Umenie rozvrhovania

Umenie rozvrhovania
Ako vlastne táto disciplína fungovala, ako dosahovala efektívnosť telesných procesov? V prvom rade to bolo umenie rozvrhovania, technika individualizácie tela v priestore. Teda priestorová dimenzia disciplíny, druhou dimenziou bol čas.
1.) Vytvárali sa miesta, ktoré by boli od ostatných odlišné a uzavreté, išlo o klauzúru, podmienenosť prechodov medzi týmito miestami. Miesta, ktoré najprv delili masu na viaceré podskupiny a uzavreli ju. Miesta kde sa mohla dokonale uplatniť disciplína, ktorá musí byť kontrolovaná. Boli to hlavne kláštory, uzavreté priestory pre bedárov a tulákov, internáty, kolégiá, kasárne pre armádu, atď. Dielne a vydelené priestory manufaktúr s nejasným vymedzením hraníc, ktoré znamenali malú mieru uzavretosti sa postupne pretvárali na veľké továrne druhej polovice 18. stor. Továreň sa uzatvára a preberá techniky kláštora, uzavretosť tohto priestoru je zabezpečovaná systémom brán, vrátnic, kde je prísne dokumentovaný príchod a odchod. Týmto sa zamedzovalo „nepriaznivým“ faktorom vo výrobnom procese pri rastúcej koncentrácii výrobných síl, tieto faktory boli napr. krádeže, prerušenia práce – odchodom, atď.
2.) Druhým princípom bola parcelácia, išlo o to rozdeliť túto uzavretú masu na jednotlivé indivíduá a to tak, že im bolo v priestore vymedzené konkrétne miesto. Táto procedúra organizovala určitý analitický priestor slúžiaci na detailnejšie poznávanie, ovládanie a využívanie. Prejavovala sa architektúrou pracoviska, rozložením pracovných stolov, postelí v kláštoroch, atď.
3.) Tretie pravidlo priestorového rozčlenenia bolo, pravidlo funkčného umiestnenia. Nielen teda oddeľovať postupne indivíduá v rôznych priestoroch, ale dať týmto priestorom aj funkčnú užitočnosť. Osamostatnené telo je teda kontrolované z hľadiska výkonnosti, funkčné vydelenie umožňuje porovnať jednotlivé indivíduá a určiť mieru užitočnosti operácií.
4.) Štvrtým a posledným princípom priestorového vydelenia je rang, ide o súbor miest postupov, ktorými treba pri výkone určitých procesov prejsť. Nejde teda o prikovanie tela na jedno miesto vo fyzickom priestore, ale o zmeny pozície v priestore vzhľadom na vzťahy, ktorými pri výkone procesov treba prejsť.
Táto organizácia seriálneho priestoru sa prejavila v premene organizácie základných škôl. Umožnila prekonať tradičný systém, ktorý mal pod kontrolou iba malý počet členov v krátkych časových úsekoch. Nová organizácia dovoľovala kontrolovať každého a so všetkými simultánne pracovať.