Organizácia genéz

Organizácia genéz
Disciplíny, ktoré analyzovali priestor, využívajú toto vedenia na kapitalizáciu času. Dosahovali to štyrmi postupmi, ktoré F. dokumentuje na príklade vojenskej organizácie:
1.) Rozdelením trvania aktov na postupné, následné alebo paralelné úseky, z ktorých každý musí dospieť k určitému cieľu. Rozdelenie času na oddelené a zladené postupy.
2.) Organizovať ich podľa analytickej schémy – ako sled čo najjednoduchších prvkov, ktoré sa zo vzrastajúcou zložitosťou kombinujú.
3.) Dať týmto časovým úsekom cieľ, finalizovať ich skúškou. Tá má tri funkcie.
a. Ukázať, či subjekt dosiahol predpísanú úroveň.
b. Zaručiť prispôsobenie jeho výcviku tomu čo robia ostatní (ostatní ako norma).
c. A zároveň diferencovať každé indivíduum podľa jeho funkčného zaradenia.
4.) Zaviesť série sérií, čiže každému podľa jeho úrovne.

Tento disciplinárny čas sa uplatňoval najprv pri vojenskom výcviku a neskôr prenikol aj do pedagogickej praxe. To umožnilo posudzovať a komparaovať indivíduá, využívať ich podľa ich úrovne, akumulovať tak čas. Tak disciplína priniesla zo sebou lineárny čas, ktorý sa finalizuje, smeruje ku konečnému bodu. Tento lineárny čas nepochybne zo sebou priniesla cirkev, ale ten pôvodne vymedzoval napredovanie spoločenstva v procese spásy. Tu však disciplína využíva čas tak, že sa stáva meradlom pri súťaži indivíduí tak, že sa navzájom porovnávajú a klasifikujú. Cvičenie, ktoré sa stalo prvkom politickej technológie tela nevrcholí na onom svete, ale smeruje k nikdy sa nekončiacemu podrobovaniu.