiavanie je akoby „ posvätnou vecou” a porušenie sa považuje v civilizovaných spoločnostiach až za patologický prejav. Takými je napríklad ľudožrúctvo, sexuálne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, tomuto zodpovedá aj vysoký stupeň odsúdenia v spoločnosti.
Osvojovanie kultúrnych vzorcov sa rámcovo deje dvoma cestami:
- v priebehu života, každodenný kontakt s ľuďmi, jedinec si osvojí a zvnútorní vzorce a považuje ich za bežný rámec svojho správania v sociálnom prostredí ( napr. rodina, rodinná atmosféra, vzťahy medzi rodičmi.)
- formou inštitucionálnych vplyvov a prostriedkov, ktoré si spoločnosť výtvára a používa. Takými sú škola, výchovné a kultúrne zariadenia, poradenské inštitúcie, humanitárne a dobročinné spolky a organizácie a pod.
Výskum zameraný na sledovanie intervencie okoloidúcich predpokladá
2. Výskum zameraný na sledovanie intervencie okoloidúcich predpokladá, že v prítomnosti viacerých majú ľudia tendenciu nezapájať sa a nepomáhať, ich neúčasť teda nemusí byť funkciou apatie a nezáujmu. Okoloidúci hľadajú u iných ľudí kľúče k tomu, ako sa správať v nejednoznačných situáciách, pričom tieto kľúče, najmä v prípade neznámych ľudí, môžu byť chybne interpretované. Toto spôsobuje zjavnú neúčasť v situácii
Štruktúra skupiny
Rola - predstavuje súbor očakávaní kladených na jedinca v skupine v určitej pozícii zrealizovaná podoba napr. dcéra, študent – je nepísane zadefinované, čo sa očakáva od dobrého študenta, dobrej dcéry, ...
Status - jedinec v skupine zaberá určité miesto (pozíciu) – váha alebo hodnota
Typy štruktúr
1. sociometrická štruktúra - charakterizuje vzťahy medzi pozíciami v skupine, ktoré vznikajú na základe sympatií a nesympatií, resp. pozitívnych či negatívnych interpersonálnych postojov
2. komunikačná štruktúra - predstavuje systém vzťahov medzi pozíciami, ktoré odrážajú existenciu komunikačných kanálov čiže komunikačná sieť (napr. vodca – správa – dvaja členovia a od nich správa postupuje ďalej)
3. mocenská štruktúra - predstavuje vzťahy medzi sociálnymi pozíciami z hľadiska ovplyvňovania a kontroly čo je zdrojom moci:- legitímna moc (formálna autorita, rodič, učiteľ, šéf)
- vek
- neformálna autorita (osobná úspešnosť, charizma)
Štruktúra skupiny
Rola - predstavuje súbor očakávaní kladených na jedinca v skupine v určitej pozícii zrealizovaná podoba napr. dcéra, študent – je nepísane zadefinované, čo sa očakáva od dobrého študenta, dobrej dcéry, ...
Status - jedinec v skupine zaberá určité miesto (pozíciu) – váha alebo hodnota
Typy štruktúr
1. sociometrická štruktúra - charakterizuje vzťahy medzi pozíciami v skupine, ktoré vznikajú na základe sympatií a nesympatií, resp. pozitívnych či negatívnych interpersonálnych postojov
2. komunikačná štruktúra - predstavuje systém vzťahov medzi pozíciami, ktoré odrážajú existenciu komunikačných kanálov čiže komunikačná sieť (napr. vodca – správa – dvaja členovia a od nich správa postupuje ďalej)
3. mocenská štruktúra - predstavuje vzťahy medzi sociálnymi pozíciami z hľadiska ovplyvňovania a kontroly čo je zdrojom moci:- legitímna moc (formálna autorita, rodič, učiteľ, šéf)
- vek
- neformálna autorita (osobná úspešnosť, charizma)
Eustres
Eustres - pozitívny, distres - negatívny stres. Frustrácia- je psychologický stav, ktorý vzniká ak človek pri uspokojovaní potreby, pri dosahovaní cieľa narazí na prekážku, ktorá mu to zabráni dosiahnuť. O frustrácii hovoríme vtedy, ak ju prekonáme a môžeme cieľ dosiahnuť. Frustrácia záporne vplýva na naše správanie, no niekedy môže byť aj aktivačným činiteľom. Odolnosť voči tomu a schopnosť znášať to sa nazýva frustračná tolerancia.
Deprivácia- vzniká, keď chronicky dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ľudského minima. Konflikt : pôsobenie najmenej dvoch síl približne rovnakej intenzity a opačného smeru. Pri medziľudských vzťahoch sú to rozdielne názory, postoje, záujmov, plánov, odlišných foriem správania sa, sporov, nedorozumení a rozporov.
Agresívne správanie: správanie zamerané na určitý predmet, o ktorom si osoba myslí, že je zdrojom záťaže, frustrácie. Poznáme extrapunitívne reakcie / keď správanie smeruje k predpokladanému zdroju frustrácie, ľudia, predmety – hnev, pobúrenie, rozčúlenie/, a intrapunitívne reakcie / subjekt si prizná, že je zdrojom frustrácie – hanba, pocit viny/.
Neagresívne správanie :
Únik : Jednotlivec resp. ľudia sa vzdajú cieľov, vzdajú sa a zvolia si cestu úniku, pričom dochádza k sebaospravedlneniu, použitie vlastných argumentov.
Fixácia : rigidné zotrvávanie na svojich plánoch a túžbach, ktoré však z objektívnych príčin nie je možne zrealizovať.
Pôsobia tu mechanizmy:
1.sugescia – bez emocionálneho zafarbenia nekriticky a automaticky sa šíri v dave
2.nákaza – spontánne osvojenie správania iných
3.napodobňovanie – reprodukovanie správania iných
4.ovplyvňovanie a presvedčovanie – cieľavedomé pôsobenie na dav a používanie argumentov
Tieto mechanizmy pôsobia väčšinou spoločne tým, že ich základ tvoria emócie. Neadekvátna podoba týchto mechanizmov preústí v krajnej miere do paniky. Vznik paniky môže byť vyvolaný :
- správami – ktoré oznamujú nebezpečie, vyvolávajú napätie, úzkosť, obavu z prežitia, pričom môže ísť aj o skreslenia, nedorozumenia a úmyselné skreslenia.
- skutočnými situáciami - ktoré ľudí ohrozujú, vynoria sa nečakane a tým nachádzajú ľudí nepripravených. Panika sa zvyšuje, keď sa situácia nedá riešiť, sprevádza je psychické zlyhanie a citové vzrušenie.
Druhy davových situácií:
- vo všeobecnosti možno hovoriť, že davy sú náhodné a organizované
- výrazné emocionálne podľahnutie davovej situácii sa výrazne prejavuje pri vystúpeniach hudobných skupín pri účasti veľkého množstva mladých ľudí, členov tu spája estetické, hudobné prežívanie. Nezriedka dochádza k hlbokým stavom afektu, k agresivite, strata kontroly individuálneho správania.
Deprivácia- vzniká, keď chronicky dlhodobo neuspokojujeme svoje ciele, potreby, alebo len na úrovni ľudského minima. Konflikt : pôsobenie najmenej dvoch síl približne rovnakej intenzity a opačného smeru. Pri medziľudských vzťahoch sú to rozdielne názory, postoje, záujmov, plánov, odlišných foriem správania sa, sporov, nedorozumení a rozporov.
Agresívne správanie: správanie zamerané na určitý predmet, o ktorom si osoba myslí, že je zdrojom záťaže, frustrácie. Poznáme extrapunitívne reakcie / keď správanie smeruje k predpokladanému zdroju frustrácie, ľudia, predmety – hnev, pobúrenie, rozčúlenie/, a intrapunitívne reakcie / subjekt si prizná, že je zdrojom frustrácie – hanba, pocit viny/.
Neagresívne správanie :
Únik : Jednotlivec resp. ľudia sa vzdajú cieľov, vzdajú sa a zvolia si cestu úniku, pričom dochádza k sebaospravedlneniu, použitie vlastných argumentov.
Fixácia : rigidné zotrvávanie na svojich plánoch a túžbach, ktoré však z objektívnych príčin nie je možne zrealizovať.
Pôsobia tu mechanizmy:
1.sugescia – bez emocionálneho zafarbenia nekriticky a automaticky sa šíri v dave
2.nákaza – spontánne osvojenie správania iných
3.napodobňovanie – reprodukovanie správania iných
4.ovplyvňovanie a presvedčovanie – cieľavedomé pôsobenie na dav a používanie argumentov
Tieto mechanizmy pôsobia väčšinou spoločne tým, že ich základ tvoria emócie. Neadekvátna podoba týchto mechanizmov preústí v krajnej miere do paniky. Vznik paniky môže byť vyvolaný :
- správami – ktoré oznamujú nebezpečie, vyvolávajú napätie, úzkosť, obavu z prežitia, pričom môže ísť aj o skreslenia, nedorozumenia a úmyselné skreslenia.
- skutočnými situáciami - ktoré ľudí ohrozujú, vynoria sa nečakane a tým nachádzajú ľudí nepripravených. Panika sa zvyšuje, keď sa situácia nedá riešiť, sprevádza je psychické zlyhanie a citové vzrušenie.
Druhy davových situácií:
- vo všeobecnosti možno hovoriť, že davy sú náhodné a organizované
- výrazné emocionálne podľahnutie davovej situácii sa výrazne prejavuje pri vystúpeniach hudobných skupín pri účasti veľkého množstva mladých ľudí, členov tu spája estetické, hudobné prežívanie. Nezriedka dochádza k hlbokým stavom afektu, k agresivite, strata kontroly individuálneho správania.
Malá sociálna skupina
12. Malá sociálna skupina:
Dynamika sociálnej skupiny
Sociálny vplyv - jav, situácia, keď sa ľudia v prítomnosti iných ľudí správajú inak, ako keď sú sami
Divácky efekt - diváci facilitujú náš výkon/činnosť, ktorú vieme a inhibujú tú činnosť, ktorú nevieme
Skupinové normy
- sú produktom sociálnych vzťahov členov skupiny, špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre túto skupinu prípustné alebo neprípustné
- každá skupina si vytvára normy (zvyky, tradície, tabu, ...)
- experiment: vytváranie noriem - roku 1936 Sherif - autokinetický fenomén (pohyblivé svetlo) ; pokusné osoby mali zadefinovať rozptyl svetla (svetlo však bolo statické) ; 1. časť experimentu – odhady sa pohybovali v určitom rozpätí (každý určoval sám) ; 2. časť experimentu – pokusné osoby boli umiestnené do skupín, výsledky boli ovplyvnené skupinovou normou ; skupinový tlak prevýšil individuálny názor, aj potom čo sa pokusné osoby odpútali od bezprostredného vplyvu skupiny ; väčšina pokusných osôb si ani neuvedomovala, že ich názory sa členstvom v skupine zmenili
- správanie jedinca môže byť silne ovplyvnené skupinovým tlak.
- Allport - skupina môže vyvolať zmeny v názoroch jednotlivca, aj keď ide o ľudí neznámych
- väčšinový názor vyvíja väčší nátlak na názory jednotlivca a menšinový názor má tiež vplyv na jednotlivca (je to podmienené aj individualitou )autorita bude zviditeľnená (policajt) aj keď typ požiadavky nesúvisel s činnosťou autority
Dynamika sociálnej skupiny
Sociálny vplyv - jav, situácia, keď sa ľudia v prítomnosti iných ľudí správajú inak, ako keď sú sami
Divácky efekt - diváci facilitujú náš výkon/činnosť, ktorú vieme a inhibujú tú činnosť, ktorú nevieme
Skupinové normy
- sú produktom sociálnych vzťahov členov skupiny, špecifikujú rozsah správania, ktoré je pre túto skupinu prípustné alebo neprípustné
- každá skupina si vytvára normy (zvyky, tradície, tabu, ...)
- experiment: vytváranie noriem - roku 1936 Sherif - autokinetický fenomén (pohyblivé svetlo) ; pokusné osoby mali zadefinovať rozptyl svetla (svetlo však bolo statické) ; 1. časť experimentu – odhady sa pohybovali v určitom rozpätí (každý určoval sám) ; 2. časť experimentu – pokusné osoby boli umiestnené do skupín, výsledky boli ovplyvnené skupinovou normou ; skupinový tlak prevýšil individuálny názor, aj potom čo sa pokusné osoby odpútali od bezprostredného vplyvu skupiny ; väčšina pokusných osôb si ani neuvedomovala, že ich názory sa členstvom v skupine zmenili
- správanie jedinca môže byť silne ovplyvnené skupinovým tlak.
- Allport - skupina môže vyvolať zmeny v názoroch jednotlivca, aj keď ide o ľudí neznámych
- väčšinový názor vyvíja väčší nátlak na názory jednotlivca a menšinový názor má tiež vplyv na jednotlivca (je to podmienené aj individualitou )autorita bude zviditeľnená (policajt) aj keď typ požiadavky nesúvisel s činnosťou autority
Psychológia davu
- omyl intencionality konajúceho, spočívajúci vo výbere situácie
- egodefenzívna atribúcia, podľa ktorej jednotlivci preberajú väčšiu zodpovednosť za pozitívne ako za negatívne správanie
- efekt falošného konsensu, podľa ktorého jednotlivec hodnotí svoje voľby ako všeobecne platné a vhodné,kým alternatívy hodnotí ako nevhodné
- atribučná tendencia, t.j. predpovede vnímajúceho sa odkláňajú od všeobecne prijatých vzorov
Svoj vplyv majú samozrejme aj predsudky ktoré môžu byť na úrovni spoločnosti alebo osobnosti, vplyvom vlastných skúseností. Takým je napríklad prisúdenie určitých vlastností ľuďom s dlhými vlasmi.
Na záver si môžeme zhrnúť niekoľko všeobecných chýb a nepresností, ktorých sa pri vnímaní ľudí a ich hodnotení možno dopustiť:
- prvý dojem / na základe prvého dojmu pretrváva tendencia hodnotiť človeka v nasledujúcich obdobiach, situácaich/
- haló-efekt t.j. prípad keď pod vplyvom určitého znaku, prejavu máme tendenciu hodnotiť a posudzovať dotyčného človeka
- jednostrannosť a neúplnosť informácií o druhom človeku
/stáva sa, to ak máme na danom človeku možnosť pozorovať iba niektoré znaky, pričom často v izolovanej podobe, a tým nám neumožňujú získať komplexný prehľad o ňom./
- egodefenzívna atribúcia, podľa ktorej jednotlivci preberajú väčšiu zodpovednosť za pozitívne ako za negatívne správanie
- efekt falošného konsensu, podľa ktorého jednotlivec hodnotí svoje voľby ako všeobecne platné a vhodné,kým alternatívy hodnotí ako nevhodné
- atribučná tendencia, t.j. predpovede vnímajúceho sa odkláňajú od všeobecne prijatých vzorov
Svoj vplyv majú samozrejme aj predsudky ktoré môžu byť na úrovni spoločnosti alebo osobnosti, vplyvom vlastných skúseností. Takým je napríklad prisúdenie určitých vlastností ľuďom s dlhými vlasmi.
Na záver si môžeme zhrnúť niekoľko všeobecných chýb a nepresností, ktorých sa pri vnímaní ľudí a ich hodnotení možno dopustiť:
- prvý dojem / na základe prvého dojmu pretrváva tendencia hodnotiť človeka v nasledujúcich obdobiach, situácaich/
- haló-efekt t.j. prípad keď pod vplyvom určitého znaku, prejavu máme tendenciu hodnotiť a posudzovať dotyčného človeka
- jednostrannosť a neúplnosť informácií o druhom človeku
/stáva sa, to ak máme na danom človeku možnosť pozorovať iba niektoré znaky, pričom často v izolovanej podobe, a tým nám neumožňujú získať komplexný prehľad o ňom./
Situačné faktory
Situačné faktory : zloženie a skladba skupiny, vzájomné medziosobné vzťahy medzi jednotlivými členmi, súdržnosť, ujasnenosť cieľov a poslania skupiny...
Úlohové faktory: súvisia s charakterom úlohy, jej zložitosťou, zameraním i významom pre jednotlivých členov. Význam a potreba kooperácie je daná najmä charakterom základného cieľa, spoločný cieľ a jeho akceptovanie jednotlivými členmi sú rozhodujúcim faktorom a „ zdrojom nátlaku ”na vzájomnú kooperáciu.
Osobnostné faktory : sú sýtené najmä potrebou kooperácie,
potreba kooperácie vyplýva zo sociálnej podstaty človeka/
začlenenie, spolupatričnosť, uznanie a pod. / Vyjadrujú
dispozíciu vedieť kooperovať, resp. podporovať a iniciovať
kooperáciu.
Protipólom kooperácie je súperenie : snaha jednotlivcov byť lepší, ale aj snaha skupín byť lepším ako tí druhí, skôr dosiahnuť cieľ, výsledok. Ak sa súperenie prejaví v rámci skupiny, môže dôjsť k jej ohrozeniu resp. aj jej rozpadu. Ak dôjde k súpereniu medzi skupinami, má to opačný vplyv, v rámci skupiny dôjde k súdržnosti a aktivizovaniu k stanoveným cieľom. / markantné je to v športe /. Za účelom poznať a zlepšiť kooperáciu a súperenia psychológovia vyvinuli a využívajú experimentálne hry, ktoré majú síce umelý charakter, diagnostický, výcvikový význam a laboratórny charakter, avšak pomáhajú odhaliť situáciu v skupine, keď dôjde k zablokovaniu v rámci kooperácie.
Úlohové faktory: súvisia s charakterom úlohy, jej zložitosťou, zameraním i významom pre jednotlivých členov. Význam a potreba kooperácie je daná najmä charakterom základného cieľa, spoločný cieľ a jeho akceptovanie jednotlivými členmi sú rozhodujúcim faktorom a „ zdrojom nátlaku ”na vzájomnú kooperáciu.
Osobnostné faktory : sú sýtené najmä potrebou kooperácie,
potreba kooperácie vyplýva zo sociálnej podstaty človeka/
začlenenie, spolupatričnosť, uznanie a pod. / Vyjadrujú
dispozíciu vedieť kooperovať, resp. podporovať a iniciovať
kooperáciu.
Protipólom kooperácie je súperenie : snaha jednotlivcov byť lepší, ale aj snaha skupín byť lepším ako tí druhí, skôr dosiahnuť cieľ, výsledok. Ak sa súperenie prejaví v rámci skupiny, môže dôjsť k jej ohrozeniu resp. aj jej rozpadu. Ak dôjde k súpereniu medzi skupinami, má to opačný vplyv, v rámci skupiny dôjde k súdržnosti a aktivizovaniu k stanoveným cieľom. / markantné je to v športe /. Za účelom poznať a zlepšiť kooperáciu a súperenia psychológovia vyvinuli a využívajú experimentálne hry, ktoré majú síce umelý charakter, diagnostický, výcvikový význam a laboratórny charakter, avšak pomáhajú odhaliť situáciu v skupine, keď dôjde k zablokovaniu v rámci kooperácie.
Psychológia davu
Psychológia davu:
Prístup soc. psychológov k veľkým skupinám tvorí analýza správania sa ľudí v dave, mase t.j. správanie v situácii rôzneho charakteru, za prítomnosti väčšieho počtu ľudí. Môže sa jednať o spoločenské, kultúrne, politické udalosti ako manifestácie, mítingy, ďalej športové podujatia, náboženské obrady, ale i davové situácie pri ohození života ako povodne, požiare v kinách a pod. Správanie v dave má svoje špecifiká.
U každého národa možno pozorovať tieto typy davov:
A. Davy rôznorodé -1. Anonymné ( napr. davy pouličné).
2. Neanonymné ( poroty, parlamenty )
B. Davy rovnorodé - 1. Sekty ( politické, náboženské ).
2. Kasty ( vojenská, kňažská, robotnícka)
3. Triedy ( meštianska, roľnícka ).
Francúzsky sociológ G. Le Bon ( 1841 – 1931 ), dllhé roky sa považoval za vedúcu osobnosť učenia o dave.
Podľa Bona v davovej situácii sa stali vlastnosti spoločnými, dav nie je schopný činov, ktoré vyžadujú vyššiu inteligenciu.
Zvláštnosti davu:
- príslušnosť k davu, jednotlivec sa stáva anonymným, uvoľňuje pudy a inštikkty
- v dave pôsobí nákaza, každý cit a čin je nákazlivý, jednotlivec sa vzdáva svojich záujmov v prospech davu
- v dave pôsobí sugescia, stav kedy si jednotlivec neuvedomuje svoje činy
Prístup soc. psychológov k veľkým skupinám tvorí analýza správania sa ľudí v dave, mase t.j. správanie v situácii rôzneho charakteru, za prítomnosti väčšieho počtu ľudí. Môže sa jednať o spoločenské, kultúrne, politické udalosti ako manifestácie, mítingy, ďalej športové podujatia, náboženské obrady, ale i davové situácie pri ohození života ako povodne, požiare v kinách a pod. Správanie v dave má svoje špecifiká.
U každého národa možno pozorovať tieto typy davov:
A. Davy rôznorodé -1. Anonymné ( napr. davy pouličné).
2. Neanonymné ( poroty, parlamenty )
B. Davy rovnorodé - 1. Sekty ( politické, náboženské ).
2. Kasty ( vojenská, kňažská, robotnícka)
3. Triedy ( meštianska, roľnícka ).
Francúzsky sociológ G. Le Bon ( 1841 – 1931 ), dllhé roky sa považoval za vedúcu osobnosť učenia o dave.
Podľa Bona v davovej situácii sa stali vlastnosti spoločnými, dav nie je schopný činov, ktoré vyžadujú vyššiu inteligenciu.
Zvláštnosti davu:
- príslušnosť k davu, jednotlivec sa stáva anonymným, uvoľňuje pudy a inštikkty
- v dave pôsobí nákaza, každý cit a čin je nákazlivý, jednotlivec sa vzdáva svojich záujmov v prospech davu
- v dave pôsobí sugescia, stav kedy si jednotlivec neuvedomuje svoje činy
SUBJEKT VNÍMANIA
SUBJEKT VNÍMANIA
Aj pri subjekte vnímania môžeme vyznačiť niekoľko faktorov ktoré ovplyvňujú objektívnosť alebo správnosť vnímania. Závažným psychologickým faktorom je prenášanie osobných kritérií do vnímania a hodnotenia iných.Takto daný člověk vníma toho druhého akoby zo svojho stanoviska. Na toto poukazuje najmä psychologický smer zvaný kognitivizmus. Ten vychádza z faktu že pre poznanie správania sú dôležité vnútorné kognitívne poznávacie procesy ako vnímanie, myslenie, postoje a očakávania. Podľa tohto prístupu nieje dôležité správanie, akt správania, ale to, ktoré procesy ho ovládajú, medzi ktorými je centrálnym bodom proces vnímania.
Reč očí a pohľadu:
- čím je väčšia pohoda, tým viac sa to prejaví aj v trvaní pohľ.
- po kritike zredne zrakový kontakt
- zameranie pohľadu, sled pohľadu, dĺžka pohľadu, tvar, početnosť
- dĺžka pohľadu prezrádza koho mám rád, kto ma zaujíma, koho poznáme, vážime si, niečo od neho očakávame, chceme od neho kladný vzťah a nie sme si istý postojom k nám
- dominantný čl. sa pozerá viac ako submisívny (dominantný zdôrazňuje svoju nadradenosť)
Gesto: - obrazné naznačenie toho, čo sa povedalo
- môžu byť dôraznejšie, potvrdenie, dopovedanie, zrozumiteľnejšie
- niekedy vyjadrujú gestá niečo iné čo chceme povedaťPri komunikácii sa dáva najavo:
- správy, informácie
- ako chápať to čo hovorím
- postoj veci o čom hovorím
- postoj k poslucháčovi
- sebapoňatie
- kvalitu vzájomného vzťah
- pravidlá nášho styku
- žiadosti
Aj pri subjekte vnímania môžeme vyznačiť niekoľko faktorov ktoré ovplyvňujú objektívnosť alebo správnosť vnímania. Závažným psychologickým faktorom je prenášanie osobných kritérií do vnímania a hodnotenia iných.Takto daný člověk vníma toho druhého akoby zo svojho stanoviska. Na toto poukazuje najmä psychologický smer zvaný kognitivizmus. Ten vychádza z faktu že pre poznanie správania sú dôležité vnútorné kognitívne poznávacie procesy ako vnímanie, myslenie, postoje a očakávania. Podľa tohto prístupu nieje dôležité správanie, akt správania, ale to, ktoré procesy ho ovládajú, medzi ktorými je centrálnym bodom proces vnímania.
Reč očí a pohľadu:
- čím je väčšia pohoda, tým viac sa to prejaví aj v trvaní pohľ.
- po kritike zredne zrakový kontakt
- zameranie pohľadu, sled pohľadu, dĺžka pohľadu, tvar, početnosť
- dĺžka pohľadu prezrádza koho mám rád, kto ma zaujíma, koho poznáme, vážime si, niečo od neho očakávame, chceme od neho kladný vzťah a nie sme si istý postojom k nám
- dominantný čl. sa pozerá viac ako submisívny (dominantný zdôrazňuje svoju nadradenosť)
Gesto: - obrazné naznačenie toho, čo sa povedalo
- môžu byť dôraznejšie, potvrdenie, dopovedanie, zrozumiteľnejšie
- niekedy vyjadrujú gestá niečo iné čo chceme povedaťPri komunikácii sa dáva najavo:
- správy, informácie
- ako chápať to čo hovorím
- postoj veci o čom hovorím
- postoj k poslucháčovi
- sebapoňatie
- kvalitu vzájomného vzťah
- pravidlá nášho styku
- žiadosti
Veľké sociálne skupiny
11. Veľké sociálne skupiny :
Kultúra a kultúrne vzorce:
Žiadna spoločnosť nie je staticky a uzavretý systém. Vyznačuje sa však určitými ustálenými znakmi, ktoré nazývame ako kultúra spoločnosti. Táto vyjadruje pre ňu formy správania, názory, normy, štýl správania, hodnoty, postoje, idey overené históriou jej vývoja. Explicitná kultúra je označovaná i ako vonkajšia, ktorú tvoria pozorovateľné formy správania a konania členov spoločnosti. V nej sa prejavúje typickosť danej spoločnosti a jej kultúry.
Implicitná kultúra – možno ju definovať ako” modálne poznanie, potreby, interpersonálne odpoveďové znaky a postoje v spoločnosti”. Zahŕňa v sebe kultúrne názory, hodnoty, normy, idey.
Nosná zložka kultúry – kultúrne vzorce, ktoré vyjadrujú zvláštnosti danej kultúry, normy týkajúce sa správania a zmýšlania ľudí. Spoločnosť v zmysle kúltúrnych vzorov hodnotí a posudzuje správanie svojich členov, vytvára systém odmien a trestov za rešpektovanie alebo porušenie týchto vzorcov.
Obyčaje, zvyky: sú to normy , ktoré sa sformovali v tradíciách a viažu sa na výskyt určitých situácií vyžadujúcich adekvátnu formu správania. Často sa viažu na menšie územné celky, za porušenie sa výrazne nepostihuje, skôr sa uplatňuje benevolencia. ( svadobné zvyky, vítanie jari ...).
Neverbálne kanály:
- mimika
- proxemika (vzdialenosť)
- gestikulácia
- posturológia (postoj)
- haptika (dotyk)
- kinezika (pohyby)
- pohľad (reč očí)
- paralingvistika (tón reči, hlasitosť reči, výška tónu, hlasu, rýchlosť reči, plynulosť, intonácia, chyby v reči)
Mimika:
- najdôležitejší neverbálny kanál
- svaly na tvári dokážu vyrobiť až 1000 výrazov
- citlivé modelovanie vnútorných psychických stavov
- ponúka výraz emócií (pozorujeme: šťastie – nešťastie, prekvapenie – splnené očakávanie, strach – istota,
záujem – nezáujem, radosť – smútok, kľud – rozčúlenie) ; podľa Eckama sa lepšie identifikujú plusové emócie
- odovzdáva kultúrne tradovanie, gestá, inštrumentálne pohyby (kýchanie)
- pocity u žien sú viac viditeľné – muži musia potláčať svoje pocity – vplyv noriem, kultúry
- introvert vie lepšie čítať z tváre ako extrovert
Kultúra a kultúrne vzorce:
Žiadna spoločnosť nie je staticky a uzavretý systém. Vyznačuje sa však určitými ustálenými znakmi, ktoré nazývame ako kultúra spoločnosti. Táto vyjadruje pre ňu formy správania, názory, normy, štýl správania, hodnoty, postoje, idey overené históriou jej vývoja. Explicitná kultúra je označovaná i ako vonkajšia, ktorú tvoria pozorovateľné formy správania a konania členov spoločnosti. V nej sa prejavúje typickosť danej spoločnosti a jej kultúry.
Implicitná kultúra – možno ju definovať ako” modálne poznanie, potreby, interpersonálne odpoveďové znaky a postoje v spoločnosti”. Zahŕňa v sebe kultúrne názory, hodnoty, normy, idey.
Nosná zložka kultúry – kultúrne vzorce, ktoré vyjadrujú zvláštnosti danej kultúry, normy týkajúce sa správania a zmýšlania ľudí. Spoločnosť v zmysle kúltúrnych vzorov hodnotí a posudzuje správanie svojich členov, vytvára systém odmien a trestov za rešpektovanie alebo porušenie týchto vzorcov.
Obyčaje, zvyky: sú to normy , ktoré sa sformovali v tradíciách a viažu sa na výskyt určitých situácií vyžadujúcich adekvátnu formu správania. Často sa viažu na menšie územné celky, za porušenie sa výrazne nepostihuje, skôr sa uplatňuje benevolencia. ( svadobné zvyky, vítanie jari ...).
Neverbálne kanály:
- mimika
- proxemika (vzdialenosť)
- gestikulácia
- posturológia (postoj)
- haptika (dotyk)
- kinezika (pohyby)
- pohľad (reč očí)
- paralingvistika (tón reči, hlasitosť reči, výška tónu, hlasu, rýchlosť reči, plynulosť, intonácia, chyby v reči)
Mimika:
- najdôležitejší neverbálny kanál
- svaly na tvári dokážu vyrobiť až 1000 výrazov
- citlivé modelovanie vnútorných psychických stavov
- ponúka výraz emócií (pozorujeme: šťastie – nešťastie, prekvapenie – splnené očakávanie, strach – istota,
záujem – nezáujem, radosť – smútok, kľud – rozčúlenie) ; podľa Eckama sa lepšie identifikujú plusové emócie
- odovzdáva kultúrne tradovanie, gestá, inštrumentálne pohyby (kýchanie)
- pocity u žien sú viac viditeľné – muži musia potláčať svoje pocity – vplyv noriem, kultúry
- introvert vie lepšie čítať z tváre ako extrovert
Sociálne postoje, etnické postoje
Tieto vzťahy môžu mať chrakter dyády- vzťah jednotlivec-jednotlive, vzťah jednotlivca a skupiny, vzťah skupiny a skupiny i vzťah skupiny a spoločnosti. V životných situáciách môže ísť o rôzne formy a podoby vzťahov.
Môžu to byť vzťahy na rôznych úrovniach, počnúc dyadickými vzťahmi ( vzťahy
dvoch ľudí) cez vzťahy v malej skupine, až k vzťahom medzi skupinami navzájom i medzi nimi a spoločnosťou. Vzťahy môžu mať špecifickú podobu vzhľadom na rôzne skupiny ( napr. vzťah medzi manželmi, vzťah medzi rodičmi a deťmi, vzťahy medzi účastníkmi davovej situácie, vzťahy medzi etnickými skupinami a pod.).
Ďalej to môžu byť vzťahy rozdielnej trvácnocti, počnúc krátkodobými – náhodnými vzťahmi a končiac dlhodobými vzťahmi. Krátkodobé vzťahy napr. spolucestujúci vo vlaku, dlhodobé vzťahy napr. medzi manželmi, alebo v rámci rodinného príbuzenstva.
Utvorené vzťahy sa však líšia aj mierou závažnosti vzťahov, kde možno rozlišovať na jednej strane veľmi závažné vzťahy a na druhej bezvýznamné, nezávažné. Závažné vzťahy napr. dvaja zamilovaný mladý ľudia, neskôr manželia a potom ich vzťahy k deťom. Nezávažné vzťahy napr. dvaja náhodne sa stretávajúcich a diskutujúcich žiakov ( k vzťahu došlo náhodou, utvoril sa iba v určitom čase a priestore, bez spoločného cieľa).
Tie tvoria základ a charakter vzťahov v rámci spločnosti ( napr.
ekonomické vzťahy) prejavújúce sa najmä v mechanizmoch
pôsobenia samotnej spoločnosti.
Môžu to byť vzťahy na rôznych úrovniach, počnúc dyadickými vzťahmi ( vzťahy
dvoch ľudí) cez vzťahy v malej skupine, až k vzťahom medzi skupinami navzájom i medzi nimi a spoločnosťou. Vzťahy môžu mať špecifickú podobu vzhľadom na rôzne skupiny ( napr. vzťah medzi manželmi, vzťah medzi rodičmi a deťmi, vzťahy medzi účastníkmi davovej situácie, vzťahy medzi etnickými skupinami a pod.).
Ďalej to môžu byť vzťahy rozdielnej trvácnocti, počnúc krátkodobými – náhodnými vzťahmi a končiac dlhodobými vzťahmi. Krátkodobé vzťahy napr. spolucestujúci vo vlaku, dlhodobé vzťahy napr. medzi manželmi, alebo v rámci rodinného príbuzenstva.
Utvorené vzťahy sa však líšia aj mierou závažnosti vzťahov, kde možno rozlišovať na jednej strane veľmi závažné vzťahy a na druhej bezvýznamné, nezávažné. Závažné vzťahy napr. dvaja zamilovaný mladý ľudia, neskôr manželia a potom ich vzťahy k deťom. Nezávažné vzťahy napr. dvaja náhodne sa stretávajúcich a diskutujúcich žiakov ( k vzťahu došlo náhodou, utvoril sa iba v určitom čase a priestore, bez spoločného cieľa).
Tie tvoria základ a charakter vzťahov v rámci spločnosti ( napr.
ekonomické vzťahy) prejavújúce sa najmä v mechanizmoch
pôsobenia samotnej spoločnosti.
Činnosť vnímania má vo všeobecnosti tri cykly
Činnosť vnímania má vo všeobecnosti tri cykly ktoré opakujú až do potvrdenia hypotézy. Prvá fáza obsahuje prípravu hypotézy, druhá informácie o objekte vnímania a tretia potvrdenie alebo zamietnutie hypotézy. Hypotéza pozostáva vždy zo skúsenosti z predchádzajúceho vnímania a jej overenie sa robí na základe postaveného vzťahu medzi hypotézou a podnetom. Ak je hypotéza zamietnutá, hľadajú sa nové vzťahy – čiže stavia sa nová hypotéza.
Pri procese vnímania sa využíva sociálny kontakt. Jeho základnou črtou je obojstrannosť, čo znamená že dochádza k stretávaniu sa istých strán ktoré vystupujú jako objekty i subjekty vnímania. Pri tomto stretnutí obidve stránky – aktéri vnímajú svojho partnera, pričom posudzujú jeho znaky. Tie môžu byť vonkajšie – tie sú posudzované najskôr, alebo potom ďaľšie znaky osobnosti ktoré sa prejavia v procese vzájomnej komunikácie.
OBJEKT VNÍMANIA
Pod pojmom objekt vnímania rozumieme osobu ktorá je vnímaná druhou osobou alebo skupinou. Znaky ktoré si u tohoto objektu všímame sú predovšetkým vonkajšie objektívne znaky. Patria sem:
- oblečenie a celková upravenosť
tá môže hovoriť o príslušnosti človeka k nejakej skupine napr. vojenská uniforma, alebo môže charakterizovať stav človeka v danej chvíli
- postava, chôdza a držanie tela
umožňuje nám napr. odhadnúť vek, pohlavie…
- výrazy tváre-mimika
sú považované za jeden z najlepších objektov v sociálnej percepcii
- oči / z anatomického hľadiska sú súčasťou tváre, majú svoje špecifikum, poskytujú informácie o emóciach /
- gestikulácia /nezriedka sú rozhodujúcim komunikačným prostriedkom, ruky sa používajú na zvýraznenie obsahu povedaného, majú konkrétny a zreteľný význam/
- prejavy správania /na ich základe možno usudzovať na určité vlastnosti ľudí, možno ich kategorizovať a podľa toho potom charakterizovať
Pri procese vnímania sa využíva sociálny kontakt. Jeho základnou črtou je obojstrannosť, čo znamená že dochádza k stretávaniu sa istých strán ktoré vystupujú jako objekty i subjekty vnímania. Pri tomto stretnutí obidve stránky – aktéri vnímajú svojho partnera, pričom posudzujú jeho znaky. Tie môžu byť vonkajšie – tie sú posudzované najskôr, alebo potom ďaľšie znaky osobnosti ktoré sa prejavia v procese vzájomnej komunikácie.
OBJEKT VNÍMANIA
Pod pojmom objekt vnímania rozumieme osobu ktorá je vnímaná druhou osobou alebo skupinou. Znaky ktoré si u tohoto objektu všímame sú predovšetkým vonkajšie objektívne znaky. Patria sem:
- oblečenie a celková upravenosť
tá môže hovoriť o príslušnosti človeka k nejakej skupine napr. vojenská uniforma, alebo môže charakterizovať stav človeka v danej chvíli
- postava, chôdza a držanie tela
umožňuje nám napr. odhadnúť vek, pohlavie…
- výrazy tváre-mimika
sú považované za jeden z najlepších objektov v sociálnej percepcii
- oči / z anatomického hľadiska sú súčasťou tváre, majú svoje špecifikum, poskytujú informácie o emóciach /
- gestikulácia /nezriedka sú rozhodujúcim komunikačným prostriedkom, ruky sa používajú na zvýraznenie obsahu povedaného, majú konkrétny a zreteľný význam/
- prejavy správania /na ich základe možno usudzovať na určité vlastnosti ľudí, možno ich kategorizovať a podľa toho potom charakterizovať
Sociálne postoje, etnické postoje...
4. Sociálne postoje, etnické postoje, predsudky, utváranie a zmeny postojov:
- relatívne stála psychická sústava, vyjadrujúca vzťah človeka k svetu a jeho zložkám
- trvalá sústava pozitívnych alebo negatívnych hodnotení, emociálneho cítenia a tendencia konať pre alebo proti vzhľadom na sociálne objekty
-zložky postoja - kognitívny (rozumový) = info o objekte nášho postoja (nemusí byť len racionálne ale aj iracionálne )
- afektívny (emotívny, postoj negatívny alebo pozitívny k niečomu = znamienka postoja)
- konatívny (zahŕňa tendenciu konať pre alebo proti vzhľadom na objekt nášho postoja)
- utváranie p. - proces socializácie = človek vytvára najviac postojov, najvýraznejšie pôsobí rodina (štýl výchovy), členské skupiny – pôsobia ako silný determinant
- individuálna skúsenosť = súvisí s objektívnou realitou, na základe nej -vytváranie si postojov k ľuďom
- vplyv udalosti
= emočne silná u.
= traumatizujúca udalosť
= tvorí sa v čase
- mechanizmy = imitácia (napodobenie) - patrí medzi nevedomý mechanizmus, typická pre ranné detstvo v procese socializácie – ešte len napodobňuje rodičov
= identifikácia (stotožnenie), uvedomelý mechan
pozitívna - chcem sa správať ako môj vzor
negatívna - nechcem byť taký ako (otec-alkoholik)
- relatívne stála psychická sústava, vyjadrujúca vzťah človeka k svetu a jeho zložkám
- trvalá sústava pozitívnych alebo negatívnych hodnotení, emociálneho cítenia a tendencia konať pre alebo proti vzhľadom na sociálne objekty
-zložky postoja - kognitívny (rozumový) = info o objekte nášho postoja (nemusí byť len racionálne ale aj iracionálne )
- afektívny (emotívny, postoj negatívny alebo pozitívny k niečomu = znamienka postoja)
- konatívny (zahŕňa tendenciu konať pre alebo proti vzhľadom na objekt nášho postoja)
- utváranie p. - proces socializácie = človek vytvára najviac postojov, najvýraznejšie pôsobí rodina (štýl výchovy), členské skupiny – pôsobia ako silný determinant
- individuálna skúsenosť = súvisí s objektívnou realitou, na základe nej -vytváranie si postojov k ľuďom
- vplyv udalosti
= emočne silná u.
= traumatizujúca udalosť
= tvorí sa v čase
- mechanizmy = imitácia (napodobenie) - patrí medzi nevedomý mechanizmus, typická pre ranné detstvo v procese socializácie – ešte len napodobňuje rodičov
= identifikácia (stotožnenie), uvedomelý mechan
pozitívna - chcem sa správať ako môj vzor
negatívna - nechcem byť taký ako (otec-alkoholik)
Sociálna percepcia
6. Sociálna percepcia:
Podstatou sociálnej percepcie je sociálne vnímanie, ktoré sa viaže na vnímanie druhých ľudí. Existujú tri základné typy realizácie sociálneho vnímania-poznávania .
Prvým je intuitívne poznávanie ktoré je založené na tzv. vcítení sa do situácie a stavu druhého človeka. Druhým typom je vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov človeka. Tretím typom je hodnotenie ľudí na základe prejavov ich správania a to buď v laboratórnych podmienkach, alebo v prirodzených podmienkach.Aj keď vnímanie a hodnotenie druhých ľudí je každodennou záležitosťou, nie je to jednoduchá vec a to najmä preto, že obsahuje viacero aspektov ktoré pri tom berieme do úvahy.
2.aplikované výchovné techniky zo strany rodičov – vo všeobecnosti sú dve formy extrémnej výchovnej techniky – autokratická a liberálna forma. Autokratický štýl – dominancia v rozhodovaní vo všetkých záležitostiach prináleží rodičom, neprípustné sú odchýlky od vlastných zásad. Liberálny štýl – ponechanie úplnej voľnosti dieťaťu, s týmto súvisí aj forma trestania za porušenie noriem a odklon od nich. Z výchovného hľadiska je nutná zhoda v pôsobení oboch rodičov.
3.miesto dieťaťa v rodine, resp. jeho postavenie v hierarchii detí - ide tu o objektívnu skutočnosť, ktorá je daná poradím príchodu detí do rodiny. Každé narodené dieťa v rámci danej rodiny prichádza do odlišných sociálnych podmienok, čím je daný odlišný vplyv na dieťa. Pri každom narodení dieťaťa v rodine vznikajú nové väzby a vzťahy. Deti sú veľmi vnímavé a citlivé na správanie rodičov, považujú ich za hlavné modely a verne ich kopírujú / v destkom úprimnom a naivnom domnení, že sú to požadované a správne formy správania./
Sociálne skúsenosti v detstve majú veľký význam pre formovanie osobnosti, podľa W. C. SCHUTZA sa vychádza z názoru, že :
1. interpersonálne správanie jednotlivca je výsledkom jeho skúseností z detstva,
interpersonálne správanie a javy možno vysvetliť na základe vzťahov troch potrieb – inklúzie, kontroly a afekcie
Podstatou sociálnej percepcie je sociálne vnímanie, ktoré sa viaže na vnímanie druhých ľudí. Existujú tri základné typy realizácie sociálneho vnímania-poznávania .
Prvým je intuitívne poznávanie ktoré je založené na tzv. vcítení sa do situácie a stavu druhého človeka. Druhým typom je vyvodzovanie psychických charakteristík na základe telesných znakov človeka. Tretím typom je hodnotenie ľudí na základe prejavov ich správania a to buď v laboratórnych podmienkach, alebo v prirodzených podmienkach.Aj keď vnímanie a hodnotenie druhých ľudí je každodennou záležitosťou, nie je to jednoduchá vec a to najmä preto, že obsahuje viacero aspektov ktoré pri tom berieme do úvahy.
2.aplikované výchovné techniky zo strany rodičov – vo všeobecnosti sú dve formy extrémnej výchovnej techniky – autokratická a liberálna forma. Autokratický štýl – dominancia v rozhodovaní vo všetkých záležitostiach prináleží rodičom, neprípustné sú odchýlky od vlastných zásad. Liberálny štýl – ponechanie úplnej voľnosti dieťaťu, s týmto súvisí aj forma trestania za porušenie noriem a odklon od nich. Z výchovného hľadiska je nutná zhoda v pôsobení oboch rodičov.
3.miesto dieťaťa v rodine, resp. jeho postavenie v hierarchii detí - ide tu o objektívnu skutočnosť, ktorá je daná poradím príchodu detí do rodiny. Každé narodené dieťa v rámci danej rodiny prichádza do odlišných sociálnych podmienok, čím je daný odlišný vplyv na dieťa. Pri každom narodení dieťaťa v rodine vznikajú nové väzby a vzťahy. Deti sú veľmi vnímavé a citlivé na správanie rodičov, považujú ich za hlavné modely a verne ich kopírujú / v destkom úprimnom a naivnom domnení, že sú to požadované a správne formy správania./
Sociálne skúsenosti v detstve majú veľký význam pre formovanie osobnosti, podľa W. C. SCHUTZA sa vychádza z názoru, že :
1. interpersonálne správanie jednotlivca je výsledkom jeho skúseností z detstva,
interpersonálne správanie a javy možno vysvetliť na základe vzťahov troch potrieb – inklúzie, kontroly a afekcie
Sociometrické pozorovanie
Sociometrické pozorovanie - priame, nepriame, krátkodobé, dlhodobé (vonkajšie prejavy v skupine)
Sociometrický prieskum - umelo navodená situácia
Sociometrické prostriedky v triede:
- postavenie jednotlivca v triede
- dynamiku sociometrického statusu
- porovnanie štruktúry jednej skupiny a druhej skupiny
Podmienky sociometrického testu (všetky sa nedodržiavajú):
- hranice skupiny, v ktorej sa test realizuje majú byť vyznačené
- výber osôb čo do počtu, by nemal byť obmedzený (napr. otázka- Vyber si 3 osoby, s ktorými by si chcel bývať na lyžovačke) ; jednotlivci sa vyzvú, aby si vybrali, alebo odmietli iného člena skupiny podľa nejakej situácie alebo kritéria
- výsledky sa majú použiť na prestavbu skupinovej štruktúry
- výsledky sa nezverejňujú
- formulácia otázok má byť jasná (akú hru máš najradšej? , s kým ju hrávaš najradšej? , a ešte s kým? , podľa teba, kto sa nezapája do života triedy? , ...)
Rozlíšenie medzi psychokritériami a socio-kritériami pri zostavovaní testu:
- psychokritérium - sympatia, osobná preferencia
- sociokritérium - výber na základe spoločnej činnosti v záujme dosiahnutia nejakého cieľa
Súčasné teórie v sociálnej psychológii:
1. teórie učenia - to ako sa správam je výsledok ako som sa to naučil ; opakovaním situácie sa vytvorí návyk – vlastnosť – správanie ; Bandura – habituálne správanie – naučené správanie, napr.- niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naučili
2. Etapy hist. vývinu soc. psychológie, sociometria:
1879 - Wilhem Wundt - zakladateľ psychológie.
Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek - trvala do roku 1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 - 1913 vznikali ucelenejšie koncepcie - psychológia národov - Lazarus, Stendhal, W. Wundt, psychológia más - Le Bon, Tarde, Sighele - princíp napodobňovania, teória inštinktov sociálneho správania - Úvod do sociálnej psychológie - A. M. Mc Doughall, Sociálna psychológia - Ross/ 1913 - vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 - začiatok II. svetovej vojny/ vznikali psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia - Freud, psychológia správania, sociálna psychológia práce - Mayo. 4. etapa - koniec II. svetovej vojny až po súčasnosť - rozvoj psychológie vo všetkých smeroch - kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery.
Sociometrický prieskum - umelo navodená situácia
Sociometrické prostriedky v triede:
- postavenie jednotlivca v triede
- dynamiku sociometrického statusu
- porovnanie štruktúry jednej skupiny a druhej skupiny
Podmienky sociometrického testu (všetky sa nedodržiavajú):
- hranice skupiny, v ktorej sa test realizuje majú byť vyznačené
- výber osôb čo do počtu, by nemal byť obmedzený (napr. otázka- Vyber si 3 osoby, s ktorými by si chcel bývať na lyžovačke) ; jednotlivci sa vyzvú, aby si vybrali, alebo odmietli iného člena skupiny podľa nejakej situácie alebo kritéria
- výsledky sa majú použiť na prestavbu skupinovej štruktúry
- výsledky sa nezverejňujú
- formulácia otázok má byť jasná (akú hru máš najradšej? , s kým ju hrávaš najradšej? , a ešte s kým? , podľa teba, kto sa nezapája do života triedy? , ...)
Rozlíšenie medzi psychokritériami a socio-kritériami pri zostavovaní testu:
- psychokritérium - sympatia, osobná preferencia
- sociokritérium - výber na základe spoločnej činnosti v záujme dosiahnutia nejakého cieľa
Súčasné teórie v sociálnej psychológii:
1. teórie učenia - to ako sa správam je výsledok ako som sa to naučil ; opakovaním situácie sa vytvorí návyk – vlastnosť – správanie ; Bandura – habituálne správanie – naučené správanie, napr.- niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naučili
2. Etapy hist. vývinu soc. psychológie, sociometria:
1879 - Wilhem Wundt - zakladateľ psychológie.
Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek - trvala do roku 1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 - 1913 vznikali ucelenejšie koncepcie - psychológia národov - Lazarus, Stendhal, W. Wundt, psychológia más - Le Bon, Tarde, Sighele - princíp napodobňovania, teória inštinktov sociálneho správania - Úvod do sociálnej psychológie - A. M. Mc Doughall, Sociálna psychológia - Ross/ 1913 - vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 - začiatok II. svetovej vojny/ vznikali psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia - Freud, psychológia správania, sociálna psychológia práce - Mayo. 4. etapa - koniec II. svetovej vojny až po súčasnosť - rozvoj psychológie vo všetkých smeroch - kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery.
Pracovná skupina
Pracovná skupina : je ďaľším typom skupiny s významným socializačným vplyvom, ktorá vytvára konkrétne sociálne prostredie, v rámci ktorej jednotlivci vykonávajú svoju hlavnú činnosť a to prácu. V porovnaní so školou je to heterogénnejšia skupina, pretože jej členovia sa líšia vekom, pohlavím, vzdelaním, praxou a pod. V skupine sú presne určené úlohy i formálna pozícia jednotlivcov a ich vzájomné vzťahy. Z hlavných znakov práce je jej formatívny vplyv na človeka, a to prostredníctvom jej výkonu v konkrétnom sociálnom prostredí. Práca je spoločenská činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj socializačné vplyvy pracovnej skupiny. Pracovná skupina je organizovanou skupinou, kde sa vyžaduje zhoda, súlad medzi jednotlivcami i v rámci skupiny ako celku. Kto sa vymyká, vystavuje sa riziku, že bude vyčlenený mimo rámca skupiny, skupina použije voči nemu rôzne sankcie. V zmysle istých štandardov za účelom stanovenia a plnenia vytýčených úloh, musí byť medzi členmi skupiny špecifikácia úloh a prístup jednotlivých členov musí byť na požadovanej úrovni. V zmysle takýchto ucelených postupov sa vytvára v skupine určitá sociálna atmosféra, ktorá môže byť v prospech alebo proti cieľu. / záleží na tom, ako je skupine orientovaná. / Tu pôsobia aj socializačné efekty a to v tom zmysle, že členovia skupiny si predkladané a požadované zásady osvojujú, zvnútorňujú, čím sa stávajú súčasťou štruktúry ich osobnosti. Silne motivované krátkodobé skupiny v pracovných kolektívoch si dokážu rýchlo prijať a osvojiť základné normy vlastného pôsobenia a pôsobenia na každého jednotlivca.
- proces zmeny postoja = pozornosť
= porozumenie
= prijatie nového postoja
= podržanie
= konanie
- metódy merania postojov
= škála soc. vzdielenosti – meranie etnických postojov v závislosti na tom ako blízko vie akceptovať príslušníka iného etnika
= sémantický diferenciál- vyjadrenie na základe určenia ich vlastností
= sémantický výber- vyjadrenie postoja prostredníctvom symbolov, kt. priraďujeme k pojmom
- proces zmeny postoja = pozornosť
= porozumenie
= prijatie nového postoja
= podržanie
= konanie
- metódy merania postojov
= škála soc. vzdielenosti – meranie etnických postojov v závislosti na tom ako blízko vie akceptovať príslušníka iného etnika
= sémantický diferenciál- vyjadrenie na základe určenia ich vlastností
= sémantický výber- vyjadrenie postoja prostredníctvom symbolov, kt. priraďujeme k pojmom
Predsudky
Predsudky
• postoj vcítený negatívnymi emóciami
• vždy rigidný, afektívne viazaný na realitu
• vzniká v rodine, dôležitá je sociálna identita, človek ich získava v procese interakcie s členmi vlastnej skupiny
• to voči ktorým skupinám bude mať jedinec predsudky je podmienené prostredím
• predispozícia vnímať, cítiť, konať proti a preč od osôb, ktoré sú vnímané ako členovia určitej skupiny
• vždy iracionálny, averzívny so silným afektívnym nábojom proti objektu
• veľmi ťažko sa mení
• druhy = etnické a rasové
= náboženské
= profesionálne
Je zjavné, že proces interakcie ( jej formy, podoby, kvalita, orientácia, priebeh a dôsledky) je mnohonásobne podmienený faktormi prostredia, situáciou i osobnosťou účastníkov, pričom samotný proces interakcie pozostáva z troch zložiek:
1.sociálna percepcia ( vnímanie ) a poznávanie ľudí,
2.komunikácia,
3.správanie a konanie jednotlivcov
Tieto na seba navzájom nadväzujú a každá z nich má pre utváranie vzťahov nezastupiteľné, ale špecifické miesto. Vnímanie, komunikácia i správanie tak vytvárajú spojitú reťaz, ktorá drží všetkých účastníkov vzťahu. Napriek ich vzájomnej spojitosti je však potrebné analyzovať ich samostatne, pretože každá z týchto zložiek má svoje špecifické charakteristiky. Nie však izolovane, ale vzhľadom na ďaľšie zložky interakcie.
• postoj vcítený negatívnymi emóciami
• vždy rigidný, afektívne viazaný na realitu
• vzniká v rodine, dôležitá je sociálna identita, človek ich získava v procese interakcie s členmi vlastnej skupiny
• to voči ktorým skupinám bude mať jedinec predsudky je podmienené prostredím
• predispozícia vnímať, cítiť, konať proti a preč od osôb, ktoré sú vnímané ako členovia určitej skupiny
• vždy iracionálny, averzívny so silným afektívnym nábojom proti objektu
• veľmi ťažko sa mení
• druhy = etnické a rasové
= náboženské
= profesionálne
Je zjavné, že proces interakcie ( jej formy, podoby, kvalita, orientácia, priebeh a dôsledky) je mnohonásobne podmienený faktormi prostredia, situáciou i osobnosťou účastníkov, pričom samotný proces interakcie pozostáva z troch zložiek:
1.sociálna percepcia ( vnímanie ) a poznávanie ľudí,
2.komunikácia,
3.správanie a konanie jednotlivcov
Tieto na seba navzájom nadväzujú a každá z nich má pre utváranie vzťahov nezastupiteľné, ale špecifické miesto. Vnímanie, komunikácia i správanie tak vytvárajú spojitú reťaz, ktorá drží všetkých účastníkov vzťahu. Napriek ich vzájomnej spojitosti je však potrebné analyzovať ich samostatne, pretože každá z týchto zložiek má svoje špecifické charakteristiky. Nie však izolovane, ale vzhľadom na ďaľšie zložky interakcie.
Metóda rozhovoru
Metóda rozhovoru:
- delí sa na tri časti:
1. vstupná časť /motivačná / - voľné otázky, aby bol respondent ochotný odpovedať
2. vlastný rozhovor
3. záver
- nutné je udržať respondenta udržať pri aktívnej spolupráci, klásť primerané a presne formulované otázky, v prípade za určitých podmienok zaznamenávať aj neverbálne reakcie respondenta
Metóda experimentu :
- metóda pozorovania zámerne vyvolaných javov za vopred stanovených podmienok pri zabezpečení dôslednej registracie reakcií, spôsobov správania, prejavov tak, aby sme nimi verifikovali / overovali / určitú hypotézu o závislosti sledovaných javov na podmienkach,
Charakteristiky:
1. zámerné vyvolanie javu
2. kontrola rušivých vplyvov
3. manipulácia s premennými podľa dohodnutých pravidiel, t.j. experimentálneho plánu
4. registrácia všetkých údajov
5. opakovateľnosť experimentu
Druhy experimentu : 1. laboratórny, 2. terénny, 3. prirodzený
- delí sa na tri časti:
1. vstupná časť /motivačná / - voľné otázky, aby bol respondent ochotný odpovedať
2. vlastný rozhovor
3. záver
- nutné je udržať respondenta udržať pri aktívnej spolupráci, klásť primerané a presne formulované otázky, v prípade za určitých podmienok zaznamenávať aj neverbálne reakcie respondenta
Metóda experimentu :
- metóda pozorovania zámerne vyvolaných javov za vopred stanovených podmienok pri zabezpečení dôslednej registracie reakcií, spôsobov správania, prejavov tak, aby sme nimi verifikovali / overovali / určitú hypotézu o závislosti sledovaných javov na podmienkach,
Charakteristiky:
1. zámerné vyvolanie javu
2. kontrola rušivých vplyvov
3. manipulácia s premennými podľa dohodnutých pravidiel, t.j. experimentálneho plánu
4. registrácia všetkých údajov
5. opakovateľnosť experimentu
Druhy experimentu : 1. laboratórny, 2. terénny, 3. prirodzený
Spoločenská úroveň
Spoločenská úroveň
• hodnotíme správanie = prosociálne
= asociálne
= antisociálne
Asociálne správanie = porušovanie noriem stanovenej spoločnosťou, resp. neprispôsobenie sa týmto normám
= cieľom asociálneho správania je dosiahnuť svoj cieľ bez ohľadu na iných ľudí – delikventé správanie
Antisociálne správanie = negatívnejšia forma správania sa ako asociálne
= zamerané na ničenie hodnôt danej spoločnosti, ohrozovanie členov
danej spoločnosti
= smeruje proti celej spoločnosti
Interpersonálna úroveň
- na tejto úrovni sa soc. psychológia zaobera formami správania sa, ktoré človek využíva vo vzťahu s inými ľuďmi
- rozlišujeme: prosociálne – pomáhanie
kooperatívne - spolupráca
súťaživé
hostilné - nepriateľské
agresívne atď.
• hodnotíme správanie = prosociálne
= asociálne
= antisociálne
Asociálne správanie = porušovanie noriem stanovenej spoločnosťou, resp. neprispôsobenie sa týmto normám
= cieľom asociálneho správania je dosiahnuť svoj cieľ bez ohľadu na iných ľudí – delikventé správanie
Antisociálne správanie = negatívnejšia forma správania sa ako asociálne
= zamerané na ničenie hodnôt danej spoločnosti, ohrozovanie členov
danej spoločnosti
= smeruje proti celej spoločnosti
Interpersonálna úroveň
- na tejto úrovni sa soc. psychológia zaobera formami správania sa, ktoré človek využíva vo vzťahu s inými ľuďmi
- rozlišujeme: prosociálne – pomáhanie
kooperatívne - spolupráca
súťaživé
hostilné - nepriateľské
agresívne atď.
Etnické postoje
Etnické postoje
- postoje, ktoré má jednotlivec voči niekoľkým alebo všetkým členom etnickej skupiny, sú
ovplyvňované poznaním ich etnickej príslušnosti
- pri vývine etnických postojov je veľmi dôležité pôsobenie rodiny
- stupne vývinu etnických postojov→ etnické uvedomenie ( 3 – 4 rok života)
= etnická orientácia ( 4 – 8 r.)
= etnický postoj ( stredný školský vek )
-negatívne etnické postoje - averzívny rasizmus ( odmietanie kontaktov )
- etnocentrizmus ( požiadavka prispôsobenia )
- symbolický rasizmus (presvedčenie,že majú viac práva výhod)
- tradičný /biologický/ rasizmus ( požiadavka oddelenia rás )
5. Sociálna interakcia:
V sociálnom prostredí sa človek dostáva do rôznych vzťahov, nemôže žiť mimo spoločnosti. Vzťahy môžu byť založené na časovej a priestorovej blízkosti, na spoločných záujmoch, sympatii či antipatii, na zastávanej spoločenskej úlohe, na príslušnosti k rovnakej spoločenskej skupine a pod.
Vytvorených vzťahov medzi ľuďmi je veľa a človek sa počas života, počas spolužitia s inými ľuďmi vpravuje do mnohých nových. Všeobecne však môže ísť o vzťahy spoločenské a psychologické.
- postoje, ktoré má jednotlivec voči niekoľkým alebo všetkým členom etnickej skupiny, sú
ovplyvňované poznaním ich etnickej príslušnosti
- pri vývine etnických postojov je veľmi dôležité pôsobenie rodiny
- stupne vývinu etnických postojov→ etnické uvedomenie ( 3 – 4 rok života)
= etnická orientácia ( 4 – 8 r.)
= etnický postoj ( stredný školský vek )
-negatívne etnické postoje - averzívny rasizmus ( odmietanie kontaktov )
- etnocentrizmus ( požiadavka prispôsobenia )
- symbolický rasizmus (presvedčenie,že majú viac práva výhod)
- tradičný /biologický/ rasizmus ( požiadavka oddelenia rás )
5. Sociálna interakcia:
V sociálnom prostredí sa človek dostáva do rôznych vzťahov, nemôže žiť mimo spoločnosti. Vzťahy môžu byť založené na časovej a priestorovej blízkosti, na spoločných záujmoch, sympatii či antipatii, na zastávanej spoločenskej úlohe, na príslušnosti k rovnakej spoločenskej skupine a pod.
Vytvorených vzťahov medzi ľuďmi je veľa a človek sa počas života, počas spolužitia s inými ľuďmi vpravuje do mnohých nových. Všeobecne však môže ísť o vzťahy spoločenské a psychologické.
Pri pracovných kolektívoch so stálejšími skupinami
Pri pracovných kolektívoch so stálejšími skupinami, ktoré majú prijaté zásady, zvlášť pôsobia intenzívne socializačné tlaky a tie smerujú na nových členov. Noví členovia sa musia podrobiť normám a zásadám skupiny, osvojiť si požadované postoje.
Iné záujmové a rovesnícke skupiny: okrem základných troch skupín /rodina, škola, pracovný kolektív / majú socializačný význam pre jednotlivca všetky ostatné skupiny, ktorých členom sa jednotlivec v priebehu života stáva. Každá so skupín so svojho apektu, v rôznych časových líniach a s odlišnou mierou „ socializuje ” svojich členov. Vplyvom príťažlivosti k istej činnosti sa jednotlivec stáva členom týchto skupín a to môže byť napr. záujmová skupina, športová skupina, kde o členstve rozhoduje spoločná orientácia na určitý objekt / napr. numezmatici /. Nie všetky skupiny majú však pozitívnu spoločenskú orientáciu, čím aj socializačné vplyvy týchto skupín môžu mať asociálny a protisociálny charakter. Sociálny systém dáva k dispozícii vlastné modely, ktoré majú mať a majú dôležité postavenie v procese socializácie. Modelmi socializácie sa pravdepodobnejšie stávajú osoby staršie, ktoré majú určité životné skúsenosti, majú určité spoločenské postavenie, sú úspešné a sú v silneších emocionálnych vzťahoch s deťmi. Chápu sa predkladané vzory a to sú rodičia, učitelia,, priatelia.
Prostredníctvom socializácie je človek asimilovaný do
spoločnosti, stáva sa jej súčasťou i nositeľom, dodržiavateľom
ale i kontrolórom sociálnych princípov a zásad. Socializácia je
celoživotný proces, človek je determinovaný vplyvom
sociálneho prostredia, dostáva sa do nových sociálnych situácií,
nadobúda skúsenosti a poznatky, obohacuje si arzenál spôsobov
správania, ktoré sú v ňom latentne zakotvené.
Socializácia osobnosti sa uskutočňuje rámcovo dvoma cestami: spontánne a prostredníctvom inštitúciií resp. inštituciolizovanými formami. Tieto sa navzájom dopĺňajú, hoci nie vo všetkých spoločenstvách sa možno stretnúť s ich kombináciou. Spontánne mechanizmy socializácie spočívajú na vplyve aktuálneho sociálneho prostredia na svojich členov, najmä systémom nápodoby. Dieťa spontánne alebo i vedome napodobuje správanie, myslenie, postoje, názory, výzor a pod. určitého modelu. Môže ísť o modely:
1. fyzicky prítomné, pri ktorých má dieťa priamy kontakt ako napr. otec, matka, učiteľ, starší súrodenec,
2. pôsobiace sprostredkovane, najmä prostriedkami masovej informácie – takými sú populárni herci, speváci, športovci, politici,
3. exemplárne modely, ktoré spoločnosť predkladá svojim členom formou povestí, bájok, rozprávok / u nás napr. Jánošík, R. Hood v Anglicku..../
4. semantický diferenciál – obsahuje 24 párov adjektív ( prídavných mien ), ktoré umožňujú asociácie k danému objektu postoja vyjadrujúceho jeho subjektívny význam
Iné záujmové a rovesnícke skupiny: okrem základných troch skupín /rodina, škola, pracovný kolektív / majú socializačný význam pre jednotlivca všetky ostatné skupiny, ktorých členom sa jednotlivec v priebehu života stáva. Každá so skupín so svojho apektu, v rôznych časových líniach a s odlišnou mierou „ socializuje ” svojich členov. Vplyvom príťažlivosti k istej činnosti sa jednotlivec stáva členom týchto skupín a to môže byť napr. záujmová skupina, športová skupina, kde o členstve rozhoduje spoločná orientácia na určitý objekt / napr. numezmatici /. Nie všetky skupiny majú však pozitívnu spoločenskú orientáciu, čím aj socializačné vplyvy týchto skupín môžu mať asociálny a protisociálny charakter. Sociálny systém dáva k dispozícii vlastné modely, ktoré majú mať a majú dôležité postavenie v procese socializácie. Modelmi socializácie sa pravdepodobnejšie stávajú osoby staršie, ktoré majú určité životné skúsenosti, majú určité spoločenské postavenie, sú úspešné a sú v silneších emocionálnych vzťahoch s deťmi. Chápu sa predkladané vzory a to sú rodičia, učitelia,, priatelia.
Prostredníctvom socializácie je človek asimilovaný do
spoločnosti, stáva sa jej súčasťou i nositeľom, dodržiavateľom
ale i kontrolórom sociálnych princípov a zásad. Socializácia je
celoživotný proces, človek je determinovaný vplyvom
sociálneho prostredia, dostáva sa do nových sociálnych situácií,
nadobúda skúsenosti a poznatky, obohacuje si arzenál spôsobov
správania, ktoré sú v ňom latentne zakotvené.
Socializácia osobnosti sa uskutočňuje rámcovo dvoma cestami: spontánne a prostredníctvom inštitúciií resp. inštituciolizovanými formami. Tieto sa navzájom dopĺňajú, hoci nie vo všetkých spoločenstvách sa možno stretnúť s ich kombináciou. Spontánne mechanizmy socializácie spočívajú na vplyve aktuálneho sociálneho prostredia na svojich členov, najmä systémom nápodoby. Dieťa spontánne alebo i vedome napodobuje správanie, myslenie, postoje, názory, výzor a pod. určitého modelu. Môže ísť o modely:
1. fyzicky prítomné, pri ktorých má dieťa priamy kontakt ako napr. otec, matka, učiteľ, starší súrodenec,
2. pôsobiace sprostredkovane, najmä prostriedkami masovej informácie – takými sú populárni herci, speváci, športovci, politici,
3. exemplárne modely, ktoré spoločnosť predkladá svojim členom formou povestí, bájok, rozprávok / u nás napr. Jánošík, R. Hood v Anglicku..../
4. semantický diferenciál – obsahuje 24 párov adjektív ( prídavných mien ), ktoré umožňujú asociácie k danému objektu postoja vyjadrujúceho jeho subjektívny význam
Každá spoločnosť si vytvára určité modely
Každá spoločnosť si vytvára určité modely – vzory, ktoré potom
v systéme výchovy predkladá svojim členom, alebo sú tieto
samostatne vyberané jednostlivcami. Nemusí sa a ani sa
nedosiahne zhoda medzi oficiálne predkladanými vzormi /
modelmi / a modelmi, ktoré si mladí vyberú. Môže sa stať, že si
vyberú z modelov, ktoré ani neboli predkladané.
Socializačná funkcia rodiny:
Socializácia sa uskutočňuje v konkrétnom sociálnom prostredí, kde významnú úlohu plnia najmä základné skupiny v živote človeka – rodina, škola, pracovná skupina. Tu môžme priradiť rôzne záujmové, z hľadiska členstva dobrovoľné skupiny. V skupinách sa prelínajú spontánne a inštitucionalizované ( formálne ) druhy socializácie.
Rodina – je základnou sociálnou skupinou, kde sa dieťa dostáva do sociálnych vzťahov a stáva sa sociálnou bytosťou. Rodina plní primárnu funkciu a pre proces socializácie sú dôležité najmä tieto charakteristiky:
1.súdržnosť rodiny a jej celková atmosféra – tá je daná v hlavnej miere vzťahmi medzi manželskými partnermi. Pozitívna atmosféra a vyrovnané vzťahy medzi rodičmi určujú raz a štýl života rodiny, u dieťaťa sú podporované adekvátne formy správania. Rozhárana, neúplná rodina túto funkciu v pozotívnej rovine nemôže v plnom rozsahu plniť.
v systéme výchovy predkladá svojim členom, alebo sú tieto
samostatne vyberané jednostlivcami. Nemusí sa a ani sa
nedosiahne zhoda medzi oficiálne predkladanými vzormi /
modelmi / a modelmi, ktoré si mladí vyberú. Môže sa stať, že si
vyberú z modelov, ktoré ani neboli predkladané.
Socializačná funkcia rodiny:
Socializácia sa uskutočňuje v konkrétnom sociálnom prostredí, kde významnú úlohu plnia najmä základné skupiny v živote človeka – rodina, škola, pracovná skupina. Tu môžme priradiť rôzne záujmové, z hľadiska členstva dobrovoľné skupiny. V skupinách sa prelínajú spontánne a inštitucionalizované ( formálne ) druhy socializácie.
Rodina – je základnou sociálnou skupinou, kde sa dieťa dostáva do sociálnych vzťahov a stáva sa sociálnou bytosťou. Rodina plní primárnu funkciu a pre proces socializácie sú dôležité najmä tieto charakteristiky:
1.súdržnosť rodiny a jej celková atmosféra – tá je daná v hlavnej miere vzťahmi medzi manželskými partnermi. Pozitívna atmosféra a vyrovnané vzťahy medzi rodičmi určujú raz a štýl života rodiny, u dieťaťa sú podporované adekvátne formy správania. Rozhárana, neúplná rodina túto funkciu v pozotívnej rovine nemôže v plnom rozsahu plniť.
Vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné komponenty vnímania
Vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné komponenty vnímania a to: atribučný - základom ktorého je to, že vnímanej osobe priraďujeme určité charakteristiky a znaky, očakávací - pri ktorom sa prejavujú očakávania vnímajúcej osoby na správanie a nakoniec afektívny – ktorého podstatou je afektívne reagovanie na osoby a ich správanie.Ak by sme chceli začleniť človeka do sociálneho prostredia
podľa formy sociálnej percepcie podľa G.M. Andrejevovej to
môžme urobiť takto:
- jeden člen skupiny vníma druhého člena skupiny
- člen vníma svoju vlastnú skupinu
- člen skupiny vníma druhú skupinu
- člen prvej skupiny vníma člena druhej skupiny
- skupina vníma jedného zo svojich členov
- skupina vníma jedného z členov druhej skupiny
- prvá skupina vníma druhú skupinu
V priebehu života sa u človeka vytvára určitý systém vnímania a hodnotenia sveta, relatívne stály systém poznávacích aktivít osobnosti označovaný ako kognitívny štýl. Počas postupného rozvíjania sa vyvinuli viaceré prúdy výskumov, pričom medzi najvýznamnejšie patria:
1. závislosť – nezávislosť
2. reflexívnosť – impulzívnosť
3. adaptívno – inovačné riešenie
podľa formy sociálnej percepcie podľa G.M. Andrejevovej to
môžme urobiť takto:
- jeden člen skupiny vníma druhého člena skupiny
- člen vníma svoju vlastnú skupinu
- člen skupiny vníma druhú skupinu
- člen prvej skupiny vníma člena druhej skupiny
- skupina vníma jedného zo svojich členov
- skupina vníma jedného z členov druhej skupiny
- prvá skupina vníma druhú skupinu
V priebehu života sa u človeka vytvára určitý systém vnímania a hodnotenia sveta, relatívne stály systém poznávacích aktivít osobnosti označovaný ako kognitívny štýl. Počas postupného rozvíjania sa vyvinuli viaceré prúdy výskumov, pričom medzi najvýznamnejšie patria:
1. závislosť – nezávislosť
2. reflexívnosť – impulzívnosť
3. adaptívno – inovačné riešenie
Individuálna (osobná) úroveň
Individuálna (osobná) úroveň
• všíma si aké formy sociálneho správania sa si človek osvojuje v procese socializácie
• všíma si vytváranie postojov s inými ľuďmi
Prístupy k sociálnemu správaniu:
- spoločenská úroveň - tento prístup berie do úvahy veľmi široké faktory historické, kultúrne, spoločenské (napr. triedny konflikt, etnické nezhody, vysvetlenie príčin vojen) ; využitie v sociológii, antropológii, ekonómii, politike - napr. bieda – sociálna vrstva, ekonomické ukazovatele, ...
- individuálna úroveň - opak spoločenskej úrovne - správanie vysvetľuje z pohľadu jedinečných individuálnych vlastností osobnosti, správanie odráža motívy jedinca
- interpersonálna úroveň - soc. psychológovia sa zameriavajú na súčasnú sociálnu situáciu človeka ; zohľadňujeme ostatných ľudí v prostredí, ich postoje, správanie a kontext (o čom tá situácia je)
Teórie sociálnej psychológie:
1. psychoanalýza (motívy) ; Freud – zviera v človeku alebo ľudské zviera ; správanie dospelých je poznačené potlačenými konfliktmi
2. behaviorizmus (učenie) ; to čo sa naučíme je vplyv prostredia ; formou narábania s posilnením bolo spojené s potlačením neželaných foriem správania ; správanie dospelého je založené na minulých skúsenostiach, minulom učení
3. geštalt psychológia (vnímanie) - spôsob akým jedinec percipuje a chápe ľudí, objekty, situácie
• všíma si aké formy sociálneho správania sa si človek osvojuje v procese socializácie
• všíma si vytváranie postojov s inými ľuďmi
Prístupy k sociálnemu správaniu:
- spoločenská úroveň - tento prístup berie do úvahy veľmi široké faktory historické, kultúrne, spoločenské (napr. triedny konflikt, etnické nezhody, vysvetlenie príčin vojen) ; využitie v sociológii, antropológii, ekonómii, politike - napr. bieda – sociálna vrstva, ekonomické ukazovatele, ...
- individuálna úroveň - opak spoločenskej úrovne - správanie vysvetľuje z pohľadu jedinečných individuálnych vlastností osobnosti, správanie odráža motívy jedinca
- interpersonálna úroveň - soc. psychológovia sa zameriavajú na súčasnú sociálnu situáciu človeka ; zohľadňujeme ostatných ľudí v prostredí, ich postoje, správanie a kontext (o čom tá situácia je)
Teórie sociálnej psychológie:
1. psychoanalýza (motívy) ; Freud – zviera v človeku alebo ľudské zviera ; správanie dospelých je poznačené potlačenými konfliktmi
2. behaviorizmus (učenie) ; to čo sa naučíme je vplyv prostredia ; formou narábania s posilnením bolo spojené s potlačením neželaných foriem správania ; správanie dospelého je založené na minulých skúsenostiach, minulom učení
3. geštalt psychológia (vnímanie) - spôsob akým jedinec percipuje a chápe ľudí, objekty, situácie
Analýza produktov
Analýza produktov :
- metóda v ktorej bádateľ ( výskumník ) ako subjekt skúma produkty minulej činnosti skúmanej osoby ( skupiny osôb )
Produkty delíme na :
1.dokumenty – produkty špeciálne vytvorené ako prostriedky prenosu a zachovávania informácií
2.fyzické stopy
Je dôležité rozlíšiť výtvory jedinca, ktoré vypovedajú o ňom samom a výtvory, ktoré chápeme v zmysle správ o nejakých sociálnych psychologických javoch, ktoré napísali rôzni autori.
Sociometria
- metóda na zisťovanie štruktúry malej skupiny ; súbor techník na skúmanie procesov prebiehajúcich v malých skupinách
- J. L. Moreno - metóda na meranie neformálnych vzťahov v malej sociálne skupine z hľadiska preferencií, odmietania a indiferencie v situácii voľby (neformálne vzťahy - odvíjajú sa od vzájomných sympatií a formálne vzťahy - trieda – predseda, nástenkár, ...)
Zameranie sociometrie:
- stupeň integrovanosti, kohézie v skupine (čím je viac väzieb, tým viac možno hovoriť o kohézii)
- pozíciu jednotlivcov v skupine
- vnútroskupinovú štruktúru
- zmeny v skupine (pri opakovanom meraní)
- zmeny v pozícii jednotlivca
- priebeh procesov adaptácie, komunikácie a interakcie
- hierarchiu hodnôt
- metóda v ktorej bádateľ ( výskumník ) ako subjekt skúma produkty minulej činnosti skúmanej osoby ( skupiny osôb )
Produkty delíme na :
1.dokumenty – produkty špeciálne vytvorené ako prostriedky prenosu a zachovávania informácií
2.fyzické stopy
Je dôležité rozlíšiť výtvory jedinca, ktoré vypovedajú o ňom samom a výtvory, ktoré chápeme v zmysle správ o nejakých sociálnych psychologických javoch, ktoré napísali rôzni autori.
Sociometria
- metóda na zisťovanie štruktúry malej skupiny ; súbor techník na skúmanie procesov prebiehajúcich v malých skupinách
- J. L. Moreno - metóda na meranie neformálnych vzťahov v malej sociálne skupine z hľadiska preferencií, odmietania a indiferencie v situácii voľby (neformálne vzťahy - odvíjajú sa od vzájomných sympatií a formálne vzťahy - trieda – predseda, nástenkár, ...)
Zameranie sociometrie:
- stupeň integrovanosti, kohézie v skupine (čím je viac väzieb, tým viac možno hovoriť o kohézii)
- pozíciu jednotlivcov v skupine
- vnútroskupinovú štruktúru
- zmeny v skupine (pri opakovanom meraní)
- zmeny v pozícii jednotlivca
- priebeh procesov adaptácie, komunikácie a interakcie
- hierarchiu hodnôt
Spoločenské vzťahy
Spoločenské vzťahy, vznikajúce medzi ľuďmi v procese ich činnosti, záhŕňajú politické, právne, ekonomické a mravné. V rámci týchto spoločenských vzťahov sa utvárajú a prebiehajú psychologické vzťahy, ktoré môže byť formálneho i neformálneho rázu, na báze medziľudských vzťahov. Z hľadiska formálnosti možno hovoriť o formálnych a neformálnych vzťahov, ktoré sú vytvorené najmä charakterom činnosti alebo postavením účastníkom vzťahu. Formálny vzťah napr. vedúci a jeho podriadení, stránka pri vybavovaní s úradníkom. V rámci týchto vzťahov sa môžu útvárať aj neformálne vzťahy, najmä ak ide o dlhodobejšie vzťahy ( napr. v pracovnej skupine ).
Vlastným a špecifickým spôsobom sa formujú a prejavujú vzťahy v rôznych životných situáciách , počnúc jednoduchými, nenáročnými situáciami a končiac zložitými záťažovými situáciami. ( napr. stretnutie kamarátov pri pive nekladie na nich zvláštne nároky, ale zas na strane druhej človek pri dosiahnutí cieľa sa dostane do nejakého ohrozenia – sú na neho kladené iné nároky, je vystavený stresu a záťaži).
Vzťahy sa však formujú aj medzi rôznymi typmi ľudí, či už z hľadiska niektorých objektívnych znakov, ako sú napr. vek, pohlavie,vzdelanie, postavenie v spoločnosti, alebo v osobnostných dimenziách. Takými môžu byť úroveň inteligencie, osobnostné vlastnosti, záujmy, motívy a pod.
1. = poučenie; utváranie postojov
= podávanie návodu vo výchove a vzdelávaní
- vlastnosti p. - valencia = znamienka postoja, hovorí o tom či je postoj kladný alebo záporný
- multidimenzionalita = šírka postoja, reakcia pre alebo proti postoju
- konzistentnosť = pevnosť postoja, musia byť pevné všetky 3 zložky p.
-zmena p. - kognícia = presvedčenie, tendencia konať zámer, aktuálne správanie = La Pierov paradox – rozdiel medzi presvedčením a aktuálnym správaním
- 2 typy zmeny = kongurentná ( súrodá ) - pozitívny postoj sa mení na ešte pozitívnejší
- nemení sa znamienko postoja len jeho intenzita
= nekongurentná ( nesúrodá ) - kladný postoj sa mení na záporný a naopak
- postoj sa nemení náhle,
- závisí od: 1. znakov postoja
2. osobnostných charakteristík
3. príslušnosti k skupine
4. zdroja informácií ( dôveryhodnosť, atraktivita )
- metódy zmeny postojov = persuázia (presviedčanie) – zameraná na poskytnutie informácie a pôsobenie na kognitívnu zložku postoja = stratégia aktívnej účasti – aktívne sa na zmene podieľa aj človek, ktorého chcem zmeniť
= koncepcia soc.identity- „kto som ?“, začlenenie do skupiny (neg. aj poz. rámec)
Vlastným a špecifickým spôsobom sa formujú a prejavujú vzťahy v rôznych životných situáciách , počnúc jednoduchými, nenáročnými situáciami a končiac zložitými záťažovými situáciami. ( napr. stretnutie kamarátov pri pive nekladie na nich zvláštne nároky, ale zas na strane druhej človek pri dosiahnutí cieľa sa dostane do nejakého ohrozenia – sú na neho kladené iné nároky, je vystavený stresu a záťaži).
Vzťahy sa však formujú aj medzi rôznymi typmi ľudí, či už z hľadiska niektorých objektívnych znakov, ako sú napr. vek, pohlavie,vzdelanie, postavenie v spoločnosti, alebo v osobnostných dimenziách. Takými môžu byť úroveň inteligencie, osobnostné vlastnosti, záujmy, motívy a pod.
1. = poučenie; utváranie postojov
= podávanie návodu vo výchove a vzdelávaní
- vlastnosti p. - valencia = znamienka postoja, hovorí o tom či je postoj kladný alebo záporný
- multidimenzionalita = šírka postoja, reakcia pre alebo proti postoju
- konzistentnosť = pevnosť postoja, musia byť pevné všetky 3 zložky p.
-zmena p. - kognícia = presvedčenie, tendencia konať zámer, aktuálne správanie = La Pierov paradox – rozdiel medzi presvedčením a aktuálnym správaním
- 2 typy zmeny = kongurentná ( súrodá ) - pozitívny postoj sa mení na ešte pozitívnejší
- nemení sa znamienko postoja len jeho intenzita
= nekongurentná ( nesúrodá ) - kladný postoj sa mení na záporný a naopak
- postoj sa nemení náhle,
- závisí od: 1. znakov postoja
2. osobnostných charakteristík
3. príslušnosti k skupine
4. zdroja informácií ( dôveryhodnosť, atraktivita )
- metódy zmeny postojov = persuázia (presviedčanie) – zameraná na poskytnutie informácie a pôsobenie na kognitívnu zložku postoja = stratégia aktívnej účasti – aktívne sa na zmene podieľa aj človek, ktorého chcem zmeniť
= koncepcia soc.identity- „kto som ?“, začlenenie do skupiny (neg. aj poz. rámec)
Podľa vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom
Podľa vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom dochádza k uspokojeniu alebo neuspokojeniu interpersonálnych potrieb, na základe čoho možno určiť tri typy interpersonálneho správania:
1. deficientné správanie – jednotlivec sa priamo nesnaží uspokojiť svoju potrebu
2. excesívne správanie – jednotlivec sa neustále snaží uspokojiť potrebu
3. ideálne správanie – potreby sú uspokojované
4. patologické správanie
Škola, školská trieda, pracovné a iné skupiny:
S pribúdaním rokov dieťaťa sa aj okruh sociálneho systému rozširuje, vynárajú sa nové socializačné vplyvy a pôsobenia. Dieťa sa dostáva do nových skupín, formujú sa nové vzťahy s rovesníkmi a pri nástupe do školy sa dostáva do inštitúcie, ktorá preberá na seba časť sociálnych, výchovných a vzdelávacích aktivít. Školstvo a jeho systém / inštitucionalizovaný / má dominantné postavenie, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje cieľavedomé a zámerné pôsobenie na mladých ľudí. Každá spoločnosť má vlastný školský systém rozpracovaný na báze skúseností a vedeckých poznatkov. Špecifikum školskej triedy je to, že sa v nej vytvára z hľadiska veku homogénna sociálna skupina. Dominanciu a prioritu má účiteľ-pedagóg, ktorý je hlavným realizátorom výchovno-vzdelávacieho procesu. Medzi ním a študentmi sú vzťahy vertikálneho charakteru. Medzi študentmi navzájom pôsobia vzťahy horizontálneho charakteru, pričom žiaci v rámci tejto skupiny majú rozdielnu pozíciu, vyplývajúcu z plnenia si určitých úloh v rámci vzdelávacieho p.
1. deficientné správanie – jednotlivec sa priamo nesnaží uspokojiť svoju potrebu
2. excesívne správanie – jednotlivec sa neustále snaží uspokojiť potrebu
3. ideálne správanie – potreby sú uspokojované
4. patologické správanie
Škola, školská trieda, pracovné a iné skupiny:
S pribúdaním rokov dieťaťa sa aj okruh sociálneho systému rozširuje, vynárajú sa nové socializačné vplyvy a pôsobenia. Dieťa sa dostáva do nových skupín, formujú sa nové vzťahy s rovesníkmi a pri nástupe do školy sa dostáva do inštitúcie, ktorá preberá na seba časť sociálnych, výchovných a vzdelávacích aktivít. Školstvo a jeho systém / inštitucionalizovaný / má dominantné postavenie, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje cieľavedomé a zámerné pôsobenie na mladých ľudí. Každá spoločnosť má vlastný školský systém rozpracovaný na báze skúseností a vedeckých poznatkov. Špecifikum školskej triedy je to, že sa v nej vytvára z hľadiska veku homogénna sociálna skupina. Dominanciu a prioritu má účiteľ-pedagóg, ktorý je hlavným realizátorom výchovno-vzdelávacieho procesu. Medzi ním a študentmi sú vzťahy vertikálneho charakteru. Medzi študentmi navzájom pôsobia vzťahy horizontálneho charakteru, pričom žiaci v rámci tejto skupiny majú rozdielnu pozíciu, vyplývajúcu z plnenia si určitých úloh v rámci vzdelávacieho p.
Metódy sociálnej psychológie
Metódy sociálnej psychológie:
Metóda pozorovania- vedecká metóda získavania informácií spočívajúca v zámernom cieľavedomom systematickom a plánovitom vnímaní a registrácií objektívnych javov pozorovateľom ako subjetkom,
Druhy pozorovania: 1. introspekcia – sebapozorovanie, 2. extrospekcia – pozorovanie iných, 3. voľné(neštruktúrované) – priebeha neustále, 4. systematické – priebeha neustále,
Pri pozorovaní sa vyvarujeme chýb: haló efekt – posudzujeme podľa všeobecného dojmu, obraz seba – posudzujeme podľa seba, efekt prvého dojmu, chyba kontrastu – posúdenie niečo / niekoho/ ako by bol úplne iný ako je, efekt očakávania, neverbálne klúče správania a pod.
Metóda dotazovania: spočíva v kladení otázok, čím vyvoláme verbálnu odpoveď
- môže mať 4 formy:
1. telefonické interview
2. osobný interview – štandardizovaný rozhovor
3. dotazník – najčastejšie sa používa k meraniu postojov, ktoré sa opiera o škálovanie vzťahov, ktorých predmetom môžu byť rôzne objekty, inštitúcie, udalosti myšlienky.
druhy postojových škál: 1. nominálna / základná /, 2. ordinálna / založená na usporadúvaní objektov /, 3. intervalová / založená na rovnomerných rozdieloch medzi objektami /,
Metóda pozorovania- vedecká metóda získavania informácií spočívajúca v zámernom cieľavedomom systematickom a plánovitom vnímaní a registrácií objektívnych javov pozorovateľom ako subjetkom,
Druhy pozorovania: 1. introspekcia – sebapozorovanie, 2. extrospekcia – pozorovanie iných, 3. voľné(neštruktúrované) – priebeha neustále, 4. systematické – priebeha neustále,
Pri pozorovaní sa vyvarujeme chýb: haló efekt – posudzujeme podľa všeobecného dojmu, obraz seba – posudzujeme podľa seba, efekt prvého dojmu, chyba kontrastu – posúdenie niečo / niekoho/ ako by bol úplne iný ako je, efekt očakávania, neverbálne klúče správania a pod.
Metóda dotazovania: spočíva v kladení otázok, čím vyvoláme verbálnu odpoveď
- môže mať 4 formy:
1. telefonické interview
2. osobný interview – štandardizovaný rozhovor
3. dotazník – najčastejšie sa používa k meraniu postojov, ktoré sa opiera o škálovanie vzťahov, ktorých predmetom môžu byť rôzne objekty, inštitúcie, udalosti myšlienky.
druhy postojových škál: 1. nominálna / základná /, 2. ordinálna / založená na usporadúvaní objektov /, 3. intervalová / založená na rovnomerných rozdieloch medzi objektami /,
Osobnosť interakcie v soc. prostredí
3. Osobnosť interakcie v soc. prostredí, socializácia, formy socializácie....
Človek žije v soc. systéme a jeho pôsobenie je väčšinou viazané na aktuálne sociálne prostredie a jeho podnety. Akceptáciu človeka sociálnym prostredím podmieňujú a ovplyvňujú jednak vzťahy s inými ľuďmi / vzťahová zložka / a jednak činnostné vzťahy / činnostná zložka /. Obidve zložky sa navzájom spájajú a sprostredkúvaj, kde vzťahy k iným ľuďom ovplyvňujú vzťah k činnosti a naopak. Žiadnu činnosť nemožno vykonávať mimo vzťahov s ľuďmi, pričom vzťahy s ľuďmi majú nevyhnutne činnostný podtón. / činnosť je nielen nejaká určitá práca, ale aj samotná komunikácia je činnosťou, presnejšie sociálnou činnosťou. /
Socializácia :
Človek prichádza na svet ako biologický tvor, sociálnym sa stáva v priebehu života. Na to, aby biologicky prežil a aby sa stal sociálnym tvorom, potrebuje ľudí. Sám nie je schopny udržať sa pri živote, človek je od narodenia v úplnej závislosti od ľudí, má zabezpečené základné existenčné potreby / jedlo, spánok teplo / ako aj sociálne potreby, ako je kontakt s ľuďmi, láskavosť, úsmev, pohladenie. Toto pôsobenie soc. systému sa začína narodením človeka a jeho začlenením do konkrétnych skupín, najčastejšie do rodiny. Začína sa celoživotný proces, ktorý sa nazýva ako socializácia. Je to proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje normy, hodnoty, postoje, formy sociálneho správania, stáva sa tvorom spoločenským.
Človek žije v soc. systéme a jeho pôsobenie je väčšinou viazané na aktuálne sociálne prostredie a jeho podnety. Akceptáciu človeka sociálnym prostredím podmieňujú a ovplyvňujú jednak vzťahy s inými ľuďmi / vzťahová zložka / a jednak činnostné vzťahy / činnostná zložka /. Obidve zložky sa navzájom spájajú a sprostredkúvaj, kde vzťahy k iným ľuďom ovplyvňujú vzťah k činnosti a naopak. Žiadnu činnosť nemožno vykonávať mimo vzťahov s ľuďmi, pričom vzťahy s ľuďmi majú nevyhnutne činnostný podtón. / činnosť je nielen nejaká určitá práca, ale aj samotná komunikácia je činnosťou, presnejšie sociálnou činnosťou. /
Socializácia :
Človek prichádza na svet ako biologický tvor, sociálnym sa stáva v priebehu života. Na to, aby biologicky prežil a aby sa stal sociálnym tvorom, potrebuje ľudí. Sám nie je schopny udržať sa pri živote, človek je od narodenia v úplnej závislosti od ľudí, má zabezpečené základné existenčné potreby / jedlo, spánok teplo / ako aj sociálne potreby, ako je kontakt s ľuďmi, láskavosť, úsmev, pohladenie. Toto pôsobenie soc. systému sa začína narodením človeka a jeho začlenením do konkrétnych skupín, najčastejšie do rodiny. Začína sa celoživotný proces, ktorý sa nazýva ako socializácia. Je to proces sociálneho učenia, prostredníctvom ktorého si dieťa osvojuje normy, hodnoty, postoje, formy sociálneho správania, stáva sa tvorom spoločenským.
Sociálna psychológia, definícia, predmet, základné pojmy
1. Sociálna psychológia, definícia, predmet, základné pojmy:
Predmet sociálnej psychológie - Nákonečný - sociálna psychológia skúma ako sa človek v sociálnych a kultúrnych situáciach utvára /ako ho spoločnosť formuje/ a ako v nich pôsobí /ako sa v spoločnosti uplatňuje a ako ju prispôsobuje/. Je to veda o správaní človeka v spoločnosti.
Sociálna psychológia je špeciálna psychológia a patrí k špeciálnym psychologickým vedám. Sociálna psychológia je aplikovateľná všade tam, kde sa človek dostáva do kontaktu s inými ľuďmi, skupinou alebo inštitúciou.
Formy sociálneho učenia- klasické podmieňovanie, posilnenie /operačné podmieňovanie/, pozorovanie.
Predmet SP:
- vedecké štúdium sociálneho správania (t.j. ako percipujeme, vnímame druhých ľudí a situácie, ako reagujeme na druhých a oni na nás, a ako sme ovplyvnení sociálnymi situáciami),
- predmetom je najmä sociálne správanie a jeho formy
- soc. psychólogia skúma soc. správanie na 3 úrovniach / spoločenská, interpersonálna, individuálna /
Predmet sociálnej psychológie - Nákonečný - sociálna psychológia skúma ako sa človek v sociálnych a kultúrnych situáciach utvára /ako ho spoločnosť formuje/ a ako v nich pôsobí /ako sa v spoločnosti uplatňuje a ako ju prispôsobuje/. Je to veda o správaní človeka v spoločnosti.
Sociálna psychológia je špeciálna psychológia a patrí k špeciálnym psychologickým vedám. Sociálna psychológia je aplikovateľná všade tam, kde sa človek dostáva do kontaktu s inými ľuďmi, skupinou alebo inštitúciou.
Formy sociálneho učenia- klasické podmieňovanie, posilnenie /operačné podmieňovanie/, pozorovanie.
Predmet SP:
- vedecké štúdium sociálneho správania (t.j. ako percipujeme, vnímame druhých ľudí a situácie, ako reagujeme na druhých a oni na nás, a ako sme ovplyvnení sociálnymi situáciami),
- predmetom je najmä sociálne správanie a jeho formy
- soc. psychólogia skúma soc. správanie na 3 úrovniach / spoločenská, interpersonálna, individuálna /
Hlavná téza článku
Hlavná téza článku.
Nastalo politické obsadenie teľa, ktoré je spájané s jeho ekonomickým využívaním. Mocenské ovládanie a ovládajúce sily sa tela predovšetkým zmocňujú ako pracovnej sily.
Vedenie na ovládanie tela bolo politickou technológiou tela. Táto technológia je difúzna. Napriek koherencii výsledkov je to manifestná inštrumentácia a nedá sa lokalizovať v nejakých hlavných inštitúciách.
Ide o mikrofyziku moci, jej uplatňovanie sa koná v inštitúciách, ale samotné jej pole leží mimo týchto veľkých funkčných celkov. Moc tu nie je čosi, čo niekto vlastní, ale čosi, čo niekto uplatňuje, nie je to niečo nadobudnuté, ale udržiavané privilégiami (vládnucej triedy, ...).
Nepôsobí priamo ako povinnosť alebo zákaz na tých, čo ju nemajú, ale moc ich obsadzuje, prechádza nimi. Moc produkuje vedenie. V poli moci má každý vzťah korelát v poli vedenia. Nie je to tak, že politické aktivity poznávacieho subjektu produkovali vedenie, ktoré slúžilo moci. Netreba teda chápať penálne praktiky ako následky právnych teórií, ale skôr ako kapitolu z politickej ekonómie.
Trestanie a vezenie patria do politickej ekonómie tela.
Nastalo politické obsadenie teľa, ktoré je spájané s jeho ekonomickým využívaním. Mocenské ovládanie a ovládajúce sily sa tela predovšetkým zmocňujú ako pracovnej sily.
Vedenie na ovládanie tela bolo politickou technológiou tela. Táto technológia je difúzna. Napriek koherencii výsledkov je to manifestná inštrumentácia a nedá sa lokalizovať v nejakých hlavných inštitúciách.
Ide o mikrofyziku moci, jej uplatňovanie sa koná v inštitúciách, ale samotné jej pole leží mimo týchto veľkých funkčných celkov. Moc tu nie je čosi, čo niekto vlastní, ale čosi, čo niekto uplatňuje, nie je to niečo nadobudnuté, ale udržiavané privilégiami (vládnucej triedy, ...).
Nepôsobí priamo ako povinnosť alebo zákaz na tých, čo ju nemajú, ale moc ich obsadzuje, prechádza nimi. Moc produkuje vedenie. V poli moci má každý vzťah korelát v poli vedenia. Nie je to tak, že politické aktivity poznávacieho subjektu produkovali vedenie, ktoré slúžilo moci. Netreba teda chápať penálne praktiky ako následky právnych teórií, ale skôr ako kapitolu z politickej ekonómie.
Trestanie a vezenie patria do politickej ekonómie tela.
Netelesný penálny systém
Do súdneho procesu, teda vstupovali rôzne iné inštitúty, ich súdy sa pridávali k samotným juristickým záverom a posudzovali celkový psychický stav súdeného. Po určitom zaradení na škále normality mohlo nasledovať zmiernenie trestu. Na konci tohto procesu vykonával samotný trest byrokratický aparát, ktorý disponoval kňazmi, vychovávateľmi, psychiatrami, atď. Nesúdilo sa už viacej za zločin, ale súdila sa príčina zločinu.
Foucalt, ale upozorňuje, že ide o korelatívnu históriu modernej duše a jej súdnej moci, skúma genealógiu súčasného vedecko-právneho komplexu. Nejde mu teda o určenie kauzálnej postupnosti krokov, ako došlo k novej penálnej ekonómii, ale chce iba identifikovať hlavné prúdy, ktoré spolu v histórii korelovali, objavovali sa zároveň.
Otázky na ktoré sa pýtala stará penalita boli, Bol čin zistený, ak áno je trestný, ktorý zákon ho v takom prípade sankcionuje? Nová penalit nastoľuje už iné otázky: Čo je tento čin, čo je táto násilnosť, aké by boli najlepšie opatrenia, ako by s dal tento čin napraviť?
Foucalt, ale upozorňuje, že ide o korelatívnu históriu modernej duše a jej súdnej moci, skúma genealógiu súčasného vedecko-právneho komplexu. Nejde mu teda o určenie kauzálnej postupnosti krokov, ako došlo k novej penálnej ekonómii, ale chce iba identifikovať hlavné prúdy, ktoré spolu v histórii korelovali, objavovali sa zároveň.
Otázky na ktoré sa pýtala stará penalita boli, Bol čin zistený, ak áno je trestný, ktorý zákon ho v takom prípade sankcionuje? Nová penalit nastoľuje už iné otázky: Čo je tento čin, čo je táto násilnosť, aké by boli najlepšie opatrenia, ako by s dal tento čin napraviť?
Čo sa má v týchto procesoch podľa Foucalta skúmať
Čo sa má v týchto procesoch podľa Foucalta skúmať
1.) Trestnica sa stáva komplexom spoločných činností. Represívne účinky penality sa dopĺňajú pozitívnymi s cieľom zmeniť dušu zločinca.
2.) Analyzujú sa trestné metódy ako špecifické techniky, ktoré majú svoje miesto vo všeobecných mocenských vzťahoch. Trestanie ako politická taktika.
3.) Skúmať či história práva a trestných vied nie sú ovplyvnené spoločnou matricou. Či nepredchádzajú spoločným epistemologicko-juristickým procesom vytvárania (mocenským technológiám).
4.) Či je vstup duše na scénu trestaného práva výsledkom transformácie akým mocenské vzťahy obsadzujú telo.
Čiže Foucalt chce skúmať metamorfózy trestných metód na pozadí politickej technológie tela. Dôjsť tak až k procesom, ktoré zrodili človeka ako objekt vedenia pre diskurz vedeckej povahy. Dať vzrast novej penálnej ekonómie do širších súvislostí spoločenských procesov, ktoré viedli k vedeckému diskurzu.
Treba analyzovať konkrétne telesné systémy a študovať ich ako sociálne javy, ktoré sa nedajú vysvetliť, ktoré sa nedajú vysvetliť ani juristickou armatúrou spoločnosti (štruktúrou zákonov) a ani jej základnými etickými voľbami. Foucalt vlastne pochybuje o tom, že tieto zmeny boli spôsobené humanizáciou spoločnosti. Treba tieto systémy umiestniť do poľa, s ktorých vypĺňajú iba časť
1.) Otrokársky ekonómia – prísun pracovnej sily ako výsledok penalneho systému.
2.) Feudálna spoločnosť – peniaze a hospodárstvo sú nerozvinuté, preto nie je potrebná pracovná sila a rozvíja sa telesné trestanie.
3.) Rozvoj trhu a ekonomiky – zrod vezenia
4.) 19 storočie – ubúdanie nútených prác a je rozvoj väzníc s nápravných cieľom.
1.) Trestnica sa stáva komplexom spoločných činností. Represívne účinky penality sa dopĺňajú pozitívnymi s cieľom zmeniť dušu zločinca.
2.) Analyzujú sa trestné metódy ako špecifické techniky, ktoré majú svoje miesto vo všeobecných mocenských vzťahoch. Trestanie ako politická taktika.
3.) Skúmať či história práva a trestných vied nie sú ovplyvnené spoločnou matricou. Či nepredchádzajú spoločným epistemologicko-juristickým procesom vytvárania (mocenským technológiám).
4.) Či je vstup duše na scénu trestaného práva výsledkom transformácie akým mocenské vzťahy obsadzujú telo.
Čiže Foucalt chce skúmať metamorfózy trestných metód na pozadí politickej technológie tela. Dôjsť tak až k procesom, ktoré zrodili človeka ako objekt vedenia pre diskurz vedeckej povahy. Dať vzrast novej penálnej ekonómie do širších súvislostí spoločenských procesov, ktoré viedli k vedeckému diskurzu.
Treba analyzovať konkrétne telesné systémy a študovať ich ako sociálne javy, ktoré sa nedajú vysvetliť, ktoré sa nedajú vysvetliť ani juristickou armatúrou spoločnosti (štruktúrou zákonov) a ani jej základnými etickými voľbami. Foucalt vlastne pochybuje o tom, že tieto zmeny boli spôsobené humanizáciou spoločnosti. Treba tieto systémy umiestniť do poľa, s ktorých vypĺňajú iba časť
1.) Otrokársky ekonómia – prísun pracovnej sily ako výsledok penalneho systému.
2.) Feudálna spoločnosť – peniaze a hospodárstvo sú nerozvinuté, preto nie je potrebná pracovná sila a rozvíja sa telesné trestanie.
3.) Rozvoj trhu a ekonomiky – zrod vezenia
4.) 19 storočie – ubúdanie nútených prác a je rozvoj väzníc s nápravných cieľom.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)