Typy členstva v sociálnej skupine- skupinové členstvo /príťažlivosť/, skupinové nečlenstvo /ľahostajnosť/, preferenčný vzťah /príťažlivá skupina, on je pre skupinu ľahostajný/, marginálny skupinový vzťah /on je pre skupinu príťažlivý, ale skupina mu je ľahostajná/.
Osoby v skupine podľa príťažlivosti- v závislosti od vzťahu jednotlivca k skupine, v závislosti od vzťahu skupiny k jednotlivcovi.
Klasifikácia sociálnych skupín- z hľadiska veľkosti: veľké, malé. Z hľadiska formálnosti: formálne /organizované spoločnosťou, tvoria spoločenské ciele/, neformálne /reprezentujú nepredpísané siete sociálnych vzťahov, vzťahy sú výrazom potrieb/.
Funkcia vodcu- je vykonávateľom, je stratégom, je znalcom problematiky, je ideológom, je arbitrom - sudcom, je tvorcom politiky skupiny, je reprezentantom skupiny, je zodpovedný za skupinu. Druhotné funkcie - plní otcovskú rolu, je vzorom - modelom správania, je obetným baránkom. Týchto funkcii je veľa a preto existujú aj zástupcovia vodcu - podelia si ich.
Typológia vodcovstva :
- autokratický typ – príkazy, direktívy, rozhoduje o všetkom, udržuje nízku komunikáciu s členmi skupiny, snaha mať všetko vo svojich rukách, snižuje skupinovú súdržnosť, príkazca,
- demokratický typ – menej direktívny, berie do úvahy cítenie a názory členov skupiny, rozdeľuje právomoci, nepoužíva donucovacie prostriedky, podporuje dobré medziľudské vzťahy, umožňuje komunikáciu
Mravy: závažnejšie kultúrne vzorce, vyjadrujú morálne alebo nemorálne správanie jednotlivcov i skupín. Tomu zodpovedá i forma a miera trestov, ako je napr. pohŕdanie, odpor. ( nemorálne je nepostarať sa o chorého...)
Zákony: vzorce, ktoré si spoločnosť zahrnula do právneho systému a ich dodržiavanie sa zabezpečuje právnou cestou. Porušovanie a nedodržiavanie zákonov sa trestá v rámci inštitucionalizovaných postupov ( odsúdenie, pokuty, väzenie). Zákony presne stanovujú, čo sa nesmie ( napr. kradnúť), ako aj výšku trestu podľa charakteru porušenia zákona.
Tabu : najvyšší kultúrny vzorec, ktorý vyjadruje prísny zákaz, jeho dodržiavanie je akoby „ posvätnou vecou” a porušenie sa považuje v civilizovaných spoločnostiach až za patologický prejav. Takými je napríklad ľudožrúctvo, sexuálne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, tomuto zodpovedá aj vysoký stupeň odsúdenia v spoločnosti.
Osvojovanie kultúrnych vzorcov sa rámcovo deje dvoma cestami:
- v priebehu života, každodenný kontakt s ľuďmi, jedinec si osvojí a zvnútorní vzorce a považuje ich za bežný rámec svojho správania v sociálnom prostredí ( napr. rodina, rodinná atmosféra, vzťahy medzi rodičmi.)
- formou inštitucionálnych vplyvov a prostriedkov, ktoré si spoločnosť výtvára a používa. Takými sú škola, výchovné a kultúrne zariadenia, poradenské inštitúcie, humanitárne a dobročinné spolky a organizácie a pod.
Žádné komentáře:
Okomentovat