Normalizačná sankcia

Normalizačná sankcia
1.) Dozor samotný by však bol iba záznamom bez zasahovania. Bola by to iba suchá deskripcia a klasifikovanie. V tomto smere je jej komplementom sankcia. Špecifický trestný mechanizmus, ktorý fungoval v každej nami popisovanej inštitúcii.
Fungovala tu penalita času, činnosti, spôsobov prejavovania, rozorávania, tela a sexuality.
2.) Išlo však o špecifický spôsob trestania, ktorý na rozdiel od trestno-právneho systému nesankcionuje čin z oblasti zla, ale čin z oblasti samotného výkonu ak sa príliš vzďaľuje norme. Vojak je vždy potrestaný vtedy, keď síce vykonal čin, ktorý sa od neho žiadal, ale tento čin nedosahoval požadovanú normu. Ide o vytvorenie umelého poriadku, ktorý sa rozšíril všade tam, kde trestno-právny systém nezasahoval. V jeho uplatňovaní bol však dokonalejší ako systém trestno-právny, ktorý bol zameraný na negatívne činy.
3.) Trestali sa teda hlavne odchýlky od normy. Norma bola pritom výsledkom analýzy časových rozvrhov rôznych indivíduí a aj kvalitou výsledku danej činnosti. Tresty mali povahu cvičenia, čiže ich cieľom bolo, aby norma bola postupne dosiahnutá. Indivíduum počas výkonu trestu väčšinou opakovalo činnosť, až pokiaľ normu nesplnilo. Išlo o učenie opakovaním. Trestanie je tak do určitej miery izomorfné so samotnou povinnosťou.
4.) Trestanie je však iba jednou stránkou sankcionovania. Trest ako negatívna sankcia bola dopĺňaná pozitívnou sankciou odmenou. Za čo najlepšiu aproximáciu k norme bol pracovník odmeňovaný finančne, postupom v hierarchii, žiaci dobrou známkou, pochvalou, ... Sankcionovanie bolo nepretržité a vo svojej podstate neboli sankcionované činy, ale kvality a charakteristiky indivídua.
5.) Ako som už predtým naznačil, bola využívaná aj hierarchizujúca penalita. Tá rozdeľovala indivídua podľa ich schopností a správania, čiže podľa ich efektívnej využiteľnosti v systéme.

Táto penalita teda porovnáva, diferencuje, vylučuje, slovom normalizuje. Normalizačná moc tak v istom zmysle núti k homogenite, približovaním sa k norme ale aj k individualite, osobným dosahovaním tejto normy a individuálnym posúdením.

Skúška
Ako ďalší prostriedok disciplíny v sebe kombinuje dozor, normalizačnú sankciu. Skúška je rituálom v rámci ktorého indivíduum dokazuje efektívnosť naučených aktov. Skúška už nie je čisto ukončujúcim aktom učenia, je v celom procese učenia a slúži na výmenu poznatkov.
1.) Skúška transformuje ekonómiu viditeľnosti na uplatňovanie.
2.) Skúška vstupuje do dokumentačnej činnosti o indivíduu.

Skúška individualizuje telo tým, že mu pripisuje charakteristické vlastnosti. Konštituuje ho ako objekt, ktorý možno popísať. Tieto vlastnosti ďalej analyzuje a akumuluje vo forme vedenia o človeku. Tak vstupuje indivíduum do poľa vedenia.

3.) Skúška robí za pomoci dokumentárnej techniky z každého indivídua prípad. Objekt vhodný na poznávanie, ako aj korisť pre moc.