Pri pracovných kolektívoch so stálejšími skupinami, ktoré majú prijaté zásady, zvlášť pôsobia intenzívne socializačné tlaky a tie smerujú na nových členov. Noví členovia sa musia podrobiť normám a zásadám skupiny, osvojiť si požadované postoje.
Iné záujmové a rovesnícke skupiny: okrem základných troch skupín /rodina, škola, pracovný kolektív / majú socializačný význam pre jednotlivca všetky ostatné skupiny, ktorých členom sa jednotlivec v priebehu života stáva. Každá so skupín so svojho apektu, v rôznych časových líniach a s odlišnou mierou „ socializuje ” svojich členov. Vplyvom príťažlivosti k istej činnosti sa jednotlivec stáva členom týchto skupín a to môže byť napr. záujmová skupina, športová skupina, kde o členstve rozhoduje spoločná orientácia na určitý objekt / napr. numezmatici /. Nie všetky skupiny majú však pozitívnu spoločenskú orientáciu, čím aj socializačné vplyvy týchto skupín môžu mať asociálny a protisociálny charakter. Sociálny systém dáva k dispozícii vlastné modely, ktoré majú mať a majú dôležité postavenie v procese socializácie. Modelmi socializácie sa pravdepodobnejšie stávajú osoby staršie, ktoré majú určité životné skúsenosti, majú určité spoločenské postavenie, sú úspešné a sú v silneších emocionálnych vzťahoch s deťmi. Chápu sa predkladané vzory a to sú rodičia, učitelia,, priatelia.
Prostredníctvom socializácie je človek asimilovaný do
spoločnosti, stáva sa jej súčasťou i nositeľom, dodržiavateľom
ale i kontrolórom sociálnych princípov a zásad. Socializácia je
celoživotný proces, človek je determinovaný vplyvom
sociálneho prostredia, dostáva sa do nových sociálnych situácií,
nadobúda skúsenosti a poznatky, obohacuje si arzenál spôsobov
správania, ktoré sú v ňom latentne zakotvené.
Socializácia osobnosti sa uskutočňuje rámcovo dvoma cestami: spontánne a prostredníctvom inštitúciií resp. inštituciolizovanými formami. Tieto sa navzájom dopĺňajú, hoci nie vo všetkých spoločenstvách sa možno stretnúť s ich kombináciou. Spontánne mechanizmy socializácie spočívajú na vplyve aktuálneho sociálneho prostredia na svojich členov, najmä systémom nápodoby. Dieťa spontánne alebo i vedome napodobuje správanie, myslenie, postoje, názory, výzor a pod. určitého modelu. Môže ísť o modely:
1. fyzicky prítomné, pri ktorých má dieťa priamy kontakt ako napr. otec, matka, učiteľ, starší súrodenec,
2. pôsobiace sprostredkovane, najmä prostriedkami masovej informácie – takými sú populárni herci, speváci, športovci, politici,
3. exemplárne modely, ktoré spoločnosť predkladá svojim členom formou povestí, bájok, rozprávok / u nás napr. Jánošík, R. Hood v Anglicku..../
4. semantický diferenciál – obsahuje 24 párov adjektív ( prídavných mien ), ktoré umožňujú asociácie k danému objektu postoja vyjadrujúceho jeho subjektívny význam
Žádné komentáře:
Okomentovat